913. deň: Boje v Kurskej oblasti zúria naplno, ukrajinskí vojaci napredujú pri meste Sudža
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 913 dní
- Biden telefonoval so Zelenským, prisľúbil novú vojenskú pomoc Ukrajine
- Prigožin je varovaním. Spochybnil Putinovu autoritu, Kremeľ závery vyšetrovania doteraz nezverejnil
- Rusko vyhlásilo v časti Voronežskej oblasti núdzovú situáciu po dronovom útoku
- Putin chcel od Rusov, aby plodili po osem detí. Namiesto toho vo veľkom kupujú antikoncepciu
- Zelenskyj: Vojna, ktorú Rusko prinieslo na Ukrajinu, sa vrátila k nemu domov
- Rusko a Ukrajina si vymenili 115 vojnových zajatcov
- Zelenskyj podpísal zákon umožňujúci zákaz cirkvi spojenej s Ruskom
- Ukrajinci s americkým občianstvom sa majú vyhnúť Kyjevu. Zelenskyj sa nezľutoval ani nad ukrajinskými Židmi z Izraela
21:40 Európska únia použila na podporu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie v predvlaňajšom februári skoro 114 miliárd eur. Uviedli to orgány EÚ pri príležitosti ukrajinského Dňa nezávislosti. Do sumy je započítaných aj 17 miliárd eur použitých na pomoc ukrajinským utečencom. Na zbrane a vojenskú asistenciu išlo 39 miliárd eur.
Najväčšia časť prostriedkov, a to takmer 58 miliárd eur, bola vyplatená a použitá na finančnú a ekonomickú pomoc Ukrajine a na rekonštrukciu vojnou poničenej krajiny. Z nového nástroja na pomoc Ukrajine, ktorý začal fungovať v marci, EÚ vyplatila Kyjevu 13,8 miliardy eur. Zhruba 12 miliárd eur pomoci potom za uplynulých dva a pol roka vyplatili členské štáty zo svojich národných prostriedkov.
Na vojenskú pomoc Ukrajine únia a členské štáty použili 39 miliárd eur, z ktorých šesť miliárd eur sa minulo z Európskeho mierového nástroja (EPF). Zvyšok fondov použili členské štáty v bilaterálnych projektoch. Peniaze išli na obstaranie zbraní a vojenskej techniky či na financovanie výcvikových misií.
Na začiatku augusta americké ministerstvo zahraničia uviedlo, že Spojené štáty poskytli od začiatku ruskej agresie v roku 2022 Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 55,4 miliardy dolárov. Ďalším dôležitým poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine je Británia. Jej vojenská pomoc predstavuje 7,6 miliardy libier, uviedli úrady v dokumente z júla.
20:08 Ukrajinská operácia v ruskej Kurskej oblasti podľa prezidenta Ukrajiny pomohla zabrániť ruskej okupácii časti Sumskej oblasti a mesta Sumy. Volodymyr Zelenskyj to povedal v sobotu na tlačovej konferencii v Kyjeve, informuje web Ukrajinská pravda.
Operácia podľa ukrajinskej hlavy štátu dosiahla niekoľko výsledkov, ale nemôže hovoriť o všetkých. Konštatoval, že Ukrajinci získali zajatcov, ktorých mohli vymeniť za svojich vojakov v ruskom zajatí. Okrem toho Kyjev zabránil obkľúčeniu časti Sumskej oblasti a okupácii mesta Sumy, dodal Zelenskyj.
20:00 Litva chce poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc. Oznámila to podľa agentúry Unian litovská premiérka Ingrida Šimonytéová na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a poľskou hlavou štátu Andrzejom Dudom. Hodnotu nového balíka pomoci však nespresnila. Na jeseň Kyjev od Litvy dostane približne 5 000 dronov. Okrem munície a zbraní potom do začiatku septembra dodá Litva Ukrajine systémy protivzdušnej obrany, rakety a vybavenie na obranu proti dronom. Ukrajina tiež získa od Litvy 35 miliónov eur na nákup radarového vybavenia a zariadenia na detekciu mín.
