965. deň: Ruská delostrelecká spúšť v Torecku: Okupanti nechávajú za sebou len trosky, Ukrajinci neustupujú
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 965 dní
- Majú sa Kim Čong-un a Putin naozaj radi? A vyšle KĽDR na Ukrajinu viac vojakov? Odpovedá expert na Severnú Kóreu
- Ruský vzdušný útok na Mykolajivskú oblasť si vyžiadal jednu obeť a niekoľko zranených
- Ukrajinské sily v noci zostrelili 12 ruských dronov
- Ruskí okupanti prišli o ďalších viac ako 1 200 vojakov, tvrdí Ukrajina
- Kyjev tento týždeň predstaví plán víťazstva, avizoval Zelenskyj
- USA posilňujú Maďarsko proti Rusku: Modernizujú vojenskú základňu na prepravu jadrových hlavíc
- EÚ predĺži výcvik ukrajinských vojakov o ďalšie dva roky
- Ako by mohol Kim pomôcť Putinovi na fronte proti Ukrajincom? V Kyjeve vystríhajú pred euroázijskou vojnou
- V rámci ruskej armády vzniká prápor vojakov z KĽDR. Niekoľko z nich už dezertovalo
23:07 Dočasné pozastavenie práva na azyl, ktoré chystá poľská vláda Donalda Tuska, sa má týkať ľudí, ktorí nelegálne prekročia hranicu s Bieloruskom po tom, ako ich k nej dopravia bieloruské úrady. Napísala to dnes agentúra DPA s odvolaním sa na šéfa Tuskovho kabinetu Jána Grabieca.
„Zákon hovorí: Ak poľské hranice nelegálne prekročí niekto, kto tam bol dopravený bieloruskými službami, pokiaľ ide o prvok hybridného vedenia vojny, potom poľská pohraničná stráž nie je povinná prijímať žiadosti o azyl od týchto ľudí,“ povedal k návrhu televízii TVN24.
Tusk plány na pozastavenie práva na azyl predstavil cez víkend vo Varšave na zjazde Občianskej platformy, ktorá je najväčšou stranou poľskej koaličnej vlády. Vyslúžili si kritiku organizácií na ochranu ľudských práv aj Európskej komisie, podľa ktorej krajiny únie majú povinnosť umožniť migrantom požiadať o azyl.
22:02 Predseda Európskej rady Charles Michel v utorok oznámil, že pozval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Bruselu na tohtotýždňový summit Európskej únie, aby tam predstavil svoj takzvaný víťazný plán na ukončenie vojny s Ruskom. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Michel na sociálnej sieti X napísal, že pozval Zelenského, aby „zhodnotil najnovší vývoj ruskej vojny proti Ukrajine a predstavil svoj víťazný plán“.
Prezident Zelenskyj v septembri vyhlásil, že Kyjev dokončil prípravu takzvaného víťazného plánu na ukončenie vojny s Ruskom, pričom jeho podrobnosti dosiaľ nezverejnil. Tento plán koncom septembra predstavil prezidentovi Spojených štátov Joeovi Bidenovi ako aj prezidentským kandidátom Donaldovi Trumpovi a Kamale Harrisovej.
Vojenská podpora Kyjeva a posilnenie ukrajinského energetického sektora sú medzi témami, ktorým sa lídri krajín 27-členného eurobloku budú pravdepodobne vo štvrtok a v piatok venovať.
21:24 Úrady v Charkovskej oblasti dnes nariadili povinnú evakuáciu všetkých civilistov z Kupjanska vo východnej časti regiónu. Už skôr toto mesto museli opustiť rodiny s deťmi.
Šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Syněhubov povedal, že v okolí Kupjansku je v týchto dňoch najhoršia situácia v celom regióne. Úrady už nevedia zaručiť, že ľuďom budú zabezpečené dodávky elektrického prúdu, vody alebo humanitárnej pomoci. Kvôli neustálemu ruskému ostreľovaniu nemôžu pracovať opravárenské čaty. Nariadenie o povinnej evakuácii sa týka tiež ďalších troch obcí v okolí Kupjansku, neďaleko ktorých prechádza frontová línia.
