980. deň: Zelenskyj sa posťažoval: Ukrajina dostala len desatinu schválenej pomoci z USA. Tomahawky? Medzi partnermi nie je nič dôverné

Čítajte viac 979. deň: Ukrajinský generálmajor: Nie je vojenským tajomstvom, že sa náš front v Donecku rúca. Rusi vstúpili do Selydova a zrejme ho skoro ovládnu

22:12 V súčasnom Rusku neexistujú politické represie, vyhlásil dnes Valerij Fadejev, ktorý vedie radu pre ľudské práva pôsobiacu pri prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Prenasledovanie občanov vystupujúcich proti vojne na Ukrajine a proti terajšiemu režimu označil Putinov hlavný poradca pre ľudské práva za „minimálne sanitárne opatrenia“ voči ľuďom, ktorí v strete so Západom fakticky stanuli na nepriateľskej strane. Takmer všetci odporcovia Putinovho režimu sa ocitli kvôli totálnej represii v Rusku buď v exile, alebo vo väzení, poznamenala agentúra AFP a pripomenula smrť opozičného vodcu Alexeja Navaľného na začiatku roka vo väznici za polárnym kruhom.

„Aké represie? Nedajbože, aby sme na vlastnej koži okusili, čo sú to politické represie. Represie boli v rokoch 1937–1938, keď zastrelili 740-tisíc ľudí, prevažne nevinných. Dodnes nevieme, koľko duchovných postrieľali v 20. a 30. rokoch (minulého storočia). To boli represie,“ povedal Fadejev agentúre Interfax po tom, čo v Moskve položil kvety k pamätníku obetiam politických represií. Ich pamiatku si Rusko dnes pripomínalo.

"To, čo v súčasnosti vidíme, je zložitá, tvrdá situácia, keď zvádzame vojnu so Západom. Sú tu nejaké minimálne obmedzenia voči tým, ktorí vystupujú na strane nepriateľa, ale to nie sú represie, to sú minimálne sanitárne opatrenia, "vyhlásil.

Na otázku, či Rada pre ľudské práva nenavrhne amnestiu, ako sa stávalo v minulosti, odpovedal, že „takáto téma nie je na programe dňa“.

Server Meduza pôsobiaci z lotyšského exilu pripomenul, že od roku 2012, keď sa Putin vrátil do Kremľa, v Rusku podľa špecializovaného webu OVD-Info čelilo trestnému stíhaniu z politických dôvodov minimálne 4550 ľudí.

Podľa mimovládnej organizácie na ochranu ľudských práv Memorial, vyznamenanej v roku 2022 Nobelovou cenou mieru a zakázanej ruskými úradmi, je v Rusku minimálne 768 politických väzňov. Predpokladá sa však, že skutočný počet je oveľa vyšší, pretože najmä v regiónoch zostávajú mnohé prípady nezaznamenané, poznamenala agentúra AFP.

Čítajte aj Napísala knihu, kde vyzvala na mier. V Rusku neprijateľné, Kurmaševovú poslal súd do basy

Čítajte aj Ruska chcela len mier, dostala sedem rokov väzby. Pri vypočúvaní nechýbala tyrania

21:45 Rusko dnes večer podniklo rozsiahly útok približne desiatimi strelami na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny, v meste Odesa sa ozvali výbuchy. Informovala o tom agentúra Ukrinform s odvolaním sa na miestne úrady.

„Nepriateľ vypálil na Odeskú oblasť asi desať rakiet rôznych typov,“ napísal na Telegrame šéf oblastnej správy Oleh Kiper. O prípadných škodách sľúbil zverejniť informácie neskôr.

Odeský starosta Hennadij Truchanov podľa agentúry Ukrinform uviedol, že čiernomorským prístavom zneli výbuchy. O ruskom raketovom útoku na Odesu informovalo dnes večer tiež ukrajinské letectvo.

**20:07 Ukrajina a Rusko vedú predbežné rozhovory o zastavení vzájomných úderov na energetickú infraštruktúru, napísal denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje. Potenciálna dohoda by podľa denníka znamenala najvýznamnejšiu deeskaláciu vojny od začiatku roka 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil rozsiahlu inváziu do susednej krajiny. Kremeľ dnes informácie FT poprel.

