Predpoveď demografa: menej detí, viac úmrtí. Populácia smeruje k piatim miliónom ľudí

Starnutie populácie má za následok vyššie zaťaženie pre zdravotnícky a sociálny systém. Tento trend sa len začína a časom sa bude prehlbovať, vysvetľuje v rozhovore pre Pravdu demograf Branislav Šprocha. Už v blízkej budúcnosti sa dostaneme do situácie, keď každý tretí Slovák bude v dôchodkovom veku, prognózuje expert. Znamená to, že počet narodených detí bude ďalej klesať a počet obyvateľstva na Slovensku sa bude znižovať každý rok viac a viac.

Podľa štatistík pôrodnosť na Slovensku klesá už osem rokov za sebou. Prečo je to tak?

Tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj v najbližších rokoch. Počet živo narodených detí na Slovensku klesá predovšetkým v dôsledku zmenšovania reprodukčnej základne, teda znižovania počtu žien v reprodukčnom veku (15 až 49 rokov). Početné generácie žien narodené v 70. rokoch sa postupne dostali do veku nad 40 rokov, zatiaľ čo na začiatku reprodukčného obdobia sa nachádzajú málopočetné generácie narodené v 90. rokoch a na začiatku tohto milénia. Navyše v posledných dvoch rokoch pozorujeme aj určité zníženie intenzity plodnosti, čo len urýchľuje pokles.

Sme v tom výnimoční alebo pôrodnosť klesá aj v iných krajinách?

Z medzinárodného hľadiska nie je situácia na Slovensku ničím výnimočná. Pokles počtu narodených detí, ako aj plodnosti pozorujeme takmer v celej Európe. Kým v rokoch 2008 – 2010 sa ročne v celej únii narodilo 4,6 až 4,7 milióna detí, podľa údajov z roku 2022 to už bolo menej ako 3,9 milióna.

Mal by nás ako spoločnosť pokles pôrodnosti znepokojovať? Trvá totiž už desaťročia. Nachádzame sa už v alarmujúcom stave?

Pokles pôrodnosti na Slovensku je dlhodobo očakávaný a predikovaný, populačné prognózy naň upozorňovali už pred rokmi. Súvisí to predovšetkým so znižovaním takzvanej reprodukčnej základne, teda so znižovaním počtu žien v reprodukčnom veku. Tento jav momentálne nie je možné výrazne ovplyvniť. Určité opatrenia by mohli ovplyvniť napríklad intenzitu plodnosti, teda počet detí narodených na jednu ženu. V našich silách je v najbližších rokoch pokles zmierniť, ale nie zastaviť.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

Branislav Šprocha Branislav Šprocha

Aký vývoj môžeme očakávať v najbližších rokoch? Bude na Slovensku menej obyvateľov?

S veľkou pravdepodobnosťou bude pokles počtu narodených detí pokračovať a súčasne s tým budeme čeliť nárastu počtu zomretých. Hoci na Slovensku dlhodobo evidujeme postupne rastúcu dĺžku života a znižovanie úmrtnosti, sme svedkami starnutia veľmi početných generácií narodených v 40. a 50. rokoch, ktoré teraz vstupujú do veku s vyšším rizikom úmrtia. Preto sa bude počet zomretých zvyšovať. V kombinácii s predpokladaným znižovaním počtu narodených detí to povedie k znižovaniu počtu obyvateľov Slovenska.

Tento trend by mohol byť taký intenzívny, že v najbližších desaťročiach by sme sa mohli dostať na hranicu alebo dokonca aj pod hranicu 5 miliónov obyvateľov. Ešte dôležitejším aspektom však bude, že budeme mať nielen menšiu, ale predovšetkým oveľa staršiu populáciu, kde by zhruba každý tretí obyvateľ bol v seniorskom veku, teda 65 a viac rokov.

Čítajte viac Dobré časy sa skončili. Slovensko čakajú výzvy, ktoré budú stáť miliardy eur

Už sme čelili podobnému prudkému poklesu v minulosti?

