NAKA už nie je, vznikli nové útvary. Kto im bude šéfovať? Solák priznal zlú situáciu v polícii, v kríze chce povolať armádu
Novinky po zániku agentúry NAKA predstavil Solák v piatok. Cieľom reorganizácie bolo podľa neho zefektívniť procesy prezidiálnych útvarov, pričom základnou inšpiráciou pre Útvar boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) bol model z Českej republiky.
Kým česká Národná centrála organizovaného zločinu mala za rok 2020 285 prípadov, za rok 2021 282 prípadov a za rok 2022 267 prípadov, NAKA mala vlani na stole 2¤434 vecí. „To číslo je dosť vysoké a hovorím skôr o tom, či sa nám z NAKA nestalo obvodné oddelenie PPZ,“ uviedol šéf polície a dodal, že aj to bol jeden z dôvodov nutných zmien.
Čítajte viac Liek na exodus policajtov? Šutaj Eštok ponúka 5000 eur za zotrvanie v zbore. Výsmech, hovorí opozícia. Pripomína mu sľub, že zloží funkciuAko vyzerá nová štruktúra
Agentúru NAKA nahradia tri útvary, a to Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), Národná protidrogová jednotka a Protiteroristická centrála. Samotný ÚBOK bude mať štyri jednotky – Protizločineckú jednotku, ktorá sa bude zaoberať najzávažnejšími prípadmi, ďalej Protikorupčnú jednotku, tiež Jednotku finančnej polície a Jednotku finančného vyšetrovania a analytických činností. Každá z nich pritom bude mať tri expozitúry – Západ, Stred a Východ. Šéfovať úradu ÚBOK bude Maroš Kubala, za Národnú protidrogovú jednotku bude zodpovedný Milan Jonis a Protiteroristickú centrálu bude riadiť Martin Smiško.
Noví riaditelia útvarov
- pplk. Mgr. Maroš Kubala –riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru,
- pplk. JUDr. Milan Jonis, PhD. – riaditeľ Národnej protidrogovej jednotky Prezídia Policajného zboru,
- plk. Mgr. Martin Smiško – riaditeľ Protiteroristickej centrály Prezídia Policajného zboru,
- pplk. JUDr. Rastislav Mako – riaditeľ Protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru
- pplk. JUDr. Vladimír Durec – riaditeľ Protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru
- pplk. Ing. Bibiana Mašánová – riaditeľ Jednotky finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru
- pplk. Ing. Ivan Žák – riaditeľ Jednotky finančného vyšetrovania a analytických činností Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.
Do riadiacich funkcií boli ustanovení k 1. septembru 2024.
Súčasťou Národnej protidrogovej jednotky je po novom aj oddelenie farmaceutickej kriminality a policajno-colnej spolupráce a tiež oddelenie podpory riadenia a medzinárodnej spolupráce.
Nové delenie muselo vedenie polície vysvetľovať aj v Bruseli, pretože niektoré zmeny sú nadviazané na plán obnovy. Ako potvrdil šéf polície, prípady pod dozorom Európskej prokuratúry zostanú výlučne v príslušnosti Protikorupčnej jednotky a Jednotky finančnej polície. Takisto aj všetky trestné činy súvisiace s poškodzovaním finančných záujmov Európskej únie. Zachovaný zostáva aj proces výberovej príslušnosti, ako to bolo počas fungovania NAKA.
Bývalý policajný prezident a dnes poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Jaroslav Spišiak hodnotí, že ide o zmenu k lepšiemu. Čo však kritizoval, je vznik samostatnej Protidrogovej jednotky. „My nie sme Mexiko alebo Kolumbia. Tu nie sú typické organizované narkobarónové gangy. U nás drogovú kriminalitu páchajú klasické zločinecké skupiny. Lepšie by bolo, kebyže to zostane spolu, ako to bolo doteraz. Protiteroristická jednotka možno že by význam mala,“ skonštatoval v STVR Spišiak.
Predseda najsilnejšie opozičnej strany PS Michal Šimečka zase reagoval, že zrušenie NAKA je ďalším krokom v rozklade právneho štátu v prospech mafie. Ministra Eštoka sa bude pýtať, ako chce zabezpečiť vyšetrovanie organizovaného zločinu.
„Po čistkách v polícii, znížení trestov za korupciu a pomste za svojich ľudí pokračujú v deštrukcii všetkého, čo funguje. Je to zároveň ďalší krok, ktorý môže ohroziť miliardy z plánu obnovy kvôli porušeniu záväzkov Slovenska voči EÚ, ako pri novele trestného zákona. Vládu však životy a bezpečie bežných občanov nezaujímajú. Slúžia len sebe a svojim ľuďom,“ reagoval na novinky v polícii líder PS.