Čítajte viac Deeskalácia vojny na Ukrajine? Kyjev a Moskva rokujú o zastavení útokov na energetické zariadenia

20:01 Ukrajinské ministerstvo pre rozvoj komunít, území a infraštruktúry spolu so štátnym podnikom letových prevádzkových služieb velením vzdušných síl a manažmentom medzinárodných letísk predstavili plán opätovného otvorenia vzdušného priestoru Ukrajiny podľa stanného práva. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na tlačovú službu spomenutého ministerstva.

18:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu povedal, že ďalšia schôdzka kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku by sa mala uskutočniť už v nadchádzajúcich týždňoch.

„Už vidíme kontúry ramsteinského stretnutia, ktoré by sa malo uskutočniť v najbližších týždňoch,“ povedal Zelenskyj.

Schôdzka kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny sa na základni Ramstain mala pôvodne konať už v sobotu 12. októbra, pričom hostiť ju mal prezident USA Joe Biden.

Stretnutie malo byť súčasťou jeho viacdňovej cesty do Nemecka, ktorú však napokon zrušil. Dôvodom bolo, že chcel dohliadať na prípravy i reakciu na ničivý hurikán Milton, ktorý sa vtedy blížil k západnému pobrežiu amerického štátu Florida.

18:20 Na 11 rokov poslal v stredu ruský súd do väzenia istú Ukrajinku za to, že údajne zhromažďovala informácie o pohybe ruských vojakov, aby ich následne odovzdala ukrajinskej armáde.

Nemenovaná Ukrajinka žila dočasne v ruskom meste Belgorod pri hraniciach s Ukrajinou. Tamojší súd ju podľa vyhlásenia ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) usvedčil zo zhromažďovania údajov o rozmiestnení a činnosti ruských vojakov. Išlo o odvolací proces, keďže žena sa voči prvotnému verdiktu odvolala.

Agenti FSB ženu údajne zadržali po tom, ako ju pristihli pri tom, že si posielala online správy s predstaviteľmi ukrajinskej tajnej služby.

AFP pripomína, že od napadnutia Ukrajiny uložili ruské súdy množstvo dlhoročných väzenských trestov osobám, ktoré usvedčili z vlastizrady a špionáže pre Kyjev.

Samotný Belgorod, rovnomenná okolitá oblasť aj pohraničný región sú už pravidelne terčom ukrajinských dronových útokov a niektoré z tamojších pohraničných dedín aj evakuovali.

17:50 Ukrajina doteraz dostala len desatinu americkej vojenskej pomoci, ktorú skôr v tomto roku schválil Kongres USA, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred novinármi zo severských krajín podľa agentúry Reuters.

Tá pripomenula, že Rusko, ktoré vo februári 2022 vyslalo svoje vojská proti susednej krajine, urýchlilo postup svojich síl na východe Ukrajiny, ktorej armáda čelí silnejšiemu, početnejšiemu a lepšie vyzbrojenému nepriateľovi. Krajina sa chystá tiež na najťažšiu vojnovú zimu po tom, ako ruské útoky podľa úradov zničili asi polovicu ukrajinských kapacít na výrobu elektriny.

„Robíte svoju prácu. Rátate so zálohami, rátate so špeciálnymi brigádami, rátate s určitým vybavením. Ale ak dostanete desať percent z celého balíka, už odhlasovaného, tak to nie je žiadna sranda,“ povedal Zelenskyj pri utorkovom stretnutí so severskými novinármi. Záznam zo stretnutia zverejnila prezidentská kancelária.

Kongres USA v apríli schválil balík pomoci vo výške 61 miliárd dolárov, ktorý od vlaňajšieho decembra blokovali republikáni.

Zelenskyj dodal, že pomalé tempo dodávok zbraní nie je spôsobené problémami s financovaním. „Vždy ide o otázky byrokracie či logistiky, nápadov či skepsy. Toto vám dáme, toto nedáme,“ poznamenal.

