Horúčavy sa priblížia k 40 stupňom. Kedy sa skončia? Zažívame nový normál, Európa sa otepľuje najrýchlejšie, hovorí aktivista
Horúce počasie ovplyvňuje prúdenie veľmi teplého pôvodom tropického vzduchu, čo spôsobilo, že teploty presahujú od pondelka 33 stupňov a začala sa vlna horúčav, ktorá potrvá minimálne do konca týždňa. Ako vysvetlila meteorologička Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Paulína Valová, teploty nad 35 stupňov sú už extrémne hodnoty, v prípade hodnôt nad 36 alebo 37 stupňov ide o hodnoty na úrovni dlhodobých denných rekordov maximálnej dennej teploty vzduchu. Teplota vzduchu bola mimoriadne vysoká už aj v utorok, a to najmä na juhozápade Slovenska.
Úľavu tak skoro nečakajme
„Od stredy to bude platiť pre južné a západné Slovensko a juh stredného Slovenska, kde môže teplota v stredu dosahovať od 35 do 38 stupňov. Tých 38 stupňov očakávame v okresoch na Podunajskej nížine. Ide o okresy Malacky, Bratislava, Senec, Pezinok, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. Tam sa teplota môže skutočne dostať až na hodnotu 38 stupňov Celzia,“ uviedla pre Pravdu Valová.
Hodnoty až do 38 stupňov možno očakávať v Trenčianskom, Nitrianskom, Trnavskom a Banskobystrickom kraji. „Pre väčšinu zvyšku Slovenska platí výstraha prvého stupňa, čiže teplota presiahne 33 stupňov,“ pokračovala meteorologička SHMÚ.
Nevydýchneme si ani vo štvrtok a ani v piatok, keď teploty budú dosahovať minimálne v južnej polovici Slovenska hodnoty na úrovni 33 až 37 stupňov. V severnej časti Slovenska to bude podľa predpovedí väčšinou okolo 30 stupňov. Počasie sa začne lámať až od soboty, keď síce ešte bude mimoriadne horúco, ale bude u nás pôsobiť studený front. „Od nedele sa začne postupne ochladzovať. Prvá polovica budúceho týždňa prinesie úľavu od horúčav pre celé územie Slovenska s tým, že na juhu teplota nedosiahne 30 stupňov a na severe budú hodnoty na úrovni 22 stupňov,“ priblížila Valová.
Ako Valová ozrejmila, na intenzitu búrok vplývajú iné parametre, ako je vysoká teplota vzduchu. „Na to, aby boli búrky intenzívne, so silnými prejavmi, musia byť splnené iné podmienky, ako napríklad vysoká vlhkosť vzduchu a dostatočná teplota, ale nie mimoriadne extrémna teplota, takisto dobré počiatočné podmienky a takzvaná iniciácia, čiže, že sa vôbec spustí proces tvorby oblakov. Vysoká teplota nemá primárny vplyv na intenzitu búrok,“ spresnila.
Najrýchlejšie sa otepľuje Európa
Vyššie teploty vzduchu, ako si ich pamätáme, sú dôsledkom zmien klímy a otepľovanie zemegule naďalej rastie. Ako uviedol pre Pravdu Jakub Hrbáň z iniciatívy Klíma ťa potrebuje, súvisí to so stále rastúcim množstvom emisných skleníkových plynov, ako je CO2, a ich koncentráciou v atmosfére. Zistenia Európskej environmentálnej agentúry podľa Hrbáňa hovoria o tom, že najrýchlejšie zo všetkých svetadielov sa paradoxne otepľuje Európa, a teda aj Slovensko. „A to až dvojnásobne rýchlejšie oproti globálnemu priemeru,“ priblížil.
