960. deň: Moskva hlási zásah dvoch Patriotov na Ukrajine. Postoj Londýna sa pri raketách Storm Shadow nemení

Čítajte viac 959. deň: Ukrajinci trafili Rusom sklad s dronmi, popolom ľahlo 400 Šáhidov

23:33 Ukrajinský spravodajský portál Ukrajinska pravda v stredu obvinil kanceláriu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z „vyvíjania tlaku“ na jeho redakciu s cieľom ovplyvniť redakčnú prax. Skupina ukrajinských poslancov vo štvrtok vyzvala prokuratúru, aby sa obvineniami zaoberala. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Vedenie Ukrajinskej pravdy prezidentskú kanceláriu obvinilo, že zakázala štátnym úradníkom komunikovať s jej redaktormi a že vyvíja nátlak na súkromné spoločnosti, od ktorých požadovala, aby „zastavili reklamnú spoluprácu“ s týmto médiom.

Ukrajinska pravda uviedla, že táto záležitosť je „obzvlášť poburujúca“ počas prebiehajúcej ruskej invázie, „keď je nevyhnutné viesť spoločný boj o prežitie a demokratické hodnoty“.

Predseda výboru ukrajinského parlamentu pre slobodu prejavu Jaroslav Jurčyšyn vo štvrtok vyzval prokuratúru, aby preverila tieto obvinenia. Povedal, že ak sú obvinenia pravdivé, osoby zodpovedné za vyvíjanie tlaku na médiá musia byť potrestané.

Združenie ukrajinských novinárov Mediaruch vo štvrtok apelovalo na Zelenského, aby urobil všetko pre ukončenie nátlaku na médiá zo strany akéhokoľvek štátneho úradníka.

Sloboda médií je na Ukrajine stále citlivou otázkou, hoci sa situácia v tejto oblasti v uplynulých rokoch zlepšuje.

Jeden zo zakladateľov Ukrajinskej pravdy, Heorgij Gongadze, bol v roku 2000 unesený vysokými policajnými dôstojníkmi. Jeho telo neskôr našli v lese v Kyjevskej oblasti. V roku 2016 zahynul rusko-bieloruský novinár Pavel Šeremet, ktorý bol spolupracovníkom Ukrajinskej pravdy. V jeho aute v centre Kyjeve vybuchla bomba. Príčina jeho smrti ostáva dodnes nevyšetrená.

AFP pripomína, že Ukrajinska pravda patrí k jedným z najčítanejších ukrajinských médií. V roku 2021 ju kúpil český podnikateľ Tomáš Fiala, ktorý dlhodobo žije a pôsobí na Ukrajine.

21:30 Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa zúčastnil na plynárenskom fóre v Petrohrade (SPIGF) napriek ruskej vojne na Ukrajine a sankciám Západu namiereným proti Moskve. Podľa ruských tlačových agentúr sa však Szijjártó neobáva vyvodenia dôsledkov zo strany EÚ, informuje agentúra DPA.

„Zahraničná politika je súčasťou suverenity a my nikomu nedovolíme, aby túto suverenitu obmedzoval,“ uviedol Szijjártó. Počas svojho vystúpenia v Petrohrade sa vyslovil za spoluprácu Európy s Moskvou v oblasti ropy, zemného plynu a jadrovej energetiky. Zároveň vyhlásil, že práve zásluhou Maďarska neuvalila EÚ sankcie aj na dodávky plynu a jadrových palív z Ruska.

Čítajte viac Vojna s Ruskom? Maďarsko by sa nebránilo ako Ukrajina, vyhlásil Orbánov poradca. Premiér ostro namietal

Podľa slov ministra Maďarsko tento rok importuje z Ruska približne päť miliónov ton ropy prostredníctvom ropovodu Družba, ktorým sa transportujú dodávky do strednej Európy. Szijjártó okrem toho uviedol, že má v rámci fóra v úmysle uzavrieť ďalšiu dohodu s ruskou energetickou spoločnosťou Gazprom o dodávkach plynu. Szijjárto tvrdí, že energetickú bezpečnosť Maďarska možno zabezpečiť len spoluprácou s Ruskom.

