Kto nahradí Dolinkovú? Drucker záujem nemá. Spomína sa šéfka nemocnice, kde sa liečil Fico i pravá ruka Sakovej
Na avizovanú abdikáciu Dolinkovej reagoval v piatok jej bývalý stranícky šéf a súčasný prezident Peter Pellegrini. S ministerkou sa chce stretnúť v najbližších dňoch a otvorene s ňou hovoriť o dôvodoch jej avizovanej abdikácie. Stretnúť sa chce aj so zástupcami lekárov, sestier a záchranárov, aby sa priamo oboznámil s ich požiadavkami a pohľadom na situáciu v zdravotníctve.
Kto Dolinkovú nahradí nateraz nie je známe, no špekulovalo sa o viacerých menách. Medzi nimi boli napríklad riaditeľ Nemocnice sv. Michala v Bratislave Ladislav Kužela, riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrice, kde sa zo streľby po atentáte v Handlovej zotavoval premiér Robert Fico (Smer).
Kto ju nahradí? Spomínajú sa štyri mená
Pravda oslovila oboch riaditeľov, podľa ich odpovedí sa však zatiaľ na Dolinkovej miesto nezberajú. „Ponuku na obsadenie postu ministerky som nedostala. Priznávam, pre každého manažéra v zdravotníctve je určite veľkou cťou verejná zmienka v súvislosti s touto pozíciou,“ odpísala Pravde Lapuníková. Podobnú odpoveď nám zaslal aj Kužela. „Ponuku som nedostal,“ reagoval známy gastroenterológ.
Ako menej pravdepodobný nástupca sa spomínal minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), ktorý pôsobil ako šéf zdravotníctva v rokoch 2016 až 2018. „Som ministrom školstva a o žiadnu inú funkciu nemám záujem. Som zodpovedný za plnenie programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania. Na rezorte sme rozbehli 40 projektov programu zmien. Mojou úlohou je dotiahnuť tieto projekty do úspešného konca, aby sa systém vzdelávania na Slovensku pohol smerom k vyššej kvalite a k lepším výsledkom,“ reagoval. Na nástupcu Dolinkovej sme sa pýtali aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré nám priamo na otázku neodpovedalo.
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity si myslí, že v prípade Dolinkovej nástupcu bude v hre isto pár mien, o ktorých sa bude Hlas rozprávať s koaličnými partnermi a najmä s premiérom. Ten totiž navrhuje prezidentovi nominanta na uvoľnený post. Po koalícii prichádza napokon na rad prezident, ktorý by mal byť s nomináciou stotožnený.
„Novým ministrom bude určite nominant strany Hlas, buď straník alebo človek, ktorého si strana osvojila či osvojí, mal by mať schopnosti zvládnuť rezort, vôbec to nemusí byť lekár, a dokonca ani nemusí mať skúsenosť s prácou v zdravotníckom sektore,“ uviedol pre Pravdu Cirner.
Krátko po oznámení demisie sa podľa politológa Jozefa Lenča z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave len ťažko prejudikuje ďalší postup koalície či Hlasu, ktorý ministerstvo podľa koaličnej zmluvy pripadá. Lenč si však nemyslí, že by Hlas zvažoval dobrovoľné vzdanie sa rezortu, hoci ide o ministerstvo, ktoré je problémové a životnosť ministrov veľmi krátka.
„Skôr sa domnievam, že tam menujú buď niekoho, kto má s riadením ministerstva isté skúsenosti – niektorého zo štátnych tajomníkov, prípadne nejakého manažéra, ktorý je súčasne straníkom a má blízko k predsedovi strany. Povedzme taký Kamil Šaško,“ naznačil Lenč.
Šaško, ktorý štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva na čele s Denisou Sakovou, na priamu otázku Pravdy, či sa stane novým šéfom zdravotníctva, neodpovedal. Uviedol, že o mene nového ministra bude Hlas informovať. „Nateraz je všetko predčasné,“ povedal pre Pravdu a vyjadril podporu Dolinkovej. Dva od seba nezávislé zdroje pre Pravdu potvrdili, že najpravdepodobnejším kandidátom budem práve Šaško.
Autoritu jej podkopával aj Fico
Dolinková bola v uplynulom roku často terčom kritiky, a to nielen zo strany verejnosti, napríklad za fotografie s predčasne narodeným dieťaťom bez rúška a ochranného obleku či situáciu na trenčianskej kardiológii, nevyhla sa ani negatívnym komentárom od koaličných partnerov. Jedným z nich bol napríklad predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko, ktorý hovoril, že Dolinková rezort nezvláda a v rezorte podľa neho miznú peniaze.
