964. deň: Zelenskyj: KĽDR sa priamo zapojila do vojny proti Ukrajine. Moskvu dráždi jadrové cvičenie NATO

Čítajte viac 963. deň: Zelenskyj: KĽDR posiela Rusom už aj vojakov. Moskva tvrdí, že na Ukrajincov pri Kursku zhodila kĺzavé bomby

21:55 Šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) Bruno Kahl upozornil, že Nemecko je druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny, ktorú v roku 2022 napadlo Rusko, preto ho Moskva považuje za nepriateľa. „Či sa nám to páči alebo nie, sme v priamom konflikte s Ruskom,“ povedal Kahl. Dlhodobým cieľom šéfa Kremľa Vladimira Putina je oslabiť Západ a vybudovať nový svetový poriadok, pričom „priamy vojenský konflikt s NATO sa stane pre Rusko jednou z možností“.

21:45 Kremeľ poslal v pondelok ruským poslancom návrh zákona o ratifikácii dohody o strategickom partnerstve s KĽDR, ktorá počíta aj s poskytnutím vojenskej a ďalšej pomoci, ak druhá strana bude napadnutá iným štátom či viacerými štátmi. Toto ustanovenie podľa juhokórejských médií prakticky doslova kopíruje článok dohody o priateľstve a vzájomnej pomoci medzi Sovietskym zväzom a KĽDR z roku 1961. Nová dohoda znamená vznik vojenskej aliancie, napísal server Meduza.

Kyjev aj rad vojenských expertov tvrdia, že Rusko používa pri útokoch proti Ukrajine severokórejské rakety a delostreleckú muníciu. Moskva aj Pchjongjang to popierajú.

20:12 Generálny štáb ukrajinskej armády na Facebooku uviedol, že operácia v ruskej Kurskej oblasti trvá a že ruské letectvo bombarduje vlastné územie. Len za pondelok tu vykonalo šesť vzdušných úderov.

Ukrajinské jednotky 6. augusta vpadli do Kurskej oblasti, kde obsadili asi 1300 kilometrov štvorcových a stovku obcí. Kyjev sa tým zrejme snažil prinútiť agresora k presunu jednotiek z východu Ukrajiny k obrane ruského územia.

Pre ruského prezidenta Vladimira Putina je však prioritou „oslobodenie“ ukrajinského Donbasu, teda okupácia časti ukrajinského územia, ktoré Moskva považuje za súčasť Ruskej federácie.

V nedeľu ruské ministerstvo obrany uviedlo, že pokračuje v útočných operáciách na niekoľkých desiatkach miest v ruskej Kurskej oblasti a že jeho kĺzavé bomby zasiahli koncentráciu ukrajinských vojakov. V stredu ministerstvo oznámilo dobytie dvoch dedín v tomto regióne.

Vo svojej pondelkovej zvodke ministerstvo obrany v Moskve uviedlo, že ruské sily znovuobsadili osadu Levadne v ukrajinskej Záporožskej oblasti. Ide o zvyšky dediny, ktorú Ukrajinci oslobodili v rámci svojej minuloročnej neúspešnej ofenzívy na juhovýchode krajiny.

Ukrajinská strana vec nekomentovala. Pred pár dňami ale Kyjev informoval o tom, že ruské sily do Záporožskej oblasti prisunujú posily a vykonávajú lokálne útoky.

Ukrajinské jednotky sa v posledných mesiacoch snažia zadržiavať mohutnú ruskú ofenzívu, ktorá sa sústreďuje najmä v oblasti Donbasu na východe krajiny. Rusku sa za značných strát na ľuďoch i technike darí postupovať síce pomaly, ale zotrvalo dopredu. Kyjev tvrdí, že potrebuje väčšiu pomoc Západu, aby mal šancu ruskú inváziu zadržať.

18:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes uviedol, že od tajných služieb dostal informácie o „faktickom zapojení“ Severnej Kórey do vojny na strane Ruska. Bližšie údaje nezverejnil. Jeho vyjadrenie ale prišlo len niekoľko dní po tom, ako Južná Kórea upozornila na možné vyslanie severokórejských vojakov na Ukrajinu.

„Medzi hlavné veci patrila správa spravodajských služieb o zámeroch Rusov na jeseň a v zime. Je pomerne podrobná. Fakticky zapojenie Severnej Kórey do vojny. A tiež – vzťahy Ruska s niektorými ďalšími krajinami, ktoré žiaľ investujú do predlžovania vojny,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom videoposolstve, ktoré sa venovalo dnešnému zasadnutiu vedenia ukrajinského štátu.

