956. deň: Rusi pripravujú ofenzívu v Záporožskej oblasti, chcú Ukrajincom preťať logistické trasy za každú cenu

Čítajte viac 955. deň: Rusi okupujú 18 percent Ukrajiny, blížia sa k Pokrovsku. Kyjev onedlho predstaví svoj víťazný plán

21:44 Holandský minister obrany Ruben Brekelmans v nedeľu na vopred neohlásenej návšteve Kyjeva oznámil, že jeho krajina investuje 400 miliónov eur do spoločného vývoja moderných dronov s Ukrajinou a dodá jej ďalšie stíhačky F-16. Navštívil tiež mesto Charkov asi 40 kilometrov od ruskej hranice.

„Vojna sa zintenzívňuje každý deň a Ukrajina vytvára ďalšie brigády, ktoré potrebujú podporu, vojenské vybavenie. Potrebujeme neustály prísun podpory,“ povedal Brekelmans pre Reuters v ukrajinskej metropole. Holandsko prisľúbilo Ukrajine od začiatku ruskej invázie vojenskú podporu v hodnote desať miliárd eur, z ktorých dosiaľ vynaložilo približne štyri miliardy.

Brekelmans po sobotňajšej ceste do Charkova, bombardovaného ruskými jednotkami, povedal, že útoky na vojenské ciele v Rusku sú jedinou cestou, ako toto mesto brániť.

Ukrajina žiada svojich partnerov, aby jej povolili používať dodané zbrane na údery na ciele hlboko na území Ruska a aby jej poskytli ďalšie systému protivzdušnej obrany. Holandsko viedlo s ďalšími krajinami snahy dodať Ukrajine lietadlá F-16 a samo ich prisľúbilo 24.

Prvé tieto lietadlá z Holandska už podľa ministra operujú v ukrajinskom vzdušnom priestore a ďalšie dodajú v najbližších mesiacoch alebo začiatkom budúceho roka. Holandsko tiež dodáva náhradné diely, muníciu a palivo a chce rozšíriť výcvik ukrajinských pilotov.

Okrem toho ohlásilo plán dodať protivzdušný systém Patriot zložený z častí od rôznych iných krajín, niektoré je však podľa Brekelmansa ťažké zadovážiť. Ukrajina už používa jeden radar systému Patriot a čoskoro dostane tri odpaľovacie zariadenia, doplnil minister. (reuters, tasr)

15:57 Ruský opozičný aktivista Iľdar Dadin údajne zahynul vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti počas bojov za Kyjev, informovali v sobotu večer tamojšie médiá. Kyjev jeho smrť nepotvrdil.

Dadin sa stal známym vďaka odhaleniu rozsiahleho zneužívania a mučenia trestancov v ruských väzniciach. V roku 2015 ho v Rusku odsúdili na tri roky väzenia za opakovanú účasť na nepovolených protestoch, pripomína DPA.

Stal sa tak vôbec prvou osobou odsúdenou na základe zákona z roku 2014, ktorý kriminalizuje opakovanú účasť na nepovolených protestoch.

Vo väzbe zažíval takmer každodenné mučenie, o ktorom napísal v listoch svojej vtedajšej manželke. Po 15 mesiacoch jeho rozsudok zrušili a prepustili ho. V roku 2023 Dadin vstúpil do dobrovoľníckeho zboru na Ukrajine, aby bojoval v prebiehajúcej vojne proti Rusku.

13:55 Ruské sily v noci na nedeľu zaútočili na Ukrajinu 87 bezpilotnými lietadlami Šáhid a štyrmi rôznymi typmi rakiet. Útoky si vyžiadali život 49-ročného muža z Charkovskej oblasti, ktorého auto zasiahol dron. V susednej Sumskej oblasti zaútočil dron na prímestskú autobusovú linku, zranenia utrpeli traja cestujúci. V Odese na juhu Ukrajiny spôsobili ruské útoky poškodenie plynového potrubia a požiar skladu.

Ukrajinské letectvo vo vyhlásení uviedlo, že protivzdušná obrana zničila 56 z 87 bezpi­lotných lietadiel a dve rakety nad 14 ukrajinskými regiónmi vrátane oblasti okolo hlavného mesta Kyjev. Ďalších 25 bezpilotných lietadiel zmizlo z radarov pravdepodobne vďaka zásahu prostriedkov elektronického bo­ja.

12:30 Líderka bieloruskej opozície v exile Sviatlana Cichanovská vyhlásila, že dovedna 224 politických väzňov v Bielorusku musí byť čo najskôr prepustených. Zároveň vyzvala západné krajiny, aby rokovali o ich prepustení s bieloruskými úradmi.