Litva je členom EÚ a NATO a patrí medzi najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny. Do mája poskytla Ukrajincom vojenskú pomoc za zhruba 640 miliónov eur, uviedla agentúra DPA.
17:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu oznámil, že nemeckého spolkového kancelára Olafa Scholza telefonicky oboznámil so situáciou na bojisku. Hovorili aj o potrebách Ukrajiny ako protivzdušná obrana či obrnené vozidlá.
„Hovorili sme o súčasnej situácii na frontových líniách a súčasných potrebách obranných síl Ukrajiny, najmä o obrnených vozidlách a systémoch protivzdušnej obrany,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Tiež podľa jeho slov hovorili o ďalšej obrannej pomoci pre Ukrajinu, použití zmrazených aktív Ruska, či budúcej spolupráci v rámci Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny.
Zelenskyj sa Scholzovi poďakoval za doterajšiu podporu a vyjadril sústrasť v spojitosti s piatkovou tragédiou v nemeckom meste Solingen, kde pri útoku nožom prišli o život tri osoby.
Hovorca nemeckej vlády uviedol, že Scholz opätovne potvrdil pretrvávajúcu a neochvejnú solidaritu s Ukrajinou, ktorá odoláva ruskej invázii.
15:40 Päť civilistov zahynulo a päť utrpelo zranenia pri ruskom útoku na mesto Kosťantinivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa agentúry Reuters o tom informoval šéf oblastnej správy Vadym Filaškin. Ďalších dvoch mŕtvych a štyroch zranených, vrátane batoľaťa, v dôsledku ruského ostreľovania hlási juhoukrajinské mesto Cherson, píše agentúra AP.
Na miesto útoku v Kosťantinivke prišli záchranári a polícia. „Znovu vás vyzývam, postarajte sa o seba a evakuujte sa,“ napísal gubernátor Filaškin na sieti Telegram bez toho, aby poskytol o útoku ďalšie podrobnosti.
V dôsledku nepriateľského útoku utrpelo smrteľné poranenia päť obyvateľov – traja muži a dve ženy," uviedla ukrajinská prokuratúra.
Kosťantinivka sa nachádza v blízkosti bojovej zóny v Doneckej oblasti, kde ruská armáda už niekoľko mesiacov postupuje. Jedny z najťažších bojov sa teraz odohrávajú pri meste Pokrovsk, ktoré ležia na hlavnej ceste slúžiacej ako dôležitá zásobovacia trasa k ďalším ukrajinským vojenským baštám, ako sú mestá Časiv Jar či práve Kosťantinivka.
Podľa ukrajinskej armády v noci na sobotu rovnako ruské bombardéry vyslali riadené strely na strategicky umiestnený ukrajinský Hadí ostrov v Čiernom mori. Toho sa ruské vojenské námorníctvo zmocnilo krátko po vypuknutí vojny, ale ukrajinské sily ho medzitým oslobodili.
15:20 Prezidenti Poľska a Ukrajiny Andrzej Duda a Volodymyr Zelenskyj v sobotu rokovali o spolupráci, bezpečnostných otázkach a podpore Poľska Ukrajine v boji proti ruskému agresorovi.
Obaja sa stretli v Kyjeve na okraj slávnosti pri príležitosti 33. výročia prijatia Deklarácie nezávislosti Ukrajiny v roku 1991. Počas sobotňajších podujatí Dňa nezávislosti Duda povedal, že bez samostatnej Ukrajiny je ťažké uvažovať o nezávislom a bezpečnom Poľsku, Litve či iných krajinách v regióne. Zároveň prisľúbil, že Poľsko bude naďalej podporovať Ukrajinu v jej „spravodlivom boji až do jej víťazného konca“.
Ide už o piatu Dudovu návštevu Kyjeva od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022.
Spolu s litovským prezidentom Gitanasom Nausedom navštívil Kyjev 23. februára 2022, v predvečer ruskej agresie. Spoločne apelovali na Rusko, aby zachovalo mier a pokoj.
