945. deň: Situácia vo Vuhledare je kritická. Východoukrajinská pevnosť je v kliešťach. Mesto stále držíme, hlásia obrancovia
Foto: AP, Evgeniy Maloletka
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 945 dní
- Valcuje kvantita Moskvy, západnú kvalitu? Ukrajinský operátor dronov porovnáva bezpilotné lietadlá oboch strán
- Rusi počas uplynulého dňa zabili 11 civilistov
- Gubernátor Doneckej oblasti: Ruské jednotky nevstúpili na predmestie Vuhledaru
- Raketová pomoc z USA: Kyjev dostane kazetové strely stredného doletu a ďalšiu muníciu do raketometov HIMARS
- Zelenskyj vyzval na globálnu akciu: musíme prinútiť Moskvu k mieru
- Zelenského slová na pôde OSN označil Kremeľ za fatálnu chybu
- Rusi počas uplynulého dňa zabili 11 civilistov
- Pellegrini: Orgány SR musia byť pripravené na jadrový incident na Ukrajine
Zahynuli najmenej tri osoby a 15 utrpelo zranenia. Podľa tamojších úradov môžu byť ďalší ľudia uväznení pod troskami.
Čítajte viac 944. deň: Zelenskyj: Koniec vojny je bližšie, ako si mnohí myslia. Skončíme, až keď dosiahneme svoje ciele, odpovedá Kremeľ
22:22 Otázky rusko-maďarskej spolupráce, svetová bezpečnostná situácia a možnosti urovnania konfliktu na Ukrajine budú hlavnými témami stredajšieho rokovania maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„So Sergejom Lavrovom sa budeme rozprávať o bezpečnostnej situácii. Rusi sú si samozrejme vedomí postoja Maďarska. Chceme mier čo najskôr, pretože čím skôr bude mier, tým menej ľudí na Ukrajine zomrie,“ povedal Szijjártó.
Ako dodal, drvivá väčšina krajín zo zvyšku sveta má už dosť toho, že dopláca na vojnu prebiehajúcu v Európe, či už vo forme rastúcich cien energií, neúspechov v potravinovej bezpečnosti, alebo inflácie. „Vidia, že samotná Európa podnecuje tento konflikt, namiesto toho, aby sa pokúsila dosiahnuť jeho ukončenie,“ dodal Szijjártó, ktorý sa zúčastní na 79. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN).
20:52 Putin vyzval na zmeny v ruskej jadrovej doktríne. Uviedol, že Moskva bude podľa navrhovaných zmien doktríny považovať za agresiu aj to, ak nejaká jadrová veľmoc podporí útok inej krajiny na Rusko. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP, Reuters a TASS.
Ruský prezident na začiatku zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie uviedol, že boli navrhnuté zmeny v jadrovej doktríne, pričom by rád poukázal na jednu z nich.
„V aktualizovanej verzii dokumentu sa navrhuje, aby agresia proti Rusku zo strany akejkoľvek krajiny nevlastniacej jadrové zbrane, no s účasťou alebo podporou jadrového štátu, bola vnímaná ako ich spoločný útok na Ruskú federáciu,“ uviedol Putin. Nešpecifikoval, či bude podľa upraveného dokumentu možné reagovať na takýto útok jadrovými zbraňami.
Podľa Putina by však Rusko mohlo pristúpiť k použitiu jadrových zbraní v prípade, ak príde k rozsiahlemu vzdušnému útoku na jeho územie. „Budeme o tejto možnosti uvažovať, už keď dostaneme dôveryhodné informácie o masovom štarte prostriedkov na vzdušno-kozmické útoky a ich prekročení našich hraníc,“ povedal prezident.
Rusko si tiež podľa šéfa Kremľa vyhradzuje právo no použitie jadrových zbraní v prípade útoku na Rusko alebo Bielorusko konvenčnými zbraňami, ktorý bude predstavovať „kritickú hrozbu“ pre suverenitu Ruska.
Zmeny v jadrovej doktríne sú podľa Putina navrhnuté tak, aby zohľadnili súčasnú politickú a vojenskú situáciu a moderné vojenské hrozby, ktorým Rusko čelí.
Putin hovoril o zmenách v jadrovej doktríne, ktorá stanovuje podmienky na použitie ruských jadrových zbraní, v čase, keď varoval Spojené štáty a spojencov NATO, že ak umožnia Ukrajine používať západne zbrane pri útokoch na ciele na ruskom území, vstúpia do vojny s Ruskom.
20:24 Úrad jadrového dozoru SR a ďalšie orgány by mali zvýšiť pohotovosť, aby Slovensko vedelo čeliť prípadnému jadrového incidentu na Ukrajine. Vyhlásil to v stredu prezident SR Peter Pellegrini na brífingu pre slovenské médiá v priestoroch OSN v New Yorku. Reagoval na prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na Valnom zhromaždení OSN, podľa ktorého sa Rusko snaží zaútočiť na tri ukrajinské jadrové elektrárne a spôsobiť tak jadrovú katastrofu, informuje osobitný spravodajca TASR.