Južná Kórea minulý týždeň upozornila, že KĽDR pravdepodobne vyšle príslušníkov svojich pravidelných ozbrojených síl na Ukrajinu, aby podporila vojnové ťaženie Ruska. Podľa nej ide o najnovšiu známku prehlbujúcej sa vojenskej spolupráce medzi Pchjongjangom a Moskvou.

Začiatkom októbra ukrajinské médiá s odvolaním sa na zdroje zo spravodajskej komunity uviedli, že pri ukrajinskom raketovom údere z 3. októbra zomrelo šesť dôstojníkov z KĽDR a traja ďalší boli zranení. Dôstojníci podľa médií prišli na okupované ukrajinské územie na konzultácie so svojimi ruskými náprotivkami. Juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjon tieto správy označil za pravdepodobne pravdivé.

17:59 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok rokoval s mierovým vyslancom pápeža Františka, kardinálom Matteom Zuppim o „spolupráci v humanitárnej oblasti v súvislosti s konfliktom na Ukrajine,“ oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Zuppi naposledy navštívil Rusko v júni 2023. Ministerstvo na v príspevku na sieti Telegram uviedlo, že Lavrov a Zuppi sa počas diskusie taktiež „dotkli viacerých aktuálnych otázok bilaterálnej a medzinárodnej agendy“.

„Kardinál Matteo Zuppi dnes (v pondelok) začal ďalšiu návštevu Moskvy ako súčasť misie, ktorou ho minulý rok poveril pápež František, aby sa stretol s tamojšími predstaviteľmi a zhodnotil ďalšie úsilie o pomoc ukrajinským deťom pri návrate k ich rodinám a výmene väzňov, kým sa dosiahne vytúžený mier,“ povedal hovorca Vatikánu Matteo Bruni podľa talianskej tlačovej agentúry ANSA.

17:51 Ukrajinskí vojaci piatym dňom držia frontové línie proti útočiacim ruským silám v Kurskej oblasti, uviedol dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Už päť dní sa Rusi snažia prelomiť našu obranu v Kurskej oblasti. Naši vojaci stoja pevne a podnikajú protiútoky,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X bez toho, aby ponúkol bližšie podrobnosti.

Generálny štáb ukrajinskej armády na facebooku uviedol, že operácia v ruskej Kurskej oblasti trvá a že ruské letectvo bombarduje vlastné územie. Len za dnešok tu vykonalo šesť vzdušných úderov.

16:47 V troch ruských prihraničných oblastiach zomrelo od roku 2022 v dôsledku ukrajinských útokov bezmála 400 civilistov a desaťtisíce ich museli opustiť domovy. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to dnes uviedla ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová. Vyhlásenie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Ukrajina sa už bezmála tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii, kvôli ktorej zomreli tisíce ukrajinských civilistov a milióny ich museli opustiť domovy.

„V rokoch 2022 až 2024 bolo v dôsledku (…) akcií ukrajinskej armády v prihraničných okresoch Belgorodské, Kurské a Brjanské oblasti usmrtených 398 civilistov a 1157 ich bolo zranených,“ citoval TASS ruskú ombudsmanku.

Čítajte aj Žiadne zľutovanie: Rusi pri obliehaní Mariupoľu vyhladovali mesto. Putin nesie zodpovednosť za smrť tisícok civilistov

16:05 Súd v Moskve dnes uložil francúzskemu bádateľovi Laurentovi Vinatierovi trest troch rokov odňatia slobody za to, že sa v Rusku neregistroval ako zahraničný agent. Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS.

Odborník na medzinárodné vzťahy a postsovietsky priestor podľa ruských úradov už skôr vinu priznal. Hrozilo mu až päť rokov väzenia.

Rusi výskumníka zatkli a obvinili začiatkom júna. Označenie zahraničný agent, ktoré má od čias Sovietskeho zväzu hanlivý podtext, obnáša ďalšiu vládnu kontrolu a je považované za jeden z prostriedkov úradov na potláčanie kritikov ruského režimu.

Vinatier už skôr uviedol, že sa ako zahraničný agent neregistroval, pretože nevedel, že sa na jeho profesiu zákon vzťahuje. V septembri vinu priznal v plnom rozsahu, vďaka čomu sa mu znížila trestná sadzba, ktorá by inak predstavovala päť rokov.

Francúzska diplomacia predtým uviedla, že Rusi zadržiavajú Vinatiera svojpomocne, a vyzvala na jeho okamžité prepustenie.

15:50 Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin má informácie, že ruský prezident Vladimir Putin sa v novembri možno zúčastní na summite skupiny G20 v Brazílii. Kostin preto vyzval príslušné úrady, aby vykonali príkaz na Putinovo zatknutie v prípade, že do Brazílie naozaj pricestuje. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal na Putina zatykač v marci 2023 – zhruba rok po ruskom vpáde na Ukrajinu. ICC vtedy obvinil Putina i ruskú ombudsmanku pre ľudské práva Mariju Ľvovovú-Belovovú z vojnového zločinu, ktorým je deportácia ukrajinských detí do Ruska.

