„Fackovací“ panák aj kasička pre vládu. Župy zrátali vláde a poslancom posledný rok. Kritické boli aj kraje, kde vyhrali Smer a Hlas

Pravda oslovila po roku od parlamentných volieb všetky samosprávne kraje, aby zhodnotili, čo pozitívne pre nich urobili nový parlament a vláda a aké zmeny by uvítali.

Otázky:

1. Ktoré tri pozitívne kroky alebo zákony urobili alebo predložili pre samosprávy nová vláda a parlament za uplynulý rok? V ktorých oblastiach (napr. zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť, etc.)?

2. V ktorých troch konkrétnych oblastiach podľa vás nová vláda v riešeniach pre samosprávy zlyháva? Ktoré zákony hodnotíte negatívne?

3. Aké konkrétne tri zmeny by ste uvítali od vlády a poslancov parlamentu v ostávajúcich rokoch?

Čítajte viac Politológ: Smer a PS by boli v ideálnom svete najlepšou vládou. Rekonštrukcia príde, konsolidácia voličmi Fica zatrasie

Banskobystrický kraj

Banskobystrický župan Ondrej Lunter ocenil v rámci troch pozitívnych krokov alebo zákonov v uplynulom roku jednu vec – dobrú komunikáciu a spoluprácu s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas). Má preto nádej, že sa bude napĺňať úloha politikov a napríklad školákom sa bude zlepšovať kvalita života.

Lunter podotkol, že hoci bolo súčasťou predvolebných sľubov dofinancovanie samospráv, stále nie je na stole ani náznak riešenia. Podotkol, že sľub bol súčasťou memoranda, ktoré podpísali aj predstavitelia koaličného Hlasu a téma sa tiež objavuje v programovom vyhlásení vlády.

„Je takmer koniec septembra a zas nikto netuší, ako to bude budúci rok fungovať a čo sa dá reálne plánovať. Táto mocenská nerovnováha, kde sú samosprávy fackovacím panákom a kasičkou pre vládu, je podľa mňa svetový unikát a nikdy nebudú veci fungovať poriadne, ak sa to nezmení,“ uviedol pre Pravdu Lunter.

Žilinský kraj

Ako jediné pozitívum vníma predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová snahu o optimalizáciu siete stredných škôl. V kraji už k nej pristúpili. „Z toho dôvodu sme privítali, že optimalizácia siete stredných škôl je aj súčasťou balíka školských zákonov, ktoré predložil minister školstva. Oceňujem tiež snahu o kroky k urýchleniu prípravy a výstavby diaľnic, v našom prípade D1 a D3. Uvidíme však, ako to dopadne,“ uviedla pre Pravdu Jurinová.

Veľmi negatívne však vníma, že vláda nazýva konsolidáciou zvyšovanie daní a chce samosprávam ubrať peniaze vo svoj prospech. Županka hovorí, že na peniaze z daní fyzických osôb nesiahol doteraz ani jeden kabinet a teraz chcú krajom „natvrdo“ ubrať 0,5 percenta príjmov a mestám a obciam ešte viac. V kontraste s tým je zvyšovanie platov členov vlády o 100 percent. „Je to bezcitné voči obyvateľom, ktorým pripravili tvrdé uťahovanie opaskov,“ pokračovala Jurinová. Negatívne vníma aj „vlastné amnestie“ a znižovanie trestov za korupčné trestné činy.

Jurinová spočítala Ficovej vláde prešľapy aj v oblasti zdravotníctva. V kraji ich podľa jej slov trápi, že sú zjavne uprednostňované súkromné zdravotnícke zariadenia pred tými, ktoré zriaďuje samospráva. Ľudia to podľa nej pocítia na zhoršovaní dostupnosti niektorých zdravotných výkonov, ktoré sú pre súkromný sektor nelukratívne. „ŽSK je dôkazom toho, že aj nemocnice zriadené krajom dokážu dobre hospodáriť. Pripomeniem tiež, že ŽSK nezískal z plánu obnovy z dvoch výziev na rekonštrukciu nemocníc ani jedno euro,“ priblížila županka.

Čítajte viac Aký bol rok KDH? Odchod Holečkovej aj pomoc koalícii. Politológ: Ak KDH nedá voličom to, čo očakávajú, skončí mimo parlamentu

Nitriansky kraj

Vedenie Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) na čele Branislavom Becíkom (Hlas) ocenilo snahu vlády prinavrátiť vyšším územným celkom (VÚC) financie, ktoré im boli počas predchádzajúcich kabinetov zoškrtané. „Palec hore“ dal kraj ministerstvu školstva za zákony v rámci takzvanej Nežnej revolúcie vo vzdelávaní.