„Orgány SR by mali teraz zvýšiť svoju pohotovosť a byť pripravené pravidelne merať úroveň radiácie na hraniciach Slovenska s Ukrajinou,“ apeloval Pellegrini. Varoval, že prípadný útok Ruska na jadrové zariadenia na Ukrajine by mohol viesť k podobnej tragédii, ako bola tá v Černobyle v roku 1986, a rádioaktívny spad by mohol zasiahnuť aj susedov Ukrajiny.
Slovensko preto musí byť samostatne pripravené prijať náležité opatrenia. Pripomenul, že SR ako krajina s jadrovými zariadeniami má odborné a technologické zázemie, aby nebola odkázaná na informácie zo zahraničia, ktoré môžu byť rôznym spôsobom kamuflované.
„Ako medzinárodné spoločenstvo musíme maximálne vplývať na Rusko, aby upustilo od takéhoto nebezpečného konania,“ dodal.
20:12 Rusko oznámilo dobytie ďalších dvoch obcí na východe Ukrajiny a informuje tiež o útoku na mesto Vuhledar. Napísali o tom dnes agentúry Reuters a AFP. Šéf správy Doneckej oblasti Vadym Filaškin podľa serveru Ukrajinská pravda uviedol, že Rusi sa pokúšajú toto mesto obkľúčiť, pričom ukrajinskí vojaci odrážajú pokusy ruských sabotážnych a prieskumných skupín o preniknutie do Vuhledaru.
„Situácia okolo Vuhledaru sa výrazne vyostrila. Rusi sa snažia mesto obkľúčiť, "uviedol Filaškin v televíznom vysielaní, kde Vuhledar označil za pevnosť ukrajinských ozbrojených síl. "Odohrávajú sa tam veľké tankové bitky, nepriateľ sa snaží prelomiť ukrajinskú obranu, teraz sa Rusi presunuli k pokusu mesto obkľúčiť,“ uviedol ukrajinský činiteľ.
V meste, kde pred ruským vpádom na Ukrajinu v roku 2022 žilo asi 14 000 obyvateľov, zostáva podľa Filaškina približne stovka z nich a nechce odísť. „Je veľmi ťažké doručiť humanitárnu pomoc, pretože nepriateľ útočí na všetky dostupné cesty. Rusi používajú všetky druhy zbraní: Tanky, delostrelectvo, drony,“ dodal oblastný šéf.
Podľa ministerstva obrany v Moskve sú dobyté dve obce na východe Ukrajiny – dedina Hostre a Hryhorivka v Doneckej oblasti, ktoré sa podľa AFP nachádzajú pri mestách Kurachove a Časiv Jar.
19:38 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vo Valnom zhromaždení OSN v New Yorku vyhlásil, že jeho krajina nikdy neprijme dohodu o prímerí s Ruskom, ktorú jej nanútia zvonka. Spochybnil tiež motiváciu Číny a Brazílie, pokiaľ ide o naliehanie na rozhovory s Moskvou. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Podľa slov prezidenta Ukrajinci nikdy neprijmú a nepochopia, prečo by sa im teraz niekto snažil vnucovať „brutálnu koloniálnu minulosť“. „Nebudete posilňovať svoju moc na úkor Ukrajiny,“ zdôraznil prezident na adresu Číny a Brazílie.
„Keď niektorí navrhujú alternatívy, polovičaté plány urovnania, takzvané súbory zásad, nielenže ignorujú záujmy a utrpenie Ukrajincov… ale tiež dávajú (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi politický priestor na to, aby pokračoval vo vojne,“ ozrejmil Zelenskyj.
Ukrajinská hlava štátu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN zároveň obvinila Putina z plánovania útoku na ukrajinské jadrové elektrárne a varovala pred katastrofickými následkami. „Nedávno som dostal ďalšiu alarmujúcu správu od našich spravodajských služieb. Zdá sa, že Putin teraz naozaj plánuje útoky na naše jadrové elektrárne a infraštruktúru s cieľom odstaviť závody od elektrickej energie,“ vyhlásil Zelenskyj.
17:35 Dvaja ľudia zahynuli a prinajmenšom 12 ďalších vrátane detí utrpelo zranenie pri ruskom vzdušnom údere na centrum východoukrajinského mesta Kramatorsk. Na platforme Telegram to uviedol šéf správy Doneckej oblasti Vadym Filaškin. Invázne sily podľa neho útočili tromi navádzanými leteckými bombami a poškodili dve výškové budovy, obchody a automobily. Moskva sa nevyjadrila.