Juraj Šeliga (Demokrati) v reakcii na zánik agentúry poukázal na prípady, ktoré sa NAKA podarilo vyšetriť, neplatí preto podľa neho tvrdenie, že agentúra nemala opodstatnenie. „Keď má polícia voľné ruky, keď je jej jediným pánom zákon, tak robí svoju robotu dobre,“ podotkol.
Čo sa stalo s elitnými policajtmi
So zánikom prišla o svoje miesta asi stovka elitných príslušníkov, ktorá pracovala na viacerých citlivých kauzách, v ktorých figurovali známe mená z vysokej politiky a jej kruhov. Policajti, ktorí kedysi vyšetrovali najvážnejšie prípady, dostali miesta na okresných a krajských oddeleniach.
Solák potvrdil, že presunutí policajti budú mať platy prislúchajúce ich novej pozícii. „Samozrejme, krajské riaditeľstvo je tabuľkovo menej ohodnotené ako prezidiálne útvary,“ povedal. Po zrušení NAKA sa však nemalo stať, že by policajt, ktorý pracoval v útvare v hlavom meste, bol preložený na okresné alebo krajské oddelenie do Košíc.
Všetkých príslušníkov označil Solák za kvalitných policajtov, ktorí budú personálnym prínosom na okresných či krajských riaditeľstvách a všetci budú pracovať v tých odborných líniách, v ktorých pracovali doteraz. „Keď bol operatívec, bude operatívcom, keď bol vyšetrovateľ, bude vyšetrovateľom. Určite sa nedeje žiaden proces typu, že z vyšetrovateľa alebo operatívca tu robíme príslušníka základného útvaru niekde na obvodnom oddelení. Zohľadňovali sme ako odbornosť, tak miesto výkonu služby,“ deklaroval policajný prezident.
Šeliga vyzval Soláka, aby zverejnil zoznam policajtov z NAKA, ktorých presunuli na obvodné či okresné a krajské oddelenia. Má ísť totiž o policajtov, ktorí verejne podporili prokurátora Michala Šúreka a zastali sa kolegov prezývaných čurillovci. „Keď pán Solák tvrdí, že každý bol preradený podľa svojej expertízy, kde býva a čo robil, tak nemôže mať problém zverejniť, kam bolo 100 policajtov preradených,“ podotkol.
„Podľa mojich informácií tí ľudia, ktorí sa podpísali pod verejnú výzvu na podporu prokurátora Šúreka, Ďurku, Čurillu a spol. (expolicajti NAKA, pozn. red.), boli ostentatívne preradení na obvodné oddelenia s tým, že cieľom je pomsta a dostať ich mimo aktívnu službu a Policajný zbor,“ povedal Šeliga. Policajtom, ktorých presunuli na iné oddelenia, podľa neho výrazne klesli platy, osobné ohodnotenie aj príplatky.
Vyrieši podstav v polícii armáda?
Argumentácia, že aj zrušenie NAKA by malo prispieť k personálnej stabilizácii v Policajnom zbore, sa stretla s kritikou. Podľa šéfa polície však Slovensko nie je jediné, kto má problém s nedostatkom policajtov. Podobne sú na tom podľa jeho slov v Maďarsku, Česku, Poľsku, ale aj Nemecku či Rakúsku.
Policajný zbor zápasí s personálnym nedostatkom už niekoľko rokov, no tento rok sa situácia môže ešte zhoršiť. Od začiatku roka do konca augusta odišlo podľa Soláka zo zboru už 1¤170 policajtov, ktorých láka ísť po odpracovaných rokoch do penzie aj 14-percentná valorizácia dôchodkov. Liekom na zastavenie odchodu policajtov má byť 5¤000-eurový stabilizačný príspevok, zvýšený príspevok na bývanie, ale aj 5¤000-eurový náborový príspevok.
Ako načrtol šéf polície, pomôcť zvýšiť počet policajtov by mohlo zmiernenie nárokov na vstup do zboru, napríklad ústupky vo vstupnom lekárskom vyšetrení, ktoré by mohlo trvať podstatne kratšie ako teraz. Cúvnuť by sa mohlo aj pri okuliaroch, ktoré boli doteraz prekážkou. „Hľadáme riešenia aj v tomto, aby sme ľudí nemuseli eliminovať práve kvôli okuliarom,“ povedal Solák s tým, že ďalším problémom sú intolerancie a veľa adeptov vypadáva kvôli vysokému krvnému tlaku.