Vzťahy Dolinkovej a Danka zrejme neupokoja ani ministerkine piatkové slová na adresu splnomocnenca vlády pre preverenie pandémie Petra Kotlára. Nominanta SNS totiž diplomaticky označila ako ďalšiu príčinu svojho odchodu.
„Vždy som ho veľmi pozorne načúvala, ale očakávala som od neho spoluprácu. S nevedeckými faktami sa však nedá bojovať. Vo vládnej koalícii však myšlienky pána Kotlára stále nachádzajú podporu, pričom oporu v svetových vedeckých okruhoch nemajú,“ uviedla Dolinková. Kotlárove zistenia v súvislosti s pandémiou covidu označila za nepravdivé.
Čítajte viac Hlas hrá teraz o svoju budúcnosť, Dolinková skončila v izolácii, hovorí politológ. Opustí aj stranu?
Dolinkovú nešetril ani premiér Fico. Jej možnú výmenu naznačil nedávno, keď sa vyjadril, že ak nezvládne finančnú situáciu v sektore, bude to musieť zvládnuť niekto iný. „To je normálny politický chod,“ vyjadril sa pred časom. Oznam o utorkovej demisii teraz len zobral na vedomie.
Chýbajúcu podporu kľúčového človeka vo vláde potvrdila v piatok aj ministerka s tým, že potom nie je možné napĺňať programové vyhlásenie vlády. „Bez silnej podpory vlády a koalície, bez podpory premiéra, bez podpory ministra financií, žiaľ, nedokážete meniť veci v takom rezorte ako zdravotníctvo,“ povedala. To, že necíti podporu Fica zopakovala viackrát. Dá sa to považovať za výčitku Hlasu voči Smeru?
„Nejakú interpretáciu prečo odstupuje musela priniesť, bolo logické vrátiť Ficovi kritiku, ktorú mal on voči nej. Áno, je to výčitka Hlasu voči Smeru, ale je to len taká politická prestrelka pri výmene stráží. Aj strana Hlas si uvedomila, že ministerku je potrebné vymeniť,“ skonštatoval politológ Cirner.
Lenč si myslí, že sa viacnásobne zopakované slová o chýbajúcej podpore sa dajú jednoznačne považovať za výčitku voči Smeru a Ficovi. „Či sa s tým stotožňuje aj Hlas sa ukáže až potom, ako odznejú vyjadrenia predsedu strany, či iných predstaviteľov Hlasu, ktorí by to pomenovali rovnako ako Zuzana Dolinková,“ priblížil.
Kotlár „dokázal“ to, čo sa nepodarilo opozícii
Dá sa teda Dolinkovej odchod považovať za víťazstvo SNS? Cirner podotkol, že zdravotníctvo je ťažký rezort, kde sú problémy viditeľné a vidia ich aj voliči, pretože ich reálne zažívajú. „Zmena ministra je tiež náplasťou za schválenú konsolidáciu v zmysle – pozrite sa, nebudeme brať len od vás, ale budeme sa snažiť menej míňať v zdravotníctve, respektíve ho riadiť efektívnejšie, aby to zdravotníctvo bolo pre vás obyvateľov lepšie,“ myslí si politológ.
Lenč si myslí, že z istého uhla pohľadu je možné avizovanú demisiu Dolinkovej považovať za „nečakané“ víťazstvo SNS. „Ak by sme chceli byť „škodoradostní“ a v istej miere podčiarknuť iracionalitu súčasnej doby a pôsobenia vládnej koalície, mohli by sme – aj na základe vyjadrenia pani ministerky – povedať, že poslancovi Kotlárovi a súčasne splnomocnencovi vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19, sa podarilo to, na čo nemala silu opozícia, primäť ministerku Dolinkovú k odchodu z ministerstva,“ zhodnotil Lenč.
Opozícia chcela Dolinkovú odvolať z postu už v máji, kedy však neprelomila väčšinu. Druhý pokus bol v pláne tento týždeň, k čomu však nedošlo. Poslanci parlamentu odhlasovali, že schôdzu ukončia, a to napriek tomu, že v programe zostalo ešte 12 neprerokovaných bodov, vrátane odvolávania Dolinkovej, ale aj ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a ministra spravodlivosti Borisa Suska.