Filaškin poznamenal, že útok na Kramatorsk je ďalšou pripomienkou toho, že v Doneckej oblasti nezostali žiadne bezpečné miesta. Kramatorsk a neďaleký Slovjansk sú jedny z posledných veľkých miest na Donbase, nad ktorými má kontrolu Kyjev. Kramatorsk leží 20 až 30 kilometrov od frontovej línie, terčom ruských úderov sa od začiatku ruskej invázie stal opakovane.
Šéf správy ukrajinskej Charkovskej oblasti Oľah Synehubov medzitým oznámil, že vzrástol počet obetí utorkového ruského úderu na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov z troch na štyri. „Záchranári vyslobodili telo mŕtvej ženy,“ uviedol činiteľ na Telegrame. Starosta Charkova Ihor Terechov podľa ruskojazyčného webu stanice BBC upresnil, že ženu záchranári vytiahli z trosiek čiastočne zrúteného deväťposchodového obytného domu.
16:23 Ramzan Kadyrov sa sťažuje, že Elon Musk mu najprv niečo „s láskou v srdci dá“ a potom to vypne. Vyhlásil, že má ďalšie dva funkčné Cybertrucky.
Čítajte viac Čečenský diktátor obviňuje Muska: Na diaľku mi vypol Cybertruck!
15:57 Na Rusko je potrebné spoločne vyvinúť väčší tlak, jeho cynická politika a nezáujem o skutočné mierové rozhovory totiž majú globálne dôsledky. V prejave na Valnom zhromaždení OSN to dnes povedal český prezident Petr Pavel. Vyzval na reformu Bezpečnostnej rady, ktorá podľa neho musí byť efektívnejšia, inkluzívnejšia, zodpovednejšia a lepšie odrážať dnešnú realitu posilnením hlasu teraz nedostatočne zastúpených regiónov.
Rusko, stály člen Bezpečnostnej rady OSN, vo februári 2022 zaútočilo na susednú Ukrajinu. Časti krajiny, ktorá sa s podporou predovšetkým západných partnerov odvtedy bráni, teraz ruské sily okupujú a ruská agresia trvá.
„Nikto nemá právo zneužívať moc a šikanovať ostatných členov medzinárodného spoločenstva bez sankcií,“ vyhlásil v New Yorku český prezident. V prejave sa Pavel venoval tiež téme kybernetickej bezpečnosti alebo Afriky.
Doteraz podľa neho mlčalo príliš veľa krajín, ktoré ašpirujú na to stať sa regionálnymi alebo globálnymi aktérmi. „Netreba zabúdať, že váhanie posilňuje agresora,“ povedal český prezident.
Pavel uviedol, že neexistuje nič ako regionálny konflikt. „S globalizáciou začína naša bezpečnosť a prosperita ďaleko za našimi vlastnými hranicami,“ poznamenal. Česko si to podľa neho uvedomuje a angažuje sa nielen v bezpečnosti Európy, ale tiež na Blízkom východe, v Afrike a inde.
Česko bude podľa Pavla aj naďalej rokovať s africkými krajinami a pozorne počúvať ich názory a potreby. V prejave sa Pavol venoval tiež téme kybernetickej bezpečnosti.
Foto: SITA/AP, Petr David Josek
14:50 Bieloruské a ruské tajné služby v prvých dňoch povodní v Poľsku zintenzívnili svoju online dezinformačnú kampaň. Vo Varšave to v stredu vyhlásil námestník ministra pre digitalizáciu Krzysztof Gawkowski, informovala agentúra PAP citovaná TASR.
Gawkowski ozrejmil, že počas prvých dní povodní dezinformačné aktivity bieloruských a ruských služieb v online priestore vzrástli o 300 percent.
Podľa neho boli pri tom reaktivované internetové účty, ktoré boli použité po ruskom útoku na Ukrajinu. Po reaktivácii začali poskytovať rôzne nepravdivé informácie: napríklad správy o hroziacom prelomení povodňových hrádzí, o údajnom nekonaní vlády, či o nedostatočnej pomoci pri povodniach.
Gawkowski uviedol, že v spolupráci s telekomunikačnými operátormi boli zjavne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie z internetu bezodkladne odstránené.
Na otázku novinárov, či vidí súvislosť medzi názorom a dezinformáciami, Gawkowski povedal, že v Poľsku nebude „nikto zadržaný za vyjadrenie svojho názoru“. Dodal však, že je potrebné čeliť účelovým online dezinformáciám a šíreniu strachu, a to odstránením takéhoto obsahu a potrestaním vinníkov.
14:14 Ruské jednotky zatiaľ nedosiahli predmestia mesta Vuhledar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Na území mesta údajne operujú iba ruské prieskumné tímy. V stredu to uviedol gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin. TASR informuje podľa agentúry Reuters a Inštitútu pre výskum vojny (ISW).
„Naši obrancovia sa ich snažia zlikvidovať. Mesto nebolo dobyté,“ uviedol gubernátor v televíznom rozhovore.