Rusko obvinenia z vojnových zločinov popiera a Kremeľ zatykač ICC považuje za neplatný, doplnil Reuters.

Na otázku, či bolo prijaté rozhodnutie o tom, že Putin sa zúčastní na stretnutí lídrov 20 popredných svetových ekonomík, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok novinárom odpovedal záporne s tým, že keď takéto rozhodnutie padne, novinári sa to dozvedia.

Ukrajinský generálny prokurátor Kostin pripomenul, že Brazília ako zmluvná strana Rímskeho štatútu ICC má povinnosť Putina zadržať, ak by pricestoval na summit G20.

Kostin zdôraznil, že pre medzinárodné spoločenstvo je dôležité, aby bolo jednotné a bralo Putina na zodpovednosť. Upozornil súčasne, že ak tak Brazília neurobí, zrodí sa precedens, keď lídri obvinení zo zločinov budú môcť cestovať beztrestne.

Brazília poslala Putinovi štandardnú pozvánku na summit, ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v Riu de Janeiro. Zatiaľ však nemá správy o tom, či Putin naozaj pricestuje.

14:47 Maďarsko by odložilo rozhodnutie o harmonograme sankcií Európskej únie voči Rusku na obdobie po prezidentských voľbách v USA a v tomto čase by vetovalo aj pôžičku EÚ 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu. S odvolaním sa na týždenník Politico to uviedol v pondelok server atv.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Túto informáciu v pondelok uviedla aj ruská agentúra TASS, podotýka server atv.hu a zároveň dodáva, že informáciu o zablokovaní poprel minister financií Mihály Varga.

Maďarský premiér Viktor Orbán vytrvalo odmieta predlžovanie sankcií voči Rusku a bráni poskytovaniu nových pôžičiek Ukrajine prostredníctvom zmrazených ruských aktív, píše Politico.

Kroky maďarského premiéra môžu mať dopad aj na americkú domácu politiku, keďže sa hovorí, že ak by bol republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump znovu zvolený, ukončil by finančnú podporu Ukrajine.

Členské štáty Európskej únie rozhodujú každých šesť mesiacov o predĺžení sankcií voči Rusku. V októbri sa veľvyslanci EÚ dohodli na mechanizme, ktorý Kyjevu poskytne pôžičku 50 miliárd dolárov krytú úrokmi zo zmrazených ruských aktív. Paralelne s EÚ sa chcú na financovaní Ukrajiny podieľať aj Spojené štáty, avšak pod podmienkou, že sankcie voči Rusku sa budú predlžovať každé tri roky, píše TASS.

Orbán sa ale tejto myšlienke bráni a odmieta zmeniť prístup EÚ k zmrazeniu ruských aktív pred prezidentskými voľbami v USA. Diplomat EÚ, ktorý si neželal byť menovaný, pre Politico povedal, že na Orbána vyvíjajú nátlak, ale ten sa zatiaľ nevzdáva. Orbánovo rozhodnutie môže čiastočne prameniť z túžby podporiť Trumpa, ktorého považuje za spojenca. Trump predtým povedal, že v prípade víťazstva ukončí „bezplatnú“ pomoc Ukrajine.

14:33 Jedna osoba zahynula a ďalších osem utrpelo zranenia v pondelok pri ruskom útoku na prístav v meste Odesa na juhu Ukrajiny, ktorý poškodil dve civilné lode a sklad obilia. Uviedli to ukrajinské úrady.

Jedným zo zasiahnutých plavidiel bola obchodná loď Optima, ktorá sa plaví pod vlajkou Palau, napísal podpredseda ukrajinskej vlády Olexij Kuleba v príspevku na platforme Telegram. Pripomenul, že túto loď aj minulý týždeň poškodila balistická strela.

„Prístavná infraštruktúra sa opäť stala cieľom nepriateľa. Jedna osoba zahynula a osem ďalších utrpelo zranenia,“ uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. Kuleba dodal, že išlo o civilistov. Dvaja z nich sú podľa Kipera vo vážnom stave.

14:13 Ruská prokuratúra dnes navrhla trest tri roky a tri mesiace pre Francúza Laurenta Vinatiera za to, že sa nezaregistroval ako zahraničný agent. Trest by si mal podľa návrhu odpykať v trestaneckej kolónii, píše agentúra AFP. Vinatierovi obhajcovia podľa agentúry TASS navrhli súdu potrestať Francúzov len pokutou, odňatie slobody je podľa nich až veľmi prísny trest.

