Vyšetrovanie atentátu na Fica sa stále nekončí: Aké sú kľúčové zistenia? Cintulova výpoveď ani listy nestačia, súd chce dôkazy
Foto: Pravda, reprofoto
Sťažnostný súd vyjadril ešte väčšie pochybnosti o tom, či šlo o terorizmus. Odporúča preskúmať obranu Cintulu, navrhuje spraviť vyšetrovací pokus a hľadať ďalšie dôkazy.
Pochybnosti o terorizme silnejú
Najvyšší sú v úvode rozhodnutia skonštatoval, že trestná vec bola cez ministerstvo spravodlivosti pridelená náhodným výberom senátu 5T, v ktorom sa pôvodne nachádzali aj sudcovia Juraj Kliment a Peter Štift. Klimenta v minulosti ostro napádal premiér Robert Fico (Smer), preto sa rozhodol sám z konania kvôli zaujatosti vylúčiť. Z rovnakých dôvodov sa k nemu pridal aj Štift, ktorý v oznámení o zaujatosti uviedol ako dôvod aj priateľské vzťahy s Ficovým splnomocnencom v kauze atentátu – Svetozárom Chabadom, ktorého manželkou je Ficova sestra – prokurátorka Lucia.
Čítajte viac Muža, ktorý mal na internete schvaľovať atentát na premiéra, vzali do väzby
Fico oboch sudcov nazval „výkvetom slovenskej justície“ a označil ich za „dvoch politicky motivovaných sudcov Najvyššieho súdu, ktorí robili špinavú robotu“. „Rozhodovanie týchto sudcov v citlivých kauzách je tak frekventované, že vyvoláva oprávnené dojmy, že okrem senátu 5T neexistuje na NS SR iný trestný senát. Situácia dokonca musí vyvolávať oprávnené obavy, že pri prideľovaní spisov na NS SR dochádza k cieleným manipuláciám,“ hovoril o dvojici v roku 2022. Dôvodom jeho útokov bolo spochybňovanie korupčných káuz Smeru. Oboch sudcov NS SR vylúčil kvôli zaujatosti rozhodnutím z 9. septembra. O sťažnosti tak rozhodoval senát v zložení Patrik Príbelský, Emil Klemanič a Marián Mačura.
Najvyšší súd sa v rámci sťažnosti zaoberal aj zmenou právnej kvalifikácie, ku ktorej došlo začiatkom júla. Sudca pre prípravné konanie Michal Truban na margo toho v uznesení z konca augusta skonštatoval, že vzhľadom na doposiaľ zistený motív sa zmena javí len ako „čiastočne dôvodná“. Zmena právnej kvalifikácie bude podľa neho naďalej udržateľná len v prípade, ak bude dostatočne preukázané, že Cintulovým úmyslom bolo zastaviť nielen pôsobenie Fica ako premiéra, ale aj celej vlády.
Sťažnostný súd potvrdil, že z upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie nie je možné zistiť, na základe čoho dospeli vyšetrovatelia k tomuto záveru. „Jediné ‚zdôvodnenieʻ takéhoto postupu možno vyzistiť z vyjadrenia prokurátorky v rámci konečných návrhov pri výsluchu obvineného,“ uviedol NS SR. Prokurátorka pritom vychádzala z výpovede Cintulu, ale aj z jeho korešpondencie, ktorú adresoval manželke a z ktorej vyplývalo, že útok viedol na premiéra „s cieľom zastaviť jeho pôsobenie, tým pádom zastaviť pôsobenie vlády, znefunkčniť ju“.
„Najvyšší súd po preskúmaní celého spisového materiálu dospel k záveru, že nateraz prokurátorkou uvádzané tvrdenia z trestného spisu nevyplývajú, a to na základe nasledovných právnych úvah a skutkových zistení,“ píše sa v uznesení. Sudcovia v uznesení skonštatovali, že aby bolo možné skutok podľa zákona prekvalifikovať na teroristický útok je potrebné zabezpečiť také dôkazy, z ktorých vyplýva dôvodné podozrenie, že páchateľ svoj skutok vykonal v úmysle „donútiť vládu aby štátu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela“.