Šeliga poukázal na to, že nový policajný prezident je vo funkcii už takmer desať mesiacov a mal by prezentovať odpočet svojej práce. „Situácia v Policajnom zbore je mimoriadne vážna,“ vyhlásil. Za masívnym odchodom policajtov vidí dôsledky novely Trestného zákona, kroky ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) a útoky na niektorých policajtov. „September bude ešte horší, lebo je to posledná šanca pre policajtov odísť z PZ, ak chcú valorizáciu dôchodku cez 14 percent, ktorú majú tento rok,“ povedal bývalý poslanec. Na zlú situáciu v Policajnom zbore doplatia podľa Šeligu občania, pretože na miesta činu nebudú mať prísť akí policajti.
Ak by bol podstav policajtov neudržateľný, nasadiť by podľa policajného prezidenta mohli aj vojakov. „Máme pripravené procesy, keby bolo veľmi zle, priebežne sme sa bavili aj s náčelníkom Generálneho štábu generálom Zmekom, že by nám pomohla armáda,“ vyjadril sa Solák. Zatiaľ však polícia základné úlohy dokáže plniť a pomoc armády nie je na stole.
Podľa bezpečnostného analytika Juraja Zábojníka to nemusí byť jednoduché, pretože vojaci majú z podstaty svojej práce úplne iné nastavenie. Nasadenie vojakov kritizovali aj Demokrati. „Vojaci sa nasadzujú v mimoriadnych situáciách. Nemajú taký výcvik ako policajti,“ uviedol Zábojník. Hovorí tiež, že na ministerstve vnútra je mnoho pracovných kapacít, ktoré by mohli byť využité efektnejšie. Myslí si, že udržanie si príslušníkov v Policajnom zbore nie je len o peniazoch, ale aj o chuti do práce a prístupe vedenia polície či ministerstva vnútra.
Očakáva katastrofálne dôsledky
Zábojník hovorí, že v inštitúciách sú vždy dôležití ľudia a nie jej názov. „Všetko je o kvalite ľudí akých si vyberiete. Toto sú len také kozmetické úpravy ľudí, ktorí trpia záchvatmi akútnej dôležitosti a chcú po sebe niečo zanechať, ale obyčajne zanechajú po sebe paseku a nie to, čo by bolo prínosom pre spoločnosť a pre samotných policajtov, aby neodchádzali do civilu,“ reagoval pre Pravdu na zmeny v NAKA.
Pýta sa, ako chce štát s nedostatkom policajtov zvládnuť kriminalitu. „To, čo sa momentálne deje je najhorší stav, aký v dejinách polície poznám posledné tri až štyri desaťročia,“ skonštatoval analytik. Očakáva, že podstav polície bude mať za následok nárast kriminality.
„Vagabundi, zlodeji, aj tí najprimitívnejší, ktorí majú IQ dážďovky s obrnou alebo dreveného vláčika, si vedia vyhodnotiť, že keď je podstav, policajti sú niekde. Ak budú dvaja páchatelia a jeden zariadi, aby hliadka bola v tom regióne na druhej strane okresu, tak ten druhý si môže robiť zábavu a ešte založiť aj oheň, a pritom vykradnúť aj dva domy,“ myslí si Zábojník. „Bude to mať katastrofálne dôsledky, predstavitelia polície by sa mali veľmi rýchlo spamätať,“ varoval.
Ako vznikala NAKA
Keď v roku 2012 spúšťali agentúru NAKA zlúčením Úradu boja proti korupcii a Úradu boja proti organizovanej kriminalite, pri jej vzniku stáli Robert Kaliňák a Tibor Gašpar (obaja Smer), politici z dnešnej vládnej koalície, ktorá ju ruší. Elitní policajti z NAKA chytili nielen vrahov novinára Jána Kuciaka, no rozložili aj známe mafiánske skupiny a odhaľovali korupciu, do ktorej boli zapletené aj exponované mená. Agentúra rozpracovala známe kauzy ako Mýtnik, Ezechiel, Víchrica, Búrka, ale aj kauzy Únosu Vietnamca a Gorila.
Jej úlohou, tak ako to prezentoval vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar, bolo bojovať proti všetkým formám organizovanej kriminality. Agentúru NAKA vtedy Gašpar označil za vysokošpecializovaný útvar. Rovnako ako teraz Solák aj Gašpar obhajoval založenie NAKA zabezpečením väčšej efektivity práce polície, jasnejším vymedzením kompetencií, prísnejšou špecializácou kriminalistov a lepšou trestnoprávnou ochranou štátneho rozpočtu.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