Cirner si nemyslí, že by Hlas teraz trval na recipročnom odstúpení Šimkovičovej. „Kultúra určite nie je tak politicky citlivou záležitosťou ako zdravotníctvo. Má možno tiež mediálny ohlas, ale o kultúru sa zaujíma rádovo menej voličov ako o zdravotníctvo, takže tento prípad sa nezdá byť akútnym. To by naozaj muselo prísť rozhorčenie veľkej časti spoločnosti, aby bola ministerka Šimkovičová stiahnutá z postu. A ani zďaleka tam nejde o toľko peňazí a záujmov ako v zdravotníctve,“ myslí si Cirner.
Trnavský politológ si zase myslí, že Hlas môže na odstúpení ministerky kultúry trvať, no nedávalo by to logiku. Rozdiel medzi ministerkami vidí však v tom, že hoci je dôvodov na odstúpenie Šimkovičovej „bezpočet“, v prípade Dolinkovej išlo aspoň podľa jej vyjadrení o dobrovoľný odchod a nie o odchod, ktorý by bol vyvolaný tlakom a kritikou Smeru a SNS. „Z tohto hľadiska nemá Hlas-SD žiaden argument, prečo by recipročne k odchodu ministerky Dolinkovej mala odstupovať aj ministerka Šimkovičová,“ skonštatoval Lenč.
Ako prezentovala svoj odchod
Dolinková povedala, že skôr ako ministerka zdravotníctva sa cítila ako požiarnik, pretože musela neustále hasiť nejaké „problémy“, ktoré jej zanechali predošlé vedenia rezortu. „Bola som veľmi zhrozená tým, čo som tu na ministerstve zdravotníctva našla. (…) Môžem nadľahčene povedať, že skôr ako ministerka zdravotníctva som si pripadala ako požiarnik, ktorý každý deň v niektorom kúte rezortu hasí požiar,“ skonštatovala.
Ako hlavnú príčinu označila schválený konsolidačný balíček. Ministerka uviedla, že na koaličných radách informovala kolegov, že chystaná konsolidácia by sa nemala vôbec týkať zdravotníctva. Podľa nej po siahnutí na financovanie zdravotníctva nastanú hromadné výpovede lekárov a bola by ohrozená zdravotná starostlivosť. „Z pacienta by sa tak stal rukojemník,“ uviedla.
„Pri súčasnom nastavení konsolidácie neviem garantovať smerovanie a rozvoj zdravotníctva,“ uviedla a dodala, že podľa nej nemá zdravotníctvo podporu v koalícii a dokonca nie je podľa jej slov ani jednou z priorít. Nie je preto možné napĺňať programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva. Deklarovala, že neodchádza pre žiadnu kauzu.
„Fakt, že nedošlo z mojej strany k žiadnemu odbornému, profesijnému ani manažérskemu zlyhaniu, svedčí aj to, že s opozičným návrhom na moje odvolanie, ktorý bol vo štvrtok presunutý na ďalšiu októbrovú schôdzu rokovania Národnej rady, vláda vyslovila nesúhlas a považuje ho za nedôvodný a neopodstatnený,“ upozornila.
Cirner si myslí, že odpočet práce ministerky Dolinkovej je síce skôr otázkou na odborníkov z oblasti, no v podstate vynútená demisia naznačuje, že výsledky neboli dostatočné. Prikláňa sa k nemu aj Lenč, podľa ktorého sa dá povedať, že za podpredsedníčkou Hlasu sú minimálne výsledky. „Väčšina z toho, čo pred voľbami 2023 z pozície expertky na zdravotníctvo strany Hlas kritizovala stále trápi slovenské zdravotníctvo a k tomu sa pridali aj ďalšie komplikácie, ktoré boli do istej miery spôsobené jej zlou personálnou politikou pri menovaní riaditeľov zdravotníckych zariadení,“ dodal trnavský politológ.
Post ministra zdravotníctva je od vzniku samostatnej republiky poznačený najväčšou fluktuáciou ministrov. Zdravotnícky analytik Martin Smatana vyhodnotil, že od roku 1993 sa v kresle vystriedalo rekordných 19 mien, nástupca Dolinkovej bude 20. Rekordérom, zrejme neprekonateľným, zostáva nominant HZD Ľubomír Javorský, ktorý rezort viedol takmer štyri roky. O niečo kratšie pôsobil v úrade Rudolf Zajac. Všetci ostatní ministri pôsobili menej ako tisíc dní. Eduard Heger a Tibor Šagát boli ministrami dvakrát.