Banícke mesto Vuhledar, ktoré malo pred začiatkom celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu 14-tisíc obyvateľov, odoláva ruským silám už dva a pol roka. Za ten čas sa mesto stalo pevnosťou, ktorú takmer nepretržite bráni 72. mechanizovaná brigáda ukrajinskej armády.
V priebehu uplynulých dní však Rusko spustilo útok na Vuhledar, ktorý sa na rozdiel od tých predchádzajúcich zdá byť úspešnejší. Analytici situáciu v meste označujú za kritickú a varujú pred obkľúčením ukrajinských jednotiek v meste.
ISW upozorňuje, že doba, za ktorú sa ruským silám podarí obsadiť celý Vuhledar závisí od rozhodnutí ukrajinského vojenského velenia. Ukrajinci sa môžu rozhodnúť mesto opustiť, neriskovať obkľúčenie a ušetriť životy prítomných vojakov.
Môžu sa však rozhodnúť aj zotrvať v meste a využiť ho na čo najdlhšie zdržanie ruských jednotiek. V tomto prípade však budú musieť zabrániť obkľúčeniu mesta aspoň do začiatku jesenných dažďov, ktoré môžu spomaliť ruský postup.
ISW upozorňuje, že „dobytie Vuhledaru pravdepodobne ruským silám neposkytne osobitnú výhodu v ďalších ofenzívnych operáciách na západe Doneckej oblasti, keďže nie je kľúčovým logistickým uzlom.“
13:33 Spojené štáty pošlú Ukrajine kazetové bomby stredného doletu. Počet však nezverejnili. Zároveň Kyjevu poskytnú rakety, delostrelectvo a obrnené vozidlá. Ide o dodávky v rámci balíka vojenskej pomoci v celkovej hodnote približne 375 miliónov dolárov. Uviedli to v utorok americkí predstavitelia.
Pomoc zahŕňa bomby vzduch-zem, ktoré majú kazetovú muníciu a môžu ich odpaľovať ukrajinské stíhačky, ako aj muníciu pre systémy HIMARS, Javelin a iné protipancierové systémy, vozidlá s ochranou proti mínam, mostné systémy a iné vozidlá a vojenské vybavenie, informuje Washington.
13:16 Vzhľadom na to, že agresívna vojna ruského vodcu Vladimira Putina proti Ukrajine trvá už tretí rok, vyvstávajú otázky, či je možný mier alebo víťazstvo. Ako vraví niekdajší švédsky premiér Carl Bildt, pre Putina je „explicitne stanoveným cieľom eliminovať Ukrajinu ako nezávislý štát a podriadiť ju ruskej kontrole“. To sa mu však absolútne nepodarilo.
„Po dva a pol roku (vojny) a masívnej mobilizácii vojenských zdrojov a personálu Rusko kontroluje len približne 18 % územia Ukrajiny a väčšinu z toho dobylo ešte v roku 2014. V rozpore s Putinovými vojnovými cieľmi bola invázia žalostným neúspechom,“ vraví Bildt.
Tvrdí, že aby bolo ruské víťazstvo čo i len trochu možné, musel by Západ ukončiť všetky formy podpory – finančnú aj vojenskú – Ukrajine a ukrajinský ľud by musel stratiť vôľu vzdorovať. Bez týchto podmienok sa Putinov vojnový cieľ zdá byť nedosiahnuteľný.
Bildt poukázal na to, že zo strany Ukrajincov nie sú žiadne známky straty vôle. Rovnako tak neklesá americká a európska podpora Ukrajiny. „Okrem toho sa výroba munície v Európe rozširuje, pričom sa predpokladá, že produkcia v budúcom roku dosiahne dva milióny delostreleckých nábojov. Zdá sa, že Rusko medzitým bojuje so zvýšením produkcie a čoraz viac sa spolieha na muníciu zo Severnej Kórey,“ hovorí Bildt.
Švédsky politik poukazuje na to, že ruskej armáde sa od prvých týždňov vojny sústavne nedarí uskutočniť žiadne úspešné rozsiahle útočné operácie. Hoci sa o to pokúšali a toto leto sa znova zamerali na Charkov, opäť zlyhali. Väčšina ruských postupov bola dosiahnutá rozdrvením menších miest.
„Ukrajinská armáda má určite svoje problémy. V roku 2022 sa jej podarilo zatlačiť Rusko späť okolo Chersonu a Charkova, ale potom jej veľmi očakávaná protiofenzíva v lete 2023 zlyhala. Napriek tomu náhla ofenzíva do ruskej Kurskej oblasti minulý mesiac ukázala nové a pôsobivé schopnosti, ako aj pripomenula svetu statočnosť a prispôsobivosť ukrajinských síl,“ pokračuje vo svojom hodnotení.