Uviedol tiež, že členské štáty NATO prisľúbili do začiatku septembra Ukrajine dodať šesť či sedem systémov protivzdušnej obrany, na ktoré sa Ukrajina čoraz viac spolieha pri odrážaní ruských vzdušných úderov vedených na dlhé vzdialenosti, ale doteraz Kyjev všetky nedostal.

Zelenskyj v rozhovore s novinármi podľa denníka Ukrajinska pravda potvrdil, že v rámci svojho plánu dosiahnutia víťazstva nad Ruskom žiadal USA o dodávku striel s plochou dráhou letu Tomahawk ako „preventívne opatrenie“ pre prípad, že by Rusko neukončilo vojnu, ale ďalej ju eskalovalo. Podľa Zelenského každopádne išlo o dôvernú informáciu medzi Ukrajinou a Bielym domom. Jej prezradenie podľa prezidenta svedčí o tom, že „medzi partnermi nie je nič dôverné“.

Zelenskyj upozornil, že eskaláciu predstavuje nasadenie severokórejských vojakov vo vojne Ruska proti Ukrajine, ktorá nemá možnosť zasiahnuť, kým sa severokórejskí vojaci nachádzajú na ruskom území. Zdá sa mu tak len rétorickou otázkou, čo budú robiť partneri a USA, až sa do vojny pod ruským velením zapoja tisíce vojakov z KĽDR.

17:23 Veľvyslanci a vojenskí atašé členských krajín NATO pôsobiaci v Budapešti sa v stredu stretli na americkej ambasáde, aby prediskutovali politiku „ekonomickej neutrality“ deklarovanej Maďarskom, ktorej súčasťou sú aj jeho vzťahy s Ruskom a Čínou.

Premiér Viktor Orbán tvrdí, že Maďarsko sa nechce nechať vmanévrovať do žiadneho bloku a chce okrem obchodov so západnými partnermi udržiavať hospodárske vzťahy aj s Ruskom a Čínou. Do Maďarska sa podľa Reuters snaží prilákať čínske závody na výrobu elektrických vozidiel a batérií a hovorí, že Budapešť si volí cestu „ekonomickej neutrality“.

Veľvyslanectvo USA v Maďarsku informovalo, že na stredajšej schôdzke predstavitelia diskutovali o tejto politike, ktorá „má vplyv na bezpečnosť Spojených štátov a euroatlantické záujmy“. Americký veľvyslanec David Pressman opätovne kritizoval maďarskú vládu za jej „rastúcu závislosť“ od Moskvy a Pekingu.

Šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás v reakcii odporučil Pressmanovi „pozrieť sa na objem americko-čínskeho obchodu, pretože ten masívne rastie“.

17:10 V Nemecku zatkli muža podozrivého z predaja techniky do Ruska napriek sankciám, oznámili v stredu nemecké úrady.

Colníci zatkli 55-ročného muža s ruským aj kirgizským občianstvom v Norimbergu na juhu Nemecka. Polícia v tejto súvislosti prehľadala šesť nehnuteľností na viacerých miestach v Nemecku a zaistila dôkazy. Vyšetrovanie podľa nej pokračuje.

Prokuratúra informovala, že podozrivý muž údajne obstarával satelitné antény a sonary na hlbokomorské použitie. Na obstarávanie technického vybavenia vraj využíval svoju firmu so sídlom v Nemecku. Podozrivý bol podľa tvrdení prokuratúry súčasťou medzinárodnej siete. Muž je teraz obvinený z porušenia nemeckého zákona o zahraničnom obchode a platbách.

Vývoz z Nemecka do Ruska, predovšetkým elektroniky alebo iného tovaru využiteľného aj na vojenské účely, sa sankciami uvalenými na Rusko po začiatku vojny na Ukrajine výrazne obmedzil.

16:55 Posudzovanie súladu ukrajinskej legislatívy s normami Európskej únie, ktoré sa začalo po júnovej medzivládnej konferencii, postupuje hladko, oznámila Európska komisia. Ak krajina splní všetky podmienky, rokovania o jednotlivých kapitolách združených do takzvaných klastrov by sa mohli začať už v roku 2025. Podľa šéfky EK Ursuly von der Leyenovej zostáva rozšírenie hlavnou prioritou novej exekutívy EÚ. Európska komisia zverejnila pravidelnú hodnotiacu správu o pokroku jednotlivých krajín na ceste do únie.