Pravicová vláda premiéra Viktora Orbána udržiava dobré vzťahy s Moskvou aj dva a pol roka od začiatku invázie na Ukrajinu. Ruský prezident Vladimir Putin v júli tiež prijal Orbána v Moskve, čo sa stretlo s nesúhlasom najvyšších predstaviteľov EÚ.

20:36 V ruskom zajatí zomrela ukrajinská novinárka Viktorija Roščynová. Informácie o jej úmrtí podľa ukrajinských médií potvrdil Petro Jacenko, hovorca koordinačného štábu pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami.

Čítajte viac Výmeny sa nedožila. Po roku v ruskom zajatí zomrela za nejasných okolností ukrajinská novinárka

19:24 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom poprel špekulácie, že na rozhovoroch s európskymi lídrami rokuje o podmienkach prímeria vo vojne s Ruskom. Označil to za dezinformácie, ktoré šíri Moskva. Zelenskyj s Macronom rokoval aj o ďalšej vojenskej podpore, informuje agentúra Reuters, AFP a DPA.

„Toto nie je témou našich rozhovorov,“ vyhlásil Zelenskyj na margo možného prímeria. „Nie je to pravda. Rusko častokrát pracuje s mediálnymi dezinformáciami, takže šírenie takýchto správ je pochopiteľné,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj taktiež vyhlásil, že Ukrajina potrebuje podporu Západu pred prichádzajúcou zimou. Priznal, že vojenská situácia na východe Ukrajiny je náročná.

Macron zdôraznil, že na stretnutí opätovne vyjadril podporu „ukrajinskému odporu proti ruskej invázii“. AFP pripomína, že lídri sa stretli deň po nezvyčajnej návšteve prezidenta Macrona vo vojenskom tábore na východe Francúzska, kde francúzske sily cvičia príslušníkov novovzniknutej ukrajinskej brigády.

Stretnutie s Macronom je súčasťou Zelenského cesty po viacerých európskych štátoch. Vo štvrtok sa v Londýne stretol aj s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a britským premiérom Keirom Starmerom. Neskôr vo štvrtok sa zíde aj s talianskou premiérkou Georgiou Meloniovou.

18:58 Severoatlantická aliancia spustí v pondelok svoje každoročné vojenské cvičenia, ktorých súčasťou sú aj jadrové zbrane.

Čítajte viac 60 stíhačiek i bombardérov. NATO si precvičí jadrovú vojnu,

15:47 Rusko vo štvrtok uviedlo, že pri raketovom útoku zasiahlo na Ukrajine dva systémy protivzdušnej obrany Patriot americkej výroby. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily zasiahli dva odpaľovacie stanovištia systémov Patriot, ako aj kontrolné stanovište a radarovú súpravu, ktoré sú ich súčasťou. Pri útoku boli podľa ministerstva zasiahnutí aj vojaci, ktorí sa na mieste nachádzali, a iné vojenské vybavenie.

Jedná batéria systému Patriot sa skladá z viacerých častí vrátane posádkou riadenej kontrolnej stanice, radarovej súpravy na detekciu prichádzajúcich hrozieb a odpaľovacích staníc.

Ruský rezort v skoršom vyhlásení v stredu večer uviedol, že ruské sily podnikli raketový útok na pozíciu divízie obsluhujúcej systémy Patriot v strednej časti ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Podľa AFP rezort podľa všetkého hovoril o rovnakom útoku. V dôsledku útoku bolo zničené jedno odpaľovacie zariadene Patriot a druhé bolo poškodené, uviedlo ministerstvo.

