Petržalská električka by mala previezť prvých cestujúcich už počas jari

SITA, TASR, Pravda | 31.10.2024 12:00
Výstavba predĺženia električkovej trate do bratislavskej Petržalky podľa mesta napreduje. Ako informovali zástupcovia magistrátu počas stredajšieho kontrolného dňa, práce pokračujú takmer na celom úseku stavby. Cieľom mesta je, aby po trati jazdili električky čo najskôr.
Vallo: Robíme všetko pre to, aby bola električková trať hotová v zmluvnom termíne
Video

„Robíme všetko preto, aby projekt predĺženia električkovej trate v Petržalke bol hotový čo najskôr a aby na jar už Petržalčania mohli túto električku naplno využívať," konštatuje samospráva.

Prvá časť trate je už pokrytá rozchodníkom, ktorý začali klásť zhruba pred dvoma týždňami. Rozchodník sa rozprestiera približne na 5 500 metroch štvorcových a tvorí poslednú vrstvu pevnej jazdnej dráhy. Okrem toho, že pomáha pohlcovať hluk, udržiava v listoch vodu, čo mu pomáha prežiť aj náročnejšie suchá či zimy. Je vodozádržný, zvlhčuje prostredie a znižuje prašnosť. Celkovo bude rozchodník položený na ploche takmer 23-tisíc metrov štvorcových.

„Do ďalšej fázy v týchto dňoch postúpil jeden z najdôležitejších objektov na stavbe, úplne nová tzv. združená križovatka pri Rusovskej ceste," priblížil magistrát. Práce pokračujú aj na novej združenej zastávke na Farského, ktorá zlepší prestup cestujúcim medzi električkami a autobusmi. Najväčšou zaujímavosťou kontrolného dňa bol presun zhruba 70-tonovej protitankovej steny, ktorá sa nachádzala v koridore električkovej trate.

Pozrite sa, ako presunuli protitankovú stenu, ktorá sa nachádzala v trase predĺženia električkovej trate v Petržalke
Video
Zdroj: TASR

„Tempo prác na Petržalskej električke sa oproti obdobiu pred letom výrazne zintenzívnilo. Tento týždeň je na stavbe napríklad alokovaných 350 pracovníkov," skonštatoval hovorca hlavného mesta Peter Bubla. Ako dodal, zvýšené tempo prác znamená aj častejšie dočasné obmedzenia a obchádzky trate, ktoré si stavebné práce vyžadujú.

Časť petržalskej trate je už lemovaná aj novovybudovaným cyklochodníkom. Súčasťou projektu je približne šesť kilometrov oddelenej cyklotrasy, ktorá bude viesť prevažne priamo popri trati a spojí Petržalku cez Starý most s centrom. Plynule sa napojí na cyklochodník na Vajanského a na Štúrovu v smere do centra.

zväčšiť Snímka z novinárskeho kontrolného dňa... Foto: TASR, Dano Veselský
električka, petržalka Snímka z novinárskeho kontrolného dňa staveniska Petržalskej električky v Bratislave 30. októbra 2024.

„Predĺženie petržalskej električky je naším nosným dopravným projektom a zároveň jedným z najväčších dopravných projektov v Bratislave za posledné roky," poznamenal hovorca magistrátu s tým, že zásadnú zmenu v cestovaní prinesú približne štyri kilometre novej trate, ktorá efektívnejšie prepojí Petržalku s centrom mesta. Na trase vzniknú štyri nové mosty, deväť nových križovatiek, šesť kilometrov segregovanej cyklotrasy, 33 zastávkových prístreškov a ďalšia infraštruktúra.

Nezvyčajná prekážka

Ako avizovalo hlavné mesto, v stredu presunulo protitankovú stenu, ktorá sa nachádzala v trase predĺženia električkovej trate. Konkrétne ide o objekt pre protitankový kanón, ktorý budovali v rámci nemeckej línie na obranu Bratislavy na jar 1945. Presunutý bol len o niekoľko metrov ďalej od jeho pôvodného miesta. Objekt neďaleko zdravotného strediska na Strečnianskej ulici patrí medzi vojenské pamätihodnosti hlavného mesta.

„Zaujímavosťou je, že hlavný kanón aj strieľňa tohto objektu pochádzajú z ruskej Molotovovej línie, kde boli ukoristené v roku 1942,“ priblížil bunkrológ Pavol Škorvánek.

zväčšiť Snímka z presúvania protitankovej steny v... Foto: TASR, Dano Veselský
protitanková stena Snímka z presúvania protitankovej steny v Petržalke, ktorá bránila výstavbe električkovej trate. 30.10.2024

Objekt postavili nemecké jednotky za pomoci pracovníkov z miestnych pracovných a koncentračných stredísk, ktoré boli v danom období na území dnešnej Petržalky. Znamená to, že na časti obrany Bratislavy sa podieľali aj väzni a Židia, ktorí tu boli za vojny internovaní.

„Stena bola využitá v bojoch, bolo to v apríli 1945 pri oslobodzovaní Bratislavy. Dostala aj niekoľko zásahov, čo je vidieť na pravej strane od strieľne,“ poznamenal Škorvánek.

Je presvedčený, že stálo za to, aby objekt presunuli, keďže stál v trase električkovej trate a nedal sa obísť. Podľa bunkrológa je to totiž jedinečný objekt, keďže zhruba zo 40 takýchto objektov, ktoré boli vybudované, sa spolu s týmto zachovalo desať. Najbližšie z nich sú v pevnosti Olomouc a niekde inde na svete sa už nevyskytujú.

nehoda, električka, Nórsko, mReportér Čítajte aj Kuriózna nehoda v nórskom Osle: Pozrite si, ako nešťastne sa tam vykoľajila električka

Rozmery a tvar objektu zistili až po celkovom odokrytí jeho podzemnej časti. Stena váži viac ako 65 ton. Pôvodne sa uvažovalo, že bude zachovaná len časť, teda tá, ktorá vyčnievala nad terénom. Nakoniec bol projekt prepracovaný tak, aby sa podarilo zachovať celý objekt. Magistrát to odôvodňuje aj tým, že si uvedomuje jeho pamiatkovú hodnotu. Celý projekt vrátane projektovej dokumentácie, zabezpečenia techniky a špeciálnej technológie na presunutie objektu vyšiel na približne 130 000 eur. Náklady platí hlavné mesto v rámci projektu petržalskej električky.

Objekt bol presunutý len pár metrov od jeho doterajšieho miesta. Bude opäť zakopaný a viditeľná, teda nad úrovňou terénu, bude opäť len jeho časť. Teda tak, ako tomu bolo doteraz. „Zámer je zároveň toto miesto v spolupráci s bunkrológmi upraviť a spracovať základné informácie, čo je to za objekt. Aby sa mohli obyvatelia i návštevníci dozvedieť viac o histórii,“ poznamenal hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Vajanského nábrežie, cyklopruhy, cyklotrasa, Matúš Vallo, Bratislava Čítajte aj Koniec cyklopruhov na Vajanského nábreží? Analytici: Riešenie nemusí byť radikálne, no obrubníky zrušiť treba

Realizáciu prác skomplikovalo v minulosti niekoľko nepredvídateľných udalostí, napríklad nález nevybuchnutej munície. Vyžiadalo si to pyrotechnický, ale tiež archeologický prieskum, rovnako tak napríklad aj zmenu režimu odkopávania. „Problémom je, že po vojne neboli zákopy, približovacie zákopy či bojiská zdokumentované a neutralizované,“ podotkol Škorvánek s tým, že aj v okolí takýchto objektov, často v zastavanom území, sa môže nachádzať množstvo munície.