EK dala Suskovi mantinely. Odborníci: Je to štandardný postup, ktorý predchádza žalobe. Pellegrini mohol počkať

Adriána Belej Majerčínová | 27.07.2024 12:00
Boris Susko, minister spravodlivosti Foto: ,
Minister spravodlivosti SR Boris Susko
Zdá sa, že niekoľkokrát novelizovaná novela Trestného zákona stále nie je plne v súlade s európskymi smernicami. Európska komisia (EK) po zverejnení správy o právnom štáte v členských štátoch Európskej únie (EÚ) informovala, že Slovensku zaslala doplňujúce stanovisko, v ktorom poukazuje na pretrvávajúce nedostatky. Slovensko má dva mesiace na nápravu, inak prípad postúpi Súdnemu dvoru EÚ. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) žiadny problém nevidí a s EK si to vydiskutuje. Prezident Peter Pellegrini medzitým ďalšiu schválenú novelizáciu podpísal. Bude potrebná ďalšia? Čo hovoria odborníci?

Komisia zverejnila výhrady na svojom webovom sídle. Súčasťou sú výhrady voči viacerým štátom v rôznych oblastiach.

Susko nepredpokladá ďalšiu mimoriadnu schôdzu kvôli výhradám EK
Video
Zdroj: FB/ministerstvo vnútra

Slovensko dostalo dva mesiace

EK poslala doplňujúce odôvodnené stanovisko vo štvrtok 25. júla, deň po zverejnení správy o právnom štáte členských krajín EÚ. Dôvodom bolo, že do svojich vnútroštátnych právnych predpisov správne netransponovalo smernicu o práve na prístup k obhajcovi a na komunikáciu po zadržaní. Členské štáty mali danú smernicu transponovať do 27. novembra 2016.

susko, žiga, gašpar, šimečka Čítajte viac Ďalšie problémy s trestnou novelou? Susko hovorí o zavádzaní, obavy EK však pretrvávajú. Politológ: Je to blamáž

„Zatiaľ čo niektoré nedostatky boli odvtedy vyriešené, novozavedené novely zákona na Slovensku, konkrétne ide o definíciu pojmu podozrivý, vyvolávajú nové obavy. Komisia sa preto rozhodla vydať dodatočné odôvodnené stanovisko Slovensku, ktoré má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru Európskej únie,“ konštatuje Komisia.

Na výhrady, ktoré EK zverejnila na svojom webovom sídle, upozornil Juraj Šeliga z Demokratov. Poukázal na vyjadrenia ministra Suska spred dvoch týždňov, ktorý hovoril o potrebe schváliť ďalšiu novelizáciu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní, aby vyhoveli výhradám EK. „Premiér a celá vláda, aby prekryli svoje pochybenie sa budú vyhovárať, že to zlá a zaujatá komisia je proti ‚najlepšej vládeʻ,“ uviedol.

Na snímke vľavo podpredseda NR SR Andrej Danko...
Na snímke poslankyňa NR SR Mária Kolíková (SaS)...
+9Na snímke vľavo Beáta Jurík (PS) a vpravo...

Susko v reakcii na ďalšie výhrady uviedol, že zásadné pripomienky EK už vláda do zákona zapracovala. „Mám za to, že sme zapracovali zásadné výhrady Európskej komisie, a ďalšie výhrady, ktoré sú ešte na stole, tie sa snažíme postupne Európskej komisii vysvetľovať,“ povedal Susko s tým, že s EK komunikujú od decembra na týždňovej báze.

„Ako som avizoval, Európska komisia v niektorých veciach vychádza z nesprávnych informácií, napríklad, pokiaľ ide o trest prepadnutia majetku,“ povedal. Ústavný súd SR minulý rok v októbri vyhlásil tento trest za protiústavný a vláda preto podľa Suska reagovala úpravou v rámci jednej z novelizácií. Pravda kontaktovala rezort spravodlivosti s ďalšími otázkami.

„Žiada sa mi najskôr povedať, že je to hanba pre Slovensko. Čosi to určite vypovedá aj o skutočných záujmoch tejto vládnej koalície. Ale hanba by ani nebola taká dôležitá, ako skôr skutočnosť, že EK upozorňuje slovenskú vládu na nedostatky transparentnosti pri čerpaní prostriedkov EÚ. A kde je málo transparentnosti, tam je podozrenie z korupcie. Lenže na mieste je otázka, či na Slovensku vlastne existuje v súčasnosti inštitúcia, ktorá by mala úprimný záujem trestné činy korupcie vyšetrovať,“ myslí si politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.

Štandardný postup, ktorý predchádza žalobe

Podľa bývalého generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ Jána Mazáka je takýto postup EK štandardný. Rovnakú výhradu dostala napríklad aj Česká republika. „Postup Európskej komisie v prípade doplňujúceho odôvodneného stanoviska o nedostatkoch pri preberaní (transpozícii) smernice o práve na prístup k obhajcovi a na komunikáciu po zadržaní je pomerne štandardný postup, ktorý predchádza podaniu žaloby na Súdny dvor EÚ, ak členský štát nemieni odstrániť vytýkané nedostatky,“ vysvetlil pre Pravdu.