Po rozpútaní ruskej invázie na Ukrajinu sa Duda spolu s Nausedom a prezidentmi Lotyšska a Estónska Egilsom Levitsom a Alarom Karisom vrátili 13. apríla 2022 do Kyjeva. Bola to prvá návštevu zahraničných hláv štátov v hlavnom meste Ukrajiny od vypuknutia vojny.
15:10 Ukrajina sa neuveriteľnou rýchlosťou pohybuje k členstvu v Európskej únii, uviedla v sobotu predsedníčka Európske komisie Ursula von der Leynová pri príležitosti 33. výročia nezávislosti Ukrajiny. Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová upozornila na hodnoty, za ktoré Ukrajinci bojujú.
„Európa vždy bude na strane Ukrajiny, pretože Ukrajina je Európa,“ uviedla von der Leyenová na X. „Vaša sloboda je našou slobodou, vaša bezpečnosť je našou bezpečnosťou,“ napísala. Dodala, že EÚ stála pri Ukrajine od prvého dňa a bude pri nej stáť tak dlho, ako bude potrebné.
„V srdci nezávislosti sa nachádza sloboda. Hodnoty, za ktoré statoční Ukrajinci bojujú každý deň. Sloboda žiť v mieri, v demokracii,“ uviedla Metsolová.
„Vzdor Ukrajiny, vaša odvaha, vaša sila vystihuje to, čo znamená byť Európanom,“ dodala. „Boli sme s vami vtedy, sme s vami teraz a budeme s vami tak dlho, ako bude potrebné,“ povedala a zaželala Ukrajincom všetko najlepšie ku dňu nezávislosti.
Ukrajina 24. augusta 1991 vyhlásila nezávislosť od vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). V sobotu tiež uplynulo dva a pol roka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022, pripomenula agentúra AFP.
14:55 Rusko má dostatok zásob uhlia na viac ako sto rokov, vyhlásil v piatok (23. 8.) ruský minister prírodných zdrojov a životného prostredia Alexander Kozlov.
„Ak vezmeme do úvahy súčasnú mieru ťažby, ktorá v roku 2023 predstavovala takmer 392 milióna ton, a potenciál na zvýšenie ťažby, Rusko má zásoby na 100 rokov,“ citovalo Kozlova ministerstvo. Komerčné zásoby uhlia v Rusku nachádzajúce sa v 22 uhoľných panvách podľa neho predstavujú takmer 273 miliárd ton, z čoho sa v súčasnosti využíva 46,4 miliardy ton.
„K dnešnému dňu je v platnosti 618 uhoľných licencií, z toho 482 na prieskum a ťažbu uhlia, 93 na geologický prieskum, vyhľadávanie a ťažbu a 40 na geologický prieskum podpovrchových zdrojov, ktorý zahŕňa vyhľadávanie a posudzovanie uhoľných polí,“ pokračoval minister. Okrem toho má Rusko dostatok zásob uhlia pre akýkoľvek scenár rozvoja hospodárstva krajiny, zdôraznil Kozlov a dodal, že geologický prieskum pokračuje a financujú ho predovšetkým súkromní investori.
„Len v rokoch 2022 a 2023 spoločnosti vyčlenili viac ako 4,3 miliardy rubľov (47 miliónov USD, 42,21 milióna eur) na prieskum vrátane hnedouhoľných, čiernouhoľných a antracitových projektov. Z federálneho rozpočtu bolo v sledovanom období na čierne uhlie vyčlenených takmer 277 miliónov RUB,“ priblížil minister.
14:45 Nórsko poskytlo Ukrajine licenciu na výrobu munície kalibru 155 milimetrov a zaviazalo sa projekt financovať. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje portál nórskej vlády.
„Nórsko v súčasnosti prispieva muníciou z vlastných zásob a priamo z výroby. Teraz chce firma Nammo zdieľať svoju licenciu s Ukrajinou. Znamená to, že ukrajinská armáda bude dodávky dostávať rýchlejšie," uviedol nórsky minister obrany Bjørn Arild Gram.