Kupjansk leží na rieke Oskil. Na jej východnom brehu sa nachádza asi 4000 ľudí, na západnom okolo 3000 obyvateľov. Za uplynulý mesiac tieto miesta opustilo 234 rodín s deťmi, teraz sa pre zhoršujúcu sa situáciu povinná evakuácia týka všetkých civilistov.
20:14 Lotyšsko už postavilo 80 percent naplánovaného plota na hraniciach s Ruskom. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje pobaltský spravodajský portál Delfi.
Bez plota tak zostáva už len približne 57 kilometrov lotyšsko-ruských hraníc. Polovicu tohto úseku by mali dokončiť v tomto roku a zvyšných 28 kilometrov, ktoré sa nachádzajú v ťažko dostupných oblastiach, do konca októbra budúceho roka.
Svoju východnú hranicu Lotyšsko posilňuje aj vojensky. Lotyšské ministerstvo obrany nedávno uviedlo, že na hraniciach sa hromadia protitankové prekážky v rámci Pobaltskej obrannej línie.
19:00 Polícia v Paríži zadržala známeho panafrického aktivistu Kemiho Sebu, známeho svojím protizápadným postojom, informovala v utorok agentúra AFP, píše TASR. Dôvod zadržania, ku ktorému došlo v pondelok, nie je zatiaľ známy.
Tento 42-ročný panafrický militant, vlastným menom Stellio Gilles Robert Capo Chichi, bol vo Francúzsku už niekoľkokrát odsúdený za podnecovanie k rasovej nenávisti.
Seba sa narodil vo Francúzsku rodičom pochádzajúcim z Beninu. Označuje sa za radikálneho aktivistu hnutia hlásajúceho nadradenosť čiernej rasy, ktoré je obviňované z antisemitizmu. Francúzske úrady Sebu v júli zbavili francúzskeho občianstva.
Vlani vtedajší predseda branného výboru francúzskeho Národného zhromaždenia Thomas Gassilloud obvinil Sebu, že je hlásnou trúbou ruskej propagandy a slúži cudzej mocnosti, ktorá podnecuje protifrancúzske nálady.
17:59 Ukrajinská polícia preverovala v pondelok viac než 2000 hlásení o nastražení bômb, ktoré sa vo väčšine prípadov týkali administratívnych budov v rôznych mestách krajiny. Tlačová služba ukrajinskej polície uviedla, že väčšina e-mailov s vyhrážkami prišla z ruských IP adries, informovala britská stanica BBC, píše TASR.
Podľa vyhlásenia ukrajinskej polície sú „takéto správy majú rukopis ruských tajných služieb, ktoré takto vedú hybridnú vojnu proti Ukrajine, snažiac sa vyvolať masovú paniku a vyčerpať systém vlády a orgánov činných v trestnom konaní“.
Tlačová služba pripomenula, že v roku 2022 bol na Ukrajine vyvinutý a schválený tzv. algoritmus reakcie policajných orgánov a jednotiek na hromadné maily o hrozbe výbuchu nastraženej nálože. Na jeho základe sa do riešenia takýchto prípadov zapájajú jednotky kybernetickej polície a dochádza ku kriminalistickej analýze takýchto výhražných správ.
Ukrajinská redakcia stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) už v pondelok informovala, že e-maily s hrozbami – ako sa ukázalo, falošnými – boli hromadne odosielané osobou, ktorá sa označila za člena „teroristickej skupiny“ s rovnakým názvom ako kanál na sieti Telegram podnecujúci Ukrajincov najnovšie k podpaľovaniu armádnych vozidiel.
17:53 V rámci ruských vojsk vzniká prápor tvorený vojakmi zo Severnej Kórey, tvrdí server RBK Ukrajina s odvolaním sa na zdroje z ukrajinskej armády.
Čítajte viac V rámci ruskej armády vzniká prápor vojakov z KĽDR. Niekoľko z nich už dezertovalo16:20 Bývalá predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová vo videopríspevku na konferencii Forum 2000 v Prahe uviedla, že svet musí naďalej jasne podporovať ukrajinský boj za demokraciu. Hovorila tiež o rastúcej agresii čínskej komunistickej strany voči Taiwanu alebo o utrpení žien na mnohých miestach sveta.