Rusi 48-ročného bádateľa a odborníka na medzinárodné vzťahy a postsovietsky priestor zatkli a obvinili začiatkom júna, odvtedy je vo väzení. Je stíhaný za to, že sa neregistroval ako zahraničný agent, keď podľa ruských úradov zhromažďoval informácie o ruských vojenských aktivitách.

V polovici septembra Vinatier pred ruským súdom doznal vinu týkajúcu sa porušenia pravidiel o takzvaných zahraničných agentoch. Hrozí mu vďaka tomu nižší trest, horná sadzba by inak bola päť rokov, píše agentúra Reuters.

14:07 Každoročné cvičenie Severoatlantickej aliancie (NATO) Steadfast Noon, ktoré je zamerané na zaobchádzanie s jadrovými zbraňami, podnecuje napätie v čase „horúcej vojny“ na Ukrajine. Uviedol to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry Reuters.

„V podmienkach horúcej vojny, ktorá prebieha v rámci ukrajinského konfliktu, takéto cvičenie nevedie k ničomu inému ako k ďalšej eskalácii napätia,“ povedal Peskov.

Kremeľský hovorca dodal, že Moskva nemôže viesť s USA rozhovory o jadrových zbraniach, čomu je Washington otvorený, pretože západné jadrové mocnosti sú priamo i nepriamo zapojené do konfliktu proti Rusku. Bezpečnostné rokovania by preto podľa Peskova museli mať oveľa širší rozsah.

Čítajte aj NATO začína každoročné cvičenie Steadfast Noon zamerané na jadrové zbrane

13:47 Ruská flotila stratila schopnosť ovplyvňovať priebeh nepriateľských akcií na Ukrajine. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vo vysielaní národnej televízie to povedal hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk.

„Na túto otázku vedia odbornejšie odpovedať naši kolegovia z rozviedky. Môžem však povedať, že bez ohľadu na stupeň pripravenosti alebo počet jednotiek ruská flotila nemôže ovplyvniť priebeh nepriateľských akcií na našej scéne,“ vyhlásil Pletenčuk.

Tvrdí, že niektoré jednotky by mohli byť potenciálne premiestnené cez tzv. vnútorné vody, ale nespravia tak, pretože nedokážu efektívne riadiť jednotky, ktoré zostali v Čiernom mori.

„Čiernomorská flotila je v podstate paralyzovaná v oblasti medzi Azovským a Čiernym morom. Čo sa týka iných oblastí, ako je Stredozemné more, odtiaľ sa k nám tiež nevedia dostať,“ skonštatoval Pletenčuk.

13:20 Ukrajina po prvý raz za posledných 48 dní nečelila v noci útokom ruských bezpilotných lietadiel Šáhid. Napísali to dnes ukrajinské servery s odvolaním sa na hovorcu letectva Jurija Ihnaťa a ďalšie zdroje. Naposledy krajina zažila noc bez úderov dronov na konci augusta, poznamenal web RBK-Ukrajina, podľa ktorého by príčinou pauzy mohol byť okrem iného nedávny ukrajinský útok na ruský sklad s dronmi v Krasnodarskom kraji. Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo dobytie ďalšej ukrajinskej obce – konkrétne dediny Levadne, ktorá leží v Záporožskej oblasti.

Kyjev možné dôvody pokojnejšieho nočného neba nad Ukrajinou nekomentoval, poznamenal server Ukrajinska pravda. Oleksandr Musijenko z ukrajinského Centra pre vojensko-právny výskum podľa RBK-Ukrajina vidí dve možné príčiny. „Prvým faktorom je, že Ukrajina minulý týždeň úspešne udrela na jeden zo skladov so Śáhidmi v dedine Okťabrskij pri Jusku, čo má určitý efekt. Druhým je, že Rusko teraz potrebuje určitú pauzu, aby (ich) mohlo povedzme začať využívať a hromadiť viac,“ uviedol Musijenko.

Ukrajinské bezpilotné lietadlá minulý týždeň zaútočili na ruskú základňu pri obci Okťabrskij v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, kde podľa ukrajinského velenia boli uskladnené štyri stovky dronov Šáhid iránskej konštrukcie, napísal predtým server Meduza.

Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo dobytie ďalšej ukrajinskej obce – tentoraz dediny Levadne, ktorá sa nachádza v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti. Levadne leží medzi mestami Záporoží a Doneck a ukrajinská armáda ho dostala späť pod svoju kontrolu od ruských inváznych síl vlani v júni počas svojej vtedajšej protiofenzívy, ktorá však mala inak obmedzený úspech, podotkla agentúra AFP. Agentúra Reuters píše, že ruské vyhlásenie nemohla nezávisle overiť, ale tiež ona upozorňuje na osud Levadna, ktoré podľa nej Rusi dobyli na začiatku vojny a Ukrajina ho získala späť vlani.

