953. deň: Arabi môžu nechať Putina bez peňazí na vojnu, ak ceny ropy klesnú, píše Politico

Čítajte viac 952. deň: Ukrajinci prišli o Vuhledar, Putin podpísal zákony umožňujúce poslať do vojny obžalovaných

22:15 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok rozhodne odmietlo tvrdenia niektorých ruských médií, že ukrajinská armáda sa údajne pokúsila zaútočiť na Kurskú jadrovú elektráreň alebo v jej blízkosti.

Hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Heorhij Tichyj upozornil, že ukrajinská armáda prísne dodržiava normy medzinárodného humanitárneho práva a neútočí na civilistov ani civilnú infraštruktúru.

Ruské úrady ani nevzniesli obvinenia o útoku na cieľ niekoľko kilometrov od jadrovej elektrárne a gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov vo štvrtok uviedol, že ukrajinský dron zneškodenený ruskými nástrojmi elektronického boja spadol na objekt, ktorý s elektrárňou nijako nesúvisí, ani nie je v jej bezprostrednej blízkosti.

Na internete kolujú fotografie a videá z následného požiaru. Dá sa z nich usudzovať, že padajúci dron zrejme zasiahol hangár vo východnej časti mesta Kurčatov vzdialeného od jadrovej elektrárne približne šesť kilometrov.

Spoločnosť Rosenergoatom, ktorá kurskú elektráreň prevádzkuje, podľa agentúry Reuters uviedla, že jadrové zariadenie funguje ako obvykle a úrovne radiácie zostali v rámci normálu.

Ukrajinská armáda 6. augusta spustila cezhraničnú ofenzívu do Kurskej oblasti na západe Ruska a napriek snahám protivníka jej časť stále okupuje.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi po návšteve Kurskej jadrovej elektrárne koncom augusta uviedol, že sa obáva vážnej jadrovej havárie, pretože elektráreň nemá žiadnu ochrannú kupolu, ktorá by ju mohla chrániť pred raketami, dronmi alebo delostreleckými granátmi.

20:05 Légia, ktorá mala byť tvorená Ukrajincami žijúcimi v Poľsku, nevznikne, nenašlo sa dosť záujemcov, ktorí by do nej chceli vstúpiť. V stredu to podľa serveru Business Insider pripustil poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

To, že ukrajinskí dobrovoľníci žijúci v Poľsku budú môcť vstúpiť do špeciálne utvorenej formácie, oznámili v júli poľský premiér Donald Tusk a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Počet Ukrajincov, ktorí majú záujem o vstup do ukrajinskej légie, je príliš malý,“ povedal Kosiniak-Kamysz. Projekt sa preto podľa neho „zastavil“.

Do útvaru okrem Ukrajincov žijúcich v Poľsku mali mať možnosť vstupovať tiež ukrajinskí občania z iných európskych krajín. Ich výcvik mala mať na starosť poľská armáda. Podľa Business Insider boli očakávania týkajúce sa jednotky veľké, hovorilo sa dokonca o vytvorení brigády s niekoľko tisíc ľuďmi.

Kosiniak-Kamysz teraz podotkol, že zodpovednosť za nábor dobrovoľníkov do légie má ukrajinská strana, úlohou Poľska bol „výlučne ich výcvik“. Počítalo sa s tým, že Ukrajinci budú sústredení na základniach, ktoré už majú skúsenosti z výcviku ukrajinských vojakov. Podľa údajov z júla od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu absolvovalo výcvik v Poľsku 20 000 Ukrajincov.

Ukrajinská armáda dlhodobo čelí s nedostatkom personálu, k obrane vlasti sa snaží motivovať aj v zahraničí žijúcich krajanov. Rusko má v súčasnosti na fronte výraznú početnú prevahu.

20:00 V prípade, že Saudská Arábia zrealizuje svoje plány na zvýšenie produkcie ropy, aby znovu získala podiel na trhu, Rusku budú chýbať financie na podporu svojej vojnovej ekonomiky. Referuje o tom web Politico.