„Medzi najdôležitejšie opatrenia patrí aj optimalizácia siete stredných škôl, ktorá sa zameriava na reorganizáciu siete stredných škôl tak, aby lepšie zohľadňovali demografické zmeny a potreby trhu práce. Ďalej je to opatrenie na zlepšenie duševného zdravia žiakov a inklúzie, tiež prechod na nový model financovania materských škôl – tzv. normatívne financovanie alebo podpora celoživotného vzdelávania,“ uviedla pre pravdu Zuzana Vilčeková z Komunikačného oddelenia NSK.

Rezortu financií na čele s Ladislavom Kamenickým (Smer) však vytkol, že nemôže čerpať prostriedky z rezervného fondu, ktorý je v súčasnej podobe po 30. auguste „zamknutý“ a nemôžu s ním disponovať. „Požiadavka sa stáva akútnejšou aj v nadväznosti na konsolidáciu verejných financií, ktorá „zastropovala“ výnos dane z príjmov fyzických osôb pre VÚC pre nasledujúce obdobie,“ reagoval kraj.

Prešovský kraj

Prešovský samosprávny kraj, na čele ktorého stojí Milan Majerský (KDH) vníma ako pozitívny krok rozhodnutie o odpustení pôžičky na riešenie covidovej krízy na nenávratné príspevky a v oblasti cenovej politiky rozšírenie portfólia regulovaných tovarov a služieb v oblasti verejnej dopravy.

Zlyhaním je podľa župy predstavený konsolidačný balík vláda, ktorá prisľúbila, že sa významne nedotkne samospráv. „Avšak opak je pravdou, v konečnom dôsledku dopady budú enormné a výpadky daní z príjmov fyzických osôb (FO) rozsiahle,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa prešovského kraja Daša Jeleňová.

Trnavský kraj

Trnavský župan Jozef Viskupič nadobudol rok od parlamentných volieb dojem, že vláda nepristupuje k samosprávam partnersky, čo je vidno aj na konsolidačných opatreniach. Balíček považuje za „totálne zlyhanie zo strany vlády“, ktoré sa negatívne dotkne nielen všetkých samospráv, ale vo výsledku aj obyvateľov. „Žiaľ, stále sme sa nedostali k rovnocennému a partnerskému dialógu s vládou, kde by sa riešilo fungovanie verejných služieb pre obyvateľov omnoho efektívnejšie,“ uviedol v ankete Pravdy.

Vláde podľa Viskupiča uniká, že situácia v samosprávach je mimoriadne vážna, čo dokazujú aj dáta. „Samospráva ledva prežíva. Takýto výrazný „konsolidačný“ zásah do rozpočtov samospráv (krátenie podielovej dane) negatívne ovplyvní rozvojový potenciál krajov. Okrem toho, zostavenie rozpočtov – v duchu krátenia verejných služieb – opakovane poukazuje aj na to, že sa zastaví rozvoj a inovácie v regiónoch, čo môže mať za následok odchod mladých ľudí študovať a pracovať do zahraničia, varoval trnavský župan.

Viskupič otvorene vymenoval konkrétne dopady konsolidácie. Tie podľa neho občania uvidia na zvýšených poplatkoch za zariadenia sociálnych služieb, cestovné, internáty, nebude sa rekonštruovať toľko ciest ani mostov. „Sme schopní sa podieľať na konsolidácii spôsobom, že nič navyše nechceme, ale vláda nám nemôže brať prostriedky, ktoré sú dlhodobo určené na fungovanie samospráv. Sťahovať percentá z podielovej dane je povestná hrubá čiara, ktorú nikto pred touto vládou ešte neprekročil,“ vysvetlil.

Viskupič ako pozitívne kroky ocenil, že krízové situácie, akými boli napríklad povodne, sa nedejú pod gesciou politického boja a dokázali si pri nich dať dole politické tričká. „Toho dôkazom je napríklad prísľub vlády z posledných dní, kedy verejne deklarovali pomoc pre samosprávy zasiahnuté povodňami,“ zhodnotil.

Pozitívne sa však podľa trnavského župana dajú vnímať aj vyjadrenia, že sa predstavitelia vlády budú venovať v rámci výjazdových rokovaní aktuálnym problémom v regiónoch. „V Trnavskom kraji ide najmä o obce Kopčany, Kuklov, Sobotište, Radošovce a ďalšie. Ide aj o cestu medzi Holíčom a Skalicou a premostenie rieky Chvojnice. Uvidíme, či sú to prázdne slová, alebo bude pomoc naozaj doručená ako verejne predstavitelia vlády sľúbili,“ uviedol Viskupič. „Čo sa týka optimalizácie procesov, tak ide napríklad o Novelu zákona o pozemkových úpravách alebo Novelu zákona o územnom plánovaní,“ doplnil k pozitívnym krokom.

