962. deň: Putin chcel dostať ukrajinské jednotky z Kurska do októbra. To sa nepodarilo. Rusi posilňujú protiofenzívu
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 962 dní
- Putin asi ráta so zdĺhavou vojnou. Ruskej armáde dá rekordne veľa peňazí. Ako vyzerá porovnanie s ukrajinským vojskom?
- Blanár: Pre Slovensko je podpora mieru na Ukrajine kľúčovou prioritou
- Ukrajinské „Benátky“ odolávajú útokom bez pivničných krytov. Vylepšený pick-up sa ukázal ako najúčinnejší proti dronom
- Navaľnyj v pamätiach uvažuje o rodine, politike i smrti: ‚Autora zavraždil neslávne známy prezident. Čo viac by si mohlo marketingové oddelenie želať?‘
21:24 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vo svojom videopríhovore informoval, že ruské jednotky sa v sobotu pokúsili vytlačiť ukrajinské jednotky z pozícií v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruska pri hranici s Ukrajinou. Podľa Zelenského však ukrajinské jednotky udržali vytýčené pozície.
Ruské ministerstvo obrany pritom v piatok uviedlo, že ruské jednotky v piatok v Kurskej oblasti dobyli dve dediny obsadené ukrajinskými vojakmi od ich invázie na ruské územie v auguste tohto roku.
Ruská armáda podnikla rozsiahly protiútok proti ukrajinským jednotkám v Kurskej oblasti vo štvrtok 10. októbra, pričom na viacerých frontoch.
Ukrajinský projekt Deepstate v piatok označil situáciu v Kurskej oblasti – pre Ukrajinu – za „zložitú, ale kontrolovateľnú“. „Nepriateľ utrpel počas útoku značné straty a bude pre nich ťažké získať oporu ďalej,“ napísal kanál podľa rozhlasovej stanice Deutsche Welle.
Zelenskyj vo svojom príhovore priznal, že v Doneckej a Záporožskej oblasti, ktoré sú čiastočne okupované Ruskom, je situácia veľmi zložitá pre intenzívne útoky ruskej armády. Zelenskyj v tejto súvislosti poukázal na to, že rozhodujúca bude odolnosť ukrajinských vojakov.
Ukrajinský prezident tiež informoval, že počas tohto týždňa pribudli Ukrajine nové dohody o zbraniach, pričom nejde len o dodávky, ale aj výrobu. „Každá zahraničná návšteva je vždy konverzáciou o investíciách do ukrajinského priemyslu,“ spresnil Zelenskyj.
19:55 Ruské vojenské velenie má pravdepodobne za cieľ rýchlo vytlačiť ukrajinské sily z Kurskej oblasti. Cieľom je uvoľniť bojovú silu pre útočné operácie v Donecku a tiež zmierniť celoplošné operačné tlaky, ktoré ukrajinská invázia vytvorila, uviedli analytici Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Zároveň by Rusi chceli Ukrajincov vytlačiť zo svojho územia do zimy 2024/2025. Nepriaznivé počasie a s tým súvisiaci zlý terén by všetky operácie značne sťažili.
Ruský prezident Vladimir Putin ešte v auguste určil ako pevný dátum, kedy musí ruská armáda vytlačiť Ukrajincov z Kurskej oblasti, prvý október. To sa jej nepodarilo.
Ruská protiofenzíva v oblasti výrazne zosilnela vo štvrtok 10. októbra, a to súčasne v Gluškovskom a Sudžanskom okrese. Rusi následne oznámili, že sa im v Korenevskom okrese podarilo obkľúčiť dva ukrajinské prápory, ale túto informáciu analytici ISW nepotvrdili. Podobne neboli zaznamenané žiadne dôkazy podporujúce ruské tvrdenie, že počas štvrtka a piatka bola z Gluškovského okresu vytlačená väčšina ukrajinských síl.
Vpád ukrajinských síl zo severovýchodu Ukrajiny do pohraničnej Kurskej oblasti 6. augusta prekvapil nielen Moskvu. Ukrajincom vyčerpaným viac než dva a pol roka trvajúcou inváziou táto ofenzíva na území Ruska pozdvihla morálku.