Samozvaný bieloruský prezident Alexander Lukašenko v roku 2020 rozpútal brutálny zásah proti nesúhlasu v reakcii na masové protesty. Tie vypukli po voľbách, v ktorých získal šieste funkčné obdobie. Opozícia a Západ však voľby označili za zmanipulované. Podľa ľudskoprávnej skupiny Viasna bolo odvtedy zadržaných viac ako 65-tisíc ľudí a represie pokračujú. Podľa skupiny Viasna je momentálne za mrežami viac ako 1 300 politických väzňov.

Cichanovská, ktorá v roku 2020 kandidovala proti Lukašenkovi a bola nútená opustiť krajinu krátko po hlasovaní, uviedla, že opozícia a obhajcovia ľudských práv identifikovali 224 politických väzňov, ktorí by mali byť okamžite prepustení. „Neplnoletí, starší ľudia, ľudia s vážnymi zdravotnými problémami alebo matky viacerých detí… Týchto ľudí treba okamžite a bezpodmienečne prepustiť,“ uviedla vo vyhlásení Cichanovská.

Lukašenko, ktorý vládne v krajine krajinu železnou rukou už 30 rokov a na budúci rok sa bude usilovať o ďalšie znovuzvolenie, popiera, že by v Bielorusku boli politickí väzni. V ostatných mesiacoch však omilostil 115 ľudí, ktorí trpeli zdravotnými ťažkosťami, požiadali o milosť a verejne sa kajali. Cichanovská kvitovala udelenie týchto milostí a povedala, že „tieto kroky by mali pokračovať“.

12:15 Ukrajinské obranné sily očakávajú, že ruskí vojaci v najbližších dňoch zintenzívnia svoje útočné operácie v blízkosti obcí Orichiv a Mala Tokmačka v Záporožskej oblasti s cieľom získať palebnú kontrolu nad ukrajinskými logistickými trasami. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vo vysielaní národnej televízie to povedal hovorca ukrajinských síl na juhu krajiny Vladyslav Vološyn.

„Tam je niečo, čo je známe ako výklenok Robotyne, kde sú Orichiv a Mala Tokmačka… Ak tam dôjde k prielomu, nepriateľ môže prevziať palebnú kontrolu nad logistickými trasami, ktoré sa tiahnu od Záporožia na východ Ukrajiny, kde naše obranné sily držia Doneckú oblasť a južnú časť Záporožskej oblasti. Takže nepriateľ sa pokúsi prevziať kontrolu nad tým za každú cenu, aby prerušil našu logistiku,“ povedal Vološyn.

Podľa Vološyna v tejto oblasti prebiehajú prípravy Rusov na nové útočné akcie. „Naše spravodajské informácie naznačujú, že v blízkosti Orichiva a Robotyne sa zhromažďujú nové útočné skupiny. „Nepriateľ tam rozmiestňuje personál, vykonáva prieskum, spravodajstvo, zabezpečuje logistickú podporu a je pravdepodobné, že čoskoro, v priebehu niekoľkých dní, zintenzívni nové útočné akcie,“ skonštatoval Vološyn.

10:18 V pondelok 7. októbra sa v hotelovom komplexe Verkhovyna Resort pri ukrajinskom meste Užhorod stretnú členovia vlád Slovenska a Ukrajiny. Ako informoval tlačový odbor Úradu vlády SR, pôjde o druhé spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády.

„Predsedovia vlád budú diskutovať o cestovnej mape – pláne spoločných aktivít medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou, ktorú Robert Fico a Denys Šmyhaľ podpísali na prvom spoločnom rokovaní vlád v apríli tohto roku v Michalovciach," uviedol úrad vlády s tým, že cestovná mapa zahŕňa spoluprácu v energetickej bezpečnosti, infraštruktúrnych projektoch či hospodárstve. Týka sa tiež podpory mierového plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol predstavený na prvom globálnom mierovom samite.

Členovia vlád budú opäť diskutovať o podpore členstva Ukrajiny v Európskej únii. „Ale aj o spolupráci v oblasti obranného priemyslu, pri odmínovaní ukrajinských území, humanitárnej podpore či obnove Ukrajiny," doplnil úrad vlády.

Čítajte viac Diaľnica na východe i nové železničné spojenia. Vicepremiér Kmec priblížil, ako budeme profitovať z obnovy Ukrajiny

9:55 Moskva v noci podnikla niekoľko vĺn úderov na Kyjev a ďalšie mestá. Ruské letecké útoky na Ukrajinu držali východnú polovicu krajiny v leteckom poplachu viac ako päť hodín, uviedla skoro ráno podľa agentúry Reuters ukrajinská armáda.