Vláda podľa Viskupiča zlyháva aj pri decentralizácii verejnej správy, čím nerefkektuje na požiadavky modernej doby. Nesúhlasí ani s dohodou o valorizácii platov pre zamestnancov verejnej a štátnej správy, pretože podmienky sú neudržateľné a môžu mať negatívny dopad na rozpočty obcí. „K tohtoročným výpadkom príjmov samosprávnych krajov vo výške 20 miliónov eur z daní z príjmov fyzických osôb, budú rozpočty krajov v rokoch 2025–2026 zaťažené z dôvodu valorizácie platov o ďalších viac ako 50 miliónov eur,“ vysvetlil.

Čítajte viac Má Matovičovo hnutie šancu na reparát? Politológ: Je ešte uzavretejšou „sektou“ než bolo kedysi

Košický kraj

Košický župan Rastislav Trnka tri pozitívne kroky alebo zákony, ktoré urobili alebo predložili pre samosprávy nová vláda a parlament v priebehu roka, nevymenoval. „Napriek sľubom pred voľbami je miera dofinancovania samospráv stále pomalá. Zatiaľ sa nedoriešilo bezprecedentné odobratie jednej miliardy eur, ktoré má na svedomí Igor Matovič,“ uviedol pre Pravdu.

Čo však víta je zjednodušenie procesu verejného obstarávania, ktoré podľa neho umožní efektívnejšie získavanie európskych zdrojov a tiež deklarovaná vôľa spojiť diaľnicou západ a východ krajiny a dobudovanie D1 až po ukrajinskú hranicu.

Negatívne vníma najmä meškajúci harmonogram eurofondových výziev a zasahovanie do čerpania regionálnych eurofondov. Myslí si, že by o nich mali rozhodovať najmä rady partnerstva samospráv a nie ministerstvo. „Na druhej strane je to nevypisovanie eurofondových výziev, ktoré spadajú pod jednotlivé ministerstvá,“ zhodnotil.

Vo svojej odpovedi Trnka pripojil aj dve odporúčania. Prvým je dokončenie decentralizácie, teda presun väčších kompetencií na samosprávy, ktoré podľa jeho slov riešia väčšinu potrieb ľudí v oblastiach ako sú školstvo, sociálna oblasť či rekonštrukcie ci­est.

„Je potrebné efektívne nastaviť kompetencie medzi štátom a samosprávami, ktoré by viedli k zrýchleniu, skvalitneniu a zlacneniu služieb pre občanov. Naplno sa to ukázalo v krízach, ktorým sme čelili v posledných rokoch,“ uviedol s tým, že išlo napríklad o covidovú pandémiu, očkovanie, utečeneckú krízu po vypuknutí vojny na Ukrajine, kedy samosprávy dokázali rýchlejšie a efektívnejšie reagovať ako štát. „Napríklad pri decentralizácii po vzore Švédska by sme ročne získali do verejného rozpočtu plus 10 percent HDP,“ dodal.

Druhé odporúčanie pre vládu má Trnka podľa vzoru z Českej republiky. Išlo by o zriadenie cestného fondu, do ktorého by išli príjmy zo zdrojov ako je mýto alebo cestná daň. „Tento fond by bolo možné využívať na riešenie havarijných stavov v dopravnej infraštruktúre,“ do­dal.

Trenčiansky kraj

Vedenie Trenčianskeho kraja vníma plusové body z uplynulého roka v oblasti zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, školstva aj dopravy. Za pozitívny krok považuje posun optimalizácie siete nemocníc a snahu opraviť jej nedostatky. Naopak, ako negatívne vníma rušenie detských pohotovostí.

V oblasti sociálnej spravodlivosti Trenčiansky kraj hodnotí pozitívne zmenu Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konkrétnym plusom župy, na čele ktorej stojí Jaroslav Baška zo Smeru, je odstránenie rozdielu vo výške príspevku za opatrovanie v prípade, že ide o seniora.

„Taktiež došlo k navýšeniu hranice príjmu opatrovateľa, nad ktorý sa príspevok na opatrovanie kráti z 2-násobku životného minima na 2,5-násobok sumy životného minima. Aj keď je to pozitívny krok, má dopad aj na krátenie príspevku na opatrovanie,“ uviedla pre Pravdu Lenka Kukučková z Kancelárie predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorým je Jaroslav Baška zo Smeru. Za zváženie by podľa nej v tomto smere stálo nekrátenie tohto príspevku.