V čase bitky medzi demokraciou a autokraciou je podľa Pelosiovej nutné preukázať odolnosť demokracie. V niektorých častiach sveta sú podľa nej diktátori na vzostupe. Využívajú útoky proti slobode slova aj náboženskej slobode v snahe rozložiť demokraciu.
Ukrajinskí vojaci podľa skoršej šéfky dolnej komory Kongresu bojujú nielen za svoju, ale aj za svetovú slobodu. „Váš výnimočný boj proti ruskému krutému ťaženiu nás neustále inšpiruje,“ uviedla. Vyzdvihla úlohu amerického prezidenta Joea Bidena v snahe zabezpečiť, aby slobodný svet stál za Ukrajinou. „Musíme pokračovať v silnej podpore ukrajinského boja za demokraciu, kým nezvíťazí,“ dodala.
Zároveň podľa Pelosiovej čínska komunistická strana zvyšuje agresiu voči ľuďom na Taiwane, čo je pre USA tiež urgentnou prioritou. Pripomenula svoju návštevu na ostrove v roku 2022. „Amerika naďalej podporuje túto slobodnú a prekvitajúcu demokraciu,“ poznamenala Pelosiová.
15:50 Z trestaneckej kolónie v Tulskej oblasti na západe Ruska bol dnes prepustený Alexej Moskaljov, ktorý sa predmetom záujmu vyšetrovateľov stal kvôli protivojnovej kresbe svojej dcéry Maši. Odpykával si trest za „diskreditáciu ruskej armády“. O Moskaljovovom prepustení informujú ruskojazyčné médiá.
Pred dverami trestaneckej kolónie Novomoskovske čakali okrem jeho dcéry ľudskoprávni aktivisti, jeho advokát a novinári. Muž z nápravného zariadenia vyšiel vo väzenskom odeve, modrých plátených nohaviciach a bunde, na hlave mal šiltovku rovnakej farby. Najskôr sa dlho objímal s Mašou, ktorá sa rozplakala.
Moskaljov hovoril o tom, že celkovo dva mesiace strávil na samotke, ktorú prirovnal k mučiarni. Opísal, že s jedným ďalším mužom bol zatvorený v cele s rozmerom dva metre na jeden meter, v ktorej bola zhnitá podlaha. Z kanalizácie vyliezali obrovské krysy. Zažíval zimu, ktorú „nemožno opísať slovami“. On a ďalší väzni boli na nohách 16 hodín denne, pretože v posteli cez deň byť nesmeli a kovová lavička bola taká studená, že sa na nej nedalo sedieť.
15:25 Päť ukrajinských civilistov prišlo o život a najmenej 34 ďalších utrpelo zranenia počas uplynulého dňa pri ruských útokoch proti Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
V Chersone pri ruských útokoch zomreli štyria ľudia a ďalších šesť utrpelo zranenia, uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.
15:05 Ruskí vojaci pokračujú v obsadzovaní mesta Toreck v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, pričom jednu zo štvrtí úplne zničili delostrelectvom. „Projekt DeepState dnes aktualizoval mapu, ktorá ukazuje, že nepriateľ postupuje v Torecku. Bohužiaľ, musím potvrdiť, že je to pravda,“ povedala v utorok hovorkyňa Luhanskej operačnej a taktickej skupiny ukrajinskej armády Anastasija Bobovnikovová. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Šéf vojenskej administratívy Torecka Vasyl Čynčyk v piatok povedal, že pod kontrolou ukrajinských vojakov zostáva približne 40 až 50 percent mesta. Zvyšok okupovali ruskí vojaci. V meste, v ktorom sa v dôsledku bombardovania nezachovala nedotknutá ani jedna budova, zostalo približne 1 200 obyvateľov.
14:40 Ruská prokuratúra požaduje odškodné viac ako miliardu eur od britskej energetickej skupiny Shell, ktorá sa po začatí ruskej invázie na Ukrajinu rozhodla z Ruska stiahnuť. Informovala o tom dnes ruská tlačová agentúra RIA Novosti.
Prokuratúra tento mesiac podala žalobu na niekoľko divízií spoločnosti Shell. Súd podľa agentúry Intefax následne uviedol, že cieľom žaloby je získať náhradu za straty spôsobené neplnením záväzkov. Nespresnil však, akú sumu žaloba od firmy požaduje.