V súčasnosti sa podľa neho zdá, že ukrajinská armáda má malú šancu získať späť územie, ktoré Rusko obsadilo. Úspech operácie Kursk by však mohol mať dôležité politické dôsledky. „Pokiaľ Putin a jeho najbližší kruh budú veriť, že dokážu rozdrviť vôľu Ukrajincov a ich západných podporovateľov, budú pokračovať vo vojne. Ale keď im dôjde, že sa to nestane a že Rusko je na ceste k čoraz rýchlejšieho úpadku, veci sa zmenia. Aj keď sa to pravdepodobne nestane tento rok, nie je to nepravdepodobné v roku 2025. Potom si možno predstaviť nejaký druh dočasného usporiadania, ktoré ukončí boje, aj keď bez „víťazstva“ jednej alebo druhej strany,“ tvrdí Bildt.
Trvalý mier však podľa neho je náročnejšia vyhliadka. „Nemyslím si, že to bude možné, kým nebudú splnené dve podmienky. Po prvé, Putin by musel prísť o moc. Ovláda Kremeľ a ruskú spoločnosť železným zovretím a je príliš zahryznutý do svojej imperiálnej posadnutosti, aby niekedy akceptoval skutočný mier. Po druhé, budúcnosť Ukrajiny musí byť pevne zabezpečená členstvom v EÚ a spoľahlivými západnými bezpečnostnými opatreniami. Vtedy a len vtedy bude možný mier. Takýto výsledok by bol víťazstvom nielen Ukrajiny, ale aj Ruska. Oslobodené od sebazničujúcich imperiálnych projektov by mohlo konečne začať pracovať na tom, aby sa stalo normálnym, prosperujúcim štátom dvadsiateho prvého storočia.“
Foto: SITA/AP, Virginia Mayo
12:25 Vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Rusko treba k mieru donútiť, dnes Kremeľ označil za osudnú chybu, ktorá bude mať pre Kyjev následky. Rusko mier chce, ale je nemožné mu ho vnútiť, vyhlásil podľa agentúry Reuters kremeľský hovorca Dmitrij Peskov. Zároveň povedal, že dynamika na bojisku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny je pre ruské sily pozitívna.
Zelenskyj v utorok na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku povedal, že vojnu proti Ukrajine nemožno urovnať len rozhovormi. „Rusko môže byť k mieru jedine donútené a to je presne to, čo je potrebné, donútiť Rusko k mieru,“ vyhlásil ukrajinský prezident.
Peskov reagoval vyhlásením, že Rusko nemožno k mieru na Ukrajine prinútiť. „Postoj spočívajúci v snahe prinútiť Rusko k mieru je úplne fatálnou chybou. Nie je možné Rusko k mieru donútiť,“ cituje vyjadrenie Peskova na dnešnom tlačovom brífingu agentúra AFP. Zároveň pripomína, že rokovania medzi Moskvou a Kyjevom neprebiehajú od jari 2022 a obe strany konfliktu, ktorý sa naplno rozhorel vpádom ruských síl na Ukrajinu 24. februára 2022, pevne trvajú na svojich protichodných postojoch.
Kým Moskva má okrem iného územné požiadavky, Kyjev trvá na tom, že Rusko musí opustiť celé ukrajinské územie.
„Rusko si mier želá,“ povedal dnes podľa AFP Peskov, „ale za podmienky zabezpečenia základov svojej bezpečnosti a dosiahnutia svojich cieľov“ v ofenzíve na Ukrajine.
Zelenskyj po dnešnom vystúpení v rozprave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN zamieri do Washingtonu, kde sa bude usilovať o súhlas americkej vlády s používaním západných zbraní pri útokoch na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí. V USA sa tiež chystá prezentovať svoj „plán víťazstva“.
12:17 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok odmietol myšlienku mierových rozhovorov s Moskvou. Namiesto toho vyzval na nešpecifikovanú globálnu „akciu“ za splnenie požiadavky Charty OSN, aby každá krajina rešpektovala suverenitu a územnú celistvosť iných štátov.
Zelenskyj povedal Bezpečnostnej rade OSN, že ruský vodca Vladimir Putin pácha „medzinárodný zločin“ a porušil toľko medzinárodných pravidiel, že sám od seba neprestane.
„A preto táto vojna nemôže jednoducho zmiznúť. Preto táto vojna nemôže byť upokojená rozhovormi,“ povedal Zelenskyj. „Rusko môže byť len prinútené k mieru, a to je presne to, čo je potrebné – prinútiť Rusko k mieru, keďže je jediným agresorom v tejto vojne, jediným porušovateľom Charty OSN.“
Zelenskyj tiež povedal, že Ukrajina vie, že niektoré krajiny chcú dialóg s Putinom. Ale zároveň položil rečnícku otázku, čo od toho očakávajú. „Čo by od neho mohli počuť – že je naštvaný, pretože uplatňujeme svoje právo brániť svoj ľud, alebo že chce udržať vojnu a teror, aby si nikto nemyslel, že sa mýlil?“
Zelenskyj spomenul aj krajiny, ktoré dodávajú zbrane a muníciu Rusku, a povedal, že Moskva nemá legitímny dôvod robiť z Iránu a Severnej Kórey „de facto spolupáchateľov“.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia vyjadril protest, že Zelenskyj sa opäť dostáva do centra pozornosti OSN. „Pokiaľ ide o počúvanie týchto otrepaných vyhlásení, nemáme v úmysle tým strácať čas,“ povedal Nebenzia.