Pred prvou svetovou vojnou sa na Slovensku stabilne rodilo každoročne vyše 100-tisíc detí. Vojnový konflikt priniesol poslednú veľkú demografickú krízu, keď výrazne klesla sobášnosť a s ňou sa prudko znížil aj počet živo narodených detí. Dno Slovensko dosiahlo v poslednom vojnovom roku, keď sa narodilo približne len 43-tisíc detí. Prvé povojnové roky priniesli kompenzačnú fázu, počas ktorej nastal aj prudký nárast pôrodnosti. Tento trend vrcholil na začiatku 50. rokov, keď sme sa opäť dostali nad hranicu 100-tisíc detí. S presadením modelu dvoj- alebo trojdetnej rodiny a s liberalizáciou interrupcií došlo ku kontinuálnemu poklesu pôrodnosti až do druhej polovice 60. rokov.

Komplex prijatých pronatalitných a prorodinných opatrení začiatkom 70. rokov vytvoril sekundárnu populačnú vlnu. Koncom tejto dekády tak na Slovensku naposledy vzrástol počet živo narodených detí nad hranicu 100-tisíc. Ďalší vývoj sa niesol v znamení najprv pozvoľného a od začiatku 90. rokov aj pomerne dynamického poklesu. Tento trend vyvrcholil na začiatku 21. storočia, keď sa narodilo približne len 51-tisíc detí. V posledných rokoch sa pôrodnosť dostala ešte na nižšiu úroveň, menej ako 49-tisíc detí.

Príčiny tohto vývoja sú jednak v tom, že sa zmenšuje počet žien v reprodukčnom veku, k čomu v posledných dvoch rokoch pribudol aj pokles intenzity rodenia detí. Plodnosť na Slovensku má totiž dlhodobo klesajúci trend. Na začiatku 20. storočia hodnota úhrnnej plodnosti prekračovala hranicu 5,5 dieťaťa na ženu. V medzivojnovom období sa znížila z piatich na tri deti a po druhej svetovej vojne postupne klesala ďalej. Minimálnu úroveň plodnosť dosiahla na začiatku 21. storočia, keď sa narodilo priemerne menej ako 1,2 dieťaťa na ženu. Ale s neskorším nástupom rodenia detí došlo k oživeniu plodnosti, ktorá s určitými výkyvmi rástla až do roku 2021, keď prekročila hranicu 1,6 dieťaťa na ženu.

Mali by sme usilovať o návrat k týmto 100-tisícovým počtom ročne narodených detí?

Prítomnosť veľkých „populačných vĺn“ nie je vo všeobecnosti priaznivým faktorom nielen z hľadiska demografického vývoja, ale aj fungovania celej spoločnosti. Náhle výrazné výkyvy v počte narodených detí prinášajú problémy nárazového charakteru, počnúc predškolskými zariadeniami, základnými a strednými školami cez trh práce až po dôchodkový systém a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tieto systémy budú v budúcnosti musieť poskytovať služby oveľa väčšiemu množstvu ľudí, pričom predchádzajúce generácie, ktoré by mali tieto služby poskytovať, sú menej početné.

Navyše pri súčasnom nastavení vekovej štruktúry je nereálne očakávať, že by sa podarilo výraznejšie oživiť počet narodených detí. Treba si uvedomiť, že počet žien v reprodukčnom veku klesá a ďalej klesať bude a ani návrat intenzity plodnosti na úroveň z 80. rokov, teda viac ako dve deti na ženu, by tento efekt nedokázal kompenzovať.

Pomenovali ste zmeny, ktoré by priniesol okamžitý návrat k tradíciám mnohodetných rodín. Na aké zmeny sa však máme pripraviť v súvislosti so súčasným vývojom, keď sa na Slovensku zrejme narodí menej detí?

Pokles pôrodnosti nie je na Slovensku novým fenoménom a výrazne sa zintenzívnil už v 90. rokoch. V dôsledku toho už dnes pociťujeme jeho dopady na pracovnom trhu, ktorý trpí nedostatkom pracovnej sily, najmä z mladej generácie, a zároveň starší zamestnanci postupne odchádzajú do dôchodku. Týka sa to aj sociálneho systému, keďže sa výrazne približuje počet tých, ktorí na dôchodky prispievajú, k počtu tých, ktorí dôchodky čerpajú.

To isté platí aj o zdravotníctve, kde navyše s rastúcim počtom seniorov a osôb v oldest-old veku (t. j. najstaršia veková skupina nad 85 rokov) rastú aj náklady na ich zdravotnú starostlivosť. Nesmieme tiež zabúdať na to, že nezanedbateľná časť mladých ľudí, ktorí sa na Slovensku narodia, trvalo alebo dočasne opustí Slovensko. Ďalšie zmenšovanie počtu aktívnych osôb na pracovnom trhu tak bude tieto problémy len prehlbovať.