13:10 Z 1300 migrantov bez dokladov, ktorí vlani prišli do Fínska cez ruskú hranicu, ich zhruba tretina túto severskú krajinu opustila. S odvolaním sa na hraničnú políciu o tom na svojom webe informovala fínska televízia YLE. Hraničná polícia tiež oznámila, že vtedajšie udalosti, keď pašeráci využili chaotické situácie na fínsko-ruskom pomedzí, vyšetruje.

Fínski zákonodarcovia tento rok v júli schválili zákon, ktorý umožňuje za určitých podmienok odmietať žiadosti o azyl. Zákon navrhla vláda kvôli obavám z migračnej vlny z Ruska, ktorú podľa Helsínk koordinuje Moskva.

Zákon pohraničníkom dáva právomoc vracať žiadateľov o azyl, ktorí sa pokúšajú vstúpiť do krajiny z Ruska, výnimkou sú deti a handicapovaní. Fínsko spoločnú hranicu vlani oficiálne uzavrelo, keď na jeho územie smerovalo čoraz viac migrantov z krajín, ako je Sýria a Somálsko. Migrácia zosilnela po tom, ako Fínsko vstúpilo do NATO v reakcii na ruské vojnové ťaženie na Ukrajine. Kremeľ odmieta, že by migráciu používal ako zbraň, a viní Západ z očierňujúcej kampane.

Čítajte aj Rusko posiela vojsko na hranicu Fínska. Odpovieme v pravú chvíľu, znie z Moskvy

12:55 Pôsobenie ruských tajných služieb v Nemecku je čoraz agresívnejšie, pribudlo prípadov špionáže i sabotáže. Na verejnom vypočutí šéfov trojice nemeckých tajných služieb v Spolkovom sneme to dnes vyhlásil riaditeľ civilnej kontrarozviedky BfV Thomas Haldenwang. Šéf civilnej rozviedky BND Bruno Kahl poslancov varoval, že Rusko vydáva na armádu výrazne viac ako Severoatlantická aliancia a že do konca tejto dekády budú jeho ozbrojené sily pravdepodobne personálne aj materiálne schopné územie NATO napadnúť.

„Sledujeme agresívne správanie ruských spravodajských služieb,“ povedal poslancom výboru pre kontrolu tajných služieb šéf Spolkového úradu pre ochranu ústavy (BfV) Haldenwang. Podľa neho pribudlo prípadov ruskej špionáže aj sabotáží, „a to ako kvantitatívne, tak aj kvalitatívne“.

Podľa šéfa BfV stojí Rusko zrejme okrem iného za júlovým požiarom balíka v logistickom centre spoločnosti DHL v Lipsku. Len zhodou náhod začal podľa Haldenwanga balík horieť ešte na zemi, a nie až pri preprave lietadlom. V takom prípade by podľa neho hrozilo zrútenie lietadla, kvôli ktorému by mohli aj zomierať ľudia. Podľa informácií agentúry DPA dorazil balík s horľavinou do Nemecka z Pobaltia.

Výbuch v muničnom areáli vo Vrběticiach

Fotogaléria 10 fotiek

+7

12:40 Česká republika od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu do tohtoročného júna minula za ropu a plyn z Ruska sedem miliárd eur, čo je viac ako päťkrát toľko, ako predstavovala česká pomoc Kyjevu. V dnes zverejnenej správe to tvrdí Centrum pre štúdium demokracie (CSD) a Centrum pre výskum energií a čistého vzduchu (CREA). Organizácie uvádzajú, že Česko má možnosti, ako sa závislosti od energetických surovín z Ruska zbaviť, okrem iného lepším využitím Transalpinského ropovodu (TAL) alebo tým, že sa spoľahne na plyn z Nórska a na globálny trh so skvapalneným zemným plynom (LNG).

CSD a CREA tiež varovali, že zvyšujúca sa závislosť od dodávok energetických surovín z Ruska predstavuje značné bezpečnostné riziko a vedie k cenovým šokom, ako to bolo tento rok v auguste, keď Ukrajina obsadila prečerpávaciu stanicu Sudža v ruskej Kurskej oblasti.

Platby z Česka za ropu a plyn z Ruska od invázie, ktorú Moskva začala vo februári 2022, vyniesli do tohtoročného júna Rusku na daniach 2,3 miliardy eur. Česko pritom v tomto období poskytlo napadnutej Ukrajine pomoc v celkovej hodnote 1,29 miliardy eur, tvrdí správa CSD a CREA.