Čítajte viac Von der Leyenová: Rozšírenie EÚ zostáva prioritou, Ukrajina je na dobrej ceste

16:30 Rusko si v stredu predvolalo fínsku veľvyslankyňu v Moskve Marju Liivalovú, aby protestovalo proti rozhodnutiu fínskeho súdu, ktorý na žiadosť ukrajinskej štátnej firmy Naftogaz nariadil konfiškáciu majetku vo vlastníctve Ruska vo Fínsku v hodnote 4,25 miliardy dolárov.

Rezort diplomacie uviedol, že vo Fínsku bolo zhabaných 45 nehnuteľností, patriacich Ruskej federácii, vrátane niektorých objektov využívaných ruským veľvyslanectvom na oficiálne účely, ktoré sú chránené diplomatickou imunitou.

„Ruská strana požaduje, aby fínska strana čo najskôr preskúmala toto nezákonné rozhodnutie, ktoré flagrantne porušuje ustanovenia Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961,“ píše sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí s tým, že ak to bude potrebné, ruská strana prijme odvetné opatrenia.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na zhabanie majetku povedal, že Moskva tento krok napadne na súde a využije všetky zákonné mechanizmy na ochranu svojich záujmov.

Naftogaz od roku 2016 podniká právne kroky proti Rusku s cieľom vymôcť kompenzáciu za vyvlastnenie svojho majetku zo strany Moskvy po anexii polostrova Krym ruskými silami v roku 2014. Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu v apríli 2023 nariadil Rusku zaplatiť Naftogazu 4,22 miliardy dolárov spolu s úrokmi a súdnymi trovami, čo však Moskva doteraz neurobila.

16:25 Polícia na ukrajinskom polostrove Krym, anektovanom Ruskom, obvinila istú ženu zo zanedbania starostlivosti o svoju desaťročnú dcéru po tom, čo dievča údajne zverejnilo na internete video „diskreditujúce“ ruskú armádu, oznámili v stredu tamojšie úrady.

Na videu, ktoré sa šírilo na ruských kanáloch sociálnej platformy Telegram, je vidieť dievča, ktoré si vyberá medzi ruskou a ukrajinskou vlajkou. Pri ruskej vlajke je umiestnený nahnevaný emotikon, vedľa ukrajinskej zas symbol srdca.

Miestna polícia identifikovala dievča ako desaťročnú školáčku z mesta Saki na západe Krymu.

„Vzhľadom na vek dievčaťa bude úradne braná na zodpovednosť jeho 38-ročná matka,“ informovala polícia. Ženu obvinila „zo zanedbania povinností pri starostlivosti a výchove“ maloletej osoby. Súvisiace materiály plánuje odovzdať sociálnej kuratele. Žena môže dostať pokutu vo výške 500 rubľov (približne päť eur) alebo napomenutie.

Rusko od začiatku invázie na susednú Ukrajinu už uväznilo, pokutovalo či zatklo tisícky ľudí za porušenie zákona týkajúceho sa zákazu kritiky armády, pripomína agentúra AFP. Podľa ľudskoprávnych organizácií to pripomína obdobie Sovietskeho zväzu.

Krymský polostrov anektovalo Rusko v roku 2014, medzinárodne je však uznávaný ako súčasť Ukrajiny.

Čítajte viac Rus, ktorého dcéra nakreslila protivojnový obrázok, si odsedel trest. Po prepustení ho čakala pri bráne a vyplakala sa mu na pleci

16:20 Západ by mal uznať, že Rusko vyhralo v Gruzínsku a chystá sa urobiť to isté aj v Moldavsku, ak Západ neustane s rečami o neprekračovaní „neprekročiteľných hraníc“ vytýčených Moskvou, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s novinármi zo severnej Európy, z ktorého citovali tlačové agentúry a ukrajinské médiá.