„Vymáha sa viac ako miliarda eur,“ odpovedala dnes tlačová služba moskovského arbitrážneho súdu na otázku agentúry RIA Novosti ohľadom výšky požadovaného odškodného.
Čítajte aj Shell v najbližších dvoch rokoch zatvorí až tisíc čerpačiek14:14 Začne sa o ruskej invázii na Ukrajiny fakticky hovoriť ako o euroázijskej vojne? Obavy vyvolávajú podozrenia, že severokórejský diktátor by mohol šéfovi Kremľa ešte viac vyjsť v ústrety. Kim Čong-un už dlhší čas poskytuje zbrane pre armádu Vladimira Putina, a teraz existuje obava, že by mu mal poslať aj živú silu.
Čítajte viac Ako by mohol Kim pomôcť Putinovi na fronte proti Ukrajincom? V Kyjeve vystríhajú pred euroázijskou vojnou13:52 Na maďarskej leteckej základni Kecskemét môžu byť rozmiestnené bojové lietadlá schopné prepravovať zbrane s jadrovou hlavicou. Základňu mienia podľa britského denníka Telegraph zmodernizovať Spojené štáty pod hlavičkou Severoatlantickej aliancie. Projekt je už v pokročilej fáze, verejné obstarávanie je uzatvorené.
Čítajte viac USA posilňujú Maďarsko proti Rusku: Modernizujú vojenskú základňu na prepravu jadrových hlavíc13:51 Talianska zbrojárska spoločnosť Leonardo a nemecký Rheinmetall budú spoločne vyvíjať tanky a ďalšie armádne vozidlá pre talianske ozbrojené sily. Ich spoločný podnik začne fungovať začiatkom budúceho roka. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Spoločnosť Leonardo Rheinmetall Military Vehicles (LMRV) bude mať sídlo v Taliansku a každá z firiem v nej bude mať polovičný podiel.
Ich prvým cieľom je vyvinúť nový taliansky tank, ktorý nahradí súčasný typ Ariete a konštrukčný základ bude mať v tanku Panther KF51 od Rheinmetallu.
„Vytvárame novú ťažkú váhu v európskej výrobe tankov,“ uviedol vo vyhlásení výkonný riaditeľ spoločnosti Rheinmetall Armin Papperger. Hlavným zámerom je podľa jeho slov taliansky trh, no v budúcnosti budú cieliť aj na ďalšie "partnerské krajiny“, ktoré potrebujú modernizovať svoje systémy.
13:13 Súd v Moskve ponechal vo väzbe juhokórejského občana obvineného v Rusku zo špionáže. Nevyhovel tak požiadavke obhajoby na jeho prepustenie, informovala dnes ruská štátna agentúra TASS.
Vo vzťahoch medzi Ruskom a Južnou Kóreou v poslednom čase narastá napätie, predovšetkým kvôli obavám Soulu z posilňovania väzieb Moskvy s komunistickou Severnou Kóreou.
Juhokórejčana menom Pak Won-sun zadržali podľa staršej správy TASS na začiatku roka vo Vladivostoku. Na konci februára ho previezli do moskovskej väzobnej väznice Lefortovo na vyšetrovanie.
Ruské úrady ho vinia z odovzdania informácií predstavujúcich štátne tajomstvo zahraničným spravodajským službám. Podľa TASS ide o prvého Juhokórejčana obvineného v Rusku z vyznávačstva. Ak by bol uznaný vinným, hrozí mu až 20 rokov väzenia.
Čítajte aj Z armády som sklamaný, vymývali mi mozog, povedal ruský dôstojník. Poslali ho do väzby11:44 Pôsobenie Vojenskej pomocnej misie Európskej únie na podporu Ukrajiny (EUMAM), ktorá zabezpečuje výcvik ukrajinských vojakov, sa predĺži o ďalšie dva roky. Povedal to šéf európskej diplomacie Josep Borrell po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Ukrajinská armáda je v súčasnosti „pod veľkým tlakom na celej frontovej línii", uviedol Borrell. „Musíme poskytnúť ukrajinským ozbrojeným silám viac spôsobilostí a posilniť našu výcvikovú misiu,"vyhlásil.