Saudská Arábia je čoraz viac frustrovaná neschopnosťou iných krajín produkujúcich ropu vrátane Ruska podieľať sa na znižovaní dodávok s cieľom zvýšiť ceny ropy na približne 100 dolárov za barel. V súčasnosti sa ceny ropy pohybujú na úrovni zhruba 70 dolárov za barel.

Obchodníci predpovedajú, že Saudská Arábia môže reagovať zvýšením vývozu ropy, aby získala väčší podiel na trhu a vytvorila väčšie zisky, aj keď ceny klesnú.

Táto stratégia by mohla spôsobiť pokles cien ropy, čo by bola zlá správa pre ruského vodcu Vladimira Putina. Možný krok Saudskej Arábie predstavuje obrovské riziko pre ruský rozpočet, keďže krajina je príliš závislá od príjmov z ropy.

Saudskoarabský minister energetiky varoval, že ceny ropy by mohli klesnúť na 50 dolárov za barel, ak členské krajiny OPEC+, ktoré porušujú dohody, nedodržia dohodnuté ťažobné limity.

Pokles cien ropy o 20 dolárov za barel by mal podľa analytikov za následok pokles príjmov Ruska o približne 20 miliárd dolárov, čo sa rovná asi jednému percentu ruského HDP, čo by bol pre Moskvu významný problém. Buď by musela znížiť výdavky, čo je počas vojny nepravdepodobné, alebo by to podporilo infláciu v krajine a vyššie úrokové sadzby.

19:55 V Chorvátsku sa budúci týždeň uskutoční summit lídrov balkánskych krajín o Ukrajine, na ktorom sa zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Oznámil to vo štvrtok chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

Cieľom stretnutia v Dubrovniku je podľa Plenkoviča dosiahnuť, aby „celý región podporoval Ukrajinu a Ukrajincov v boji za slobodu“. Schôdzka sa bude konať v stredu.

Predošlý summit Ukrajina-juhovýchodná Európa sa uskutočnil vo februári v albánskej Tirane. Zelenskyj sa na ňom zúčastnil a vyzval tam na väčšiu podporu, ktorá by jeho krajine pomohla odraziť ruské sily, pričom zdôraznil nedostatok munície.

Summit v Chorvátsku sa bude konať v čase sporu medzi tamojšou vládou a prezidentom Zoranom Milanovičom ohľadom Ukrajiny.

Milanovič v utorok odmietol podporiť vládny návrh na vyslanie chorvátskych dôstojníkov do misie NATO v Nemecku, zameranej na výcvik ukrajinských vojakov. Prezident na sociálnej sieti vyhlásil, že nedovolí, aby sa chorvátski vojaci „zúčastňovali na aktivitách, ktoré tlačia Chorvátsko k vojne“.

Plenkovič obvinil Milanoviča z toho, že koná proti národným záujmom. Premiér vyzval poslancov, aby rozhodnutie prezidenta zvrátili, čo by si v parlamente vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu hlasov.

18:53 Proruské sily podľa moldavskej polície podplácajú voličov, aby hlasovali v blížiacom sa referende proti zmene ústavy umožňujúcej krajine vstúpiť do Európskej únie a v prezidentských voľbách v prospech Rusku priateľských kandidátov. TASR sa odvoláva na agentúru Reuters.

Šéf národnej polície uviedol, že viac ako 130.000 Moldavcov už bolo podplatených sieťou riadenou Ruskom, čo označil za bezprecedentný priamy útok.

Súčasná prezidentka Maia Sanduová označila voľby o hlavu štátu a spomínané referendum 20. októbra za test svojej proeurópskej politiky. Moldavsko je pritom kandidátskou krajinou na vstup do Únie od júna 2022. Súčasná vláda v Kišiňove dúfa, že sa do bloku pripojí do roku 2030. Mnohí však považujú tento časový plán za veľmi ambiciózny.