13:35 Rusko a Ukrajina si vymenili po 115 vojnových zajatcov, informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. Ruskí vojaci, ktorí boli súčasťou výmeny, boli zajatí ukrajinskou armádou v ruskej Kurskej oblasti. Ide o prvú takúto výmenu od 6. augusta, keď ukrajinské jednotky do Kurskej oblasti prenikli. Návrat ukrajinských zajatcov potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Prepustení ruskí bojovníci sa nachádzajú v Bielorusku, kde sa im dostáva psychologickej a lekárskej pomoci. Mali tiež možnosť kontaktovať svojich príbuzných. Všetci budú prepravení do Ruska na liečbu a rehabilitáciu v zdravotníckych zariadeniach ministerstva obrany, uviedla agentúra RIA Novosti.
Výmenu pomohli sprostredkovať Spojené arabské emiráty. Ukrajina, ktorá už tretí rok čelí ruskej vojenskej agresii, si s Moskvou vymenila vojnových zajatcov viac ako päťdesiatkrát.
13:05 Rusko a Ukrajina si dnes vymenia 115 vojnových zajatcov, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov Spojených arabských emirátov, ktoré to pomohli sprostredkovať. Má ísť o prvú takúto výmenu od 6. augusta, keď ukrajinské jednotky prenikli do ruskej Kurskej oblasti.
Práve v Kurskej oblasti padli do ukrajinského zajatia podľa neoficiálnej informácie desiatky ruských vojakov.
Ukrajina, ktorá už tretí rok čelí ruskej vojenskej agresii, si s Moskvou vymenila vojnových zajatcov viac ako päťdesiatkrát.
V júli sa do Ruska vrátilo 95 vojakov prepustených z ukrajinského zajatia výmenou za rovnaký počet zajatých ukrajinských vojakov. Aj vtedy výmenu pomohli sprostredkovať Spojené arabské emiráty, podobne ako júnovú výmenu 90 zajatcov z každej strany.
12:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v sobotu zákon, ktorý umožní zakázať na území krajiny pôsobenie organizáciám spojeným s Ruskou pravoslávnou cirkvou, vrátane Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC).
Tento krok podľa Zelenského posilní nezávislosť jeho krajiny. „Ukrajinská pravoslávna cirkev dnes uskutočňuje krok smerom k oslobodeniu sa od moskovských diablov,“ uviedol. Ukrajinský parlament tento zákon prijal 20. augusta. Moskva však legislatívu kritizuje.
Ukrajina sa usiluje udržiavať si od Ruskej pravoslávnej cirkvi odstup už od roku 2014, pripomína AFP. UPC patriaca pod moskovský patriarchát vyhlásila v roku 2022 po vpáde ruskej armády na Ukrajinu nezávislosť od Ruskej pravoslávnej cirkvi, formálne sa však nevyhlásila za autokefálnu.
Ukrajinské úrady sa domnievajú, že UPC vzťahy s Moskvou de facto neprerušila a že časť duchovných sa k Moskve naďalej hlási. Ukrajina sa takýchto duchovných snaží odhaľovať.
Patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a vyjadruje aj podporu ruskej invázii na Ukrajinu.
Ukrajina si v sobotu pripomína 33. výročie získania nezávislosti od bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991 a v sobotu tiež uplynulo dva a pol roka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína AFP.
12:33 Ukrajinskí vojaci stále napredujú pri meste Sudža v ruskej Kurskej oblasti, uviedol vo svojej najnovšej správe americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Podľa geolokačných záberov Ukrajinci postúpili východne od Sudže v južnej časti obce Ruskaja Konopeľka a podľa ruského vojenského blogera pokročili aj severne od obce Martynovka, ktorá leží severovýchodne od Sudže.
Zástupkyňa tlačového tajomníka Pentagonu Sabrina Singhová, uviedla, že USA lepšie chápu ukrajinské ciele v Kurskej oblasti a poznamenala, že Ukrajina tam chce vytvoriť nárazníkovú zónu. Dodala však, že USA stále zisťujú, ako nárazníková zóna zapadá do strategických cieľov Ukrajiny.
12:21 Rusko chce zničiť Ukrajinu, ale vojna sa „vrátila k nemu domov“. Vyhlásil to v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri príležitosti 33. výročia nezávislosti Ukrajiny.
