Prečo sa neočkujeme proti chrípke? Lekárka: Príčinou je sebeckosť, zabúdame na seniorov. Radí, ako si zlepšiť imunitu

Lekárka Jana Bendová v rozhovore hovorí:

• kedy začať s budovaním imunity pred zimou,
• čo má spánok spoločné s imunitou,
• či sa dá predávkovať vitamínmi,
• ako rozoznať prechladnutie, covid a chrípku,
• aký rozstup medzi vakcínami je vhodný,
• kedy udrie chrípka, a ktorá choroba je teraz v kurze.

Z čoho by mal pozostávať „jesenný koktail “ na posilnenie imunity dospelých, ktoré vitamíny užívať?

Som zástanca vitamínov z čerstvého ovocia a zeleniny. Samozrejme, sú ľudia, ktorí majú rôzne alergie, napríklad na citrusy, alebo intolerancie na ovocie, takže tí sa musia dopĺňať výživovými doplnkami. Je vedecky dokázané, že najviac na imunitu pôsobia vitamíny C a D. Vitamín C ideálne z čerstvého ovocia. Imunitu je možné posilniť výživovými doplnkami v období, ktoré je náročné. Napríklad, ak mám stresové obdobie, som veľmi unavená, nevyspatá, tak je určite dobré si pridať vitamíny C a D, z minerálov je to zinok a selén, ktoré majú dokázateľne vplyv na zlepšenie imunity. Keď na mňa niečo lezie, tak je dobré hneď na začiatku si zvýšiť vlastný príjem týchto vitamínov, lebo sa môže stať, že choroba ma potom “len tak lízne”, príde do mňa, ale imunita si s ňou ľahko poradí a choroba úplne neprepukne.

Ako si dávkovať počas dňa spomínané vitamíny C a D?

Nie som odborník na túto tému. Je to ako keby ste sa pýtali, kedy je najlepšie dať si ovocie. Niekomu vyhovuje dať si ho na raňajky, niekomu na olovrant. V našej populácii je veľká skupina ľudí, ktorí žiadne ovocie nejedia, alebo aj zeleniny jedia málo. Podstatné je prijímať ich každý deň, nie jednorazovo. Keď päť dní nejem ovocie a potom jeden deň si ho dám veľa, nepomôže to. Keď si dáte veľa vitamínu C, telo ho vylúči a nevie si ho dať do zásoby. Ide o pravidelnosť, aby nás nezaskočila jesenná sezóna s nedostatkom vitamínu C.

Čítajte viac Návrat do stredoveku? Kotlár si postavil proti sebe vedcov i nemocnice. Odborníci hovoria, čo im nesedí na jeho zisteniach

Kedy je vhodný čas začať s posilňovaním imunity – hneď v septembri po letných prázdninách alebo stačí napríklad až teraz v polovici októbra?

Ideálna je prevencia. Začať čím skôr ešte cez leto, byť veľa vonku, hýbať sa, mať optimálnu váhu. Pobyt pri mori takisto zvyšuje imunitu, to je dávno známe. Vitamín D zo slnka sa udrží v tele nejakú dobu, takže nevyhýbať sa slnku ani na jeseň, ani cez zimu. Myslím si, že tá otázka nie je úplne správne postavená. Na imunitu treba dbať celý rok. Nedá sa to dohnať jednorazovo a v septembri si povedať: idem na to. Okrem toho, že sme tu mali typické obdobia chrípky v decembri, januári a februári, teraz tu máme covid, ktorý sa vôbec nepozerá na sezóny. Máme ho tu veľmi veľa, a ak by som si až teraz zmyslela posilňovať imunitu, môže byť neskoro.

Môj prístup je začať prirodzene typickými piliermi ako dostatok spánku, čo najmenej stresu. Viem, že sa to ľahko hovorí a ťažšie vykonáva, ale existujú metódy, ako znížiť stres. Každý z nás má stres. Ide o to, ako naň reagujeme. Ak nás niekto rozčúli či sme rozčúlení dve minúty, alebo dva dni. Ďalej sa hneváme a tým oslabujeme svoju imunitu, pretože aj tieto emócie ju oslabujú. Menej sa o tom hovorí, ale funguje to cez stresové hormóny, adrenalín a kortizol, ktoré negatívne vplývajú na imunitu a oslabujú ju. To je napríklad aj úzkosť, smútok, depresia. Ľudia majú potom väčší sklon ochorieť na bežné infekčné ochorenia alebo prechladnúť.