17:44 Na Ukrajinu dorazil ďalší raketový systém protivzdušnej obrany Patriot, s ktorého odovzdaním súhlasilo Rumunsko. Príslušné rozhodnutie rumunské úrady definitívne schválili minulý mesiac, napísala na svojom webe Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vyjadrenie hovorcu rumunského ministerstva obrany. Už o deň skôr Bukurešti poďakoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Ďakujem každej krajine, ktorá nám pomáha s protivzdušnou obranou. Zvláštne poďakovanie patrí Rumunsku za systémy Patriot. Spoločne môžeme dosiahnuť ešte väčšiu efektivitu a môžeme skoncovať s ruským terorom tým, že spoločne zostrelíme drony Šáhed a rakety. napísal Zelenskyj na sociálnej sieti po tom, čo ruské drony opäť zaútočili na civilnú infraštruktúru Odeskej oblasti, predovšetkým na dunajský prístav Izmajil pri hraniciach s Rumunskom, cez ktorý Ukrajina vyváža obilie.

Rumunsko kúpilo svoje systémy Patriot od USA v roku 2017. Odovzdaný zbraňový systém predstavuje modernú verziu Patriot PAC-3+. Rumunsko malo štyri takéto batérie, s raketami PAC-2 GEM-T a PAC-3 MSE, napísal server Defence24.pl.

Spojenci Kyjeva v NATO sľúbili dodať sedem systémov protivzdušnej obrany, ale predtým vtedajší šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba upozornil, že dodanie sľúbených Patriotov mešká, poznamenala Ukrajinska pravda.

16:53 Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že jeho jednotky obsadili mesto Vuhledar v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Správa prišla deň po oznámení ukrajinských síl, že sa odtiaľ sťahujú, informuje TASR podľa agentúr AFP a Reuters.

Mesto, ktoré Rusko nazýva Ugledar, odolávalo ruským útokom viac ako dva roky. O tom, že nad ním získali úplnú kontrolu ruské sily, informovali ešte v stredu proruskí vojnoví blogeri.

Vuhledar sa Rusko dlho snažilo obsadiť vzhľadom na jeho polohu. Mesto leží na vyvýšenom mieste na priesečníku východného a južného frontu a má veľký význam pri zásobovaní vojsk oboch strán. V blízkosti zároveň prechádza železničná trať spájajúca Krym s Donbasom.

16:16 Pri ruskom dronovom útoku vo štvrtok v severoukrajinskom meste Černihiv zahynuli traja ľudia vrátane šesťročného dievčaťa, tvrdia tamojšie úrady. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Podľa informácií polície zaútočili bezpilotné lietadlá na nákladné auto dodávajúce ľuďom plyn do domácností. To následne vybuchlo a priľahlé obytné budovy zachvátili plamene. Zranenie utrpeli štyria ľudia vrátane dvoch detí vo veku štyri a 13 rokov. Všetci boli hospitalizovaní v neďalekej nemocnici.

Polícia na sociálnej sieti Telegram zverejnila fotografie zhoreného auta a zničených okolitých domov, na ktorých v záhradách stále horel oheň.

15:55 Skupina Czechoslovak Group (CSG) daruje Ukrajine nabíjacie stanice, dieselové generátory, elektrocentrálu alebo prieskumné drony. Dar dnes v Kopřivnici na Novojičínsku v areáli automobilky Tatra Trucks, ktorá je súčasťou CSG, prevzala ministerka obrany Jana Černochová (ODS). Povedala, že hodnota daru je približne tri milióny korún (približne 118-tisíc eur).

Kamión s pomocou bude smerovať do obcí Zborov a Starý Martinov, kde za prvej i druhej svetovej vojny pôsobili československí vojaci. Ministerka povedala, že keď túto oblasť tento rok navštívila, prišla reč na to, čo môže Česká republika pre spomínané obce urobiť.