Misiu EUMAM Únia zriadila v októbri 2022 s cieľom pomáhať pri výcviku ukrajinského vojenského personálu. Výcvik prebieha predovšetkým v Poľsku a Nemecku.
11:33 Novým českým veľvyslancom v Moskve bude Daniel Koštoval, bývalý námestník na ministerstve obrany. Úradu by sa mal ujať v prvých mesiacoch roka 2025. ČTK to dnes oznámilo ministerstvo zahraničných vecí. Predchádzajúci český veľvyslanec v Rusku Vítězslav Pivoňka skočil vo funkcii ku koncu mája.
„Veľvyslanca v Rusku majú kľúčové krajiny, ktoré sú strategickými spojencami Česka – Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko či Spojené štáty americké. Pánovi veľvyslancovi želám v tejto náročnej misii množstvo síl,“ uviedol minister zahraničia Ján Lipavský. Koštoval už dostal súhlas od prijímajúcej krajiny, takzvaný agrément.
Koštoval pôsobil na ministerstve zahraničných vecí od roku 1996 ako riaditeľ odboru bezpečnostnej politiky, riaditeľ odboru pre severnú a východnú Európu a generálny riaditeľ pre mimoeurópske krajiny. V rokoch 1998 až 2002 pôsobil na Stálej delegácii ČR pri Severoatlantickej aliancii (NATO). Na zastupiteľskom úrade v Moskve už bol v rokoch 2003 až 2006, potom tiež na veľvyslanectve vo Washingtone.
10:40 Ruský minister obrany Andrej Belousov viedol „zásadné“ rozhovory s vysokopostaveným predstaviteľom čínskej armády Čang Jou-siaom v Pekingu. Obaja sa zhodli na potrebe posilnenia vzťahov krajín, uviedla v utorok ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.
Čína je pripravená prehĺbiť a rozšíriť vojenské väzby s Ruskom a udržiavať blízky kontakt na vysokej úrovni medzi krajinami, uviedol Čang Jou-sia podľa TASS. „Máme zhodné názory a chápanie toho, čo musíme spoločne urobiť,“ vyhlásil Belousov a dodal, že cieľom je posilniť bilaterálnu spoluprácu.
„V uplynulých rokoch dosiahli čínsko-ruské vzťahy najvyššiu úroveň v histórii a aj naďalej sa rozvíjajú zdravým a stabilným tempom. Deje sa to najmä vďaka strategickému vedeniu a osobnej zaangažovanosti čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a jeho ruského partnera Vladimira Putina,“ zdôraznil Čang Jou-sia.
Vysokopostavený predstaviteľ čínskej armády tiež dodal, že oba strany „budú spolupracovať na udržaní medzinárodnej spolupráce, regionálneho mieru a stability“.
10:30 Ruské veľvyslanectvo v Nórsku zníži v súlade s požiadavkami nórskej strany počet svojich zamestnancov na dve osoby. Vyplýva to z vyhlásenia veľvyslanectva zverejneného na sociálnej sieti Facebook.
„V súlade s požiadavkou nórskej strany na zníženie stavu do 17. októbra bude počet diplomatov a zamestnancov veľvyslanectva znížený na iba dvoch diplomatov,“ uvádza vyhlásenie a dodáva, že služby poskytované veľvyslanectvom budú následne obmedzené.
Tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí Nórska situáciu odmietol komentovať, uvádza Reuters.
Nórsko v apríli minulého roka vyhostilo 15 zamestnancov ruského veľvyslanectva, ktorých nórske ministerstvo zahraničných vecí označilo za agentov tajnej služby operujúcich pod diplomatickým krytím. Ruské veľvyslanectvo v Osle v tom čase označilo nórsky krok za „ďalší extrémne nepriateľský“.
9:43 Irán v utorok odsúdil nové sankcie EÚ a Británie voči Teheránu a poprel, že by Rusku poskytol balistické rakety, ktoré by Moskva mohla použiť vo vojne na Ukrajine. Vyplýva to z vyjadrenia hovorcu iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíla Bagájího, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
„Niektoré európske krajiny a Spojené kráľovstvo bohužiaľ bez dôkazov tvrdili, že Irán vojensky zasiahol do tohto konfliktu, čo je úplne vyvrátené,“ napísal Bagájí v príspevku na sociálnej sieti. Dodal, že nové sankcie EÚ a Británie sú v rozpore s medzinárodným právom.