Zelenskyj zverejnil videoodkaz z opustenej zalesnenej časti Sumskej oblasti, ktorú navštívil začiatkom tohto týždňa. Uviedol, že sa nachádza niekoľko kilometrov od miesta, odkiaľ ukrajinské sily 6. augusta neočakávane vpadli do ruskej Kurskej oblasti.
Kyjev podľa ukrajinského prezidenta „znova prekvapí“ a prisľúbil, že Moskva „bude vedieť, čo je to odplata“.
Rusko sa spustením invázie vo februári 2022 „snažilo o jediné – zničiť nás. Namiesto toho dnes oslavujeme 33. Deň nezávislosti Ukrajiny. A to, čo nepriateľ priniesol do našej krajiny, sa teraz vrátilo k nemu domov,“ povedal Zelenskyj.
„Každý, kto chce zasiať zlo na našom území, bude žať jeho ovocie na svojom území… Toto nie je predpoveď, nie je to škodoradosť, nie je to slepá pomsta. Je to spravodlivosť,“ dodal.
Zelenskyj označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „chorého starca z Červeného námestia, ktorý sa neustála všetkým vyhráža červeným tlačidlom“.
Vpád ukrajinskej armády do Kurskej oblasti Moskvu rozrušil, no dosiaľ nespomalil postup ruských síl na východe Ukrajiny, konštatuje AFP.
10:30 Obdivovatelia vodcu ruskej súkromnej žoldnierskej armády Jevgenija Prigožina sa zišli pri hrobe svojho idolu na cintoríne v Petrohrade, aby si pri príležitosti prvého výročia jeho smrti pripomenuli pamiatku muža, o ktorom hovorili, že v službe vlasti položil život. V Moskve ľudia prinášali kvety k improvizovanému pamätníkom na jednej z rušných ulíc metropoly.
Čítajte viac Prigožin je varovaním. Spochybnil Putinovu autoritu, Kremeľ závery vyšetrovania doteraz nezverejnil
10:05 Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 160 vojakov. Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 606 490 ľudí, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o 9 tankov, 21 obrnených bojových vozidiel pechoty, 42 delostreleckých systémov a 2 raketomety.
Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 542 tankov, 16 620 obrnených bojových vozidiel pechoty, 17 349 delostreleckých systémov a 1 169 raketometov.
9:35 Útok dronov spôsobil v noci na sobotu v ruskej Voronežskej oblasti požiar a detonáciu výbušných predmetov. Podľa ruskej agentúry TASS o tom informoval miestny gubernátor Alexander Gusev. V časti oblasti bola vyhlásená núdzová situácia. Ukrajinská armáda, ktorá sa už tretí rok bráni ruskej agresii, v posledných mesiacoch podniká dronové útoky na ruské územie s cieľom ničiť ruskú vojenskú infraštruktúru a zariadenie ropného priemyslu.
Telegramový kanál Astra podľa ukrajinského denníka The Kyiv Independent uviedol, že k explózii došlo v sklade munície v okrese Ostrogožsk.
„Ruská protivzdušná obrana zničila 24. augusta nad Voronežskou oblasťou niekoľko bezpilotných lietadiel. Padajúce úlomky spôsobili požiar a detonáciu výbušných predmetov,“ citoval TASS Guseva. „Žiadni mŕtvi ani zranení nie sú hlásení a na mieste pracujú záchranné zložky,“ povedal.
„V ostrogožskom okrese bola vyhlásená núdzová situácia kvôli odstraňovaniu následkov útoku. Asi 200 ľudí bolo evakuovaných,“ povedal Gusev.
Podľa gubernátora neboli zasiahnuté žiadne civilné objekty, vzhľadom na poškodenie elektrického vedenia však môže dochádzať k výpadkom dodávok elektriny.
Voronežská oblasť susedí s východoukrajinskou Luhanskou oblasťou, ktorú teraz okupujú ruské invázne sily. Začiatkom júla Gusev podobným spôsobom informoval, že veľký muničný sklad vo Voronežskej oblasti zasiahli trosky zostrelených dronov. Aj vtedy sa incident zaobišiel bez obetí.