Foto: SITA, Tomáš Somr

Jaroslav Baška vo svojej volebnej centrále Trenčianskym županom je Jaroslav Baška (Smer).

Naopak, negatívne vníma skutočnosť, že 13. dôchodok sa nepovažuje za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. „Ak sú fyzickej osobe poskytované sociálne služby je dôležité, aby sa jej príjem, a teda aj 13. dôchodok, započítaval v prípade, že tvorí pohľadávku na úhrade, čím by mohla byť pohľadávka znížená/uhradená.

V rámci sociálnych služieb by do budúcna uvítali, ak by bolo možné čerpanie financií zo európskych zdrojov pre existujúce zariadenia s vyššou kapacitou, napríklad na ich rekonštrukciu alebo modernizáciu.

„Ako najväčší problém v tejto oblasti aktuálne vnímame nedostatok kvalitnej pracovnej sily, preto by sme uvítali prijatie takých opatrení, ktoré zatraktívnia prácu v sociálnych službách. Rovnako je do budúcnosti potrebné vyriešiť problém s pracovnou pozíciou fyzioterapeut v zariadeniach sociálnych služieb tak, aby sa počítala medzi odborných zamestnancov,“ uviedla Baškova župa.

Ako pozitívny impulz k reštartu Trenčiansky kraj vníma zmeny, ktoré čakajú školstvo, konkrétne avizovanú „nežnú revolúciu“. Zásadným krokom k zlepšeniu je však aj úplná novela legislatívy, kde ministerstvo akceptovalo pripomienky kraja a zapracovalo ich.

„V prípade určovania plánu výkonov, a pri ich tvorbe, si potrebujú zriaďovatelia škôl a školských zariadení jasne potvrdiť svoju pozíciu. Samosprávne kraje najlepšie vedia zosúladiť regionálnu stratégiu s verifikovanou potrebou trhu práce. Preto je v rámci veľkej novely potrebné jasne a jednoznačne vymedziť kompetenčný rámec zriaďovateľa pre určovanie počtu žiakov pre nasledujúci školský rok,“ doplnil kraj.

Konkrétny výsledok by výjazdové rokovanie vlády mohlo priniesť aj podľa trenčianskej župy, konkrétne v prípade projektovej prípravy na začatie realizácie križovatky ciest I/61 a II/516 v Trenčianskej Teplej. Pozitívne hodnotí aj zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, kde kraj očakáva, že veľké dopravné projekty, ako napríklad R2 a R6 sa podarí pripraviť rýchlejšie.

„Určite by sme uvítali zrýchlenie prác a dokončenie rekonštrukcie neslávne známej „Panelky“ pri Trenčíne, vrátane oboch mostov a do budúcnosti aj zlepšenie stavu ciest I. triedy vo vlastníctve štátu,“ dodal Trenčiansky kraj.

Článok sme aktualizovali o odpovede Bratislavského kra­ja.

Bratislavský kraj

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) na čele so županom Jurajom Drobom (SaS) hodnotí ako pozitívne legislatívne iniciatívy ohľadne strategických investícii, ako aj získanie dubiózneho majetku štátu v prospech miestnych a regionálnych samospráv. „Rovnako pozitívne hodnotíme prístup MIRRI (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, poz. red.) pri realizácii zdrojov z PSK v rámci jednotlivých priorít a potrieb územných partnerov, samozrejme pri dodržaní pravidiel EÚ,“ uviedol v odpovedi pre Pravdu kraj.

Negatívne však vníma aktivitu ministerstva školstva v problematike materských škôl. Mínus by dal kraj parlamentu a vláde aj za zdĺhavé hodnotenie projektov z Plánu obnovy a odolnosti a tiež dopady z konsolidácie verejných financií či vládnych návrhov zákonov, ktoré podľa neho neustále zaťažujú rozpočty samospráv bez akejkoľvek kompenzácie.

„Rovnako sa stále čaká na komplexnú revíziu PSK tak, aby zdroje, ktoré spravujú aj iné ministerstvá a súvisia s výkonom samosprávnych funkcií, prešli do systému ITI – integrovaných teritoriálnych investícií – či oblasť školstva, životného prostredia, kultúry, atď. Najmä v období konsolidácie verejných financií, ktorá spôsobí otras v samosprávnych rozpočtoch, budú externé zdroje jediným spôsobom ako realizovať rozvoj v území a tak doručovať obyvateľov kvalitnejšie služby,“ zhodnotil kraj.