Obe strediská tiež poukázali na to, že závislosť Českej republiky od ruskej ropy sa v minulom roku zvýšila na 60 percent, hoci vláda premiéra Petra Fialu sa jej chcela postupne zbaviť. „Na začiatku roka 2024 sa závislosť znížila na 50 percent, čo bola úroveň pred inváziou,“ uvádza sa v správe.

12:23 Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) prišiel do Ruska, kde vyhlásil, že chce poďakovať za oslobodenie od fašizmu a ospravedlniť sa za to, čo označil ako „rusofóbiu“ na Západe. Vzťahy medzi Ruskom a Západom sa výrazne zhoršili po tom, čo vojská vyslané ruským prezidentom Vladimirom Putinom napadli suverénnu Ukrajinu a tým rozpútal najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

Čítajte viac Blaha na Červenom námestí v Moskve: Rusko je stále krásne, stále vyspelé. Tvrdí, že sa prišiel ospravedlniť

11:51 Ministri zahraničných vecí EÚ na pondelkovom zasadnutí v Luxemburgu schválili sankcie voči Iránu za dodávky balistických rakiet do Ruska, potvrdili diplomati agentúre DPA, píše TASR.

Európska únia už Irán niekoľkokrát varovala, aby Rusku nedodával balistické rakety, ktoré by Moskva mohla používať vo vojne na Ukrajine. Irán dôrazne popiera, že by Rusku dodával zbrane. Teherán tvrdí, že s Moskvou udržiava strategickú spoluprácu, tá sa však netýka vojny na Ukrajine.

Sankcie EÚ sa zameriavajú na spoločnosti a jednotlivcov zapojených do iránskych programov, ktoré sa týkajú balistických rakiet, a do dodávok týchto rakiet a ďalších zbraní do Ruska.

11:40 Najvyšší súd Ruskej federácie sa odmietol zaoberať kasačnou sťažnosťou českej spoločnosti NET4GAS proti zákazu pokračovať v konaní s ruskou plynárenskou firmou Gazprom Export v zahraničí. S odvolaním sa na arbitrážny spis o tom dnes informovala agentúra TASS. Spoločnosť NET4GAS, ktorá je v Česku prevádzkovateľom siete plynovodov, už skôr uviedla, že sa zákazom riadiť nehodlá, pretože rozhodnutie ruských súdov je podľa nej v rozpore s medzinárodným právom.

Ruský najvyšší súd teraz podľa spisu dospel k záveru, že argumenty kasačnej sťažnosti nepotvrdzujú existenciu dôvodov na jej prerokovanie. Arbitrážny súd pre Petrohrad a Leningradskú oblasť v marci vyhovel sťažnosti Gazprom Exportu proti NET4GAS a českej firme zakázal, aby pokračovala v rozhodcovskom konaní ohľadom sporu s týmto ruským podnikom na súde v Česku.

11:25 V dočasných ubytovacích zariadeniach žije kvôli ukrajinskému ostreľovaniu vyše 30-tisíc obyvateľov prihraničných oblastí, uviedla dnes ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová. Z Kurskej oblasti, kam v auguste prenikli ukrajinské jednotky a časť územia obsadili, podľa činiteľa úrady evakuovali vyše 112-tisíc obyvateľov. Jej vyhlásenie nebolo možné nezávisle overiť, poznamenala agentúra Reuters. Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej invázii, kvôli ktorej utiekli z domovov milióny Ukrajincov.

„Dnes je na území 65 ruských regiónov 960 dočasných ubytovacích stredísk, v ktorých sa nachádza 30 415 ľudí, vrátane 7670 detí,“ povedala Moskalkovová serveru Argumenty aj fakty. V prípade Kurskej oblasti si podľa nej prevažná väčšina evakuovaných ľudí našla dočasné prístrešie samostatne, u príbuzných či známych. V dočasných strediskách ich žije 12 328, oznámila ombudsmanka. Na 40-tisísc obyvateľov regiónu podľa nej evakuáciu odmietlo alebo sa vrátilo domov.

11:15 Ruská agresia na Ukrajine viedla k nárastu narúšania ľudských práv v ďalších krajinách, bola inšpiráciou pre tých, ktorí nerešpektujú ostatných. V prejave na konferencii Forum 2000 v Prahe to dnes povedal prezident Petr Pavel. Hlavné globálne sily, najmä Čína, by podľa neho mali využiť svoje postavenie na propagáciu mieru a medzinárodnej spolupráce.

Česká hlava štátu nepovažuje za prekvapenie, že krajiny ako Severná Kórea, Irán, Niger alebo Venezuela sa počítajú medzi najbližších ruských spojencov, práve kvôli tomu, že ruská agresia pre niektorých bola inšpiráciou. Všetci majú podľa Pavla zodpovednosť za to, že sa tento úpadok medzinárodných štandardov zastaví.