Spomenuli ste spánok. Čo má spoločné s budovaním obranyschopnosti organizmu?

Má veľa funkcií. Základná je regenerácia organizmu. Biele krvinky, ktoré zohrávajú veľmi dôležitú rolu v obranyschopnosti, sa musia zregenerovať počas spánku. Kortizol má zase prirodzený priebeh, takzvaný cirkadiánny rytmus, to znamená, že v niektorých hodinách je ho viac a v niektorých menej. Keď sa naruší tento cyklus, oslabuje to imunitu. Napríklad lieky kortikoidy slúžia na ochorenia, kde treba potlačiť imunitu, ale málokto vie, že my hormón, ktorý potláča zápalovú aktivitu, máme sami v sebe. Keď je však kortizolu priveľa a nemá prirodzený priebeh počas dňa, môže nás oslabovať a imunitu potláčať priveľmi. Sú naň naviazané aj ostatné hormóny. Telo je taký organizmus, že keď dôjde k nerovnováhe v jednej oblasti, má to potom dôsledky aj v ďalších. Aj na energetickej úrovni. Keď sa ráno zobudím, som unavený, mám čo robiť, aby som sa vôbec umyl a obliekol, a nieto ešte keď na mňa v autobuse niekto zakašle, dostanem nálož do tela a už možno nezvládnem. Imunita sa dokáže vyčerpať aj takýmto spôsobom.

Sú rozdiely v tom, ako by si mali budovať imunitu dospelí a ako deti?

Nie som špecialista na deti, nemám dovolené sa k tomu vyjadrovať. Závisí to však od hmotnosti dieťaťa, či má ochorenia, užíva lieky, chodí do kolektívu, kde je vystavené vírusom a baktériám, alebo je doma, alebo či je ešte dojčené. Je známe, že dojčenie má najpriaznivejší vplyv na budovanie imunity aj na ochranu dieťaťa pred infekciami.

Stretli ste sa v praxi s prípadmi predávkovania vitamínmi?

Bežne nemeriame hladinu vitamínu v krvi, neviem to zdokumentovať. Vitamínom C sa zvyčajne nedá predávkovať, pretože obličky ho vylúčia, keď je ho nadmerné množstvo. Vitamínom D by sa dalo predávkovať, ale v praxi som sa ešte nestretla s takým prípadom. To by museli byť naozaj vysoké dávky v dlhodobom období, ktoré by sa akumulovali v organizme, ale možné to je. Naopak, v našich zemepisných šírkach je úplne bežné, že ho ľudia majú nedostatok. Stretla som sa však s tým, že ľudia, ktorí mali nedostatok vitamínov skupiny B a užívali ho nie zo stravy, ale z výživových doplnkov, paradoxne, mali z predávkovania rovnaké príznaky ako pri ich nedostatku. Napríklad brnenie a tŕpnutie rúk a nôh. Odporúčané dávky treba dodržiavať a nepreháňať to.

Povedzme, že by naša imunita nápor neudržala a ochorieme. Čo by sme mali mať doma v lekárničke v rámci prvej pomoci?

Lekárne sú dnes „na každom rohu“, netreba sa predzásobovať. Je dobré mať doma vitamín C tak, aby sme si vedeli dať hneď prvý a druhý deň mega dávku, čo je pre dospelého človeka 2000 miligramov, dať si trebárs aj vitamín D, zinok a selén. Okrem vitamínov mať po ruke lieky, ktoré sa bežne používajú pri prechladnutiach, virózach či bakteriálnych ochoreniach. To znamená, keď je horúčka nad 38 alebo 38,5, použiť lieky na zníženie zvýšenej teploty, napríklad paracetamomol. Treba si uvedomiť, že teplotu netreba znižovať za každú cenu, pretože je prospešná. Ľudovo povedané, teplota uvarí tie vírusy, pomôže rýchlejšie zvládnuť infekciu. Keď ju umelo znížime liekmi, tak spomaľujeme imunitnú reakciu. Ďalej je dobré mať doma sprej do nosa, ktorý uvoľní upchatý nos, bylinkové sirupy na kašeľ, aby nebol bolestivý, vysiľujúci a nebránil spánku. To používame často aj v ambulancii, keď príde pacient, ktorého vyrušuje počas noci kašeľ, tak ho na noc tlmíme, aby sa vyspal, telo oddychovalo a nabralo sily na boj s infekciou. Pomáhajú aj rôzne éterické oleje, ktoré uvoľňujú nos. Môže pomáhať bylinkový kúpeľ a čaje. Je známe, že čaje alebo zmesi na prechladnutie – lipový čaj alebo šípkový čaj – pomáhajú svojimi účinnými látkami.