Ukrajina poškodenie systémov Patriot nepotvrdila. Pri svojej obrane pred ruskými raketami sa spolieha na západné vzdušné systémy, predovšetkým Patrioty. Prvé tieto systémy dostal Kyjev vlani v apríli, pričom nezverejnil, koľko ich celkovo má k dispozícii. Rusko hlásilo zničenie dvoch odpaľovacích zariadení Patriot aj v júli a Kyjev opakovane žiada viac dodávok systémov protivzdušnej obrany. (afp, tasr)

14:57 Povolenie použitia ďalekonosných zbraní poskytnutých Ukrajine na údery hlboko v ruskom tyle je na jednotlivých spojencoch. Potvrdil to vo štvrtok v Londýne po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským nový generálny tajomník NATO Mark Rutte. Ukrajinský prezident hovoril o vojenských potrebách svojej krajiny v najbližších mesiacoch v jej boji proti ruskému agresorovi aj s britským premiérom Keirom Starmerom.

„Hovorili sme dnes o tom, ale nakoniec je to na jednotlivých spojencoch,“ povedal Rutte podľa agentúry Reuters na novinársku otázku ohľadom striel s dlhým doletom.

Spojenci zatiaľ Ukrajine nepovolili vykonávať údery nimi dodanými zbraňami dlhého doletu hlboko na ruskom území. Ani postoj Londýna sa však podľa hovorcu britského premiéra v tomto ohľade nemení. Ukrajina má podľa Londýna právo za určitých okolností útočiť na ciele vo vnútri ruského územia, ale postoj Británie ohľadom použitia jej riadených striel dlhého doletu Storm Shadow sa nezmenil, zdôraznil hovorca.

„Jasne chceme dostať Ukrajinu do najsilnejšej pozície. Ale žiadnu vojnu nikdy nevyhrala jediná zbraň. A pokiaľ ide konkrétne o Storm Shadow, na postoji britskej vlády ohľadom použitia striel s dlhým doletom nenastala žiadna zmena,“ cituje Reuters hovorcu.

Rutte dnes v Londýne tiež potvrdil, že NATO budúci pondelok začne svoje každoročné jadrové cvičenie. To sa uskutoční na pozadí zostrenia jadrovej rétoriky zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina.

Zhruba dvojtýždňového cvičenia Steadfast Noon, ktoré sa uskutoční v Belgicku a Holandsku, sa podľa NATO zúčastní viac ako 60 lietadiel, vrátane stíhačiek F-35A a bombardérov B-52, z 13 krajín. „V neistom svete je životne dôležité, že testujeme našu obranu a že posilňujeme našu obranu, aby naši protivníci vedeli, že NATO je pripravené a je schopné odpovedať na akúkoľvek hrozbu,“ povedal Rutte po stretnutiach so Starmerom a Zelenským.

„Celé cvičenie sa zvlášť zameria na Spojené kráľovstvo, Severné more, ale aj na Belgicko a Holandsko,“ dodal šéf Severoatlantickej aliancie.

Putin od ruského vpádu na Ukrajinu vo februári 2022 Západu pomáhajúcemu Kyjevu opakovane hrozil jadrovými dôsledkami. Minulý mesiac vyhlásil, že Rusko by mohlo použiť jadrové zbrane, pokiaľ by sa stalo terčom úderov konvenčnými strelami. Agresiu nejadrového štátu s podporou jadrovej krajiny by potom Moskva podľa šéfa Kremľa považovala za spoločný útok. (čtk, reuters)

Čítajte viac Rusko hrozí atómovým útokom na krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu. Moskva mení jadrovú doktrínu

14:14 Kremeľ vo štvrtok označil tvrdenia britskej kontrarozviedky MI5 o snahe Ruska vyvolať chaos v Británii a Európe za absurdné a nepodložené. Šéf MI5 Ken McCallum v utorok varoval, že ruská vojenská spravodajská služba (GRU) sa snaží „vyvolať chaos“ v britských a európskych uliciach, pričom „nebezpečné“ aktivity vykonáva s čoraz väčšou bezohľadnosťou. Hovoril napríklad o sabotážach a podpaľačstve.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že Rusko takéto obvinenia neprijme a považuje ich za nehodné pozornosti.