Autoritárske režimy sa v súčasnosti zbližujú v ich záujme, ktorým je podkopať rad založený na pravidlách a potlačiť opozíciu a občiansku spoločnosť. Aj v 21. storočí existujú krajiny, ktoré sa nezdráhajú otráviť či zavraždiť vlastných občanov, uviedol. Spomenul kritikov ruského prezidenta Vladimira Putina – Annu Politkovskú, Borisa Němcova či Alexeja Navaľného. „To sú niektorí z tých, ktorí zaplatili tú najvyššiu cenu za svoj sen o demokracii a ľudských právach,“ poznamenal Pavel.

Prezident hovoril aj o početných politických väzňoch, ktorí žijú v hrozných podmienkach a zaobchádza sa s nimi kruto a neľudsky. Na rozdiel od režimov, ktoré ich uväznili, títo ľudia podľa Pavla nepristúpili k násiliu či vydieraniu. „Ich jedinou zbraňou bola sloboda prejavu a ich pevná viera, že demokratická vláda je najlepšia z dostupných možností,“ poznamenal.

Hybridné hrozby v súčasnosti robia krehkejšími a zraniteľnejšími aj ďalšie demokratické režimy, myslí si Pavel. Šírenie dezinformácií zasieva nenávisť a podkopáva súdržnosť spoločností, čo podľa prezidenta slúži nepriateľom, ktorých cieľom je rozložiť dôveru občanov v demokratické inštitúcie. Ani tie najviac tradičné a najsilnejšie demokracie nie sú podľa hlavy štátu tejto hrozby ušetrené.

Čaputová a Pavel na Ukrajine

Fotogaléria 11 fotiek

+8

Svet už nie je ideologicky rozdelený na východ a západ, ale na skupinu krajín, ktoré rešpektujú pravidlá, a skupinu, ktorá rešpektuje len silu, povedal Pavol v rozprave na tému globálne demokratické partnerstvo. Je podľa neho potrebné viesť diskusiu na čo najširšej úrovni a zapojiť aj štáty, ktoré majú demokratický deficit, ale sú na strane tých, čo rešpektujú pravidlá.

Napríklad k krajinám v Afrike a Latinskej Amerike je podľa českého prezidenta potrebné zaujať otvorenejší a menej mentorský prístup. „Mali by sme hovoriť so všetkými krajinami, ktoré sú ochotné rešpektovať pravidlá, o tom, v akom svete chcú žiť,“ povedal. Súhlasí s tým, že by okrem iného africké štáty mali mať väčšie zastúpenie v medzinárodných inštitúciách.

10:35 Požiar na ruskej leteckej základni Orenburg-2, ktorá leží viac ako tisíc kilometrov od ukrajinských hraníc, v noci na nedeľu zničil ruské vojenské dopravné lietadlo Tu-134. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na pondelkové vyhlásenie ukrajinského obranného spravodajstva.

„V Rusku v noci na nedeľu 13. októbra zhorelo lietadlo Tu-134 patriace 117. vojenskému dopravnému leteckému pluku ozbrojených síl štátu agresora. Na ruskej leteckej základni Orenburg-2, kde mal stroj základňu Tu-134, vypukol ničivý požiar." Tento typ lietadla zo sovietskych čias sa okrem iného používa na prepravu vyššie postavených úradníkov ruského ministerstva obrany.

9:35 Najmenej 30 415 osôb vrátane takmer 8 000 detí evakuovali ruské úrady z oblastí hraničiacich s Ukrajinou. Podľa pondelňajších vyjadrení ruskej komisárky pre ľudské práva Taťjany Moskalkovovej k tomu došlo v dôsledku ukrajinských útokov a ostreľovania. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Komisárka v rozhovore pre spravodajský portál „Argumenty i Fakty“ uviedla, že evakuovaných umiestnili do takmer 1 000 dočasných ubytovacích centier po celom Rusku.

Ukrajina od februára 2022 čelí ruskej agresii a na útoky Moskvy reaguje ostreľovaním pohraničných oblastí. Tieto údery mieri predovšetkým na kľúčovú infraštruktúru vojnového úsilia Ruska. Ukrajinské sily v auguste začali aj protiofenzívu v Kurskej oblasti, kde si odvtedy udržiavajú väčšinu pozícií.

Moskalkovová uviedla, že dostala viaceré podnety týkajúce sa vyše 1 000 nezvestných ruských občanov z Kurskej oblasti, o ktorých sa predpokladá, že ich zajala Ukrajina. Agentúra Reuters zdôrazňuje, že nedokázala overiť vyjadrenia komisárky a Kyjev sa k téme zatiaľ nevyjadril.

