961. deň: Kyjev zrejme stráca ďalšie dôležité mesto. Scholz sľúbil Zelenskému veľkú vojenskú pomoc

Čítajte viac 960. deň: Moskva hlási zásah dvoch Patriotov na Ukrajine. Postoj Londýna sa pri raketách Storm Shadow nemení

19:29 Litovská vláda obdržala dodávku 1000 bojových dronov od piatich domácich výrobcov. Drony sú určené pre potreby Ukrajiny a v najbližších týždňoch ich odovzdajú ukrajinským ozbrojeným silám. Litva pre Ukrajinu objednala celkovo 5000 bezpilotných lietadiel. V piatok o tom informovalo litovské ministerstvo obrany.

Súčasťou dodávky pre Ukrajinu bude aj ďalšie príslušenstvo vrátane odpaľovacích a riadiacich zariadení pre drony, ako aj prostriedky potrebné pre výcvik ich operátorov, uvádza ministerstvo obrany.

Celkovo si Litva od miestnych výrobcov objednala viac ako 7000 bojových dronov v hodnote takmer 9 miliónov eur. Z nich je približne 2300 určených pre potreby litovskej armády a takmer 5000 pre ukrajinské ozbrojené sily. Podľa ministerstva obrany budú bezpilotné lietadlá Kyjevu dodané do konca roka.

Dodávky dronov budú pokračovať aj v budúcom roku. Litva nimi chce posilniť vlastný obranný priemysel a obranyschopnosť svojej armády.

17:25 Ukrajina kontroluje zhruba 40 až 50 percent mesta Toreck v Doneckej oblasti, zatiaľ čo zvyšok obsadilo Rusko. Ako referuje web Kyiv Independent, v piatok to povedal veliteľ mestskej vojenskej správy Vasyľ Čynčyk.

Toreck, mesto asi 35 kilometrov severne od okupovaného Donecka, je jedným z ústredných bodov ruskej ofenzívy v Doneckej oblasti, kde ruské jednotky neustále zatláčajú ukrajinských obrancov. Čynčyk vo vysielaní národnej televízie uviedol, že v zničenom meste zostáva približne 1 150 ľudí. Pred rozsiahlou inváziou žilo v Torecku približne 70-tisíc obyvateľov.

„Vyvíjame maximálne úsilie na evakuáciu civilistov… Bezpečnostná situácia umožňuje vstup do mesta a evakuáciu obyvateľstva len v určitých obdobiach, keď je pokoj v bojoch alebo priaznivé poveternostné podmienky,“ uviedol Čynčyk.

Ukrajinská armáda začiatkom tohto týždňa uviedla, že boje v Torecku prebiehajú „pri každom vchode do budovy“. „Situácia je veľmi zlá a ak tam naše velenie v najbližšom čase nepošle zálohy, situácia by bola veľmi ťažká, ak nie katastrofálna,“ povedal pre Kyiv Independent ukrajinský vojenský expert Mychajlo Žyrochov.

Strata Torecka by bola ďalšou ranou pre Ukrajinu v Doneckej oblasti po tom, ako boli nedávno ukrajinské sily nútené stiahnuť sa z Vuhledaru. Rusi tiež pokračujú v ofenzíve smerom na Pokrovsk. (sita, kyivindependen­t.com)

16:03 Ukrajinská generálna prokuratúra v piatok oznámila, že smrť ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej v ruskom zajatí bude vyšetrovať ako vojnový zločin. Dvadsaťsedemročná novinárka zmizla v auguste 2023, naposledy robila reportáže z území na východe Ukrajiny okupovaných Ruskom. Nezvestná bola do apríla 2024. Jej otec vtedy dostal od ruského ministerstva obrany list, v ktorom mu oznámili, že jeho dcéra je zadržaná v Rusku, uviedol ukrajinský zväz novinárov.

Neboli zverejnené informácie o podmienkach ani mieste jej zadržiavania v Rusku, napísala AFP. Jej smrť vo štvrtok potvrdil hovorca ukrajinského veliteľstva pre koordináciu vojnových zajatcov Petro Jacenko.

„V súvislosti s informáciami o smrti ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej v Rusku bolo trestné konanie začaté v súvislosti s jej zmiznutím preklasifikované na vojnový zločin v kombinácii s úkladnou vraždou,“ uviedla v piatok kancelária ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Kostina.