McCallum vo svojom prejave uviedol, že počet vyšetrovaní hrozieb pre národnú bezpečnosť sa v minulom roku zvýšil o 48 percent, čo podľa neho súvisí s aktivitami Ruska a Iránu. Od marca 2017 kontraroz­viedka MI5 spolu s britskou políciou prekazili 43 sprisahaní v pokročilom štádiu plánovania, dodal.

Európske krajiny aj spojenci v NATO obviňujú ruské tajné služby, že na pozadí invázie na Ukrajinu vyvíjajú na celom kontinente v posledných mesiacoch rôzne nepriateľské aktivity.

Čítajte viac Šéf britskej Mi5: Ruská rozviedka sa snaží vyvolať v Británii a Európe chaos

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns a šéf britskej spravodajskej služby MI6 Richard Moore ešte v septembri v článku zverejnenom v denníku Financial Times uviedli, že ich úrady sa v súčasnosti snažia „narušiť bezohľadnú sabotážnu kampaň“ Ruska v Európe a prekaziť jeho „cynické využívanie technológií na šírenie lží a dezinformácií s cieľom vraziť medzi nás kliny“. (reuters, tasr)

12:51 Počet obetí po stredajšom ruskom útoku na prístavnú infraštruktúru v juhoukrajinskom meste Odesa sa zvýšil na sedem. Zranených je desať osôb, uviedol vo štvrtok tamojší gubernátor Oleh Kiper.

Balistická raketa v stredu zasiahla civilnú kontajnerovú loď, ktorá sa plaví pod panamskou vlajkou. „Počet obetí včerajšieho raketového útoku bohužiaľ vzrástol na sedem,“ uviedol Kiper v príspevku na Telegrame a spresnil, že ráno v nemocnici na následky rozsiahlych zranení zomrel 46-ročný zamestnanec prístavu.

Tento útok bol v poradí tretím ruským útokom na zahraničné plavidlo za štyri dni. V pondelok pri raketovom útoku na odeský prístav zahynul jeden Ukrajinec a piati cudzinci utrpeli zranenia.

Rusko sa počas viac než dva roky trvajúcej vojny na Ukrajine zameralo na ukrajinskú pobrežnú odeskú oblasť a zasiahlo lode či obilné silá. Kyjev takéto útoky označuje za nezákonné pokusy zničiť jeho vývozné schopnosti. Pre ruskom inváziou bola Ukrajina jedným z najväčších vývozcov obilia na svete. V dôsledku opakovaných útokov na jeho prístavy a sklady obilia bola výrazne obmedzená jej produkcia. (afp, tasr)

12:44 Rusko vyslalo v noci na dnešok do útoku proti Ukrajine 62 dronov, z ktorých ukrajinská obrana zostrelila 41. Ďalších 14 dronov sa zrútilo najskôr v dôsledku nasadenia prostriedkov rádioelektronického boja, oznámilo ukrajinské letectvo.

Rusi okrem dronov vypustili proti Ukrajine osem rakiet: dve typu Iskander-M, tri letecké rakety Ch-31P a Ch-59/69 a tiež tri rakety S-300, ktoré boli pôvodne určené na protileteckú obranu, ale po úprave môžu byť nasadené proti pozemným cieľom.

Ruské rakety a drony poškodili civilné objekty a objekty kritickej infraštruktúry v Odesskej, Poltavskej a Doneckej oblasti, dodalo letectvo, pod ktoré spadá aj protivzdušná obrana napadnutej krajiny. (čtk)

12:35 Ako „novinársku kačicu“ odmietol dnes hovorca ruského prezidenta Vladimíra Putina tvrdenie juhokórejského ministra obrany, že Severná Kórea pravdepodobne vyslala svojich vojakov, aby pomohli Rusku vo vojne proti Ukrajine. Minister to uviedol pred dvoma dňami.