„Nepriateľ cez noc opäť použil svoje bezpilotné lietadlá proti Kyjevu,“ uviedol na telegrame šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. Ruské drony podľa neho prenikli do hlavného ukrajinského mesta vo viacerých vlnách a z rôznych smerov. Podľa predbežných informácií nie sú hlásení žiadni zranení, ani škody, uviedol Popko.

Letecký poplach bol nad metropolou a jej okolím v noci na nedeľu vyhlásený trikrát. Všetky bezpilotné lietadlá sa nad Kyjevom podarilo zneškodniť.

Rusko sa v noci zameralo svojimi útokmi aj na juhoukrajinskú Odesu, nad mestom sa ozval výbuch, napísal starosta tohto čiernomorského prístavu Hennadij Truchanov. Úder podľa neho poškodil civilnú infraštruktúru a vyžiadal si jedného zraneného. Muž je v nemocnici vo vážnom stave.

V Chersonskej oblasti pri ruských útokoch na región za uplynulých 24 hodín zomrel jeden civilista a 15 ich bolo zranených, uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin v nedeľu skoro ráno.

Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť. Rusko sa k útokom na Ukrajinu nevyjadrilo. Tamojšie ministerstvo obrany však uviedlo, že ruská protivzdušná obrana v noci na nedeľu nad Kurskou, Belgorodskou a Voronežskou oblasťou zostrelila štyri ukrajinské bezpilotné lietadlá. Regionálne úrady zatiaľ podľa ruskojazyčného servera BBC nehlásili žiadne škody ani obete.

Ukrajina sa rozsiahlej ruskej invázii bráni už tretím rokom. Súčasťou konfliktu sú aj jej vzdušné údery na ruské územie, pričom Kyjev tvrdí, že útoky sú zamerané na vojenskú, energetickú a dopravnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy.

Obe strany popierajú, že by sa vo vojne, ktorú Rusko začalo plnohodnotnou inváziou na svojho menšieho suseda vo februári 2022, zamerali na civilistov. Zahynuli však už tisíce civilistov, z ktorých drvivá väčšina sú Ukrajinci, podotýka Reuters.

8:50 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 660 470 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas soboty prišli Rusi o 1 250 vojakov, tri tanky, 21 bojových obrnených vozidiel, 55 delostreleckých systémov a 101 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 919 tankov, 17 679 bojových obrnených vozidiel, 26 006 vozidiel a autocisterien, 19 092 delostre­leckých systémov, 1 216 odpaľovacích raketových systémov, 970 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 368 lietadiel, 16 578 dronov, 2 613 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 363 kusov špeciálnej techniky.

8:45 Nad Doneckou oblasťou na východe Ukrajiny bol pravdepodobne zostrelený ruský experimentálny dron Ochotnik, ktorý je vybavený vlastnou výzbrojou a má slúžiť ako sprievod pilotovaných bojových lietadiel a rozširovať ich možnosti, uviedol server BBC News s odvolaním sa na zábery, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach.

Čítajte viac VIDEO: Rusi si nad Doneckom nezostrelili vlastné lietadlo, ale zrejme špeciálny experimentálny dron Ochotnik

8:30 Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov (69) ukončil svoje pôsobenie vo Washingtone a vracia sa do vlasti, oznámili ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na ruské ministerstvo zahraničia a veľvyslanectvo vo Washingtone. Jeho nástupca doteraz nie je známy, poznamenal denník Kommersant na svojom webe.

69-ročný Antonov stál na čele ruského veľvyslanectva vo Washingtone od augusta 2017. V diplomacii pôsobil od roku 1978. Bol vyslancom ministerstva zahraničných vecí pre osobitné úlohy, riaditeľom odboru pre otázky bezpečnosti a odzbrojenia a námestníkom ministra zahraničných vecí. V rokoch 2011 až 2016 bol námestníkom ministra obrany.

Ruský server Cargrad, podporujúci vojnu Ruska proti Ukrajine, označil Antonova za jediného veľvyslanca vo svete, na ktorého boli uvalené medzinárodné sankcie, a jeho odlet spojil s „nepriaznivou politickou situáciou v Amerike“. Veľvyslanec sa predtým sťažoval, že na zastupiteľský úrad i jemu osobne prichádzajú hrozby fyzickej likvidácie a v predvečer prezidentských volieb je v USA čoraz ťažšie pracovať. Veľvyslanec podľa portálu všemožne podporoval Rusko, opakovane „odsudzoval ambície ukrajinských úradov“, ako zámer ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vytvoriť nárazníkovú zónu v Kurskej oblasti na západe Ruska, a tiež sa tvrdo vyjadroval na adresu USA výroky typu: „Nie je na Američanoch, aby súdili, čo má robiť Rusko“.