Novinárka podľa ruského exilového spravodajského webu Mediazona zomrela počas prevozu z väzenia v meste Taganrog neďaleko ukrajinských hraníc do Moskvy.

V Ruskom okupovaných oblastiach od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zadržali tisíce Ukrajincov, ktorí sú proti vláde Moskvy. Mnohí z nich sú podľa skupín na ochranu práv vystavení mučeniu zo strany bezpečnostných zložiek. Medzi zadržanými je asi 20 predstaviteľov mé­dií.

Roščynová podávala správy z oblastí na frontových líniách už od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. V marci 2022 ju zajali ruské sily a desať dní ju zadržiavali v meste Berďansk v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Podľa Medzinárodnej nadácie venujúcej sa ženám pôsobiacim v médiách (IWMF) pokrývala vo svojich reportážach – pre nezávislé médiá ako denník Ukrajinska pravda, portál Hromadske či Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) – zložité a nebezpečné témy týkajúce sa zločinov, práce súdov či ľudských práv. V roku 2022 jej IWMF udelila cenu za odvahu v žurnalistike za jej reportáž z východnej Ukrajiny. (tasr, afp)

15:32 Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok prisľúbil vojenskú pomoc pre Ukrajinu vo výške 600 miliónov eur. Nová pomoc bude zahŕňať systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo a drony. Nemecký kancelár dodal, že spolu s ďalšími partnermi pošlú Kyjevu do konca tohto roka pomoc vo výške až 1,4 miliardy eur.

„Nemecko stojí na strane Ukrajiny,“ vyhlásil Scholz pri návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne. Spresnil, že ide o odkaz pre ruského prezidenta Vladimira Putina, že Západ nepoľaví vo svojej podpore Kyjevu. Odsúdil pritom ruské útoky na civilnú infraštruktúru.

Zelenskyj má Scholzovi počas stretnutia poskytnúť tiež podrobnosti svojho víťazného plánu vo vojne s Ruskom. Návšteva ukrajinského prezidenta sa koná v rámci jeho ciest po Európe, ktoré nasledovalo po zrušení kľúčového medzinárodného summitu na americkej leteckej základni v Nemecku. K zrušeniu došlo v dôsledku rozhodnutia amerického prezidenta Joea Bidena zostať vo Washingtone v reakcii na príchod hurikánu Milton. (reuters, dpa, tasr)

13:02 Požiar ropného terminálu v meste Feodosija na Rusmi anektovanom ukrajinskom polostrove Krym sa nepodarilo úplne uhasiť ani štyri dni po pondelkovom útoku ukrajinskej armády. „Práce budú pokračovať, pokým nebude (požiar) úplne uhasený,“ potvrdil šéf miestnej správy dosadenej Ruskom Igor Tkačenko prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Situácia je podľa jeho slov stabilizovaná a hasiči majú požiar pod kontrolou.

V dôsledku požiaru, ku ktorému sa prihlásila ukrajinská armáda, museli v utorok evakuovať vyše 1000 ľudí. Bezprostredne po vypuknutí požiaru uzatvorili aj cesty a železničné trate. Podľa vyjadrenia ukrajinskej armády slúži sklad ropy z veľkej časti ruským jednotkám.

Kyjev v posledných mesiacoch zvýšil počet útokov zameraných na ruský energetický sektor s cieľom znížiť príjmy, ktoré Moskva využíva na financovanie svojej invázie na Ukrajine. Ukrajinská armáda vyhlásila, že bude v takýchto útokoch pokračovať. Jej predstavitelia zároveň trvajú na tom, že tieto útoky sú spravodlivou odplatou za ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. (afp, tasr)

12:57 Vojenský súd v ruskej Altajskej oblasti v piatok odsúdil na 18 rokov väzenia 46-ročného Sibírčana za plánovanie založenia požiaru v armádnom náborovom centre v regionálnej metropole Barnaul. Federálna bezpečnostná služba (FSB) uviedla, že muž bol zadržaný v novembri 2023 pri „nevydarenom pokuse o spáchanie teroristického či­nu“.

Rusko zaznamenalo vlnu podpaľačských útokov na regrutačné strediská po tom, čo prezident Vladimir Putin v septembri 2022 nariadil mobilizáciu. Súdy v Rusku odvtedy za tieto útoky vyniesli mnohé vysoké tresty.

Muž zo Sibíri bol obvinený, že sa spojil so zakázanou „teroristickou organizáciou“ a na základe jej pokynov pripravoval zápalné fľaše, takzvané Molotovove kokteily.