„Takéto dôkazy nateraz v predmetnom trestnom konaní v potrebnom rozsahu zabezpečené neboli,“ uviedol NS SR. Nič však orgánom činným v trestnom konaní (OČTK) podľa sudcov nebráni v tom, aby aj naďalej zbierali dôkazy a vyšetrovali čin tak, aby objasnili, či a prečo ide o trestný čin teroristického útoku.
Cintulove listy, kontrola je bežná
Čo sa týka osobnej korešepondecie Cintulu, ide o listy zaslané jeho manželke 27. mája 2024 a 29. mája 2024. „Zdá sa, že ten najhorší európsky Judáš je na tom dobre. Teraz sa vláda poschovávala do zlatých palácov. To je ten najhorší scenár. Dal som (Ficovi, pozn. red.) milosť, mal by byť len na invalidnom vozíku a cucať kašu brčkom,“ písal Cintula v prvom liste. „Vždy mám ten názor, že arogantného revanšistu bolo treba zastaviť,“ napísal v druhom.
Podľa sťažnostného súdu sa však z obsahu jeho listov nateraz nedá vyvodiť, že by bol útok na Fica vedený tak, aby „pôsobil na vládu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela“. „Javí sa skôr, že tento útok bol potencovaný jeho osobnou nenávisťou k poškodenému,“ konštatuje súd s tým, že argumentácia prokurátorky obsahom Cintulovej výpovede z 15. mája nie je namieste. Výpoveď pred vznesením obvinenia je v ďalšom konaní procesne nepoužiteľná pre závery o vine.
Ako je to s kontrolou obsahu listov? Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) pre Pravdu uviedol, že na súkromnú korešpondenciu má právo každý obvinený bez obmedzení, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Do listov a korešpondencie má právo nahliadnuť riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru a v odôvodnených prípadoch sa oboznámiť s jej obsahom.
„Ústav je povinný korešpondenciu zadržať a odovzdať orgánu činnému v trestnom konaní (OČTK), orgánu oprávnenému na objasňovanie priestupkov alebo súdu, ak táto korešpondencia obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec, jej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu, priestupku alebo jej doručením by mohol byť marený účel výkonu väzby,“ uviedla hovorkyňa ZVJS Anna Bečková Ragasová. V prípade, že sa preukáže, že obsahuje nepovolenú vec, ústav takúto korešpondenciu zadrží.
„Obvinený má právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné správy v listinnej podobe bez obmedzenia, pričom má právo prijímať listovú zásielku odoslanú len prostredníctvom poštového podniku,“ uviedol vysokoškolský učiteľ z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Tomáš Strémy. „V obálke listovej zásielky môžu byť listy, kresby, či fotografie,“ dodal na margo obmedzení. Na povolenú hmotnosť, rozmery a ďalšie parametre týkajúce sa poštových služieb sa vzťahujú všeobecne platné poštové podmienky.
„Ak obvinený nemá peňažné prostriedky, ústav zabezpečí na vlastné náklady odoslanie dvoch kusov korešpondencie za kalendárny mesiac,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že sa to nevzťahuje na korešpondenciu v rámci trestného konania. Cintula je aktuálne stále umiestnený v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, čo pre Pravdu potvrdil jeho už v poradí tretí právny zástupca Namir Alyasry. Či bude prepustený, alebo sa bude posudzovať jeho príčetnosť, a či listy poskytol dobrovoľne, alebo boli zaistené, jeho advokát nekomentoval s tým, že by sa vyjadroval k obsahu a rozsahu konkrétneho dokazovania a vyšetrovania.
„Prípravné konanie má neverejný charakter a niet záujmu obvineného na ich zodpovedaní,“ uviedol strelcov advokát. Strémy dodáva, že vo všeobecnosti platí, že práva a povinnosti väzobne stíhaných osôb sa uplatňujú primerane aj počas ich umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia. „V prípade pobytu väzobne stíhanej osoby v nemocnici, má nemocnica postavenia Ústavu na výkon väzby, pričom tu rovnako ako v klasickom výkone väzby prebieha listová kontrola,“ dodal.