Nové sankcie EÚ sa zameriavajú na spoločnosti a jednotlivcov zapojených do iránskych programov, ktoré sa týkajú balistických rakiet, a do dodávok týchto rakiet a ďalších zbraní do Ruska.
Jednou zo sankcionovaných spoločností je iránska štátna letecká spoločnosť Iran Air. Sankcie zahŕňajú aj zmrazenie aktív a zákaz vstupu do EÚ a nadobudnú platnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
Európska únia Irán niekoľkokrát varovala, aby Rusku nedodával balistické rakety, ktoré by Moskva mohla používať vo vojne na Ukrajine.
9:30 Ukrajinské ozbrojené sily v utorok uviedli, že počas nočných útokov zostrelili 12 zo 17 ruských dronov, ktoré útočili vo viacerých oblastiach Ukrajiny. Ukrajinské vzdušné sily na platforme Telegram uviedli, že štyri z bezpilotných lietadiel, ktoré neboli zostrelené, sa stratili, pravdepodobne v dôsledku použitia prostriedkov elektronického boja.
Podľa ukrajinského letectva Rusko použilo aj sedem rakiet systémov protivzdušnej obrany S-300 a S-400 pri útoku na Mykolajivskú oblasť a dve strely s plochou dráhou letu typu Ch-59 pri útoku na Černihivskú a Sumskú oblasť.
Ukrajinskí vojenskí predstavitelia zatiaľ neuvádzajú zranených, obete ani žiadne vážnejšie škody v dôsledku ruských útokov.
8:52 Ukrajina tento týždeň verejne predstaví plán víťazstva, ktorý bude obsahovať aj spätnú väzbu od medzinárodných partnerov. Vo svojom pondelňajšom prejave to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Tento týždeň predstavíme všetkým našim partnerom v Európe našu stratégiu, ako prinútiť Rusko, aby túto vojnu spravodlivo ukončilo. Samozrejme, plán víťazstva bude zverejnený,“ uviedol ukrajinský líder.
Šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak ešte pred dvomi týždňami vyhlásil, že niektoré časti plánu víťazstva zostanú utajené, aby sa zabránilo úniku citlivých informácií do Ruska.
7:50 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 671 400 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 210 vojakov, 13 tankov, 44 bojových obrnených vozidiel, deväť delostreleckých systémov a 32 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 988 tankov, 17 939 bojových obrnených vozidiel, 26 654 vozidiel a autocisterien, 19 430 delostreleckých systémov, 1 231 odpaľovacích raketových systémov, 978 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 019 dronov, 2 620 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 441 kusov špeciálnej techniky.
6:40 „Z vojenského hľadiska by pre Severnú Kóreu mohlo byť výhodné nasadiť jednotky na Ukrajinu, aby bojovali po boku Rusov,“ povedal pre Pravdu expert na KĽDR Arius Derr. Odborník je editorom portálu NK News a na Austrálskej národnej univerzite sa venuje výskumu severokórejského jadrového programu.
Čítajte viac Majú sa Kim Čong-un a Putin naozaj radi? A vyšle KĽDR na Ukrajinu viac vojakov? Odpovedá expert na Severnú Kóreu6:00 Pomôcť Ukrajine vyhrať vojnu s Moskvou je spôsob, ako sa vyhnúť otvorenému stretu medzi NATO a Ruskom, uviedol estónsky minister obrany Hanno Pevkur v rozhovore pre Kyiv Independent. „Vždy som hovoril, že naším cieľom by nemalo byť pomôcť Ukrajine v tejto vojne, ale naším cieľom by malo byť, aby Ukrajina túto vojnu vyhrala,“ povedal v rozhovore.
Toto je podľa neho recept pre NATO, aby sa nedostalo do konfrontácie s Ruskom. "Pomôcť Ukrajine vyhrať vojnu a urobiť všetko pre zvýšenie výdavkov na obranu s cieľom zvýšiť obranné kapacity. A, samozrejme, mali by sme vyslať odstrašujúcu správu, že sme jednotní, že nie sme rozdelení a že v prípade potreby máme úplne jasno v tom, čo urobíme.