Rusko od začiatku svojej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zintenzívnilo zásahy proti disidentom, pričom úroveň represií je porovnateľná s obdobím Sovietskeho zväzu.

Čítajte viac Darovať peniaze Ukrajine je v Rusku vlastizrada. Dve mladé ženy za to skončili v base

Ruské médiá okrem toho informovali, že bezpečnostné zložky v prístavnom meste Feodosija na Ruskom anektovanom polostrove Krym zadržali muža podozrivého zo špionáže pre Ukrajinu.

FSB tvrdí, že 30-ročný podozrivý nasnímal a následne poslal ukrajinským bezpečnostným službám fotografie lodí Čiernomorskej flotily. Orgány začali s vyšetrovaním pre podozrenie z vlastizrady. Rusko často vyšetruje prípady vlastizrady a obviňuje svojich občanov zo špionáže pre Ukrajinu. (afp, tasr)

12:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok po stretnutí vo Vatikáne daroval pápežovi Františkovi olejomaľbu inšpirovanú vraždením civilistov na kyjevskom predmestí Buča. Zelenskyj pricestoval na súkromnú audienciu u pápeža vo Vatikáne v piatok ráno v rámci návštev v európskych krajinách, kde sa snaží získať podporu pre Ukrajinu pred prichádzajúcou­ zimou.

Naposledy sa Zelenskyj a pápež stretli na júnovom summite skupiny G7 v Taliansku. Z Vatikánu sa Zelenskyj presunie do Nemecka.

Piatkové rokovanie podľa agentúry ANSA trvalo 35 minút. Po súkromnom stretnutí a predstavení ukrajinskej delegácie pápež odovzdal Zelenskému bronzovú plaketu s rozkvitnutým kvetom s nápisom „Mier je krehký kvet“.

Ukrajinskému prezidentovi Svätý Otec podaroval aj svoje posolstvo k tohtoročnému Medzinárodnému dňu mieru, zväzky pápežských dokumentov, prejav Statio Orbis z 27. marca 2020 a zborník s názvom Prenasledovaní pre pravdu: ukrajinskí gréckokatolíci za železnou oponou.

Olejomaľba nazvaná „Masaker v Buči. Príbeh Maričky“ reflektuje zabíjanie civilistov, ktoré sa odohralo v prvých týždňoch invázie ruských síl na Ukrajinu.

V apríli 2022 po ústupe ruských jednotiek z metropolitnej oblasti Kyjeva boli na uliciach mesta Buča ukrajinskými vojakmi i novinármi nájdené telá desiatok zastrelených civilistov, pričom niektorí mali ruky zviazané za chrbtom. (ansa, tasr)

Vraždenie v meste Buča na Ukrajine

Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.

Fotogaléria 23 fotiek

+20

12:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok pricestoval do Vatikánu na rokovania s pápežom Františkom. Ide o súčasť Zelenského návštev v európskych krajinách v snahe získať podporu od spojencov pre Ukrajinu pred prichádzajúcou­ zimou.

Foto: TASR/AP, Andrew Medichini

Vatikán / Volodymyr Zelenskyj / Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prichádza na súkromnú audienciu u pápeža Františka vo Vatikáne 11. októbra 2024

Ukrajinský prezident počas posledných dvoch dní navštívil Britániu, Francúzsko, Taliansko a chystá sa aj do Nemecka. Od lídrov týchto krajín sa snaží zabezpečiť finančnú a vojenskú podporu pre Kyjev.

Pápež František, predstaviteľ takmer 1,4 miliardy katolíkov na svete, opakovane vyzýva na mier na Ukrajine a pravidelne sa modlí za jej „umučený“ národ. V Kyjeve však začiatkom roka vyvolal pobúrenie, keď v rozhovore pre švajčiarsku televíziu RSI apeloval na Ukrajincov, aby „zdvihli bielu vlajku a rokovali“.

Čítajte viac Pápež nežiada Ukrajinu, aby sa vzdala, reaguje Vatikán. Podľa Zacharovovej sa prihováral Západu

S pápežom sa Zelenskyj naposledy stretol na júnovom summite skupiny G7 v Taliansku. Prvú súkromnú audienciu vo Vatikáne Zelenskyj absolvoval ešte v máji 2023.