Ukrajina a Európska únia v roku 2015 uvalili na Antonova sankcie za jeho podporu ruskej anexie Krymu, neskôr sankcie proti nemu zaviedla Kanada, Švajčiarsko a Nórsko, napísal server RBK.

7:40 Ukrajina budúci víkend predstaví svoj „plán víťazstva“ svojim spojencom v Nemecku, povedal v sobotu prezident Volodymyr Zelenskij. Otestujte tak podporu pre vízie Kyjeva o ukončení vojny s Ruskom, píše agentúra Reuters.

„Predstavíme víťazný plán, jasné, konkrétne kroky pre spravodlivý koniec vojny,“ napísal Zelenskyj na Telegrame. Zelenskij sa stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a ďalšími lídrami na pravidelnom stretnutí so spojencami na americkej leteckej základni Ramstein 12. októbra.

Ukrajina, ktorá sa takmer 1000 dní bránila invázii oveľa väčšieho suseda, utrpela v stredu na bojisku veľký neúspech, keď ruské sily po dvoch rokoch odporu obsadili východné mesto Vuhledar, podotýka Reuters.

Zelenskij vo svojom nočnom video prejave uviedol, že jeho vláda, vojenskí a diplomatickí predstavitelia urobia v najbližších dňoch „všetko“, čo je v ich silách, aby zabezpečili, že stretnutie v Ramsteine ​​bude „pozitívne pre našu obranu, pre našu víziu, ako by sa mala vojna skončiť“.

Tento plán predstavil minulý týždeň Bidenovi a obom kandidátom, ktorí sa uchádzajú o to, byť jeho nástupcom, viceprezidentke Kamale Harrisovej a bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, po mesiacoch dráždení Kyjeva, ako ukončiť vojnu. Biely dom uviedol, že Zelenského plán obsahuje „množstvo produktívnych krokov“, pripomenul Reuters.

Jeden z amerických predstaviteľov to však označil za prebalenú požiadavku na viac zbraní a zrušenie obmedzení používania rakiet dlhého doletu. Plán predpokladá konečnú porážku Ruska vo vojne, uviedol. Niektorí iní predstavitelia považujú tento cieľ za nereálny.

Financial Times s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov v sobotu informovali, že ponechanie územia Rusku, aby Ukrajina získala členstvo v NATO, môže byť „jedinou hrou v meste“. Ukrajinské médiá sa však odvolávali na zdroj zo Zelenského úradu, podľa ktorého Kyjev „neobchoduje so suverenitou a územiami“ a správu nazval „jednoduchou klebetou“.

Americký denník Washington Post cestu Zelenského do USA, kde sa snažil získať podporu pre Plán víťazstva, zhodnotil titulkom „Ukrajina zostala v bezpečnostnom limbe s nejasnými výsledkami“. Zelenského cesta vo Washingtone nezarezenovala, podotýka denník.

Zelenského administratíva zatiaľ drží v tajnosti body víťazného plánu, ktorý zdieľala s prezidentom Joeom Bidenom a ďalšími najvyššími predstaviteľmi, ale pravdepodobne závisí buď od urýchleného členstva v NATO, alebo od záväzných bezpečnostných záruk od západných partnerov Ukrajiny.

Cesta, ktorú ukrajinskí predstavitelia považovali za kľúčovú príležitosť, aby Zelenskij „predal“ Spojeným štátom svoju víziu, ako podporiť Ukrajinu smerom dopredu, vo Washingtone nezabrala. Biden zostal na svojom postoji k zákazu amerických rakiet s dlhším doletom udrieť vo vnútri Ruska a Zelenskij sa ocitol v politickej prestrelke, keď ho vplyvní republikáni do značnej miery kritizovali alebo bránili. Schôdzka s republikánskym kandidátom na prezidenta Donaldom Trumpom – Zelenského prvá od začiatku vojny – sa náhlivo konalo po tom, čo Trump najprv vyhlásil, že stretnutie neplánuje.

Zelenského americký výpad posilnil ono znepokojujúce limbo, v ktorom sa teraz Ukrajina ocitá pri ďalšom postupe – je odkázaná na Spojené štáty ako na svojho hlavného spojenca pri zbrojení proti Rusku, ale zároveň si nie je istá, ako dlho bude táto podpora pokračovať, ako bude pozornosť venovaná vojne slabnúť v treťom roku a s novou eskaláciou na Blízkom východe, napísal Washington Post.

Ruský prezident Vladimir Putin v júni vyhlásil, že Moskva ukončí vojnu, ktorú rozpútal vo februári 2022, iba ak Kyjev bude súhlasiť s odovzdaním všetkých štyroch regiónov, na ktoré si Moskva nárokuje, a upustí od svojich ambícií vstúpiť do NATO. Kyjev tieto požiadavky odmietol ako kapituláciu, uviedla agentúra Reuters.