12:12 Jedenásť ukrajinských civilistov prišlo o život a ďalších 69 utrpelo zranenia pri útokoch, ktoré ruská armáda podnikla v noci na stredu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Ruské sily zaútočili na Charkov leteckými riadenými bombami, ktoré zasiahli husto obývané štvrte. Podľa gubernátora oblasti Oleha Synehubova si útok vyžiadal životy troch ľudí. Počet obetí môže ešte stúpnuť, keďže záchranné operácie stále prebiehajú. Útok na mesto Kupiansk neprežila 93-ročná žena a v dedine Varvarivka pri útoku dronu zahynul 61-ročný muž.
Počas ruského útoku neďaleko mesta Polohy v Záporožskej oblasti zomrel 55-ročný muž, uviedol tamojší gubernátor Ivan Fedorov. Terčom ruských útokov sa stala aj obec Nova Sloboda v Sumskej oblasti kde prišiel o život civilista. Jeden človek zomrel v meste Kosťantynivka a ďalší dvaja v meste Pokrovsk v Doneckej oblasti, konštatoval šéf oblasti Vadym Filaškin. V Chersonskej oblasti podľa jej gubernátora Oleksandra Prokudina zahynul jeden civilista.
11:36 Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) by mal podpísať vykonávací protokol k readmisnej dohode medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou z roku 2007. Protokol určuje príslušné slovenské a ukrajinské orgány zodpovedné za readmisiu osôb či hraničné priechody, ktoré majú byť pri readmisii použité. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.
„Cieľom protokolu je uľahčiť spoluprácu pri praktickom vykonávaní ustanovení dohody týkajúcich sa prijímania a transferu osôb, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup alebo pobyt na území Slovenskej republiky alebo Ukrajiny,“ vysvetlil rezort.
Ministerstvo v materiáli uviedlo, že vykonávací protokol pripravilo v súlade s medzinárodnými záujmami a záväzkami Slovenska.
11:10 Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusko pripravuje útoky na tri ukrajinské jadrové elektrárne. Uviedol to v utorok na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Ukrajinský prezident neuviedol, ktoré konkrétne elektrárne sú ohrozené, avšak povedal, že Kyjev má dôkazy o ruských plánoch. Na ukrajinskom území sú v prevádzke tri jadrové elektrárne, a to Rivnenská a Chmeľnycká jadrová elektráreň na západe krajiny a Juhoukrajinská jadrová elektráreň. Bezpečnosť týchto zariadení je pravidelne ohrozovaná ruskými útokmi, ktoré im prerušujú napájanie.
Zelenskyj počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN tiež poznamenal, že Rusko používa čínske satelity na fotografovanie ukrajinských jadrových zariadení pre možné budúce útoky. Ukrajinské špeciálne služby o hrozbe informovali partnerov Ukrajiny a Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE).
Čítajte aj Rádioaktívny popol vás neminie, hrozí Medvedev Poľsku. Reaguje na Sikorského slová
11:04 Čína by mohla konať nielen ako sprostredkovateľ, ale aj donútiť Rusko, aby pristúpilo na mierové riešenie vojny na Ukrajine. V utorok večer to pre agentúru PAP povedal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, informuje TASR.
Sikorski sa v utorok zúčastnil na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku venovanom ruskej invázii na Ukrajine, počas ktorého vystúpil aj minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, šéf americkej diplomacie Antony Blinken a čínsky minister zahraničných vecí Wang I.
Wang vo svojom prejave vyzval na uzavretie mieru založeného na územnej celistvosti Ukrajiny a na „oprávnených bezpečnostných záujmoch“ Ruska. Toto vyhlásenie sa dá podľa Sikorského vyložiť tak, že by ho strany konfliktu mohli zvážiť. Od čínskeho ministra zahraničia si to však Sikorski chce ešte nechať dodatočne vysvetliť.
„Čína je krajinou, ktorá by mohla konať nielen ako sprostredkovateľ, ale aj prinútiť Rusko k mieru. Ak by to mala byť čínska definícia (mieru), podľa môjho názoru si to vyžaduje rokovania,“ povedal šéf poľskej diplomacie.
Čítajte aj Čína a Rusko chcú „multipolárny“ svet, skritizovali „silové“ USA a aj NATO
10:15 Z bezpilotných lietadiel sa v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stali mimoriadne dôležité a cenovo nenákladné zbrane schopné plniť množstvo úloh vedúcich k strategickým úspechom. Kým ukrajinské sily sa spoliehajú predovšetkým na západné systémy a vlastné modernizované riešenia, Rusi zvolili kvantitu pred kvalitou.