Do enklávy v strede Ríma sa Zelenskyj presunul v piatok ráno. Večer pred tým sa stretol s talianskou premiérkou Georgiou Meloniovou, ktorá zopakovala svoj sľub podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako bude potrebné“. Zároveň oznámila, že ďalšia medzinárodná konferencia o obnove Ukrajiny sa uskutoční v júli v Ríme.

Krátko predtým viedol ukrajinský prezident rokovania s Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Po stretnutí poprel medializované správy, že s európskymi lídrami rokuje o podmienkach prímeria vo vojne s Ruskom.

„Toto nie je témou našich rozhovorov,“ vyhlásil Zelenskyj na margo možného prímeria. „Nie je to pravda. Rusko často pracuje s mediálnymi dezinformáciami, takže šírenie takýchto správ je pochopiteľné,“ do­dal.

Kľúčovou súčasťou Zelenského cesty po Európe je predstavenie jeho „víťazného plánu“. O pláne rokoval aj s Macronom, ktorému sa poďakoval za doterajšiu podporu zo strany Francúzska.

Vo štvrtok sa Zelenskyj v Londýne stretol aj s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a britským premiérom Keirom Starmerom.

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina zúfalo potrebuje viac pomoci na boj proti Rusku. Taktiež požaduje, aby jej spojenci umožnili použiť nimi dodané zbrane dlhého dosahu na útoky na ciele hlboko v Rusku. O tejto otázke podľa svojich slov hovoril aj v Londýne. (tasr, afp)

10:42 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v piatok uviedol, že na summite štátov Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Laose od ruského šéfa diplomacie Sergeja Lavrova „nepočul nič nové“ o vojne na Ukrajine.

„Myslím, že môžem s istotou povedať, že sme sa navzájom počuli. O pokračujúcej ruskej agresii voči Ukrajine som, žiaľ, nepočul nič nové,“ povedal Blinken, pričom podotkol, že s ruským ministrom zahraničných vecí nebol v priamom kontakte.

„Myslím si, že krajina za krajinou v miestnosti, bez toho, aby som hovoril v ich mene, jasne povedala, že táto agresia sa musí skončiť,“ dodal Blinken.

Podľa neho je prekvapujúce, že toľkým krajinám v Indopacifiku veľmi záleží na dianí na Ukrajine. Ako dôvod uviedol, že vedia, že ak je ktorejkoľvek krajine umožnené konať beztrestne a páchať agresiu, je to signál pre budúcich agresorov všade na svete. (tasr, afp)

10:33 Ukrajinská obrana nad deviatimi oblasťami zostrelila 29 z 66 útočných dronov, ktoré Rusko v noci na dnes vyslalo proti Ukrajine. Ďalších 31 dronov sa zrútilo v dôsledku použitia prostriedkov rádioelektronického boja a dva odleteli späť do Ruska, uviedlo ukrajinské letectvo. Rusi proti Ukrajine tiež odpálili raketu Iskander-M a riadenú leteckú raketu Ch-31P, dodalo letectvo bez podrobností.

10:27 Nórska vláda vyčlení 967 miliónov nórskych korún (približne 82 miliónov eur) na posilnenie svojho obranného priemyslu so zameraním na podporu Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Nórske ministerstvo obrany uviedlo, že tieto prostriedky podporia štyri nové projekty na zvýšenie výroby kľúčových zbrojných komponentov vrátane raketových motorov a výbušnín, ktoré sú potrebné na výrobu rakiet protivzdušnej obrany a munície pre Ukrajinu. Šéf rezortu obrany Bjorn Arild Gram konštatoval, že táto iniciatíva je súčasťou širšieho plánu na posilnenie obranných priemyselných kapacít Nórska.

Nórsko zároveň poskytne podporu malým a stredným nórskym spoločnostiam, ktoré pracujú na technológiách nevyhnutných pre ukrajinské ozbrojené sily.

9:19 Nikolaj Valujev roky vládol ťažkej váhe a teraz patrí medzi ruských politikov adorujúcich prezidenta Vladimira Putina.

Čítajte viac Volám sa Nikolaj Valujev, bolí ma noha a nemôžem na front. Ruský obor by Veľkú Britániu najradšej utopil

9:10 Takmer 60 percent Nemcov by uvítalo, ak by spolkový kancelár Olaf Scholz po takmer dvoch rokoch obnovil dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vyplýva to z nového prieskumu inštitútu pre výskum verejnej mienky YouGov zverejneného v piatok.