„Ako pani starostka zo Starého Martinova, tak pán starosta zo Zborova sa zhodli v tom, že sa obávajú nadchádzajúcej zimy, že opäť budú veľké výpadky elektrickej energie, že budú mať problémy v centrách ich sociálnych služieb, v školách, škôlkach, že ukrajinská zima naozaj býva veľmi tuha. Tak sme povedali: Pokúsime sa zohnať nejaké akumulátory, nejaké powerbanky, niečo, čo im zabezpečí aspoň čiastočne nejaké energie,“ povedal Černochová.

Mnoho obyvateľov oboch obcí je teraz na fronte. „Padla myšlienka, že stále sa potýkajú v frontovej línii s nedostatkom dronov, ktoré by monitorovali situáciu, takže sme povedali, že sa pokúsime zohnať teda aj nejaké drony,“ povedala ministerka.

15:35 Prezident Zelenskyj vyjadril nádej, že západní spojenci Kyjeva zmenia svoj postoj k ochrane ukrajinského neba, a ako príklad uviedol pomoc Izraelu pri nedávnom iránskom vzdušnom útoku na neho.

„Vidíme najmä, ako sa na Blízkom východe darí chrániť životy ľudí vďaka jednote spojencov. Spoločné zostrelovanie iránskych striel sa nijako nelíši od zostrovania ruských rakiet, od zostrovania iránskych (dronov) Šáhidov, ktoré spájajú ruský a iránsky režim,“ uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii s Ruttom podľa serveru.

Odkazoval tak na útok Iránu, ktorý v utorok vypálil na Izrael viac ako 180 balistických striel. Väčšinu z nich odrazila izraelská protivzdušná obrana, ktorej ale pomohli USA a zrejme tiež Británia a Francúzsko. Drony Šáhid sú iránske stroje, ktoré Rusko používa pri svojich vzdušných úderoch na Ukrajinu.

„Na ukončenie ruského teroru je potrebné väčšie odhodlanie partnerov v našom regióne. Budeme ich aj naďalej presviedčať o nevyhnutnosti zostreliť ruské rakety a drony. Chápeme však, že je to ťažké rozhodnutie,“ povedal ukrajinský prezident.

Na otázku, či aliančné štáty môžu zostreliť ruské rakety a drony, ktoré narušia ich vzdušný priestor, Rutte podľa serveru BBC News odpovedal, že o tom musia rozhodnúť jednotlivé členské štáty aliancie. „NATO už významne posilnilo svoje sily protivzdušnej obrany na východnom krídle,“ dodal.

Zelenskyj sa tiež prvýkrát vyjadril k ukrajinskému ústupu zo strategicky dôležitého mesta Vuhledar na východe krajiny, ktorý označil za správny krok. Životy vojakov, ktorým hrozilo obkľúčenie, sú podľa neho dôležitejšie ako ľubovoľné budovy. Opäť apeloval na západných partnerov, aby Ukrajine dodali viac zbraní, najmä ďalekonosných, aby napadnutá krajina mohla zastaviť ruský útok.

„Bez vhodných zbraní nemôžeme zastaviť Rusko, ktoré využíva príslušné zbrane proti nám a všetko ničí,“ odpovedal na otázku, ako chce Kyjev ďalej čeliť ruskej ofenzíve po ústupe z Vuhledaru.

14:28 Sever Doneckej oblasti zostane pre ruské bombardovanie na neurčitú dobu bez pravidelných dodávok vody. Uviedol to šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Ruské sily 28. septembra kriticky poškodili dve zariadenia patriace vodárenskej spoločnosti Voda Donbasu, konštatoval Filaškin. Vzhľadom na závažnosť poškodenia je technicky nemožné zariadenia opraviť. „Sloviansk, Kramatorsk, Družkivka, Kosťantynivka a okolité obce, v ktorých žije približne 260-tisíc ľudí, budú mať problémy so zásobovaním vodou,“ dodal.