Treba sa preventívne starať aj o nosovú dutinu?

Žijeme v obydliach, ktoré sú zvyčajne veľmi suché. Starostlivosť spočíva v tom, aby bolo vlhkejšie to prostredie, najmä počas vykurovacej sezóny, pretože suché sliznice sú náchylnejšie na ochorenie, ľahšie a rýchlejšie sa na ne uchytia vírusy a začnú sa množiť. Neprekurovať byty, vetrať tak, aby sa dostal vlhký vzduch dovnútra, prípadne zvlhčovať ho vo vykurovacom období. Ľudia, ktorí majú sklon k vysušovaniu slizníc, to sú zvyčajne alergici, im sa vyslovene odporúča starať sa o nos a robiť preplachy nosovej dutiny slanými roztokmi, nie čistou vodou, pretože slaný roztok mu urobí lepšie, keď je trošku slanší ako zvyčajne naša nosová sliznica. Ona je slanšia, je to prirodzené, že tekutiny v organizme sú slanšie. Keď je opuchnutý nos, tak sa zvýši koncentrácia soli, preto sa môže stať, že keď prídete do lekárne, ponúknu vám sprej na preplachy a opýtajú sa, či chcete hypertonický alebo izotonický roztok a ľudia nevedia, že čo to je.

Ako to teda interpretovať?

Izotonický znamená, že má rovnaké zloženie ako naša nosová sliznica, to znamená, že naozaj len opláchne sliznicu. Používajú ho alergici na to, aby odstránili alergény a nepôsobili tam. Hypertonické roztoky majú vyšší obsah soli a oni odpúchajú sliznicu. Nos nie je upchatý a hlieny, ktoré sa tvoria v nose a prínosových dutinách, môžu voľnejšie vytekať von a nezatekajú potom vzadu v nosohltane až do dolných dýchacích ciest, čo sa potom často skomplikuje zápalom priedušiek alebo bakteriálnou superinfekciou, ak je hlienov priveľa. Hlieny sú živná pôda pre baktérie, na to je dobrá tá hygiena, ale ja by som to nepreháňala. Prirovnala by som to k ženskému zdraviu, kedy napríklad prílišná hygiena vonkajších rodidiel môže spôsobiť problémy, lebo vychýli rovnováhu, ktorá tam normálne je.

Čiže vyplachovanie nosa zdravým ľuďom ako prevenciou neodporúčate?

Nepreháňať to. Všeobecne sa to neodporúča, skôr, keď sa choroba začína. Často odporúčam vlastným pacientom preplachy kanvičkou so slaným roztokom. Dobre to funguje a nos je priechodný a ľuďom sa uľaví. Povedzme si úprimne, ono sa to tak hovorí, že nádcha trvá s liečbou sedem dní a bez liečby týždne. Všetky tie lieky, ktoré sme teraz spomínali slúžia len na to, aby sme ten týždeň ľahšie prežili, kým si imunitný systém poradí sám. To znamená, že vy by ste to zvládli ďalej, len teda by ste sa viacej vytrápili s plným nosom. Je jednoduchšie nos uvoľniť a netrpieť. Symptomatická liečba, to znamená liečba príznakov, sú lieky, ktoré sú voľnopredajné v lekárni a majú slúžiť na to, aby sa vám uľavilo, a aby sa zmiernili príznaky, a aby ste ľahšie prežili obdobie, kým si s tým imunitný systém poradí. To mnoho ľudí nevie.

Myslia si, že keď si tieto lieky dajú, že proces urýchlia, alebo teda, že budú na druhý deň fit. To tak nefunguje. Sú rôzne horúce nápoje akože na chrípku alebo podobné ochorenia, ktoré vás síce postavia nohy, ale oni vlastne len veľmi intenzívne potlačia príznaky a nie je to úplne dobré. Stretla som sa s tým najmä pri službách na pohotovosti, že ľudia si tie nápoje dali, znížili horrúčku, išli na druhý deň do práce, s tým, že im je lepšie a uškodili si. Príznaky slúžia na to, aby človek zvoľnil, mal pokojný režim, aby si viac pospal viac, zostal v posteli, keď má vyššiu horúčku, a nie na to, že my všetko potlačíme a šup do práce šíriť infekciu ďalej.