Podľa prieskumu až 59 percent opýtaných je za to, aby Scholz a Putin obnovili rozhovory. Len 26 percent respondentov bolo proti a 15 percent neuviedlo odpoveď. Vo východnom Nemecku si dialóg oboch lídrov želá až 68 percent respondentov. Odmieta ho 19 percent opýtaných.

Nemecký kancelár opakovane vyzýva na zintenzívnenie diplomatického úsilia na ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu a na usporiadanie ďalšieho mierového summitu aj s účasťou Moskvy.

Scholz a Putin spolu naposledy telefonovali 2. decembra 2022. Nemecký kancelár opakovane vyhlásil, že si vie predstaviť, že opäť nadviaže kontakt s prezidentom Ruska. Špekuluje sa, že telefonát by sa mohol uskutočniť pred summitom skupiny G20, ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v Riu de Janeiro. Zúčastniť sa na ňom má aj Rusko, nie je však jasné, či príde aj Putin.

Nemci sú rozdelení aj v otázke, či by sa Ukrajina mala vzdať časti svojho územia v záujme mieru s Ruskom.

Približne 39 percent respondentov tvrdí, že Ukrajina by sa nemala vzdať „ani centimetra“ svojho územia. Ale 22 percent si myslí, že Kyjev by mal zrieknuť ukrajinského polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Ďalších 23 percent tvrdí, že Ukrajina by sa okrem Krymu mala vzdať aj oblastí, ktoré Rusko okupuje od začiatku svojej invázie na Ukrajinu. Za to, aby sa Ukrajina vzdala častí svojho územia, je spolu 45 percent respondentov.

9:08 Právnička Olesja Mychajlenková vyzvala svojich takmer 14-tisíc priaznivcov na sociálnej sieti na nákup ukrajinských vojnových dlhopisov. Je to ako dar, uviedla a na sieti X zverejnila snímku obrazovky svojho vlastného portfólia dlhopisov. Vďaka svojim znalostiam finančných trhov a skúsenostiam, ktoré získala ako jedna z prvých drobných investoriek do ukrajinských dlhopisov v domácej mene, sa Mychajlenková pridala k širšej vládnej snahe povzbudiť občanov, aby pomohli financovať vojnu s Ruskom.

Čítajte viac Vlastenectvo a zisky: Ukrajinci investujú do vojnových dlhopisov, snažia sa ich využiť ako zbraň proti inflácii a Rusku

8:30 Rusko presunulo do Kurskej oblasti asi 50-tisíc vojakov, čím oslabilo svoju pozíciu na bojisku na Ukrajine. Ako referuje web Ukrajinská pravda, pre verejnoprávnu televíziu Suspiľne to uviedol hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

Rusi podľa Syrského presunuli tieto sily z iných frontov, kde viedli útočné operácie. „Vieme, že asi 50-tisíc vojakov z iných oblastí bolo presunutých na front v Kurskej oblasti,“ vyhlásil Syrskyj.

Tiež zdôraznil, že tieto akcie Ruska viedli k oslabeniu ruských síl v iných oblastiach, predovšetkým na záporožskom, chersonskom a kramatorskom fronte. „To nám, samozrejme, uľahčilo vedenie obranných operácií,“ skonštatoval Syrskyj.

Rusi zajatí po ukrajinskom vpáde do Kurska

Fotogaléria 4 fotky

+1

7:47 Pri ruskom raketovom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa boli dnes zabití štyria ľudia a ďalších desať zranených. Oznámil to na platforme Telegram šéf oblastnej správy Oleh Kiper. Balistická strela podľa neho zasiahla dvojpodlažnú budovu, v ktorej žili a pracovali civilisti.

Kiper dodal, že ľudia zostali uväznení pod troskami domu. Medzi mŕtvymi sú 43-ročná žena, 22-ročný muž a 16-ročné dievča. Ďalšia žena zomrela na následky zranení v nemocnici. Štyri ďalšie osoby sa podarilo vyslobodiť živých.

Z desiatich zranených bolo deväť hospitalizovaných. Ľuďom bola na mieste poskytnutá psychologická po­moc.

7:29 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 666 340 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 140 vojakov, osem tankov, 35 bojových obrnených vozidiel, 59 delostreleckých systémov a 84 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 953 tankov, 17 800 bojových obrnených vozidiel, 26 398 vozidiel a autocisterien, 19 322 delostre­leckých systémov, 1 229 odpaľovacích raketových systémov, 976 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 16 837 dronov, 2 619 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 396 kusov špeciálnej techniky.