Na snímke Ján Mazák. Foto: TASR, Pavel Neubauer
Súdna rada, Ján Mazák Na snímke Ján Mazák.

Dôležité v tejto veci je však podľa Mazáka to, že ide o doplňujúce odôvodnené stanovisko. „Z neho vysvitá, že Európska komisia zistila nedostatky pri preberaní uvedenej smernice aj so zreteľom na ostatné novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Toto zistenie viedlo k doplneniu pôvodného odôvodneného stanoviska,“ uviedol. Mazák by na základe vlastnej praxe neodporúčal brať na ľahkú váhu pôvodné ani doplňujúce odôvodnené stanovisko. „Oba dokumenty pripravili profesionáli, ktorí procesom preberania smerníc ozaj rozumejú. Radšej by som sa sústredil na kvalitný legislatívny zásah do trestnoprávnych kódexov, ktorým by sa vyhovelo námietkam Európskej komisie,“ povedal. Napriek tomu, že ide o štandardný postup, treba výhrady EK vnímať v celkovom kontexte obáv EK zo zásahov vládnej koalície do trestných kódexov.

Vysokoškolský pedagóg z Katedry trestného práca Univerzity Komenského v Bratislave Tomáš Strémy pre Pravdu skonštatoval, že výhrady zo strany EK sa novely trestných kódexov dotýkajú viac-menej od začiatku procesu novelizácie. „Niektoré problematické aspekty boli odstránené ďalšou novelou či nálezom Ústavného súdu SR, no nachádzanie ďalších medzier v legislatíve Komisiou nemožno percipovať (vnímať, pozn. red.) iba ako konštatovanie, ktoré by nemalo mať žiadne následky či vplyv na našu krajinu,“ zhodnotil.

Či je tento list hrozbou, bude zrejme jasné po dvoch mesiacoch, resp. po ďalšom vyjadrení EK. „Predpokladám, že väčšina krajín Európskej únie nechce medzi sebou ďalší štát podobný Maďarsku. Jeden Orbán im stačí, dvaja by už bolo veľa. Predpokladám preto, že Európska komisia svoju kritiku myslí vážne a bude trvať na svojich požiadavkách,“ zhodnotil politológ.

Pellegrini mohol s podpisom počkať

Susko nepredpokladá, že bude potrebné zvolanie ďalšej mimoriadnej schôdze NR SR k Trestnému zákonu, na ktorej by sa znova kvôli výhradám zákon novelizoval. Podľa Strémyho to, či bude potrebná ďalšia novela, alebo nie, závisí od viacerých faktorov. „Nie je možné zaujať v tomto okamihu konkrétne stanovisko. V súčasnosti ministerstvo spravodlivosti deklaruje, že problematické aspekty, na ktoré upozornila Komisia, jej budú dodatočne vysvetlené,“ uviedol.

Pellegrini: V EÚ chceme niečo za niečo ako aj iné krajiny. Naším kandidátom je Šefčovič
Video
Zdroj: TASR

„V takom prípade môže Komisia buď akceptovať predmetné vysvetlenie, no na druhej strane môže aj naďalej požadovať odstránenie legislatívnych nedostatkov. Vtedy by do úvahy pripadala ďalšia novela,“ myslí si Strémy. Poslednú novelizáciu Trestného zákona schválila vládna koalícia 16. júla. Podľa medializovaných informácií dostal list s výhradami od EK Susko tesne predtým, ako sa táto novela schvaľovala.

Podľa obsahu listu ani piata oprava Trestného zákona neodvrátila hrozbu zastavenia eurofondov pre Slovensko. EK mala v liste upozorniť členov vlády, že ani dodatočné úpravy nezohľadňujú všetky jej pripomienky, ktoré tlmočila prakticky od začiatku. Piata, podľa vlády čisto technická novela, riešila definíciu finančných záujmov Európskej únie (EÚ) práve z toho dôvodu, aby Slovensko neprišlo o milióny z eurofondov či z plánu obnovy.

Susko: Účelom novely Trestného zákona je najmä ochrana záujmov SR
Video
Zdroj: Pravda

EK pre Pravdu v reakcii na ďalší list minulý týždeň potvrdila, že je v rámci prebiehajúceho dialógu v neustálom kontakte so slovenskými orgánmi a potvrdila, že vyjadrila v uplynulých mesiacoch obavy. „Rozumieme, že slovenský parlament schválil ďalšie zmeny Trestného zákona. Veľmi pozorne sledujeme vývoj a starostlivo posúdime výsledok legislatívneho procesu. Dúfame, že tento proces vyrieši obavy komisie,“ dodala EK.

Prezident Peter Pellegrini medzitým piatu novelizáciu napriek existujúcim výhradám podpísal. S podpisom však mohol počkať, kým sa situácia nevyrieši, resp. kým nebude jasné, či bude potrebná ďalšia novela, alebo nie. „Zdržanlivosť s podpisom novely by bola pravdepodobne vhodnejším variantom. Novela Trestného zákona je sprevádzaná významnými obštrukciami a odstraňovanie jej nedostatkov ďalšími novelami vytvára určitú zmätočnosť,“ hovorí vysokoškolský pedagóg.