Rusko aj Ukrajina popierajú, že by sa v rámci vojny zameriavali na civilistov alebo ich väznili. Počas invázie Ruska na Ukrajine už ale zahynuli tisíce civilných osôb, väčšinou Ukrajincov. Komisárka tiež uviedla, že navštívila vyše 2 000 ukrajinských vojnových zajatcov v Rusku a že jej ukrajinský náprotivok absolvoval podobné návštevy ruských zajatcov na Ukrajine.

7:47 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 670 190 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 260 vojakov, štyri tanky, 19 bojových obrnených vozidiel, 11 delostreleckých systémov a 38 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 975 tankov, 17 895 bojových obrnených vozidiel, 26 622 vozidiel a autocisterien, 19 421 delostre­leckých systémov, 1 231 odpaľovacích raketových systémov, 978 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 009 dronov, 2 619 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 437 kusov špeciálnej techniky.

7:10 "Ukrajina nám kupuje pár rokov. Ak Rusko vyhrá, budeme mať jednu ruskú divíziu vo Ľvove, jednu v Breste a jednu v Hrodne,“ povedal bývalý náčelník poľského generálneho štábu Rajmund Andrzejczak. V tejto pozícii pôsobil v rokoch 2018 až 2023. Pripomenul, že prípadný útok na pobaltské štáty alebo Poľsko by signalizoval začiatok totálnej konfrontácie.

Čítajte viac Poľský generál: Ak Rusko zaútočí, cieľom odvety bude aj Petrohrad

6:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Severná Kórea dodáva Rusku nielen zbrane, ale tiež personál pre ruskú armádu. Vo svojom nedeľňajšom večernom príhovore zároveň vyzval partnerov Ukrajiny, aby zvýšili svoju podporu.

„Vidíme narastajúce spojenectvo medzi Ruskom a režimami ako Severná Kórea. Toto už nie je len o presune zbraní. Je to vlastne o presune ľudí zo Severnej Kórey k okupačným vojenským silám,“ vyhlásil Zelenskyj a podotkol, že za takýchto okolností sa vzťahy Ukrajiny s partnermi musia ďalej rozvíjať. „Predná línia potrebuje viac podpory.“

Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny s odvolaním sa na The Washington Post uviedli, že severokórejskí vojaci už bojujú na Ukrajine. Okrem toho niekoľko tisíc severokórejských vojakov absolvuje výcvik v Rusku a v budúcnosti môžu byť nasadení do frontových línií.

6:15 Ruská armáda posiela do ruskej Kurskej oblasti, ktorej časť nedávno obsadili Ukrajinci, nové rezervy a Rusi zaznamenali určitý pokrok. Je to aj kvôli počasiu, tvrdia podľa agentúry Unian ukrajinská vojaci. Informoval o tom na sieti Telegram Stanislav Buňatov, starosta Geničesku a bojovník 24. samostatného útočného práporu Aidar. Obrane teraz podľa neho nepraje počasie, pričom „okupanti sa pohybujú najmä na pásových vozidlách a ukrajinskí bojovníci na kolesových“.

Buňatov pripomenul svoj odkaz zo začiatku októbra, v ktorom varoval, že najťažšie to bude počas dažďov a hmiel. Takéto poveternostné podmienky totiž neumožňujú FPV dronom a Mavicom (prieskumné drony) normálne fungovať. V takom čase môžu Rusi prelomiť obranu ukrajinských ozbrojených síl a obsadiť nové pozície. To sa teraz deje, dodal. A ukrajinská armáda „má teraz všade nedostatok pechoty,“ povedal podľa Unianu.

Kvôli dažďom nemôžu ukrajinské bezpilotné lietadlá fungovať tak, ako by mali, takže útočníci využívajú tento moment na privedenie všetkých možných rezerv. Navyše pásové vozidlá jazdia, kým nie je zem veľmi mokrá, ale kolesové to už nezvládajú. „Delostrelectvo sa nedá nahradiť dronmi a ani kladenie mín…,“ povedal podľa Unianu.

Dôstojník ukrajinských ozbrojených síl s volacím znakom Alex na Telegrame napísal, že situácia v smere Kursk sa nevyvíja práve najlepšie.

„K výhode nepriateľa v počte sa pridali aj hrozné poveternostné podmienky, ktoré zasahujú do logistiky aj do vedenia bojových operácií všeobecne,“ povedal.

Unian pripomína, že 10. októbra sa ruským jednotkám podarilo pretlačiť cez ľavé krídlo ukrajinskej skupiny v Kurskej oblasti. Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj neskôr uviedol, že ruské jednotky sa pokúsili zatlačiť ukrajinských bojovníkov, ale tí naďalej držia určité línie.