Zelenskyj podľa agentúry AFP hovoril ironicky a v narážke na spochybňované parlamentné voľby v Gruzínsku, ktoré podľa štátnej volebnej komisie vyhrala vládna strana, obviňovaná opozíciou zo zavádzania autoritárskeho vládnutia po vzore Ruska. Opozícia výsledky považuje za zmanipulované.

Moskva si podľa Zelenského praje obnoviť Sovietsky zväz a začala od Gruzínska, kde zvíťazila tentoraz bez použitia zbraní, po okupácii časti gruzínskeho územia po krátkej rusko-gruzínskej vojne v auguste 2008.

Rusko má vojenské posádky v Abcházsku a v Južnom Osetsku, ktoré sa s ruskou pomocou odtrhli od Gruzínska a ktorých nezávislosť Rusko po spomínanej vojne s Gruzínskom uznalo. Tbilisi považuje tieto územia za okupované.

„Mali by sme uznať, že momentálne Rusko v Gruzínsku vyhralo. Najskôr zobrali Gruzínsku časť územia, potom zmenili politiku, vládu. A teraz má (Gruzínsko) proruskú vládu,“ citovala Zelenského agentúra Reuters.

Rusko, ktoré Gruzíncom „zobralo slobodu“, teraz rovnakou cestou kráča aj v prípade Moldavska, kde chce urobiť to isté, ak Západ neprestane s rečami o neprekonateľných medziach, varoval ukrajinský prezident.

14:05 Úrady na juhu Fínska zhabali časť pláže, ktorú vlastní Rusko a chodievali sa tam rekreovať ruskí diplomati.

Skonfiškovaná oblasť sa nachádza v blízkosti obce Häggesböle a pozostáva z približne 17 hektárov súše a 3,5 hektára mora. Fínski exekútori ju zabavili 24. októbra. Konali na základe rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu, ktorý rozhodol o zmrazení ruského majetku.

V súvisiacom prípade bol už skôr v Helsinkách skonfiškovaný pozemok Ruského centra pre vedu a kultúru. Stalo sa tak na základe rozhodnutia MSD, ktorý v apríli nariadil Rusku, aby zaplatilo ukrajinskej energetickej firme Naftogaz 4,22 miliardy dolárov plus súdne trovy a úroky ako náhradu za zabavený majetok na anektovanom polostrove Kryme. To však Moskva neurobila.

Keďže Rusko odmieta zaplatiť dlžné sumy podľa tohto rozsudku, bude Naftogaz ďalej využívať „všetky dostupné mechanizmy na zabezpečenie vymáhania týchto prostriedkov v cieľových jurisdikciách, kde sa nachádzajú ruské aktíva,“ uviedol šéf Naftogazu Oleksij Černyšov podľa agentúry Reuters.

Ruské veľvyslanectvo vo Fínsku 28. októbra uviedlo, že nedostalo nijaké oficiálne o poslednej zmienenej konfiškácii. Kremeľ zároveň vyhlásil, že neuznáva jurisdikciu MSD. Podľa webovej stránky súdu sú rozhodnutia súdu záväzné a článok 94 Charty Organizácie Spojených národov stanovuje, že „každý člen OSN sa zaväzuje podriadiť sa rozhodnutiu (MSD) v každom prípade, ktorého je stranou“.

12:30 Kremeľ v stredu poprel správu, že Rusko a Ukrajina sú v počiatočnom štádiu rokovaní o možnom zastavení leteckých útokov na energetické zariadenia.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v súvislosti s utorkovou správou denníka Financial Times (FT) spresnil, že existuje mnoho správ, „ktoré nemajú nič spoločné so skutočnosťou“.

Denník s odvolaním sa na anonymné zdroje vrátane vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov ďalej napísal, že Kyjev sa snaží obnoviť rozhovory, ktoré sa v auguste blížili k dohode a ktoré sprostredkoval Katar. Rozhovory stroskotali po začiatku útokov ukrajinských síl na ruskú Kurskú oblasť v tom istom mesiaci, uviedli predstavitelia.

Ruské ministerstvo obrany, úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ukrajinské ministerstvo obrany na žiadosť agentúry Reuters o komentár bezprostredne nereagovali.