Čítajte viac Zopakuje Ukrajina v Podnestersku kurskú operáciu? Expert zhodnotil aj snahy o štandardné vzťahy s Ruskom19:25 Ruský opozičník Alexej Navaľnyj, ktorý zomrel tento rok vo februári, vo väzení rozmýšľal o smrti, každodennom živote, o rodine, ale aj o politike a vojne na Ukrajine. Ukazujú to úryvky z jeho pamätí, ktoré vyjdú v angličtine pod názvom Patriot: a Memoir (Patriot: Pamäte) 22. októbra a ktoré v piatok a sobotu zverejnil časopis The New Yorker a The Times.
Čítajte viac Navaľnyj v pamätiach uvažuje o rodine, politike i smrti: 'Autora zavraždil neslávne známy prezident. Čo viac by si mohlo marketingové oddelenie želať?'19:00 Ukrajinské úrady očakávajú, že čo najskôr budú počuť od partnerov spätnú väzbu na takzvaný Plán víťazstva v podobe konkrétnych krokov. V národnej televízii o tom hovoril vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, informuje agentúra Ukrinform. „Hlavná vec je, že Ukrajina venuje veľkú pozornosť Plánu víťazstva a naši partneri rozumejú logike tohto plánu,“ povedal.
18:55 Republikánsky kandidát na prezidenta Spojených štátov Donald Trump by sa lepšie ako jeho súperka z Demokratickej strany Kamala Harrisová vysporiadal s vojnou na Ukrajine aj s konfliktom medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas. Myslia si to ľudia v tých amerických štátoch, kde často bývajú tesné volebné výsledky. Napísal to denník The Wall Street Journal (WSJ), a to na základe prieskumu, ktorý si nechal urobiť. Harrisová však vedie vo viacerých týchto nerozhodnutých štátoch.
V siedmich štátoch, kde bývajú volebné výsledky tesné, sa 50 percent voličov domnieva, že Trump by sa lepšie ako Harrisová vysporiadal s vojnou na Ukrajine. Opačného názoru je 39 percent opýtaných. Trump tvrdí, že ak bude zvolený, konflikt na Ukrajine dokáže rýchlo ukončiť. Hovorí, že chce o tom rokovať aj s Ruskom, ale ako by to konkrétne dosiahol, doteraz nepovedal. V minulosti však kritizoval rozsah podpory, ktorú Spojené štáty dodávajú Ukrajine.
Voliči v nerozhodnutých štátoch Trumpovi tiež viac dôverujú ohľadom konfliktu na Blízkom východe. Ohľadom vojny medzi Izraelom a Hamásom by si podľa 48 percent opýtaných počínal Trump lepšie ako Harrisová, opačný názor má 33 percent respondentov. Trump tvrdí, že by sa teroristický útok Hamasu z vlaňajšieho 7. októbra nikdy nestal, keby bol v Bielom dome on. Nepovedal však, ako by býval útoku predišiel.
18:45 Zhruba tretina všetkých ruských útokov za uplynulých 24 hodín bola zaznamenaná na fronte pri Kurachove, uviedol ukrajinský generálny štáb. Ukrajinské a ruské sily sa podľa neho od začiatku dňa stretli 94-krát. Obrancovia zadržiavajú ruskú ofenzívu na pokrovskom fronte, kde odrazili 13 útokov, pričom boje ďalej prebiehajú pri obci Selydove, doplnila armáda.
18:30 Dve ruské prúdové lietadlá MiG-31 schopné niesť rakety Kinžal boli tento týždeň prevezené do Bieloruska, čo zrejme signalizuje snahu Ruska ochrániť svoje vojnové lietadlá v čase silnejúcich ukrajinských úderov na ruské letecké základne, píše server Kyiv Independent.
12:55 Ruské ministerstvo obrany v sobotu uviedlo, že ruské jednotky v noci zostrelili dovedna 47 ukrajinských dronov.
Ministerstvo spresnilo, že 17 bezpilotných lietadiel zostrelili nad Krasnodarským krajom na juhovýchode krajiny. Ďalších 16 dronov bolo zneškodnených nad Azovským morom, 12 nad pohraničnou Kurskou oblasťou a dva nad Belgorodskou oblasťou.
Gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondratiev na plaforme Telegram uviedol, že ukrajinské dronové útoky poškodili tri domy a spôsobili požiar jedného vozidla.
Agentúra Reuters pripomína, že ruské jednotky dosiahli postup na východnej frontovej línii a útočia na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, ktorá zrejme stojí pred najťažšou zimou od začiatku ruskej vojenskej invázie vo februári 2022.