Podobný pokles pôrodnosti vidíme aj v Európe, Amerike a časti Ázie. Aké sú hlavné príčiny tohto globálneho vývoja? Prečo ženy po celom svete zriedkavejšie uvažujú o deťoch?

Pokles pôrodnosti v moderných a postmoderných spoločnostiach je historický proces. Je previazaný jednak s dokončovaním demografickej revolúcie, ktorá znamenala vedomé uvažovanie o veľkosti rodiny a želanom počte detí.

Čítajte viac Ekonóm Baláž: Klesajúci počet pracujúcich ohrozuje dôchodkový systém. Nezrúti sa, no nebude môcť byť taký štedrý, ako je teraz

Faktory ovplyvňujúce ľudí v otázke zakladania rodiny či narodenia dieťaťa možno rozdeliť do dvoch základných skupín. V prvej sú príčiny, ktoré súvisia so súčasnými rýchlo sa meniacimi socioekonomickými podmienkami. Mladí dospievajúci ľudia musia nájsť svoje vlastné stratégie, ako zladiť partnerskú a rodičovskú dráhu s ich ďalšími životnými ašpiráciami. Ide napríklad o vysoký stupeň súťaže na pracovnom trhu, nutnosť stále si zvyšovať kvalifikáciu, rastúce priame i nepriame náklady stratených príležitostí, potrebu celoživotného vzdelávania, zvyšovanie finančnej spoluúčasti pri zakladaní rodiny a starostlivosti o dieťa, problémy s možnosťami rezidenčnej samostatnosti a ďalšie.

Do druhej skupiny môžeme zaradiť najmä meniace sa hodnoty, normy a vzorce spojené s materstvom a rodičovstvom. Tieto zmeny je potrebné zasadiť do širšieho konceptu takzvanej vynárajúcej sa dospelosti, kde nerodinné prechody dostávajú prednosť pred rodinnými. Pri ich strategickom odkladaní sa pritom môže ľahko stať, že plánovaný počet narodených detí sa nepodarí splniť z rôznych dôvodov. Navyše sa ukazuje, že rastie aj počet tých, čo neplánujú stať sa matkou alebo otcom.

Obyvateľstvo Európy starne. Čo to znamená pre generáciu detí, ktoré sa narodia medzi rokmi 2015 až 2025? Aký život ich čaká a akým problémom táto generácia Európanov pravdepodobne bude čeliť?

Všetky európske spoločnosti čelia a budú čeliť procesu demografického starnutia. Je to nezvratný jav a potvrdzujú to všetky dostupné populačné prognózy. Z nich vyplýva nielen zvyšovanie počtu a podielu seniorov, ale aj zvyšovanie priemerného veku populácie, vyrovnávanie pomeru medzi produktívnou a poproduktívnou zložkou a pod.

Z toho vyplýva, že tieto osoby budú žiť v spoločnosti, ktorá sa bude musieť vysporiadať s touto výzvou a prispôsobí svoje fungovanie do značnej miery ich potrebám. Nezanedbateľná časť zdrojov tak bude musieť byť presmerovaná do oblasti sociálneho a zdravotného zabezpečenia, bývania, dopravy a ďalších oblastí fungovania staršej zložky populácie. Budúce generácie tak budú pravdepodobne čeliť väčšej miere zaťaženia a medzigeneračnej solidarity.

Na druhej strane, starnúca populácia prináša aj viaceré výzvy z ekonomického hľadiska. Rastúci počet seniorov predstavuje špecifický a čoraz početnejší segment zákazníkov so svojimi potrebami a nárokmi. Už dlhšie sa hovorí o striebornej ekonomike a jej veľkom potenciáli pre celkové hospodárstvo. Otázka tiež je, do akej miery robotizácia a umelá inteligencia skutočne dokážu nahradiť zmršťujúce sa ľudské zdroje na pracovnom trhu. Ak nedokážu plne kompenzovať tento výpadok, potom tu vzniká pomerne veľká príležitosť aj z hľadiska zmenšujúcej sa konkurencie.

Vlády vrátane slovenskej zavádzajú rôzne opatrenia na motiváciu žien, aby mali deti – daňové bonusy, sociálne dávky, rodičovské dovolenky a pod. Môže to skutočne motivovať ženy k pôrodu a zmeniť ich postoj?