Riaditeľ nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) Bruno Kahl v pondelok varoval pred priamou vojenskou hrozbou zo strany Ruska. „Ruské ozbrojené sily by mohli byť najneskôr do konca tohto desaťročia schopné vykonať útok na NATO,“ povedal Kahl.
Čítajte viac Šéf nemeckých spravodajcov: Či sa nám to páči alebo nie, sme v priamom konflikte s RuskomUkrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa snaží získať podporu pre svoj Plán víťazstva. V stredu ho pravdepodobne predstaví ukrajinskej verejnosti, koncom týždňa zase lídrom Európskej únie na summite v Bruseli. Ohlasy z USA, kde ho už ukýzal prezidentovi Joeovi Bidenovi aj ďalším politikom, sú zatiaľ rozpačité. Napriek tomu Zelenskyj nedávno uviedol, že súčasná situácia na bojisku vytvorila príležitosť pre kroky, ktoré by do roku 2025 ukončili od februára 2022 trvajúcu rozsiahlu ruskú inváziu. V čom príležitosť spočíva, nespresnil, napísala agentúra Reuters.
V prejave na treťom summite Ukrajiny a krajín juhovýchodnej Európy v Dubrovníku ukrajinský prezident povedal, že Kyjev naďalej počíta s podporou svojich dôležitých spojencov vrátane Spojených štátov.
„V októbri, novembri i decembri máme reálnu šancu posunúť situáciu smerom k mieru a dlhodobej stabilite,“ uviedol. „Situácia na bojisku vytvára príležitosť urobiť túto voľbu – voľbu v prospech rozhodných krokov na ukončenie vojny najneskôr do roku 2025,“ dodal bez toho, aby spresnil, kde konkrétne vidí túto príležitosť.
Ruské sily teraz kontrolujú necelých 20 percent ukrajinského územia a po dlhotrvajúcej patovej situácii zotrvalo postupujú vpred. Kyjev sa snaží získať väčšiu podporu Západu v nádeji, že sa mu podarí zvrátiť priebeh vojny, ktorá si vyžiadala desaťtisíce životov. Intenzívne tiež lobuje u západných mocností, aby Ukrajine umožnili vykonávať diaľkové útoky na vojenské ciele hlbšie v Rusku.
Zelenského vyjadrenie prichádza uprostred veľkej neistoty v súvislosti s americkými voľbami 5. novembra, po ktorých by sa Donald Trump mohol vrátiť do Bieleho domu. Trump tvrdí, že sa bude usilovať o rýchle ukončenie vojny, čo vyvolalo obavy stúpencov Kyjeva, že Ukrajina bude donútená k zdrvujúcim ústupkom.
Zelenskyj využil prejav v Dubrovníku tiež na propagáciu svojho Plánu víťazstva. Predstavil ho ako spôsob, ako zabezpečiť Ukrajine na pevnú pôdu pod nohami pre prípadné rokovania s Ruskom.
„Prvý bod plánu sa sústredí na to, či bude prekonaný problém nedostatku geopolitickej istoty v Európe. Má Ukrajina miesto v NATO? Ak áno, a bude to riadne potvrdené, (ruský prezident Vladimir) Putin geopoliticky prehrá,“ povedal Zelenskyj.
5:55 Najmenej jedného mŕtveho a 11 ranených si vyžiadal ruský vzdušný útok na Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny, oznámil počas noci na utorok šéf oblastnej správy Vitalij Kim. Stav niektorých zranených je vážny, dodal.
Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov ohlásil, že pri nálete ukrajinského dronu utrpel zranenia jeden civilista, vodič nákladného vozidla, na ktoré dron zaútočil. Gladkov tiež obvinil ukrajinskú armádu z ostreľovania dediny Krasnyj Okťabr, v ktorej paľba poškodila osem áut.
Tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.
Ukrajinské médiá predtým uviedli, že v Mykolajive boli počuť detonácie a ukrajinské ozbrojené sily varovali pred útokom balistickými raketami a tiež pred aktivitou ruského letectva.