Veľkú časť ukrajinských energetických kapacít od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 zničili ruské útoky na energetickú infraštruktúru. To prinútilo Kyjev spoliehať sa na svoje jadrové energetické zariadenia a dovoz energie z Európy. Ochrana energetických objektov je preto pre Kyjev pred blížiacou sa zimou kľúčová.

11:50 Expertka OSN v oblasti ľudských práv obvinila vo svojej utorňajšej správe Rusko zo „systematického“ mučenia svojich kritikov či zajatých Ukrajincov.

Osobitná spravodajkyňa OSN pre otázky ľudských práv v Rusku Mariana Kacarovová vo svojej správe tvrdí, že v Rusku sa „mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či trestanie používajú ako štátom schválené nástroje systémového útlaku“, pričom takéto praktiky tam nie sú podľa jej slov ničím novým.

Od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 sa tam však podľa jej slov mučenie stalo „koordinovanou stratégiou, nástrojom na potlačenie občianskeho priestoru, na umlčanie všetkých protivojnových kritikov alebo disidentov – každého, kto nesúhlasí s politikou ruských orgánov a ich tzv. špeciálnou vojenskou operáciou“.

Podľa Kacarovovej je v Rusku najmenej 1300, ale možno dokonca až 1700 či ešte viac politických väzňov, vrátane 30 novinárov.

Tisíce Ukrajincov boli okrem toho pravdepodobne odvlečení na Ruskom ovládané územia na Ukrajine či do samotného Ruska. Aj s nimi tam miestni predstavitelia často zaobchádzajú ponižujúco a brutálne a stávajú sa aj obeťami znásilnenia či iných foriem sexuálneho násilia.

Rusko „nielenže schvaľuje mučenie, ale sa na ňom aj aktívne podieľa a používa ho ako metódu na získanie priznania, potrestania disidentov či udržania kontroly,“ uvádza Kacarovová vo svojej správe. Na mučenie sa podľa nej využíva celý rad metód vrátane držania hlavy obete pod vodou či predstieraných popráv.

11:45 Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v utorok diskutoval poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom o podpore Kyjeva a možnom zapojení severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine. Stretol sa aj s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.

„Diskutovali sme o ukrajinskom víťaznom pláne, implementácii mierového plánu, frontovej línii, zbraniach a severokórejských vojakoch, ktorých Rusko pripravuje na vojnu,“ uviedol Jermak na sociálnej sieti po stretnutí so Sullivanom.

Dodal, že „vojenská pomoc Ukrajine, sankcie proti Rusku a zvyšovanie tlaku na spojencov Moskvy sú nevyhnutné“.

Jermak navštívil Washington týždeň pred americkými prezidentskými voľbami. S Blinkenom hovoril o vojenskej a hospodárskej pomoci, informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí.

„Minister zopakoval trvalú americkú podporu zvrchovanosti Ukrajiny v jej boji proti brutálnej ruskej vojne a podporu spravodlivého a trvalého mieru na základe Charty OSN,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena poskytla Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vojenskú pomoc za viac ako 50 miliárd dolárov, pripomína Reuters.

11:30 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že v stredu obsadilo dedinu Kruhliakivka na severovýchode Ukrajiny v Charkovskej oblasti.

Jednotky ruskej armády „oslobodili osadu Kruhliakovka v Charkovskej oblasti“, uviedlo ministerstvo obrany na dennom brífingu, pričom použilo ruský názov obce.

Pred spustením ruskej celoplošnej invázie na Ukrajinu v obci žilo približne 1000 ľudí. Leží približne 20 kilometrov južne od mesta Kupiansk, ktoré sa Moskva snaží obkľúčiť. Rusko Kruhliakivku prvýkrát dobylo krátko po začiatku invázie. Ukrajina ju oslobodila v apríli 2022.

AFP pripomína, že ukrajinské sily koncom roka 2022 vytlačili ruské jednotky z Kupianska a veľkej časti Charkovskej oblasti. Kremeľ sa však v tomto úseku frontu postupne tlačí späť a využíva svoju prevahu proti vyčerpaným ukrajinským vojakom.