Kým ruský prezident predvlani vo februári vydal rozkaz na vpád ruských vojsk na Ukrajinu, Kremeľ celé mesiace popieral, že by sa Rusko chystalo napadnúť susednú krajinu.

„Vzhľadom na to, že Rusko a Severná Kórea podpísali vzájomnú zmluvu podobnú vojenskému spojenectvu, je možnosť takého nasadenia (severokórejských vojakov) veľmi pravdepodobná,“ povedal minister juhokórejskej obrany Kim Jong-hjon v parlamente. Dodal, že nedávna správa o úmrtí severokórejských vojakov na Ruskom okupovanom území Ukrajiny blízko Donecku je najskôr pravdivá.

Putin v Pchjongjangu, s Kimom rozdávali úsmevy

Šéf Kremľa navštívil severokórejskú metropolu prvý raz po 24 rokoch.

Fotogaléria 15 fotiek

+12

Minulý týždeň ukrajinské médiá s odvolaním sa na zdroje zo spravodajskej komunity uviedli, že pri ukrajinskom raketovom údere z 3. októbra zomrelo šesť dôstojníkov z KĽDR a traja ďalší boli zranení. Dôstojníci podľa médií prišli na okupované ukrajinské územie na konzultácie so svojimi ruskými náprotivkami.

Severná Kórea v posledných rokoch posilnila vojenské vzťahy s Moskvou. Putin v júni navštívil Pchjongjang, kde s vodcom Kim Čong-unom podpísal dohodu o vzájomnej obrane. Obe krajiny si sľúbili, že bezodkladne vynaložia všetky dostupné vojenské prostriedky na pomoc partnerovi v prípade vojny.

Čítajte viac Rusko a KĽDR si v prípade napadnutia poskytnú vojenskú pomoc

Kyjev aj mnoho vojenských expertov tvrdí, že Rusko používa pri úderoch proti Ukrajine severokórejské rakety. Moskva aj Pchjongjang to popierajú. Južná Kórea tiež tvrdí, že Pchjongjang poslal do Ruska tisíce kontajnerov s muníciou a zbraňami, ktoré sa majú použiť na Ukrajine. (čtk)

11:06 Najmenej štyroch ranených, vrátane jedného dieťaťa, a takmer tri desiatky poškodených obytných domov si dnes ráno vyžiadal ruský útok na Záporožie, administratívne stredisko rovnomennej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Uviedol to na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne úrady a záchranárov. Dvoch zranených si vyžiadal nálet ruského dronu na mesto Kryvyj Rih, kde poškodil päťpodlažný dom, uviedol šéf oblastnej správy Serhij Lysak. V Odese, zasiahnutej v stredu večer ruskými raketami, počet obetí dnes stúpol na sedem.

"Dnes ráno v nemocnici zomrel 46-ročný pracovník prístavu. Lekári urobili všetko, čo bolo v ich silách, ale zranenia boli príliš ťažké, "napísal dnes k incidentu v Odese šéf oblastnej správy Oleh Kiper na sociálnej sieti telegram.

Zo zasiahnutého domu v meste Kryvyj Rih sa podľa Lysaka podarilo záchranárom vyslobodiť sedem ľudí, vrátane jedného dieťaťa. Ďalších 26 obyvateľov bolo evakuovaných do bezpečia. Zranená bola žena vo veku 82 rokov a 62-ročný muž.

Mykolajiv na juhu Ukrajiny sa v stredu v noci stal terčom ruských leteckých rakiet, ktoré zasiahli objekt infraštruktúry, kde vypukol požiar, a poškodili sklady, oznámil dnes ráno starosta Oleksandr Senkevyč. Požiar bol medzitým uhasený. Útok si nevyžiadal obete a ranených, dodal starosta.