7:08 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok večer v Ríme stretol s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Stretnutie je súčasťou série Zelenského ciest po Európe, ktorými sa pred americkými prezidentskými voľbami snaží pre Ukrajinu získať ďalšiu podporu Západu.

Zelenskyj sa počas 48-hodinovej cesty vedúcej z Londýna do Paríža, Ríma a Berlína usiluje zabezpečiť ďalšiu finančnú a vojenskú podporu západných krajín. Dôvodom sú rastúce obavy zo zníženia objemu alebo úplného ukončenia podpory zo strany USA v prípade, že začiatkom novembra v amerických prezidentských voľbách zvíťazí republikánsky kandidát Donald Trump.

Zelenskyj sa vo štvrtok najskôr v Londýne stretol s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a britským premiérom Keirom Starmerom, neskôr sa presunul do Paríža na stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Po stretnutí poprel špekulácie, že na rozhovoroch s európskymi lídrami rokuje o podmienkach prímeria vo vojne s Ruskom. Označil to za dezinformácie šírené Moskvou.

6:40 Britské Národné centrum kybernetickej bezpečnosti (NCSC) vydalo varovanie pre vládne úrady, technologické firmy a finančné inštitúcie, aby ich ochránilo pred ruskými štátom podporovanými hackermi. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

NCSC vytvorilo varovanie, ktoré popisuje najnovšie taktiky ruskej zahraničnej informačnej služby SVR, sa podieľali aj americké bezpečnostné agentúry. Rusko popísané taktiky využíva na zber potenciálne cenných informácií využiteľných v budúcnosti.

Centrum varuje pred masívnym využívaním kybernetických zraniteľností zo strany SVR. Ruskí hackeri majú dva typy cieľov.

Prvým sú „zámerné ciele“. Do tejto kategórie patria vládne a diplomatické úrady, think-tanky, technologické firmy a finančné inštitúcie.

Druhým typom sú „príležitostné ciele“, na ktoré SVR cieli po skenovaní siete a vyhľadaní využiteľných zraniteľných miest. Ak SVR niektorý z cieľov úspešne napadne, je pravdepodobné, že útoky sa budú opakovať, tvrdí NCSC.

Čítajte aj Tajné služby varujú pred Putinovým komandom 29155

6:10 Oceňovaná ukrajinská novinárka Viktorija Roščynová, ktorá informovala o živote v Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, zomrela v ruskom zajatí, uviedli vo štvrtok ukrajinské úrady. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Roščynovej smrť v televízií oznámil Petro Jacenko, tlačový hovorca organizácie chrániacej záujmy vojnových zajatcov. Okolnosti jej smrti zatiaľ nie sú známe, dodal.

Novinárka bola na zozname zajatcov, ktorí čakali na výmenu, uviedol pre ukrajinské verejnoprávne rádio a televíziu Suspilne hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Andrij Jusov. Dodal, že z mesta Taganrog na pobreží Čierneho mora mala byť prevezená do Moskvy.

Roščynová podávala správy z oblastí na frontových líniách už od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Hneď v marci 2022 ju zajali ruské sily a desať dní ju zadržiavali v meste Berďansk ležiacom v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Podľa informácií IWMF pokrývala vo svojich reportážach – pre nezávislé médiá, ako denník Ukrajinska pravda, portál Hromadske či Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) – zložité a nebezpečné témy týkajúce sa zločinov, práce súdov či ľudských práv.

6:05 Počet obetí ruského raketového útoku na juhoukrajinský prístav Odesa sa zvýšil na osem, uviedli v noci na piatok ukrajinské úrady.

„V nemocnici podľahol zraneniam 26-ročný muž,“ uviedol na sociálnej sieti Telegram gubernátor oblasti Oleh Kiper.

Ruská balistická raketa v stredu večer zasiahla prístavnú infraštruktúru v juhoukrajinskom prístave Odesa. O útoku na sociálnej sieti Telegram zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Olexij Kuleba, ktorý ho označil za „teroristický“.