Štefančík pripomína, že Pellegrini bol kandidátom vládnej koalície. „Celá koalícia čakala na jeho uvedenie do funkcie. Peter Pellegrini len realizuje plány, na ktorých sa dohodli pri vytvorení vládnej koalície. Čakať, že prezident bude konať v záujme vyššej miery transparentnosti, keď táto vláda transparentnosť znižuje alebo plánuje znížiť, by bolo od nás mimoriadne naivné,“ myslí si.

EK komunikuje s desiatkami organizácií vrátane vlády a rezortov

„Nejde o opravy nejakého babráctva alebo chýb, ale ide o reakciu na konzultácie s Európskou komisiou najmä v súvislosti s dezinformáciami, ktorými je Európska komisia kŕmená zo strany opozičných poslancov v Európskom parlamente,“ tvrdil Susko po schválení novely. Informácií, ktoré odzneli v súvislosti s listom od EK označil za zavádzajúce.

parlament, 16. schĂ´dza, Čítajte viac Mimoriadna letná schôdza NR SR: Koalícia nakoniec našla potrebný počet, PS hovorí o amaterizme

Ukazovanie prstom na sťažujúca sa opozíciu, ktorá žaluje v Bruseli Európskej komisii, a na zaujaté médiá je argumentom vlády takmer pre každú jednu výhradu voči vláde. Úrad vlády SR tak reagoval aj na správu EK, ktorá vydala pre Slovensko sedem odporúčaní v oblasti právneho štátu. Odporúčania pre Slovensko pritom nadväzujú na vlaňajšie, ktoré SR realizovala buď len čiastočne, alebo vôbec.

ÚV SR sa voči tvrdeniam ohradil a takisto ich označil za zavádzajúce. „Úrad vlády SR berie na vedomie správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku, ale nemôže rešpektovať, že za relevantné zdroje považuje skôr články vo vybraných médiách ako argumentačné vyjadrenia dotknutých inštitúcií, ktoré sa opierajú o ústavu a zákony či právoplatné rozhodnutia európskych súdov,“ uviedol vedúci ÚV SR Juraj Gedra.

Pod správou však bolo uvedených množstvo zdrojov, z ktorých niektoré boli aj novinovými článkami z viacerých médií, no Komisia sa rozprávala s viac ako 30 organizáciami vrátane ministerstiev, Prezídia Policajného zboru SR, Slovenskej advokátskej komory, Špecializovaného trestného súdu, Súdnej rady či Úradu vlády. „Komisia pri tvorbe názoru na stav právneho štátu na Slovensku komunikovala s desiatkami respondentov. Stačí sa pozrieť na záver správy o našej republike. Táto metodika zaručuje objektívne hodnotenie stavu právneho štátu v konkrétnom členskom štáte, a aj v porovnaní s inými členskými štátmi,“ hovorí Mazák. Médiá a sťažnosti opozície sú podľa Strémyho určite významným faktorom, ktorý podnecuje Komisiu pre bližšie preskúmanie stavu v podmienkach Slovenskej republiky. „No nie je možné s istotou povedať, že sa jedná o jediný mienkotvorný faktor,“ dodal.

Celé znenie výhrad EK:

  • Komisia vyzýva SLOVENSKO, aby správne transponovalo pravidlá EÚ o práve na prístup k advokátovi a na komunikáciu po zadržaní.
  • Európska komisia sa dnes (25. júla) rozhodla zaslať Slovensku doplňujúce odôvodnené stanovisko (INFR(2023)2008), pretože do svojich vnútroštátnych právnych predpisov správne netransponovalo smernicu o práve na prístup k obhajcovi a na komunikáciu po zadržaní (smernica 2013/48 /EÚ).
  • Členské štáty mali danú smernicu transponovať do 27. novembra 2016. Uvedená smernica je jednou zo šiestich smerníc, ktoré tvoria právny rámec EÚ o spoločných minimálnych štandardoch/normách pre spravodlivé súdne procesy, ktoré zabezpečujú dostatočnú ochranu práv podozrivých a obvinených osôb. Smernicou sa posilňuje vzájomná dôvera členských štátov v systémy trestného súdnictva, čím sa uľahčuje vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach.
  • V dnešnom dodatočnom odôvodnenom stanovisku Komisia poukazuje na nedostatky, pokiaľ ide o správnu transpozíciu rozsahu uplatňovania procesných práv a výnimiek z práva na prístup k advokátovi. Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu v júni 2023 a odôvodnené stanovisko v novembri 2023.
  • Zatiaľ čo niektoré nedostatky boli odvtedy vyriešené, novozavedené novely zákona na Slovensku, konkrétne ide o definíciu pojmu podozrivý, vyvolávajú nové obavy. Komisia sa preto rozhodla vydať dodatočné odôvodnené stanovisko Slovensku, ktoré má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru Európskej únie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