Podľa analýzy údajov Amerického inštitútu pre štúdium vojny, Moskva len v októbri postúpila na Ukrajine o 478 kilometrov štvorcových. Ide o najväčší postup ruských síl od marca 2022.

11:15 Robert Fico vystúpil v programe ruskej propagandistky Olgy Skabejevovej, kde skritizoval EÚ za jej prístup k vojne na Ukrajine. Predseda slovenskej vlády sa tak stal prvým vrcholným politikom EÚ, ktorý od ruskej invázie vystúpil v ruskej televízii.

Čítajte viac Fico vystúpil v ruskej propagandistickej relácii, kritizoval spojencov Ukrajiny a povedal, že je pripravený rokovať s Putinom

9:03 Južná Kórea chce vyslať na Ukrajinu tím odborníkov na monitorovanie a analyzovanie rozmiestnenia severokórejských jednotiek Ruskom. V stredu to uviedol nemenovaný predstaviteľ z juhokórejského prezidentského úradu, informuje agentúra Reuters a Jonhap.

Do Ruska bolo presunutých najmenej 11 000 severo­kórejských vojakov a viac ako 3000 z nich je rozmiestnených v blízkosti frontovej línie, uviedol predstaviteľ odhadované údaje Soulu a jeho spojencov.

Americké ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že Pchjongjang vyslal do Ruska vyše 10 000 vojakov, ktorí tam absolvujú výcvik a neskôr budú nasadení na Ukrajinu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že časť severokórejských vojakov už nasadili v ruskej Kurskej oblasti, kde sa Moskva snaží odraziť útoky Ukrajiny.

Podľa viacerých západných lídrov vrátane Rutteho znamená nasadenie vojakov z KĽDR výraznú eskaláciu vojny, ktorú odštartovala ozbrojená invázia Moskvy proti Ukrajine 26. februára 2022.

8:08 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 560 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 693 640, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty, 38 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 137 tankov, 18 433 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 955 delostre­leckých systémov a 1 242 raketometov.

7:31 Ukrajinské ozbrojené sily sa chystajú zmobilizovať ešte 160-tisíc ľudí do vojny s Ruskom, ktorá pokračuje tretí rok. Uviedol to pred ukrajinskými poslancami tajomník bezpečnostnej rady Oleksandr Lytvynenko. Agentúra AFP dala správu o chystanej mobilizácii do súvislosti s poslednými úspechmi ruských vojsk na východnom fronte a obavami, že by ruské vojská mohli posilniť severokórejskí vojaci.

„Celkovo bolo do obranných síl povolaných jeden milión a 50 000 občanov. Plánuje sa povolať ešte 160 000 ľudí,“ povedal Lytvynenko podľa denníka Ukrajinska pravda. Denník sa odvolal na priamy prenos z utorkového rokovania parlamentu, ktorý vysielal na internete poslanec Oleksij Hončarenko. Mobilizácia ďalších 160 000 mužov podľa Lytvynenka umožní doplniť ukrajinské jednotky na 85 percent ich tabuľkového stavu, dodal denník.

Napriek ťažkým stratám ruské sily v posledných týždňoch zvyšujú svoje úspechy, poznamenala AFP. Dobytie mesta Selydove predstavuje významný postup do blízkosti mesta Pokrovsk, ktoré predstavuje dôležitý dopravný uzol v ukrajinskej časti Doneckej oblasti na východe krajiny.

Dobytie celého regiónu vytýčil ako prioritu ruský prezident Vladimir Putin po tom, ako ruská armáda na začiatku vojny zlyhala pri pokuse o dobytie Kyjeva a následne musela ustúpiť na východ. Ale zhruba pred rokom Rusko znovu prevzalo iniciatívu, vzhľadom na nedostatok ľudí v ukrajinských jednotkách a otáľanie s poskytovaním západnej pomoci. Od začiatku októbra ruské sily dobyli 478 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.

Aby Kyjev čelil tomuto nepriaznivému vývoju, chystá mobilizáciu ďalších 160 000 mužov. Táto mobilizácia by mala byť rozložená do nasledujúcich troch mesiacov, napísala AFP s odvolaním sa na anonymný zdroj z bezpečnostných zložiek.