Ruský krvavý útok v Odese

15.3.2024

Fotogaléria 10 fotiek

+7

1:00 Na bojisko hybridnej vojny, v ktorej namiesto zbraní rinčia falošné informácie, nepriateľská propaganda a psychologické operácie, sa začiatkom októbra premenil vojenský výcvikový priestor Libavá pri Olomouci v Českej republike. Vojaci z Česka, Spojených štátov, Slovenska, Nemecka, Maďarska a ďalších krajín nacvičujú činnosť po napadnutí Poľska nepriateľskou mocnosťou z východu, keď nepriateľ v strednej Európe rozpútal hybridnú kampaň. Dej je založený na skúsenostiach z Ukrajiny. Medzinárodné cvičenie ‚Powerful Word 2024‘ sa končí v piatok, ČR zatiaľ remizuje. Novinárom to dnes povedal veliteľ 91. skupiny informačného boja Ivo Zelinka.

Vojaci na cvičení čelia šíreniu propagandy a lživých informácií, sabotážiam, vzburám, migračnej vlne i psychologickým operáciám. Nepriateľská mocnosť má za cieľ vniesť zmätok a rozkol do radov obyvateľstva i spojencov. Scenár cvičenia bol podľa Zelinku založený na tom, že vymyslená východná mocnosť sa v Poľsku snaží prebiť ku Kaliningradu, aby si k nemu vytvorila pozemný koridor. Agresor zároveň útočí do poľského vnútrozemia smerom k Varšave. Cez strednú Európu vrátane Česka prúdia do Poľska spojenecké posily armád členských štátov NATO a nepriateľ v tomto regióne rozbieha hybridné útoky, aby organizáciu vojenskej pomoci čo najviac narušil.

„Použil by prostriedky špeciálnych síl, využil by milície a možno by zneužil aj niektoré etnické skupiny. Samozrejme, použil by aj prostriedky informačnej vojny. So všetkými týmito scenármi pracujeme,“ uviedol Zelinka.

Dej vojenského cvičenia na Libavé sa podľa Zelinku zakladá na realistických skúsenostiach z Ukrajiny, ktorú vo februári 2022 vojensky napadlo Rusko a potom rozvinulo hybridné operácie zamerané aj na členské krajiny NATO. Česká armáda sa preto v posledných rokoch zamerala na boj s hybridnými hrozbami.

„Sú na to určené informačné a kybernetické sily, ktorých veliteľstvo sídli v Brne,“ uviedol Zelinka. Dva útvary zamerané na túto činnosť zahŕňajú stovky vojakov. Špecializujú sa na šírenie informácií o dianí v armáde na sociálnych sieťach, monitoring informačného priestoru, psychologické operácie, vojenskú spoluprácu a tiež na vytváranie obsahovej náplne napríklad pre informačné a propagačné kampane. „Keď si predstavíte veľmi schopnú marketingovú agentúru, na ktorej pracovníkov sa občas strieľa a musí bývať v lese, tak to sme my,“ poznamenal Zelinka.

Ak by sa scenár vojenského cvičenia stal realitou, tak by sa časť príslušníkov týchto dvoch útvarov zamerala na psychologické operácie voči nepriateľským jednotkám blížiacim sa k hraniciam. Využila by na to napríklad letáky, rádiové vysielanie, informácie šírené v kyberpriestore či špeciálne reproduktory umiestnené na bojových vozidlách, pomocou ktorých možno vysielať hlasný rachot tankov či nepríjemné zvuky a demoralizovať tak nepriateľské jednotky. „Tá druhá línia je potom založená na podpore vlastného obyvateľstva, ktoré by sme chránili proti nepriateľskej propagande,“ povedal Zelinka.

Česká republika v hybridnej vojne vedenej Ruskom podľa Zelinku neprehráva, ale ani nevyhráva. „Je to teraz jednoducho remíza. Na túto úlohu český štát nemá len armádu, ale aj ďalšie silové zložky, ako sú napríklad tajné služby. Ak sa bavíme o odolnosti spoločnosti, tak tu do hry zrazu prichádzajú ďalšie ministerstvá, napríklad ministerstvo školstva,“ uviedol Zelinka.

Vzorom by podľa neho mohlo byť Fínsko, ktoré sa po ruskej anexii Krymu zameralo na to, aby obyvatelia tak ľahko nepodľahli nepriateľskej propagande. „Desať rokov na tom robili cez školstvo a teraz je to najodolnejšia spoločnosť voči ruským dezinformáciám v rámci NATO. Fínsko je dokonca také úspešné, že tamojšia pobočka (ruského spravodajského portálu) Sputniku bola zatvorená, pretože nevykazovala žiadne výsledky. V Česku pobočka Sputniku existuje,“ dodal Zelinka.