7:30 Spojené štáty nechcú dať Ukrajine povolenie zasahovať svojimi ďalekonosnými zbraňami na území Ruskej federácie – v nádeji, že v budúcnosti obnovia svoje vzťahy s Moskvou, cituje ukrajinská agentúra Unian server Politico, ktorý sa odvoláva na svoje zdroje v americkej administratíve. Biely dom a Pentagón tvrdia, že Ukrajina má možnosť vyhrať aj tak, uviedol zdroj Politica.
Diskutuje sa o tom, či umožniť britským raketám Storm Shadow, ktoré sú už v ukrajinskom arzenáli, zasiahnuť ruské letiská a zásobovacie sklady na ruskom území. Keďže rakety obsahujú americké komponenty, Bidenova administratíva by s ich použitím musela súhlasiť.
Jeden predstaviteľ Bieleho domu pre Politico povedal, že používanie Storm Shadow alebo ATACMS hlboko v Rusku nemusí byť také efektívne, ako sa propaguje. Ozbrojené sily Ukrajiny majú navyše obmedzené zásoby takýchto rakiet a tie, ktoré majú, nemusia dosiahnuť kritické ruské ciele, ktoré už boli odsunuté mimo ich doletu.
„90 percent lietadiel, ktoré odpaľujú kĺzavé bomby“ z ruského vzdušného priestoru na ukrajinskú civilnú infraštruktúru, sa už presunulo mimo dostrel týchto rakiet," uviedol pre Politico vysoký predstaviteľ americkej administratívy. Na otázku Ukrajincov Biely dom odpovedal, že Spojené štáty by nakoniec chceli obnoviť vzťahy s Moskvou a zrušenie obmedzení pre útoky na veľké vzdialenosti by tieto snahy mohlo podkopať.
Niektorí z najvyšších kruhov Bidenovho národného bezpečnostného aparátu sa domnievajú, že Kyjev by mohol v nadchádzajúcich mesiacoch spustiť verejnú kampaň, aby sa zabezpečil proti akejkoľvek potenciálnej významnej strate územia na Ukrajine, cituje Unian Politico, ktoré sa odvoláva na osobu oboznámenú s internými rozhovormi medzi Washingtonom a Kyjevom.
Ukrajinci tvrdia, že chcú väčšiu slobodu (v používaní zbraní) a sú stále optimistickí, že ju môžu dosiahnuť.
„Teraz existujú určité náznaky, že Biden môže chcieť urobiť niečo veľké na Ukrajine – možno zrušiť niektoré obmedzenia – pred voľbami, teraz, keď nekandiduje,“ povedal jeden z vysokých ukrajinských poradcov.
7:30 Americký prezident Joe Biden absolvoval v piatok telefonický rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu k jej sobotňajšiemu dňu nezávislosti. Informovala o tom agentúra Reuters.
Americký minister obrany Lloyd Austin po rozhovore so svojím ukrajinským náprotivkom Rustemom Umerovom na sociálnej sieti upresnil, že balík bude vo výške 125 miliónov dolárov
Biden uistil Zelenského o „neochvejnej“ americkej podpore Ukrajiny pri jej obrane voči ruskej agresii.
Nový balík vojenskej pomoci bude zahŕňať strely pre protivzdušnú obranu, zariadenia na elimináciu dronov, protitankové strely a muníciu.
„Ukrajina naliehavo potrebuje dodávku zbraní z prisľúbených balíkov, najmä ďalšie protivzdušné systémy nevyhnutné pre spoľahlivú obranu miest, obydlí a kritickej infraštruktúry,“ povedal po rozhovore Zelenskyj.
Washington od začiatku ruskej agresie v roku 2022 poskytol Ukrajine vojenskú pomoc v súhrnnej výške viac než 50 miliárd dolárov (44,61 miliárd eur). Zároveň Spojené štáty americké v piatok uvalili nové sankcie na viac ako 400 právnických a fyzických osôb z Ruska, Číny a ďalších krajín za ich účasť na vojne na Ukrajine.