6:40 Predstavitelia ukrajinskej rozviedky spochybnili kvalitu a bojovú schopnosť severokórejských vojakov, ktorí prichádzajú do Ruska, väčšinu označili za neskúsených pešiakov, píše britský denník Financial Times.

„Nikdy predtým neopustili svoju krajinu. Nikdy nebojovali v skutočnom boji a ich skúsenosti sú veľmi vzdialené realite moderného vedenia vojny,“ povedal pre denník vysoký predstaviteľ ukrajinskej spravodajskej služby.

Severokórejskí vojaci len „v posledných týždňoch“ v ruských výcvikových táboroch prvýkrát videli rôzne typy vražedných bezpilotných lietadiel, používaných na bojisku.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že veria, že Severokórejčanov by mohli Rusi použiť ako „potravu pre delá“, ktorí používajú brutálnu, ale účinnú útočnú taktiku – vyslať „masové vlny“ vojakov cez územie nikoho.

„Zapojili sa už do zákopovej vojny? Pochybujem o tom,“ povedal ďalší predstaviteľ ukrajinskej spravodajskej služby, ktorý podobne ako ostatní hovoril pod podmienkou anonymity.

Scott Boston, hlavný obranný analytik v Rand Corporation, uviedol, že takáto taktika by odradila Pchjongjang od vyslania kvalitnejších vojakov.

„Na výrobu klinca nepoužívate dobré železo,“ povedal Boston. „Nepošleš to najlepšie, ak majú len nakŕmiť štiepkovač,“ uviedol pre Financial Times.

Yang Uk, odborník na obranu z Asan Institute for Policy Studies v Soule, však spochybnil uskutočniteľnosť takejto stratégie vzhľadom na koordináciu potrebnú pre spoločné útočné operácie s ruskými jednotkami.

„Severokórejčania nebudú hovoriť po rusky a obe armády budú mať veľmi odlišnú strategickú kultúru, takže koordinácia s nimi a ich používanie ako ‚jednorazových jednotiek‘ by bolo veľmi riskantné a náročné,“ povedal.

„Keby som bol ruským veliteľom, použil by som (Severokórejčanov) na obranné operácie, ktoré by si vyžadovali oveľa menej času na prípravu,“ dodal Yang.

Jeden z ukrajinských predstaviteľov poznamenal, že ak by sa Severokórejčania použili ako útočné jednotky, boli by vystavení väčšiemu riziku zajatia, čo by rozbilo popieranie Moskvy a Pchjongjangu o ich angažovanosti v konflikte.

Vysoký predstaviteľ spravodajskej služby minulý týždeň pre Financial Times povedal, že Severokórejčania dostali falošné dokumenty, ktoré ich identifikovali ako Burjatov, domorodú skupinu na Sibíri, aby zakryli svoju identitu.

6:15 Kyjevom v noci na stredu otriasla séria explózií. Starosta mesta Vitalij Kličko informoval o ruskom dronovom útoku a následnom požiari, uviedla agentúra Reuters s tým, že zranených bolo najmenej deväť ľudí vrátane 11-ročného dievčaťa.

„Pohotovostné služby boli vyslané na miesto,“ uviedol Kličko na sieti Telegram. Svedkovia podľa Reuters hovorili o niekoľkých explóziách, ktoré zneli ako paľba protivzdušnej obrany.

Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá sú od začiatku rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022 pravidelne terčom útokov ruských dronov a rakiet. Ukrajina pravidelne žiada svojich spojencov o posilnenie protivzdušnej obrany. Za prioritu to označuje aj nemecký kancelár Olaf Scholz.

Nočné údery bezpilotných lietadiel ohlásilo tiež Rusko. To uviedlo, že zničilo 23 ukrajinských dronov vo viacerých regiónoch západného Ruska. Sedem dronov ruská armáda zničila nad Rostovskou oblasťou, štyri nad Kurskou oblasťou, štyri nad Smolenskou oblasťou a ďalšie potom nad Brjanskou, Belgorodskou a Orjolskou oblasťou.