Čítajte viac Valcuje kvantita Moskvy kvalitu Západu? Ukrajinský operátor dronov porovnáva bezpilotné lietadlá
9:50 Ruské sily údajne dobyli mesto Ukrajinsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V stredu o tom informovala ruská agentúra TASS, ktorá sa odvoláva na šéfa doneckých separatistov a hlavu anektovanej Doneckej ľudovej republiky Denisa Pušilina. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
Pred začiatkom invázie ruských síl na Ukrajinu malo mesto Ukrajinsk približne 10-tisíc obyvateľov. O jeho dobytí písali médiá už minulý týždeň. Generálny štáb ukrajinskej armády vtedy neuviedol nič o tom, že by Ukrajinsk padol, a označil ho iba za jednu z niekoľkých lokalít, na ktoré Rusko útočí.
Ruské sily na východe Ukrajiny stabilne postupujú už niekoľko mesiacov a v auguste dosiahli najrýchlejší postup za uplynulé dva roky. Ich hlavným cieľom je mesto Pokrovsk, ktoré je dôležitým logistickým uzlom ukrajinskej armády. Ukrajina sa ich postup pokúsila spomaliť začiatkom augusta, keď vpadla do ruskej Kurskej oblasti.
9:25 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 250 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 646 400, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 15 tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty, 74 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 815 tankov, 17 304 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18 549 delostreleckých systémov a 1 199 raketometov.
8:53 Rusko v noci na stredu zaútočilo na Ukrajinu 32 iránskymi bezpilotnými lietadlami Šáhid. Ukrajinské letectvo v aplikácii Telegram uviedlo, že protivzdušná obrana zostrelila 28 z nich a zlikvidovala takisto štyri rakety Ch-59/69, informujú agentúra Reuters a denníka Ukrajinska pravda.
Ruské sily podľa týchto informácií zaútočili aj na Charkovskú oblasť protilietadlovou riadenou strelou S-300 a tromi raketami nešpecifikovaného typu.
Riadené rakety Ch-59/69 boli vypálené z oblasti Čierneho mora nad Odeskú oblasť. Obete ani zranení hlásené neboli, v dôsledku útoku však boli poškodené dva nákladné autá a na otvorenom priestranstve začala horieť tráva.
Do odrazenia vzdušného útoku sa zapojilo letectvo, protilietadlové raketové jednotky, mobilné palebné skupiny a ďalšie jednotky ukrajinskej armády.
7:49 Agresia Ruska, ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, otriasa samotnými základmi inštitúcie a systému, v ktorom sú rešpektované pravidlá. Český prezident Petr Pavel to povedal v utorok v New Yorku v rámci panelu „Zabezpečenie digitálnej budúcnosti“, ktorý sa koná na okraj Valného zhromaždenia OSN.
Ruská agresia voči Ukrajine nie je podľa Pavla regionálnym konfliktom, ale situáciou, keď stály člen Bezpečnostnej rady OSN vedie agresiu proti inej suverénnej krajine. „A preto je tak dôležité nenechať Rusko v konflikte vyhrať, pretože nielen Rusko, ale aj podobné režimy by to povzbudilo, že svoje ciele môžu dosiahnuť vojenskou silou,“ povedal Pavel.
„Ak nechceme žiť navždy v konfliktoch, musíme sa konečne naučiť, že túto planétu musíme zdieľať, musíme robiť kompromisy pri usilovaní o naše záujmy. Nikto nesmie žiť na úkor iných,“ vyhlásil český prezident. Verí, že OSN je dobrou platformou na prezentovanie nielen ideálov, ale tiež myšlienok a následne ich implementáciu.
Po viac ako dvoch rokoch od ruskej invázie na Ukrajine by bolo podľa Pavla prekvapujúce, keby pretrvala stále rovnaká miera jednoty krajín NATO ako na začiatku. Vojnová únava podľa neho zahŕňa nielen priamo bojujúce strany, ale aj podporujúce či nepodporujúce krajiny. „Aj tu som mal počas diskusií dojem, že zástupcovia niektorých krajín sú trochu unavení tým, že stále počujú, že musíme podporovať Ukrajinu, že musíme odsúdiť ruskú agresiu,“ dodal.
Ak ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predloží plán týkajúci sa ukončenia ruskej agresie voči jeho krajine, bude ho potrebné posúdiť a urobiť maximum pre naplnenie ukrajinských cieľov, ale nie za akúkoľvek cenu, povedal Pavel novinárom v utorok v New Yorku s tým, že je potrebné zohľadniť, čo je reálne možné.
„Nikdy som nespochybnil to, že by sme mali podporovať Ukrajinu v obnovení (jej) územnej integrity, že to je konečný cieľ. Len musíme byť realistickí v tom, v akom horizonte a za akú cenu sa ten cieľ dá dosiahnuť,“ povedal. „Poraziť Rusko na Ukrajine za cenu toho, že polovica ukrajinského obyvateľstva bude zdecimovaná, to asi nie je víťazstvo,“ dodal český prezident.