14:23 Premiér Robert Fico chce po skončení vojny na Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej vojenskej agresii, obnoviť štandardné vzťahy s Ruskom. Fico, ktorý dlhodobo kritizuje protiruské sankcie a západnú vojenskú pomoc Ukrajine, to povedal novinárom.

Čítajte viac Fico chce po skončení vojny na Ukrajine obnoviť vzťahy s Ruskom. Pavel vraj tiež zmenil názor

13:56 Generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokovali o špecifických potrebách ukrajinských jednotiek. Prezident zopakoval, že Ukrajina potrebuje viac zbraní vrátane zbraní s dlhým dosahom, píše agentúra AP.

Rutte podľa agentúry DPA uviedol, že bolo pre neho dôležité navštíviť Kyjev na začiatku svojho mandátu, aby dal jasne najavo, že NATO stojí na strane Ukrajiny. Po začiatku ruskej invázie Rutte navštívil Ukrajinu ako holandský premiér a zavítal aj do Odesy a Charkova.

„Ukrajina je bližšie k NATO než kedykoľvek predtým a bude na tejto ceste pokračovať, kým sa nestane členom našej aliancia,“ uviedol Rutte na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským. Podľa šéfa NATO odráža ukrajinský „boj za slobodu“ základné princípy a hodnoty Severoatlantickej aliancie.

Zelenskyj vyjadril nádej, že západní spojenci Kyjeva zmenia svoj postoj k ochrane ukrajinského neba, a ako príklad uviedol pomoc Izraelu pri nedávnom iránskom vzdušnom útoku na neho.

„Vidíme najmä, ako sa na Blízkom východe darí chrániť životy ľudí vďaka jednote spojencov. Spoločné zostrelovanie iránskych striel sa nijako nelíši od zostrovania ruských rakiet, od zostrovania iránskych (dronov) Šáhidov, ktoré spájajú ruský a iránsky režim,“ uviedol Zelenskyj na tlačovej konferencii so šéfom NATO.

13:16 Súd so 72-ročným Američanom, ktorý je v Rusku obžalovaný z toho, že bol ukrajinským žoldnierom, sa bude konať za zatvorenými dverami.

Američan Stephen Hubbard je obžalovaný z toho, že vo februári 2022 v meste Izjum podpísal zmluvu s ukrajinskou armádou. Američanovi podľa ruskej prokuratúry ponúkli mesačnú mzdu vo výške 1000 dolárov (893 eur) a poskytli výcvik, muníciu a zbrane. Muža v apríli toho istého roka zajali ruské sily. Hrozí mu sedem až 15 rokov väzenia.

Sudca, ktorý ma prípad na starosti, súhlasil s požiadavkou prokuratúry, aby bol proces neverejný v záujme ochrany účastníkov súdneho konania, uviedli vo štvrtok ruské médiá. Nie je jasné, prečo sa prokuratúra domnievala, že by verejný súd predstavoval riziko.

Podľa agentúry RIA Novosti s týmto rozhodnutím súhlasil aj samotný Hubbard, ktorý údajne uviedol, že nechce, aby sa na súdnych konaniach zúčastňovala verejnosť.

RIA Novosti v pondelok informovala, že Hubbard sa na moskovskom súde priznal, že bojoval na Ukrajine ako žoldnier. Hubbardova sestra Patricia Foxová však jeho priznanie spochybnila. Hubbard totiž podľa nej zastával proruské názory a je nepravdepodobné, že by vo svojom veku išiel bojovať. „Nikdy nemal zbraň, nevlastnil zbraň… Je skôr pacifista,“ uviedla Foxová ešte v septembri v rozhovore pre Reuters.

Čítajte aj Stoltenbergova rozlúčka: Aliancia je silnejšia ako kedykoľvek predtým, ale budúcnosť NATO stojí pred skúškou

13:13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval vo štvrtok v Kyjeve s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem o situácii na bojisku a ukrajinskom „pláne víťazstva“. Rutte je na prvej návšteve Kyjeva od vymenovania do funkcie začiatkom tohto týždňa. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na štvrtkové správy ruských médií.