Ani ZVJS nekomentoval, či boli Cintulove listy kontrolované a následne odovzdané OČTK a ani to, či bol potrebný súhlas klienta alebo jeho právneho zástupcu. „Vzhľadom na to, že nedisponujeme súhlasom dotknutej osoby, nie sme oprávnení vám poskytnúť požadované informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, a teda aj konkrétnych informácií ohľadom jej korešpondecie,“ dodala Bečková Ragasová.
Štyri mesiace nie je dlho
Najvyšší súd sa so stotožnil s rozhodnutím ŠTS a potvrdil, že dôvody na väzbu u Cintulu pretrvávajú. O väzbe sa doteraz podľa súdu rozhodovalo „priebežne, plynulo a urýchlene“ a „zákonne perfektným a precíznym spôsobom“. NS SR takisto skúmal, či aj naďalej hrozí obava, že by Cintula na slobode ušiel alebo sa skrýval. O dôvodnosti podozrenia svedčia nielen výpovede Fica, redaktorky regionálnej televízie či lekárska správa primárky, ale aj Cintulove príspevky po voľbách, v ktorých písal, že „Fica zastaví už len guľka“.
Okrem toho sťažnostný súd poukázal na závery znaleckého posudku, podľa ktorého existuje riziko opakovania trestnej činnosti. Cintula sa už tri dni po atentáte na súde uviedol, aj v písomnom sľube, že sa nechystá nikam utiecť a nebude žiadnym spôsobom mariť priebeh trestného konania. Tvrdil však aj to, že svoje konanie ľutuje, čo vzal následne späť.
Cintula žiadal o prepustenie v auguste tohto roka, vo väzbe je od 15. mája, teda odo dňa, kedy sa atentát stal. Ochrankári a polícia ho zaistili na mieste ihneď po streľbe. Podľa najvyššieho súdu vzhľadom na závažnosť skutku a obvinenia, ktorému Cintula čelí, „nemožno cca štyri mesiace trvajúcu väzbu, teda väzbu, ktorá ešte nepresiahla ani základnú sedemmesačnú lehotu trvania väzby v prípravnom konaní, považovať za väzbu dlhotrvajúcu“. V čase vypracovania uznesenia bol Cintula vo väzbe štyri mesiace.
Podľa Trestného poriadku môže väzba v prípravnom konaní, resp. v konaní pred súdom, v ktorom sa teraz vyšetrovanie atentátu nachádza, „trvať len nevyhnutný čas“, teda sedem mesiacov. Ak však obvinenému hrozí v trestnom stíhaní pre obzvlášť závažný zločin 25 rokov až doživotie, prípadne je stíhaný pre trestný čin terorizmu alebo hrozí, že bude vyšetrovanie zmarené či sťažené, súd môže väzbu predĺžiť, a to aj opakovane.
Väzba však nesmie presiahnuť dobu 60 mesiacov (5 rokov). Štandardná lehota je v tomto prípade 48 mesiacov. Podľa Najvyššieho súdu v súčasnom štádiu vyšetrovania neexistujú ani žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by umožnili väzbu nahradiť dohľadom mediačného a probačného úradníka. Za takúto okolnosť nepovažuje súd ani vek obvineného či jeho manželky a ani skutočnosť, že Cintula doteraz viedol riadny život.
Výnimočnou okolnosťou nie je ani Cintulovo „priznanie k spáchanej trestnej činnosti“. „Keďže ním uvádzané ,priznanie‘ bolo urobené ešte pred vznesením obvinenia počas jeho výpovede v procesnom postavení podozrivého, pričom podľa ustálenej súdnej praxe nemožno závery o vine páchateľa oprieť o výpoveď obvineného pred vznesením obvinenia,“ zhodnotil súd.
Súd odporúča vyšetrovací pokus
Najvyšší súd potvrdil, že podľa doterajších zistených skutočností sa skutok stal tak, ako ho popisujú svedkovia. „Pôvodné (v čase rozhodovania o vzatí do väzby) existujúce podozrenie zo spáchania uvedeného trestného činu sa medzičasom ďalšími zabezpečenými dôkazmi posilnilo,“ skonštatoval Príbelský.