10:45 Reklamy na sociálnych sieťach sľubovali mladým Afričankám letenku zadarmo, peniaze a dobrodružstvá vo vzdialenej Európe. Stačilo zvládnuť počítačovú hru a test znalosti stovky ruských slov. Až v stepiach Tatárska sa niektoré z nich dozvedeli, že miesto práce a štúdia v odboroch, ako je gastronómia a catering, ich čaká drina vo fabrike pri montáži tisícok dronov iránskej konštrukcie, ktoré Rusko posiela do útokov proti Ukrajine, píše agentúra AP.

Ide asi o dve stovky žien vo veku od 18 do 22 rokov z celej Afriky. Agentúra AP vyspovedala poltucet z nich. Niektoré sa sťažovali, že boli uvedené do omylu, a opísali dlhé hodiny pod ustavičným dohľadom, nedodržané sľuby o platoch a štúdiu, aj to, že pracujú s žieravinami, zanechávajúcimi na koži zvíjajúce šrámy.

Továreň sa nachádza v zvláštnej ekonomickej zóne Alabuga, vzdialenej asi tisíc kilometrov východne od Moskvy.

Rusko a Irán v roku 2022 podpísali dohodu v hodnote 1,7 miliardy dolárov. Stalo sa tak po tom, čo prezident Vladimir Putin nariadil ruskú inváziu do susednej Ukrajiny. Neskôr v tom istom roku Moskva začala dovoz iránskych dronov.

Satelitné snímky ukazujú, že továrenský areál Alabuga sa rýchlo rozrástol. Teraz je to hlavný ruský závod na výrobu útočných dronov. Podľa plánu ich má od roku 2025 vyrábať 6000 ročne.

Podnik, ktorý čelí vojnovému nedostatku pracovnej sily v Rusku, získava pracovníčky z afrických krajín, ako sú Uganda, Rwanda, Keňa, Južný Sudán, Sierra Leone a Nigéria, ako aj južnoázijská Srí Lanka. Nábor sa rozširuje do ďalších krajín v Ázii a v Latinskej Amerike.

Asi 90 percent cudziniek nalákaných do Alabugy vyrába drony, tvrdí bývalý zbrojný inšpektor OSN David Albright, ktorý teraz pôsobí vo washingtonskom Inštitúte pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť.

Zahraničné pracovníčky privážajú autobusy z ubikácií do fabriky, kde ženy prechádzajú viacerými bezpečnostnými kontrolami. Zdieľajú spoločné spálne a kuchyne, ktoré sú „nepretržite strážené“, ako píše na sociálnych sieťach spoločnosť Alabuga. Cudzinky po príchode dostanú miestne SIM karty, ale nesmú si do fabriky priniesť telefóny.

10:33 V radoch ukrajinských vojakov bojujúcich v častiach Ukrajiny, kde ruské sily naďalej postupujú, pribúdajú otázky týkajúce sa dlhodobej stratégie ukrajinskej ofenzívy v ruskej Kurskej oblasti, ktorá trvá už viac než dva mesiace.

Čítajte viac Hrdosť alebo vyčerpanie? Ukrajinskí vojaci začínajú spochybňovať inváziu na území Ruska

10:02 Štyria ľudia utrpeli zranenia vo štvrtok pri ruskom leteckom útoku v Záporožskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Ivan Fedorov. V dôsledku útoku bolo v meste Záporožie zničených 29 budov.

Ukrajinská polícia uviedla, že na základe predbežných informácií ruské jednotky pri troch útokoch na Záporožie použili kĺzavé bomby. Mesto Záporožie na juhu Ukrajiny je v posledných týždňoch často terčom ruských útokov navádzanými bombami.

Záporožskú oblasť anektovalo Rusko v septembri 2022 spoločne s troma ďalšími ukrajinskými oblasťami – Chersonskou, Luhanskou a Doneckou, hoci ich vojensky okupuje len sčasti a napríklad regionálna metropola Záporožie je stále pod kontrolou Kyjeva. V Záporožskej oblasti sa nachádza aj jadrová elektráreň, ktorú má pod kontrolou Rusko.

