Desivá predpoveď pre Európu. Zaplavia nás milióny migrantov?

Radovan Krčmárik | 10.10.2024 06:00
V roku 2015, keď vrcholila migračná kríza, požiadalo v štátoch Európskej únie o azyl vyše 1,2 milióna utečencov, státisíce ďalších sa tu zdržovali nelegálne. To však nie je nič oproti mohutnej vlne migrantov, ktorá by nás mohla zaplaviť už v priebehu 15 rokov. Podľa odhadu šéfa Svetovej banky Ajaya Bangu sa totiž na cestu za lepším životom môže vydať až 800 miliónov ľudí z chudobných kútov planéty.
Prezident Svetovej banky Ajay Banga a spolkový... Foto: Profimedia/DPA/Marcus Brandt
Ajay Banga, Olaf Scholz, Svetová banka Prezident Svetovej banky Ajay Banga a spolkový kancelár Olaf Scholz na konferencii o udržateľnosti v Hamburgu, 7. októbra tohto roka.

S prognózou, ktorá pripomína nočnú moru, vystúpil Banga pred pár dňami na medzinárodnej konferencii o udržateľnosti v Hamburgu. Jej organizátormi bola OSN a nemecká vláda.

Účastníci rozoberali najmä témy ako technický rozvoj, blahobyt a spravodlivé rozdelenie zdrojov, no zhodli sa na tom, že ak sa hospodárska situácia vo svete nezlepší, Európa bude čeliť takému prívalu migrantov, aký dosiaľ nezažila.

Šéf OSN: Klimatické zmeny prinášajú skazu. Hlavným vinníkom sú fosílne palivá
Video

Krízu podľa Bangu vyvolá obrovská nezamestnanosť a túžba po dôstojných životných podmienkach. „V rozvíjajúcich sa štátoch globálneho juhu si v priebehu najbližších 15 rokov bude hľadať prácu 1,2 miliardy mladých ľudí. V tých krajinách je však asi len 400 miliónov pracovných miest,“ citoval ho portál nemeckého časopisu Focus.

Prezident Svetovej banky z toho vyvodil záver, že 800 miliónov mladých ľudí zostane bez práce a perspektívy. Keďže v domovských štátoch nenájdu uplatnenie, odborníci predpokladajú, že začnú migrovať na sever do vyspelých krajín.

Švédsko, migranti, utečenci Čítajte viac Škandinávia už migrantov neláka, ale odrádza. S ústretovosťou je koniec

„Vzhľadom na tento vývoj sa naše súčasné problémy zdajú ako ľahko riešiteľné,“ zhodnotil 64-ročný Banga, ktorý pochádza z Indie, ale už 17 rokov je americkým občanom.

Ako vyštudovaný ekonóm v minulosti pracoval pre popredné svetové firmy a banky. Život v Afrike podľa neho zhoršuje aj fakt, že až 600 miliónov obyvateľov nemá prístup k elektrine, čo v prognóze ani nezohľadňovali.

Správca Rozvojového programu OSN Achim Steiner na konferencii pripomenul, že niektoré krajiny môžu len ťažko bojovať s chudobou a hladom alebo sa snažiť o dostupnejšie vzdelanie či lepšiu zdravotnú starostlivosť, keď zápasia s obrovskými dlhmi.

migranti Čítajte viac Budú mať Taliani svoje Guantánamo? Migrantov pošlú do Albánska

„Mnohé najmenej rozvinuté krajiny doslova vyradili z finančných trhov. Nemôžu si už požičať žiadne ďalšie peniaze,“ vysvetlil Steiner. „Je to veľmi extrémna situácia,“ uviedol podľa agentúry Reuters.

Dodal, že štáty ako Ghana, Srí Lanka či Zambia v posledných rokoch ani nedokázali splácať dlhy, zatiaľ čo iným krajinám narobilo problémy zvyšovanie úrokových sadzieb, čo im predražilo úvery.

migranti v nemecku Čítajte viac Sú migranti hrozbou? Spôsobili nárast kriminality, varujú nemeckí ministri

Ako informoval nemecký denník Bild, Mia Mottleyová, premiérka ostrovného štátu Barbados, ktorý leží v Karibskom mori, navrhla ako riešenie nový globálny finančný systém.

Jeho cieľom by mala byť podpora stagnujúcich a zadlžených štátov. A to by podľa nej malo byť i v záujme západných krajín, lebo inak sa môže zvýšiť migrácia, čo by viedlo k problémom, aké už vidno v Európe.

„Čo musíme urobiť, aby sme zabezpečili, že krajiny umožnia svojim občanom jesť, nájsť si prístrešie a získať vzdelanie?“ spýtala sa. „Bez zásadnej zmeny myslenia budeme mať problémy,“ odpovedala si.

migranti, utečenci, Berlín Čítajte viac Zlá správa pre migrantov. Nedáme vám peniaze, ale platobnú kartu, odkazujú Nemci

Nemecký kancelár Olaf Scholz zdôraznil, že rozvojovým krajinám treba umožniť, aby sa mohli podieľať na svetovej prosperite a rozvoji.

„Nemôžeme určiť, že v Afrike, Južnej Amerike a Ázii by malo byť menej áut, ako dnes máme v Severnej Amerike alebo v Európe. Chcú mať rovnakú životnú úroveň ako my,“ upozornil Scholz.

Podľa neho je hlavnou výzvou vyspelých krajín „vyvíjať technológie, ktoré umožnia rast na celom svete bez toho, aby poškodzovali životné prostredie“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