Čítajte viac Dolinková konečne pochopila realitu. Bol to premárnený rok. Je koalícia schopná zastaviť rozklad zdravotníctva?
Čo pozitívne Dolinková priniesla
Aj zdravotnícka analytička a bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková vnímala, že politický tlak na odstúpenie ministerky bol dlhodobý. „Z politickej roviny bola pani ministerka v mediálnom priestore až príliš dlhodobo vnímaná negatívne. Nevedela pozitívnymi krokmi, ktoré pripravila pre sektor, zdravotníkov či pacientov, odkomunikovať to negatívno, ktoré okolo nej bolo,“ zhodnotila pre Pravdu. Príkladmi sú podľa analytičky trenčianska nemocnica, nedofinancovania štátnych nemocníc či problémy v štátnej poisťovni.
Vo vecnej rovine treba podľa Ježíkovej hodnotiť prácu, ktorá po ministerke zostala. „Zostalo tu veľmi málo pozitívneho,“ myslí si. „Z odborného hľadiska by som to zhodnotila takmer ako stratené mesiace, pretože neodprezentovala žiadne prevratné kroky, ktoré by pociťoval pacient alebo zdravotnícky sektor,“ pokračovala Ježíková.
Ministerka podľa nej počas piatkovej tlačovej konferencie odprezentovala len kroky, ktoré boli rozbehnuté počas predchádzajúcej vlády. „Ona ich v podstate len manažovala, napríklad rekonštrukcie a dostavby niektorých nemocníc z plánu obnovy alebo pokračovanie v čerpaní eurofondov z plánu obnovy pri tvorbe nových všeobecných ambulancií,“ povedala.
Ježíková však vypichla aj niektoré z pozitívnych krokov, napríklad zvýšenie počtu poslucháčov na lekárskych fakultách o 150, čo sa na druhej strane dá pripísať i ministerstvu školstva. „Pozitívne by som zhodnotila aj to, že sa podarilo rozbehnúť projekt dostavby nemocnice v Martine, lebo tam naozaj predchádzajúce vedenia zlyhali pri kontrole toho projektu. Takisto boli urobené niektoré opatrenia pri optimalizácii siete nemocníc,“ zhrnula analytička.
Negatívnych vecí však počas uplynulého roka bolo podľa Ježíkovej nepomerne viac. Ministerka podľa analytičky nezískala v sektore dostatočný rešpekt. „Nebolo tam cítiť istú odbornosť, skôr to bol taký pretlak záujmových skupín, možno až finančných skupín, na ministerstve zdravotníctva,“ myslí si. „Pani ministerka napríklad zaradila nemocnicu Bory alebo Kardiocentrum Agel do vyššieho typu nemocníc, hoci predchádzajúci minister mal urobený posudok, že tieto nemocnice to nespĺňajú," priblížila Ježíková.
Ďalšie ministerkino rozhodnutie, ktoré doteraz nemalo žiadne odôvodnenie, je podľa Ježíkovej zastavenie vysoko pripraveného projektu nemocnice na Rázsochách a presunutie tohto projektu do lokality Nemocnice Ružinov. „Doteraz sme nevideli nejakú analýzu, na základe ktorej k takémuto zásadnému rozhodnutiu prišlo,“ zhrnula analytička. „V týchto mesiacoch by sme už možno boli na začiatku výstavby nemocnice Rázsochy a teraz má v tej lokalite vyrásť detská fakultná nemocnica. Ale tento projekt vyzerá už len na papieri skôr ako sci-fi projekt,“ dodala.
Prevažne negatívne je podľa Ježíkovej možno hodnotiť aj kroky voči štátnym nemocniciam. „V rámci štátneho rozpočtu im malo byť pridelených ešte o 70 miliónov eur viac a zatiaľ ani nevieme, kde boli tieto peniaze použité,“ uviedla. Kroky ministerky voči štátnym nemocniciam neboli teda podľa nej úplne také, ktoré by mali sektor zdravotníctva posunúť.
„Napríklad pani ministerka mohla začať centrálne riadiť tieto nemocnice oveľa skôr. Zatiaľ sme v úplne začiatočnom štádiu, keď od 1. októbra začína platiť zákon, kde sa ministerstvo začína na centrálne riadenie pripravovať,“ dodala analytička.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