Ruské bombardovanie Záporožia

Fotogaléria 17 fotiek

+14

8:58 Rusko počas noci na dnes zničilo 92 ukrajinských dronov nad siedmimi regiónmi a Azovským morom, uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti. O nálete na Adygejsko sa nezmienilo, upozornil denník Kommersant.

8:25 Šesť ukrajinských civilistov prišlo o život a ďalších jedenásť utrpelo zranenia v stredu večer pri raketovom útoku ruskej armády na prístavnú infraštruktúru v Odeskej oblasti. Uviedol to šéf vojenskej administratívy Odeskej oblasti Oleh Kiper a dodal, že sedem ľudí je v kritickom stave. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Ukrajinský vicepremiér a minister pre obnovu a regionálny rozvoj Oleksij Kuleba uviedol, že útok poškodil kontajnerovú loď plaviacu sa pod vlajkou Panamy.

Čítajte aj Celá Odesa vami pohŕda. Nezlomíte nás, len viac nahneváte, odkazuje starosta po zničení katedrály

8:00 Ukrajinské drony podnikli v noci na dnes nálet na predmestí Majkopu v autonómnej Adygejskej republike na juhu Ruska. Úrady podľa šéfa republiky Murata Kumpilova kvôli požiaru evakuujú obyvateľov dediny Rodnikovo.

Terčom náletu bolo podľa sociálnych sietí neďaleké vojenské letisko, z ktorého podľa zverejnených záberov stúpal dym, uviedol server BBC News. Nálet sa podľa Kumpilova obišiel bez obetí a ranených, s ohňom bojujú hasiči.

Server upozornil, že nemôže potvrdiť pravosť záberov, natočených údajne z panelových domov v Majkope vzdialených asi osem kilometrov od letiska. „Ani vojaci oboch strán, ani miestne úrady zatiaľ nič o predpokladanom nálete na letisko neuviedli,“ napísal server.

7:40 Sklad dronov Šáhid v ruskom Krasnodarskom kraji zasiahla v stredu ukrajinská armáda. Monitorovanie potvrdilo presný zásah cieľa a následnú detonáciu v sklade, uviedol ukrajinský generálny štáb. Podľa informácií ukrajinskej armády Rusi v objekte skladovali približne 400 bezpilotných lietadiel. (pravda.com.ua)

6:45 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 080 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 665 200, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o jeden tank, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty, 41 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 945 tankov, 17 765 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 263 delostre­leckých systémov a 1 225 raketometov.

6:15 Volodymyr Zelenskyj opäť hovoril o ukrajinskom pláne víťazstva, ktorý už predstavil americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a teraz ho predkladá ďalším lídrom, a poznamenal, že ak by sa naplno realizoval, Rusko by stratilo schopnosť ohrozovať Ukrajinu alebo kohokoľvek iného v Európe.

„Prvý krok plánu sa zameriava na to, či sa vyrieši problém geopolitickej neistoty v Európe – či Ukrajina získa kreslo v NATO. Ak áno, a ak sa to riadne potvrdí, Putin stratí z geopolitického hľadiska. Rusko bude musieť uznať, že Európa má hranice aj nezávislé štáty a každý má právo zvoliť si svoju budúcnosť. Pravdou je, že akceptovanie tejto reality Ruskom sa môže začať len vtedy, keď si uvedomí, že Ukrajinu už nikdy nedobyje. Bez geopolitickej istoty nebude mier,“ uviedol pri stretnutí s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovićom.

Ukrajinský prezident tiež povedal, že v najbližších mesiacoch vidí šancu položiť základy toho, aby sa rusko-ukrajinská vojna skončila v roku 2025 za podmienok prijateľných pre Ukrajinu, čo si vyžaduje „odvážne rozhodnutia“ najvplyvnejších spojencov Ukrajiny. (pravda.com.ua, afp, dpa, čtk)

Čítajte viac Zelenskyj odhadol rok, kedy najneskôr skončí vojna. Odvoláva sa na situáciu na bojisku