Čítajte viac Na očkovanie proti COVID-19 sa čaká aj niekoľko týždňov, termíny sa prideľujú podľa veku

Často dochádza k zjednodušenému popisovaniu chorôb a všetky respiračné ochorenia nazývame chrípkou, pritom to v skutočnosti môžu byť prechladnutie alebo covid. Aké sú teda ich hlavné rozlišovacie znaky?

Majú veľa spoločných príznakov, odlíšime ich podľa dvoch vecí, a to je horúčka a epidemiologická situácia. Keď vieme, že je chrípkové obdobie, nebodaj chrípková epidémia, tak je takmer isté, že keď ochorieme, tak je to chrípka. Je vysoko nákazlivá. V septembri ešte bežne chrípka nie je. To znamená, že pravdepodobne, keď máte aj chrípkové príznaky, chrípka to nie je, lebo práve nebeží. Prechladnutie zvyčajne znamená jemnejšie príznaky, teda nevystúpi teplota a nie nejaký silný vysiľujúci kašeľ. Človek je v poriadku a často dokáže s prechladnutím ísť do práce alebo do školy. Na druhej strane, chrípka má veľmi podobné príznaky, ale zvyčajne nastupuje zrazu z plného zdravia a doslova vás zloží do postele. Pravá chrípka znamená, že nedokážete ísť do práce, školy, ak áno, tak len s obrovskými problémami. Horúčky bývajú vyššie, kašeľ býva bolestivý za hrudnou kosťou a vysiľujúci. Čo sa týka kovidu, ten môže byť aj taký, aj taký. Úplne nám zamiešal karty. U väčšiny ľudí teraz vyzerá ako bežné prechladnutie, ale u ľudí, ktorí sú oslabení, teda seniori alebo ľudia s chronickým ochorením, napríklad cukrovkou, u nich môžu byť aj vyššie teploty, ťažší priebeh. Vtedy sa viac podobá na chrípku. Bez testu, len podľa príznakov, sa to určiť nedá. Momentálne, aspoň v našej ambulancii, dominuje covid. Bežné prechladnutia aj to, čo sa tvári ako chrípka, je zvyčajne covid, môže to byť aj niečo iné, ale momentálne v menšine. Predpokladám, že v decembri sa to prehupne v prospech chrípky. Základná liečba je tá symptomatická. Nepotrebujeme na liečbu vedieť úplne, čo ju spôsobilo, rovnako by sme mali zostať doma pri chrípke aj covide a nešíriť to ďalej, alebo ísť s respirátorom. Pravidlá sú rovnaké.

Predsa len, ak by sme chceli vedieť či ide o chrípku, alebo covid, existujú rozlišovacie testy?

Bežne sa dajú kúpiť v lekárni testy na doma. Už aj minulý rok boli na trhu a cenový rozdiel nie je veľký. Ja by som si ten chrípkový ešte nekupovala, je jej ešte málo.

Kedy chrípka udrie naplno?

Vždy má dvojfázový priebeh a súvisí so školákmi. Narastať zvyčajne začína v polovičke alebo koncom novembra. Najviac je chrípkových ochorení pred zimnými prázdninami. Zimné prázdniny prerušia reťaz prenosu, deti zostanú doma, neodovzdávajú si ju a ona poklesne. Keď sa deti vrátia do škôl v januári, zase stúpne. To je druhá vlna, druhý peak (vrchol, poz. red.) a ten nám zvyčajne končí jarnými prázdninami, kedy zase deti nie sú v škole, nešíria ochorenie a vtedy chrípka doznieva. Ako je to s covidom ešte úplne nevieme. Veľa covidu sme mali aj v auguste v našich končinách. Nevieme ešte akú krivku bude mať, chrípka ju má spoľahlivo každý rok len intenzita môže byť rôzna.

Na Slovensku máme celkom nízku preočkovanosť proti chrípke, len okolo päť percent. Prečo?