Čítajte aj Donbaského kovboja z USA, ktorý bojoval za Rusov, mučili a zabili spolubojovníci. Vojakov čaká súd

12:00 Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID) vyčlenila 825 miliónov dolárov na podporu energetického systému Ukrajiny počas nadchádzajúcej zimy. Uviedla to pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa správkyňa USAID Samantha Powerová.

„Tieto zdroje nám teraz umožnia podporovať tých, ktorí vykonávajú opravy, zvyšujú kapacitu a chránia kritickú infraštruktúru," povedala Powerová. Dodala, že suma, ktorú USAID vyčlenila na pomoc Ukrajine pred blížiacou sa zimou, je dvojnásobne vyššia ako suma, ktorú agentúra Kyjevu poskytla pred predošlou zimou.

11:42 Ukrajinská armáda zasiahla ruský mobilný radarový systém Nebo-M raketami ATACMS. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský generálny štáb, informuje web Kyiv Independent.

Radarový systém Nebo-M v hodnote približne 100 miliónov dolárov je určený na detekciu a zachytenie vzdušných hrozieb vrátane balistických rakiet. Ukrajinská armáda uviedla, že zničenie tohto radaru jej otvorí „vzdušný koridor“ pre efektívnejšie využívanie rakiet Storm Shadow a Scalp-EG. Predpokladá sa, že Rusko má už len desať funkčných systémov Nebo-M, hoci Kyiv Independent nemohol toto tvrdenie overiť.

Podľa zdroja z Bezpečnostnej služby Ukrajiny začiatkom tohto roka Ukrajinci tiež zničili jeden modernizovaný radarový systém Nebo-U v ruskej Brianskej oblasti.

Foto: Ruské ministerstvo obrany

Ruský radarový komplex Nebo Ruský radarový komplex Nebo.

9:00 Ukrajina aj Rusko informujú o zostrelení desiatok nepriateľských dronov nad svojím územím počas noci na dnes. Kým ukrajinské letectvo oznámilo likvidáciu 78 z celkových 105 ruských bezpilotných strojov, ruské ministerstvo obrany hlási zničenie 113 ukrajinských dronov. Moskva neuvádza, koľko bezpilotných strojov podľa nej Ukrajinci na ruské územie vyslali celkom.

„Systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili 113 ukrajinských bezpilotných vzdušných prostriedkov: 73 dronov nad Belgorodskou oblasťou, 25 nad Voronežskou oblasťou, 14 nad Kurzkou oblasťou a jeden nad Brjanskou oblasťou,“ píše na telegrame ruské ministerstvo obrany bez ďalších podrobností ako sú škody alebo prípadné obete úderu.

Ruské médiá informovali o dočasnom prerušení letovej prevádzky na letisku v ruskej Kazani, ktorá sa nachádza asi 1000 kilometrov východne od Moskvy. Zvyčajne sa takéto opatrenia vykonávajú v prípade útoku dronu, podotkla ruská služba BBC. Ruské ministerstvo obrany Tatárska, kde sa nachádza Kazaň, vo svojej správe o zostrelení dronov nespomína.

Ukrajinské letectvo medzitým oznámilo, že jeho protivzdušná obrana zostrelila 78 ruských dronov nad 15 regiónmi. „Jeden dron letel smerom na Bielorusko, 23 nepriateľských bezpilotných lietadiel sa stratilo v rôznych regiónoch Ukrajiny, pravdepodobne v dôsledku aktívnych protiopatrení elektronického boja. Informácie sa spresňujú,“ dodali ukrajinské vzdušné sily na svojom telegramovom účte.

8:55 Na šesťdesiate výročie založenia baníckeho mesta v Doneckej oblasti zostanú Ukrajincom smutné spomienky. Nad celým Vuhledarom sa objavili ruské vlajky. Ukrajinskí vojaci zvieraní okupantmi sa z neho radšej stiahli.