Meranie efektívnosti nástrojov rodinných politík je vo všeobecnosti veľmi ťažké. Nikdy sa nedá na 100 percent povedať, že práve jedno konkrétne prijaté opatrenie malo nejaký efekt na rozhodovacie procesy mladých ľudí mať dieťa, resp. mať ďalšie dieťa. Ak aj tieto nástroje dokážu prispieť k pozitívnej populačnej klíme v zmysle, že mladí ľudia ich budú vnímať ako snahu štátu sa o nich postarať, takéto efekty bývajú len dočasné. Preto treba počítať s tým, že pozitívny vplyv môže v priebehu relatívne krátkeho času vyprchať, keďže páry tieto nástroje začnú brať ako „bežnú“ vec a kalkulovať s nimi.

Navyše v prudko sa meniacich sociálnych, ekonomických a kultúrnych podmienkach postmoderných spoločností je potrebné identifikovať takéto prekážky a dôvody, prečo mladí ľudia nedokážu realizovať svoje rodinné a reprodukčné zámery v dostatočnom predstihu a hľadať nástroje, ktoré by im v tomto smere mohli pomôcť.

Čítajte viac Rodiny prídu ročne aj o stovky eur, "Matovičov" daňový bonus má klesnúť. Ministerstvo financií nechce povedať, či proti tomu zasiahne

Existujú príklady, kde takéto opatrenia priniesli výsledky? Mohlo by niečo podobné fungovať aj na Slovensku?

V československom prostredí sa najčastejšie spomína komplex prijatých opatrení na konci 60. a začiatku 70. rokov. Išlo predovšetkým o predĺženie materskej dovolenky, prijatie ďalšej materskej (dnes rodičovskej) dovolenky, počas ktorej bolo postupne možné poberať finančný príspevok. Okrem iného dôležitou reformou prešli aj mladomanželské pôžičky. Tieto opatrenia významne uľahčili najmä zariaďovanie bytu, prípadne jeho získanie a umožnili matkám zostať s malým dieťaťom dlhšie doma pri určitej refundácii straty príjmu. Išlo o nové a na vtedajšiu dobu prepracované opatrenia, ktoré boli prijaté rýchlo po sebe, a tým sa ich efekt pravdepodobne znásoboval.

Nemenej dôležitým aspektom však bola aj skutočnosť, že boli prijaté v špecifickom prostredí a v období po roku 1968, keď došlo k výraznému oživeniu rodiny a rodinného života a do reprodukčného veku sa dostávali veľmi početné generácie žien narodených v 40. a 50. rokoch. Na druhej strane je však aj v tomto prípade potrebné dodať, že kladný efekt bol dočasný a už koncom 70. rokov môžeme identifikovať nástup poklesu plodnosti a pôrodnosti.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

pôrodnica, Žiar nad Hronom Ilustračná snímka

V súčasnosti sa do popredia namiesto priamych ekonomických stimulov dostávajú rôzne nepriame benefity, týkajúce sa jednak služieb pre matky s malými deťmi, daňové zvýhodnenia pre pracujúcich, ako aj snaha o väčšie zapojenie oboch rodičov pri starostlivosti o najmenšie dieťa. Dôležitou črtou je tiež možnosť voľby, a to jednak z hľadiska poskytovaných nástrojov, ako aj výšky a doby čerpania týchto benefitov. Vďaka tomu môžu mladé rodiny s deťmi efektívnejšie a flexibilnejšie reagovať na vznikajúce životné situácie.

Aké negatívne následky môže priniesť pokles pôrodnosti na Slovensku? Kedy by sme mohli tieto následky pocítiť – o niekoľko rokov, desaťročí alebo neskôr?

Pokles pôrodnosti je na Slovensku prítomný už viac ako štyri desaťročia. Je pravda, že k jeho zintenzívneniu došlo až po roku 1989, no aj to je dostatočne dlhý čas na to, aby sme jednoznačne mohli povedať, že jeho efekty naša spoločnosť už dávno pociťuje. Predpokladaný vývoj pritom jednoznačne naznačuje, že tento trend bude pokračovať a zasiahne všetky spoločenské oblasti – ekonomiku, školstvo, zdravotníctvo, trh práce a podobne. Obávam sa, že čas na dôkladnú a menej bolestivú prípravu na tieto prudké zmeny sme dostatočne nevyužili.