Asi by som povedala, že hlavná príčina je sebeckosť. Keď sa s mladými aj staršími zdravými ľuďmi o tom rozprávam, hovoria, že to „v pohode“ zvládnu a chrípka ich neskolí. Áno, ale oni nikdy nevedia koho nakazia ďalšieho, a či to neublíži druhému človeku. Preto by sa podľa mňa mali dať zaočkovať okrem všetkých zdravotníckych pracovníkov, lebo aj tí môžu preniesť chrípku na niekoho, kto by mohol na ňu aj zomrieť, napríklad aj onkologickí pacienti, aj ľudia, ktorí chodia k staršiemu človekovi na návštevu alebo ho opatrujú. Často počujem, ako je možné, že veď ten starší človek nikam nechodí, hovorím, no ale vy chodíte k nemu. Chrípku alebo covid donesú tomu staršiemu človeku zvonku. On sa chráni doma v bubline a donesie to návšteva alebo opatrovateľ. Platí to aj pri malých deťoch, zaočkovaní by mali byť ľudia naokolo, aby nedoniesli ochorenie domov.

V každom prípade vakcíny proti chrípke aj covidu sú dostupné.

Áno, október je veľmi vhodný na zaočkovanie sa proti chrípke a aj november.

Čo je lepšie, keď sa dám zaočkovať skôr – teraz v októbri alebo o mesiac neskôr?

Je to jedno. Akurát sa môže stať, že už potom nebudú chrípkové vakcíny, ak by bol veľký záujem, takže by som nečakala. Zvyčajne sa odporúča očkovať v druhej polovici októbra a v prvej polovici novembra kvôli tomu, aby ten účinok vydržal až do tých jarných mesiacov.

Ak sa dám zaočkovať proti chrípke aj proti covidu, je nutné dodržať konkrétnu postupnosť a časové rozpätie?

Počas pandémie covidu sa v Česku bežne očkovalo naraz proti chrípke aj covidu. U nás to nebolo také bežné a ani to nebolo vyslovene odporúčané- Zastávam názor, že predsa len tá imunita dostane zabrať pri každom očkovaní, a ak je možnosť, tak mať odstup medzi očkovaniami týždeň. Českí odborníci hovorili, že odstup je dobrý na to, aby sa v prípade nejakej nežiaducej reakcie vedelo, na ktorú očkovaciu látku bola. Nebolo to preto, že by to imunita nezvládla naraz. Pri očkovaniach zvažujeme vždy, že či je to živá alebo neživá vakcína a toto sú obidve neživé vakcíny. V princípe sa môžu podať naraz, ak by niekto cestoval preč na dlhšie obdobie, nie je to problém. Keď sa neponáhľa, tak zase načo. Treba dať telu priestor, aby si vytvorilo protilátky.

Odporúčali by ste v súvislosti s príchodom chladného počasia aj iné očkovania?

Určite áno. Platí to síce celý rok, ale ideálne je spojiť práve očkovanie proti chrípke a očkovanie proti pneumokokom, a to najmä u seniorov a u ľudí, ktorí majú chronické ochorenia, vtedy to hradia všetky zdravotné poisťovne. Teraz by mala prísť alebo už možno aj je, vakcína proti RSV vírusu, ale zatiaľ s ňou nemáme praktické skúsenosti, takže nemám to ešte tak naštudované. To je tiež dosť silný vírus.

Ako sa prejavuje RSV vírus?

To je ťažké povedať, no existujú už testy, ktoré aj RSV vírus identifikujú. Z pohľadu lekára to nehrá takú rolu, lebo liečba je rovnaká. RSV vírus sa asi najviac podobá na chrípku by som povedala – horúčky, kašeľ, ktorý môže trvať dlhšie. Je to podobné chrípke, ale nie je to spôsobené vírusom chrípky, ale vírusom, ktorý sa volá RSV.

O vás je známe, že sa otužujete. Je to pre každého? Aké benefity pozorujete na sebe?