14:35 V uplynulom období Rusko zintenzívnilo útoky na prístavnú infraštruktúru v ukrajinských pobrežných mestách. Ruské drony útočia aj na mesto Vylkove v delte Dunaja. Miestni obyvatelia sa pred ruskými útokmi nemôžu skryť, pretože ich domy sú nízko položené a nemajú pivničné priestory.
Čítajte viac Ukrajinské „Benátky“ odolávajú útokom aj bez pivničných krytov. Vylepšený pick-up sa ukázal ako najúčinnejší proti dronom10:20 Ruské straty na vojenskom personále od začiatku vojny na Ukrajine dosiahli 667 630 príslušníkov. V sobotu to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, podľa ktorého za ostatný deň bolo vyradených z boja 1 290 vojakov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý poukazuje aj na to, že Moskva stratila viac ako 350 kusov techniky.
Rusko v priebehu uplynulého dňa prišlo o deväť tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty, 59 delostreleckých systémov, jeden salvový raketomet, 110 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 115 vozidiel a cisterien a 38 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.
Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny predstavujú už 8 962 tankov, 17 827 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 381 delostreleckých systémov, 1 230 salvových raketometov, 16 947 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 26 513 vozidiel a cisterien a 3 434 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.
9:30 Ukrajinské jednotky v sobotu zasiahli sklad paliva v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Vyplýva to z vyhlásenia ukrajinskej armády, ktoré zverejnila v sobotu.
„Toto zariadenie bolo využívané ako sklad ropy a ropných produktov, ktorými boli okrem iných zásobované potreby ruskej armády. Na území tohto zariadenia bol zistený požiar,“ uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na platforme Telegram.
Ukrajinské letectvo zároveň podľa Reuters uviedlo, že v noci na sobotu zostrelila protivzdušná obrana krajiny 24 z dovedna 28 dronov, ktorými Rusko útočilo na územie krajiny.
Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper medzitým na Telegrame informoval, že počet obetí ruského raketového útoku na obytný dom v prístavnom meste Odesa stúpol od stredy na najmenej 13. Desať ďalších osôb utrpelo zranenia, stav štyroch z nich je vážny, uvádza agentúra DPA.
9:20 Zamestnankyňu ruského závodu na výrobu tankov obžalovali v piatok z vlastizrady a odsúdili na 12 a pol roka väzenia v trestaneckej kolónii za predaj vojenských informácií Ukrajine.
Rozsudok vyniesol súd v Sverdlovskej oblasti v Uralskom federálnom okruhu. Odsúdená Viktorija Muchametovová pri prečítaní rozsudku nedala najavo žiadne emócie. Jej manžela Danila Muchametova súdia v separátnom procese pre podobné obvinenia.
Ruské médiá tvrdia, že dvojica pracovala v spoločnosti UralVagonZavod, ktorá vyrába vojenskú techniku. Moskva tento rok odsúdila reportéra amerického denníka The Wall Street Journal Evana Gerschkovicha za špionáž po obvineniach, že zhromažďoval tajné informácie o tej istej spoločnosti. Gerschkovicha napokon prepustili 1. augusta v rámci rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a Západom.
Z lokálnych mediálnych správ vyplýva, že Muchametovová sa priznala k odovzdávaniu bližšie nešpecifikovaných informácií vojenského charakteru ukrajinským predstaviteľom výmenou za 100.000 rubľov, teda zhruba 950 eur.
Ju i jej manžela zadržala v marci 2023 ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB), ktorá z priebehu zatýkania zverejnila aj videozáznam. Na otázku, čo plánovali urobiť s utŕženými peniazmi, Muchametovová vtedy odpovedala: „Len žiť,“ cituje Reuters.
7:50 Slovensko je pripravené podporiť mierový proces na Ukrajine aj tým, že by v prípade potreby hostilo niektoré z predprípravných rokovaní k mierovému summitu. V TASR TV to povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).
Čítajte viac Blanár: Pre Slovensko je podpora mieru na Ukrajine kľúčovou prioritou7:30 Pôvodne chcel ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstaviť svoj Plán víťazstva ďalším spojencom na Západe na stretnutí v nemeckom Ramsteine v túto sobotu, schôdzka sa však zrušila a presunula na neurčito, keďže americký prezident Joe Biden zostal doma, aby riešil problémy spôsobené hurikánom Milton. Zelenskyj sa preto v minulých dňoch stretol s viacerými lídrami západných krajín. Server Politico zhodnotil niektoré časti Plánu víťazstva, či má Ukrajina s nimi šancu u spojencov uspieť. Pri každej otázke udelil body, najmenšia šanca jeden bod, najväčšia 5 bodov.