Čítajte viac Ukrajinci stratili mesto, ktoré bránili od začiatku invázie. Povedie to k pádu ministra obrany a získali Rusi podstatnú výhodu?

6:30 Spojené štáty našli v Pláne víťazstva, ktorý predstavil na svojej nedávnej ceste do USA ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, „produktívne kroky“. Uviedol to hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller, ktorého cituje ukrajinská agentúra Unian.

„Dostali sme tento plán, pozreli sme sa do neho a videli sme v ňom rad produktívnych krokov,“ povedal.

Miller zároveň zdôraznil, že Spojené štáty sa zatiaľ zdržia diskusie o tomto pláne, keďže Ukrajina jeho podrobnosti nezverejnila. Zároveň poznamenal, že v tejto súvislosti existujú kroky, ktoré by mala urobiť nielen Ukrajina, ale aj ďalšie krajiny. „Budeme s nimi komunikovať“.

Čo všetko plán obsahuje, nie je známe, ale jedným z bodov je vstup Ukrajiny do NATO, podotýka Unian. Šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak o ňom povedal, že Zelenského plán predstavia aj Ukrajincom, ale iba čiastočne. Sú v ňom aj veľmi citlivé časti, ktoré zostanú utajené. Všetko, čo sa dostane na verejnosť, počujú nielen na Ukrajine, ale dozvie sa to aj nepriateľ, uviedol.

6:30 Protiruské sankcie by sa mali rozšíriť na úplné odpojenie od platobného systému SWIFT či od možnosti využívať kryptomeny. V rozhovore pre ČTK povedal nový ukrajinský veľvyslanec v Prahe Vasyl Zvaryč. Zamerať by sa sankcie mali aj na obmedzenie kapacít pre vývoz ropy a plynu z Ruska či na takzvanú tieňovú flotilu zahraničných plavidiel prepravujúcich ruské ropné produkty.

Krajiny Európskej únie v júni prijali už štrnásty súbor sankcií proti Rusku. Jeho cieľom bolo zasiahnuť práve proti takzvanej tieňovej flotile zahraničných plavidiel, ktoré prepravujú ruské ropné produkty. Rusko podľa záznamov spoločnosti LSEG vyváža mesačne okolo 3,5 milióna ton nafty a plynového oleja s nízkym obsahom síry. Doterajšie sankcie sa týkali rôznych oblastí od energetiky, dopravy, financií, cez obchod, obranu až po médiá či individuálne postihy.

„Cieľom sankcií má byť zamedzenie Rusku vo vojnovej agresii. Ak pokračuje, mali by sme byť aktívnejší v posilnení postihov,“ povedal Zvaryč. Za zásadné považuje úplné odstrihnutie Ruska od medzinárodného platobného systému SWIFT, ale tiež zamedziť mu vo využívaní platieb v kryptomienkach, čím sa krajina snaží sankcie obísť.

"Zamerajme sa na obmedzenie kapacít vo výrobe ropy a plynu a ich vývozu. Zakročme proti tieňovej flotile, ktorú Rusko využíva na vývoz ropy, "navrhol veľvyslanec. Zamerať by sa sankcie podľa Zvaryča mali tiež na námornú infraštruktúru alebo najpokročilejšie technológie.

Ak je Rusko stále schopné posilňovať svoje vojenské schopnosti a pokračovať vo vojne, sankcie podľa veľvyslanca nie sú úplne dostatočné. I tak ich ale považuje za efektívne. „Avšak vidíme, že vývoz ruského tovaru vlani vzrástol o 1,6 percenta. Len za jún zisk Ruska z vývozu ropy a ropných produktov narástol o viac ako 50 miliárd amerických dolárov. Stále sú schopní vyrábať rakety, sofistikované zbrane, žiaľ, s využitím dielov z niektorých západných krajín,“ myslí si Zvaryč. Svet by tak podľa neho mal byť vynaliezavejší v posilnení sankcií. Za zásadné považuje zamedziť Rusku v obchádzaní postihov.