V prvom rade pozorujem benefity u mojich pacientov, ktorí sa otužujú. Tých prakticky v ambulancii nevidím „ako je rok dlhý“. Ak áno, tak len na preventívnej prehliadke. Pre mňa to bola motivácia, že otužovanie funguje. Rada spomínam na príklad jednej pacientky, učiteľky v materskej škole. Každú chvíľu bola chorá. Ako učiteľka dostala od detí často nejakú infekciu a od kedy sa pustila do otužovania, nevidím ju. Prestala byť chorá, je to skvelé, ako to funguje. Ja sa otužujem od roku 2017, ale tento rok bude slabší, jednak preto, že som cestovala na kongresy do zahraničia a minulý týždeň som mala covid. Cítila som, že na mňa niečo lezie, tak som vynechala otužovanie. Po chorobe sa neodporúča ísť rýchlo do vody. Teraz to bude dosť ťažké nabehnúť naspäť po trojtýždňovej prestávke, ale určite to skúsim. Má benefity na imunitu, posilňuje ju, no nie je úplne pre každého.

Čítajte viac Ultimátum vypršalo: Šaško našiel 100 miliónov navyše, Pellegrini konsolidáciu podpíše. Kavecká: Vládna moc vyháňa sestry od lôžok pacientov

Prečo?

Ľudia, ktorí sú napríklad po infarkte alebo majú nejaké závažné ochorenia srdca, ciev, obličiek by sa mali poradiť s lekárom, ale pre väčšinu ľudí otužovanie je vhodné. Okrem toho, že má pozitívny vplyv na telo, má pozitívny vplyv aj na psychiku. Robili sa štúdie, kde sa sledovala úzkosť a depresia. Pri depresii sa zistilo, nechcem povedať, že to funguje ako liek, to určite nie, ale že pre ľudí, ktorí lieky na depresiu nechcú, môže mať účinok. Stojí za to v súčasnom období, keď je veľa ľudí s depresiou, použiť otužovanie. Vyplavujú sa endorfíny a je to príjemné. Čo pozorujem na sebe okrem zníženej chorobnosť je aj to, že ľahšie zvládam psychickú záťaž. Keď sú nejaké stresové situácie, stále mám v podvedomí, že keď si dokázala ísť do ľadovej vody, toto tiež zvládneš. Buduje to sebavedomie, že človek sa vie pobiť s tými situáciami. Treba to vyskúšať na vlastnej koži. Ani u mňa to nebolo hneď po prvej sezóne. Hovorí sa, že ľudia cítia až po dvoch rokoch efekt otužovania, ale ja hovorím, že ho cítia skôr. Prvý rok zažívajú krásne pocity, keď sa im darí.

Opísali ste to tak, že človek by to najradšej vyskúšal.

Treba vyskúšať. Je to vykročenie z komfortnej zóny a aj mne je po tých siedmich rokoch stále zima keď vojdem do vody. Nemyslite si, že to necítim, ale viem, že to je len krátke obdobie, u mňa asi pol minúty, potom príde úľava, radosť, vyčistenie hlavy, keď plávam v jazere. Preferujem plávanie v jazere, niekto má rád studené sprchy a cíti sa nabudený, radostný a deň začína plný energie. Každému vyhovuje niečo iné, pri otužovaní platí, že počúvate vlastné telo. Neísť cez bolesť, keď sa cítim zle. Môj brat skúšal otužovať, ale rozbolela ho hlava po každom otužovaní, takže som mu povedala, že je to signál, že to pre neho nie je vhodný spôsob. Bola by chyba, keby napriek tomu otužoval ďalej. Určite treba chodiť vo dvojici z bezpečnostných dôvodov.

Akú úlohu zohráva pri chorobnosti to, ako sa cez zimu obliekame?

Rada používam príklad anglických detí. Rok som žila v Anglicku a videla som, že nebývajú naobliekané ani vo veľkej zime, dokonca boli bosé. Zdalo sa mi najskôr, že ich nemajú radi, ale potom som zistila, že je to práve naopak a chcú, aby si privykli na drsnejšie podnebie. My máme sklon sa veľmi zababušiť a naobliekať sa až tak, že mi pacient príde do ambulancie spotený pod tými vrstvami oblečenia. To je úplná hlúposť, pretože tá vrstva potu ho robí náchylnejším na prechladnutie. Používať teda vrstvenie oblečenia, aby sme sa vedeli prispôsobiť, keď prídem do vnútra, nejaké vrstvy si vyzliecť. Naopak, keď začne fúkať vietor, aby som sa vedela pozapínať alebo pridať vrstvu. Určite stojí za zamyslenie investovať do funkčného oblečenia. Keď sa spotím, tak pot nezostane na tele prilepený, ale dostane sa do toho funkčného oblečenia a udržiava ma v suchu.