Kým minulý rok dosiahla povrchová teplota v rámci Európy už takmer kritického jeden a pol stupňa oteplenia, merania nasvedčujú tomu, že v Európe do konca roka dosiahneme oteplenie až nad dva stupne Celzia. „V tomto kontexte patrí aj Slovensko medzi krajiny, ktoré sa otepľujú najrýchlejšie, a práve tie extrémne horúčavy a s tým súvisiace rozsiahle sucho budú prejavy zmeny klímy, ktoré v našich končinách budeme pociťovať čoraz častejšie a intenzívne,“ vysvetlil Hrbáň.
Ako potvrdila aj Valová, zosilňovane extrémov alebo ich častejší výskyt sme mohli pozorovať už aj v predchádzajúcich rokoch a treba s nimi rátať aj v budúcnosti. Podľa Hrbáňa sa o konkrétnych prejavoch hovorí ťažko, no stačí si spomenúť na júlovú smršť na festivale Pohoda. Klimatická zmena spôsobuje v našich podmienkach, že počasie sa stáva extrémnejším, nepredvídateľnejším a intenzívnejším.
„Všetky prejavy, či už hovoríme o extrémoch horúčavách, prívalových dažďoch, veterných smrštiach, je oveľa náročnejšie predpokladať. Ak prichádzajú, tak rýchlo, zvyčajne bez varovaní a vo veľkej intenzite. Je to presne to, čo zažívame posledné letá, že rozsiahle obdobia sucha a horúčav striedajú potom intenzívne prívalové dažde, kde mestská infraštruktúra nestíha odvádzať vodu do kanalizácie,“ priblížil. Takisto sa častejšie vyskytujú búrky a smršte, akých sme toto leto zažili už niekoľko.
Či horúčavy, ktorým čelíme, v budúcnosti poklesnú, bude podľa Hrbáňa do veľkej miere závisieť od toho, kedy zastavíme rast emisií skleníkových plynov a prídeme s adaptačnými opatreniami. „To, čo nám hovoria klimatológovia, hovorí o tom, že to, čo zažívame dnes, je nový normál, na ktorý si v priebehu leta musíme zvyknúť. Ak sa nám podarí dodržať ciele stanovené v Parížskej dohode, teda zabrániť otepleniu nad dva stupne Celzia, ideálne na 1,5 stupňa Celzia do konca storočia, tak štyridsiatky v priebehu leta budú niečo, na čo sa budeme musieť nastaviť a prispôsobiť tomu zeleň, infraštruktúru a systém starostlivosti o najzraniteľnejších,“ pokračoval.
Zmierňovanie dosahov klimatických zmien na úrovni jednotlivca je pomerne náročné, myslí si Hrbáň. Snaha by mala prichádzať skôr od veľkých hráčov. „To, čo potrebujeme v rámci adaptácie sa na dosahy zmien, sú systémové opatrenia, ktoré prinášajú obce alebo štát,“ uviedol. V praxi to napríklad znamená zatieňovanie verejných priestorov zeleňou – horizontálnou aj vertikálnou. Čo by odporučil, je zaujímať sa o to, či sa volení zástupcovia ľudí zaujímajú o túto tému a či majú plán, ako chcú dosahy zmeny klímy na lokálnej úrovni riešiť.
Koľko vody majú vypiť deti?
Počas uplynulých dní štartovali sanitky k stovkám kolapsových stavov, len cez víkend ich bolo až 265. V pondelok to bolo o čosi menej, no stále dosť. Záchranári pomohli 173 ľuďom. Najviac zásahov – 53 – absolvovali počas víkendu v Prešovskom kraji, najmenej v Banskobystrickom a Trnavskom kraji, kde bolo zhodne po 17 kolapsov. Začiatkom týždňa evidovali najviac prípadov v Nitrianskom kraji, konkrétne 39, a najmenej – 10 prípadov – v Trenčianskom kraji.
Azda najdôležitejšie, čo môžeme urobiť počas horúčav, je piť dostatok vody. Množstvo tekutín, ktoré ľudské telo potrebuje prijať, je individuálne. Smerodajnými faktormi sú podľa odborníkov vek, telesná aktivita, množstvo zjedenej stravy, teplota ovzdušia či zdravotný stav. Napovedať, koľko vody je počas teplých dní ideálne prijať, môže aj hmotnosť organizmu. U dospelého sa odporúča vypiť minimálne dva až štyri decilitre na desať kilogramov hmotnosti, čo predstavuje asi 1,5 až tri litre tekutín denne. „Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia,“ podotýka Úrad verejného zdravotníctva SR.