7:00 „Slovensko vyzýva všetky zúčastnené strany, aby odsunuli nabok rozdiely a namiesto toho sa sústredili na zastavenie utrpenia a ničenia Ukrajiny,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Juraj Blanár v Bezpečnostnej rade OSN. Jeho vystúpenie umožnilo Slovinsko ako predsednícky štát rady, ktoré vyzvalo susedov Ukrajiny, aby sa k prebiehajúcemu konfliktu vyjadrili.
Čítajte viac Blanár v Bezpečnostnej rade OSN: Vojnu na Ukrajine nemožno vyriešiť vojensky, dialóg nemá alternatívu
6:50 Nemecký minister obrany Boris Pistorius poukázal v utorok na potrebu čo najrýchlejšie lepšie vybaviť nemeckú armádu, uviedla agentúra DPA.
Podľa Pistoriusa sa očakáva, že Rusko z vojny na Ukrajine obnoví do roku 2029 svoju armádu a bude potom možno v pozícii, aby zaútočilo na územie Severoatlantickej aliancie. Nemecko sa preto musí tomuto scenáru čo najskôr prispôsobiť, uviedol minister počas návštevy leteckého pluku v spolkovej krajine Hesensko na západe Nemecka.
Nemecko je najväčším európskym členom NATO a podľa Pistoriusa tomu zodpovedajú isté povinnosti, ktoré si musí plniť. Nemecký minister obrany nešpecifikoval presnú sumu potrebnú na primerané prezbrojenie Bundeswehru. Poukázal však na to, že peniaze sú síce potrebné, no nejde o jediný obmedzujúci faktor.
Aj keby nemecká armáda mala potrebné financie k dispozícii, treba čas na navýšenie výroby, keďže zbrojársky priemysel bude musieť spracovať objednávky, upozornil šéf nemeckého rezortu obrany.
Renomovaný nemecký inštitút pre svetovú ekonomiku (Institut für Weltwirtschaft, IfW) nedávno Nemecko kritizoval za pomalé prezbrojovanie, všíma si DPA.
3:45 Západní predstavitelia sa snažia tlmiť očakávania v súvislosti s plánom na ukončenie vojny, ktorý prezident Volodymyr Zelenskij prišiel predstaviť do New Yorku, uviedla agentúra Bloomberg. Podľa nej ho nepovažujú za predzvesť prelomu v konflikte Ukrajiny s Ruskom.
Jedna z osôb oboznámená s rozhovormi Zelenského so zahraničnými lídrami, ktorá si neželala byť menovaná, uviedla, že prezidentov takzvaný „plán víťazstva“ neobsahuje žiadne skutočné prekvapenie a že to nie je zásadná zmena hry. Iný oficiálny predstaviteľ to opísal ako „zoznam želaní“.
Takéto pochmúrne hodnotenie plánu podčiarkuje prehlbujúci sa pocit pesimizmu medzi spojencami, keďže vojna už trvá tretí rok. Spojenci sa tiež obávajú oslabenia podpory pre Ukrajinu, ak sa bývalý prezident Donald Trump vráti do úradu, napísala agentúra Bloomberg.
Najmenej jeden zo spojencov naznačil, že je čas opäť kontaktovať ruského prezidenta Vladimira Putina, či už zo strany Zelenského alebo zo strany iných krajín, uviedli dvaja predstavitelia.
Čítajte viac Zelenskyj: Plán víťazstva nad Ruskom je most k mieru. Vojna sa rozhodne túto jeseň
Republikánsky kandidát na amerického prezidenta Donald Trump v utorok povedal, že Spojené štáty musia vycúvať z vojny na Ukrajine a že demokratická viceprezidentka Kamala Harrisová a prezident Joe Biden to nemajú v pláne. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Biden a Kamala nás dostali do tejto vojny na Ukrajine a teraz nás nemôžu dostať z nej von. Nemôžu nás dostať von,“ povedal Trump v prejave v Georgii. Spojené štáty nemajú na Ukrajine svojich vojakov, ale poskytli Ukrajine vojenskú a humanitárnu pomoc v hodnote miliárd dolárov.
„Myslím si, že zostaneme uviaznutí vo vojne, kým nebudem prezident. Urobím to. Vyrokujem to, dostanem sa von. Musíme sa dostať von. Biden hovorí: ‚Neodídeme, kým nevyhráme‘. Čo sa stane, keď oni vyhrajú,“ povedal Trump.
Zelenskyj v piatok varoval, že ak bude jeho víťazný plán odmietnutý, svet bude rozdelený. „Jedna strana bude podporovať Ukrajinu a druhá bude predstierať, že podporuje, aby Rusko a Ukrajina sedeli pri rokovacom stole,“ povedal podľa Bloombergu novinárom v Kyjeve.