1. Cesta do NATO
Kyjev chce určitú formu záväzku na ceste k členstvu v NATO, považuje to za jediný spôsob, ako zabrániť ďalšiemu ruskému útoku. Andrij Jermak, šéf Zelenského úradu, nedávno povedal, že pozvanie Ukrajiny do obrannej aliancie je súčasťou víťazného plánu a povzbudil spojencov, aby ignorovali ruské hrozby eskalácie konfliktu.
Dostať jednoznačnú pozvánku v dohľadnej dobe bude však veľká výzva, píše Politico. Hoci NATO povedalo, že Ukrajina je na dobrej ceste, aby sa jedného dňa k aliancii pripojila, neexistuje žiadny časový plán – USA a Nemecko vedú skupinu skeptikov, ktorí sa obávajú pozvania Kyjeva. Kyjev sa preto pustil do podpisu 20 bilaterálnych bezpečnostných dohôd s rôznymi spojencami zameraných na nadviazanie užších bezpečnostných väzieb, ale tie neposkytujú nič také ako bezpečnostné záruky dané členstvom v NATO.
//Šanca na úspech:// 1
2. Ochrana ukrajinského neba
Praktickým krokom by bolo dostať západných spojencov blízko k frontovým líniám – v podstate Poľsko a Rumunsko – aby použili svoje vybavenie protivzdušnej obrany na zostrelenie ruských bezpilotných lietadiel a rakiet lietajúcich nad západnou Ukrajinou.
To je nateraz nemožné, pretože spojenci sa obávajú, že sa dostanú do priameho konfliktu s Ruskom.
To vyvolalo v Kyjeve zmätok, pričom diplomati poukazovali na to, že USA používajú svoju protivzdušnú obranu v spojení s Izraelom na zničenie iránskych rakiet. Kyjev žiada „rovnaké odhodlanie“ pri ochrane Ukrajiny „pred útokmi ruských rakiet a dronov“.
//Šanca na úspech:// 1
Súvisiacou otázkou je presviedčanie spojencov, aby poslali viac systémov protivzdušnej obrany, ktoré môže ukrajinská armáda nasadiť sama, pričom kľúčovým cieľom sú prísľuby nových platforiem Patriot a francúzsko-talianskych jednotiek SAMP/T. Napriek sľubným vyhláseniam počas leta dodávky vyschli, no prísľuby pokračujú.
//Šanca na úspech:// 4
3. Povolenie zasiahnuť hlboko v Rusku
Zelenskyj tvrdo presadzuje prehodnotenie obmedzení, ktoré bránia Ukrajine zasahovať darovanými zbraňami ciele v Rusku. Napriek podpore zo strany nového šéfa NATO Rutteho sa spojenci obávajú, že povolenie hlbokých úderov by mohlo vyvolať širšiu vojnu alebo dokonca ruskú jadrovú odpoveď.
//Šanca na úspech:// 1
4. Opätovné otvorenie otázky nemeckého Taurusu
USA, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko dali Ukrajine obmedzené zásoby rakiet na veľké vzdialenosti – hoci nechcú, aby boli použité hlboko v Rusku. Nemecko vytrvalo odmieta povoliť vyslanie svojich rakiet Taurus. Napriek tlaku zo strany jeho koaličných partnerov na zmenu pozície bola odpoveď nemeckého kancelára Scholza konzistentné a kategorické „nein“ (nie).
//Šanca na úspech:// 1
5. Urobiť z Ukrajiny arzenál demokracie
Ukrajinská vláda chce tiež nasmerovať investície do vlastného zbrojárskeho priemyslu, čo by podporilo hospodárstvo krajiny a poskytlo Kyjevu zbrane, ktoré môže použiť proti Rusku bez toho, aby musela naháňať spojencov. Obranné spoločnosti ako Rheinmetall, Nammo a Saab sa už dohodli na určitej forme miestnych výrobných programov pre delostrelectvo a obrnené vozidlá. Dánsko, Kanada a Litva tiež zadávajú priame objednávky ukrajinským spoločnostiam.
//Šanca na úspech:// 5