„V ďalšom priebehu trestného konania bude potrebné, aby sa orgány činné v trestnom konaní zaoberali aj obranou obvineného,“ skonštatoval sudca Príbelský. Cintula totiž vo výpovedi tvrdil, že jeho cieľom nebolo Fica zabiť, ale len „poškodiť jeho zdravie“, aby nemohol vykonávať svoju funkciu, nakoľko nesúhlasí s krokmi tejto vlády a označil ju za judášsku. „Opakuje, že strieľať vie a mieril tak, aby určite neohrozil život poškodeného,“ konštatoval ŠTS z jeho výpovede v májovom uznesení.
„Mal som mu radšej odovzdať knihu, ktorú mal pre neho prichystanú,“ vypovedal vtedy Cintula. Ďalším odporúčaním súdu je preto vykonať vyšetrovací pokus, ktorý by mohol objasniť skutočné úmysly atentátnika. Okrem toho bude podľa súdu potrebné zabezpečiť aj ďalší znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia na rozsah Ficových zranení. Sudca ŠTS Michal Truban v predchádzajúcom rozhodnutí skonštatoval, že rozsah zranení premiéra doteraz nie je známy. Predseda vlády viackrát odmietol komentovať detaily svojho zdravotného stavu či zranení. Na margo konšpirácií, podľa ktorých na neho strieľali slepými nábojmi uviedol, že nikomu „nebude ukazovať svoje brucho“.
Informačné embargo vždy neplatí
Cintulov advokát Alyasry uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu rešpektuje. Vyšetrovanie atentátu na Fica je ešte stále v štádiu prípravného konania a nie sú známe závery. Ani z uznesenia sťažnostného súdu nevyplýva, že by sa vyšetrovanie blížilo ku koncu. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) koncom júna v krátkom rozhovore pre Pravdu uviedol, že prvé závery by mohli byť známe koncom leta alebo v septembri.
Ministerstvo vnútra aktuálne vyšetrovanie atentátu nekomentovalo. Ani GP SR sa k uzneseniu a možného opätovného prekvalifikovania trestného činu nevyjadrilo. „V trestnej veci atentátu na premiéra (kvalifikovanej ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku) aktuálne prebieha prípravné konanie, ktoré je neverejné, pretože prioritným je zistenie a zaistenie dôkazov slúžiacich na objasnenie veci a spravodlivé potrestanie páchateľa,“ uviedla hovorkyňa GP SR Zuzana Drobová. „Čiastkové informácie by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci, preto bližšie informácie nateraz nie je možné poskytnúť,“ dodala.
Prípad už na začiatku prebrala Generálna prokuratúra SR (GP SR) a Maroš Žilinka uvalil na prípad informačné embargo. Kým cez oficiálne kanály rezort vnútra, GP SR ani iné orgány prípad nekomentujú, o vyjadreniach politikov, ministrov či samotného predsedu vlády to príliš neplatí. Šutaj Eštok spočiatku informoval o tom, že existuje viacero verzií a že atentátnik „nebol osamelým vlkom“.
„Je tu aj verzia toho, že páchateľ sa pohyboval v určitej skupine ľudí, ktorí sa možno na tento trestný čin hecovali a vzájomne podporovali,“ uviedol minister. K prípadu sa vyjadril aj premiér Robert Fico (Smer). Keď 6. septembra mesto navštívil Handlovú po prvý raz od atentátu, naznačoval, že vyšetrovanie je takmer na konci. „Čaká nás ešte jeden procesný úkon. Budem sa musieť stretnúť so znalcom (…), ktorý ešte musí urobiť posudok na rozsah zranení, ktoré som absolvoval,“ vyhlásil vtedy premiér.
Potom už podľa neho nebude čo dokazovať. „Veď tam je všetko jasné,“ povedal. Začiatkom októbra v Slovenskom rozhlase uviedol, že to „vyzerá na strašné veci“. „Kto a čo bolo za atentátom, to ešte bude predmetom veľkých diskusií,“ vyhlásil. Na správe o atentáte pracuje Slovenská informačná služba (SIS) a opäť bez dôkazov spájal útok s opozíciou. Útočník podľa neho „nebol nejaký pojašenec“. O „maximálnej súčinnosti SIS a Vojenského spravodajstva“ hovoril koncom júna aj Šutaj Eštok.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