Na pitný režim treba dohliadať v lete aj u najmenších, pretože malé deti nemajú dobre vyvinutý mechanizmus pocitu smädu. „Ponúkajte im preto vhodné tekutiny na uhasenie smädu. Najlepšia je čistá pitná voda, ktorú môžete striedať s neperlivými minerálnymi vodami a nesladenými ovocnými či bylinkovými čajmi,“ radí úrad s tým, že treba dbať aj na to, aby deti pili pred fyzickou námahou, počas nej aj po nej.
„Množstvo vody, ktoré detský organizmus potrebuje, závisí aj od veku a hmotnosti. U novorodenca sa pohybuje od 60 do 100 ml na kilogram hmotnosti, u batoľaťa 120 ml na kilogram, u dieťaťa v predškolskom veku je to 100 ml na kilogram a v školskom veku 70 ml na kilogram. Neskôr sa odporúča za 24 hodín vypiť zhruba 50 ml na kilogram hmotnosti,“ vysvetlila docentka Jana Hamade, zástupkyňa hlavného hygienika SR so zameraním na deti a mládež.
Čomu by sa dospelí, no aj deti mali vyhýbať, sú sladené vody, nápoje s obsahom chinínu, káva a alkohol, ktoré neznížia pocit smädu, ale, naopak, podporia vylučovanie vody z organizmu. „Semaforom“, či prijímame počas dňa dostatok vody, je moč. Čím viac vody vypijeme, tým je jeho farba svetlejšia, čím menej, tým je tmavšia.
Rizikovou skupinou sú v horúčavách aj seniori. Ako vysvetľujú odborníci, ich orgány pracujú pomalšie a nedokážu vylučovať tekutiny spoločne s látkami z metabolizmu. Približne 1,5 až dva litre tekutín by si mali rozložiť počas celého dňa. Obozretnejší by však mali byť pri pití minerálok pre zvýšenú koncentráciu sodíka, vhodné nie je ani pitie ovocných džúsov a nektárov pre vysoký obsah jednoduchých cukrov.
Plienka prehodená cez kočík? Zlý nápad
Deti mladšie ako jeden rok by slnečnému žiareniu nemali byť vystavené vôbec. Ak sa s nimi dospelí pohybujú v exteriéri, chrániť by ich mali slnečníkom alebo clonou. Obľúbená plienka prehodená cez striešku kočíka, naopak, nie je vhodná. Dieťaťu totiž hrozí prehriatie.
„Staršie deti pri pobyte vonku opakovane natierajte ochrannými krémami a vhodne obliekajte (vzdušné oblečenie, pokrývka hlavy, slnečné okuliare s UV filtrom),“ radí Úrad verejného zdravotníctva s tým, že pobyt vonku by mal byť v prípade detí obmedzený na skoré ranné a na podvečerné hodiny.
Výstrahou pre dospelých, ktorí sa starajú o deti počas letných horúčav, by mal byť nedávny prípad z Námestova. Rodičia z Poľska tam nechali v autosedačke na prednom sedadle uzamknutého auta dvojročného chlapca. Ratovať ho musela až polícia.
Čítajte viac Policajti v Námestove z uzavretého auta zachránili poľského chlapca, nejavil známky života
„Hliadka na mieste zistila, že sa vo vozidle nachádza dieťa bez akéhokoľvek pohybu a bez reakcií. Keďže dieťa nejavilo známky života, okamžite pristúpili k rozbitiu skla na zadných dverách. Dvojročného chlapca celého rozpáleného a spoteného dostali von a poskytli mu okamžitú predlekársku prvú pomoc,“ informovala cez víkend žilinská krajská polícia.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