Irán ani Rusi zatiaľ nestačia. Sýrski povstalci postupujú, obsadili Aleppo, útočia na Hamá i Homs

Pri ostreľovaní mesta Hamá, ktoré kontroluje sýrsky režim, v pondelok zahynulo najmenej šesť civilistov. S odvolaním sa na informácie exilovej Sýrskej organizácie pre ľudské práva (SOHR) to uviedla agentúra AFP.
Sýrska armáda v pondelok nad mestom Homs zostrelila „niekoľko nepriateľských dronov“, informovala sýrska agentúra SANA. Postup povstalcov sa snaží zastaviť sýrske a ruské letectvo, ktoré ich pozície bombarduje. Údery v okolí Aleppa a na utečenecký tábor v provincii Idlib zabili sedem civilistov, vrátane piatich detí. Podľa Reuters to uviedla Sýrska civilná obrana, známa tiež ako Biele prilby.
HTS a ďalšie ozbrojené skupiny, predovšetkým Tureckom podporovaná Sýrska národná armáda (SNA), začali ofenzívu proti vládnym vojskám minulú stredu a rýchlo ovládli rozsiahle oblasti v provinciách Halab a Idlib.
Bojovníci sýrskej opozície sa na ofenzívu začali pripravovať pred viac ako rokom, ale jej začatie odložili kvôli vojne v Pásme Gazy a Libanone. Agentúre Reuters to v utorok v Istanbule povedal predseda sýrskej exilovej opozičnej formácie Národnej koalície síl revolúcie a sýrskej opozície (NCSROF) Hadí Bahra. Haját Tahrír aš-Šám na rozdiel od SNA nie je súčasťou NCSROF.
„Mali pocit, že by nevyzeralo dobre, ak by bojovali v Sýrii v čase, keď sa bojuje v Libanone,“ povedal Bahra. Vhodnou príležitosťou začať ofenzívu sa podľa neho nakoniec ukázalo byť vyhlásenie prímeria v Libanone minulú stredu.
Dodal, že vojna v Libanone oslabila Hizballáh, ktorý bol významnou oporou prezidenta Asada v sýrskej občianskej vojne, aj možnosti rôznych proiránskych šiitskych milícií v Sýrii a v regióne, čo znamená menšiu podporu sýrskemu režimu v terajších bojoch.
Libanonské militantné hnutie Hizballáh v tejto chvíli nemá v úmysle vyslať svojich bojovníkov do severnej Sýrie, aby tam podporili vládne vojská proti povstalcom. S odvolaním sa na tri zdroje blízke Hizballáhu to v pondelok uviedla agentúra Reuters. Iné dva zdroje Reuters oznámili, že Hizballáh v polovici októbra z Aleppa stiahol svojich príslušníkov, ktorí sa podieľali na zaistení bezpečnosti mesta, a povolal ich späť do Libanonu.
Iránske milície vtrhli do krajiny, po boku Rusov sa snažia odraziť povstalcov
Obliehané sily sýrskej armády bojujúce na severe krajiny s protivládnymi povstalcami dostanú posily v podobe jednotiek podporovaných Iránom, ktoré na územie Sýrie vstúpili v noci na pondelok z Iraku, informovala agentúra Reuters.
Vysokopostavený zdroj zo sýrskej armády spresnil, že ide o ozbrojencov šiitských formácií Ľudové mobilizačné sily (Hašd Šaabí), Brigády Hizballáhu (Katáib Hizballáh) a Fátimovské brigády (Liwá al-Fátimíjún).
Kurdské sily oznámili, že v oblasti Halabu pracujú na evakuácii kurdských civilistov. „Aktívne koordinujeme činnosť so všetkými zúčastnenými stranami v Sýrii, aby sme zabezpečili bezpečnosť našich ľudí a uľahčili ich bezpečný presun z oblasti Tal Rifaat (…) do našich bezpečných oblastí na severe krajiny,“ uviedol veliteľ Kurdov vedených Sýrskych demokratických síl (SDF) Mazlom Abdí.
Povstalecké skupiny pod vedením islamistov spustili ofenzívu proti sýrskej armáde minulú stredu. Sily režimu prezidenta Bašára Asada, pre ktorého je Rusko najdôležitejším vojenským spojencom, v nedeľu podľa pozorovateľov stratili kontrolu nad mesto Aleppo.
Táto ofenzíva prišla v čase, keď koalícia povstalcov vedená radikálnymi islamistami získala kontrolu nad väčšinou Halabu, druhého najväčšieho mesta v krajine. Tal Rifaat sa nachádza v enkláve kontrolovanej kurdskými silami, obklopenej oblasťami držanými protureckými skupinami a sýrskou armádou. Abdí však uviedol, že sa sýrska armáda a jej spojenci z oblasti stiahli, čo uľahčilo dobytie mesta.
Rusko v nedeľu oznámilo, že pomáha sýrskej armáde odraziť povstalecké sily v troch provinciách na severe krajiny. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR), ktoré monitoruje občiansku vojnu v Sýrii, medzitým oznámilo, že počet obetí bojov na severe presiahol 400.

Občianska vojna v Sýrii vypukla v roku 2011, keď pokusy vlády násilím potlačiť pokojné protesty vyvolali ozbrojený konflikt, do ktorého sa zapájajú i zahraničné mocnosti a džihádistické skupiny.
Aj Irán vyslal do Sýrie tisíce šiitských ozbrojencov, ktorí po boku Ruska a jeho letectva pomohli armáde prezidenta Bašára Asada potlačiť protivládne povstanie a získať späť väčšinu územia Sýrie.
Práve nedostatok živej sily v radoch sýrskej armády prispel k rýchlemu nástupu povstalcov a stiahnutiu vládnych síl z Aleppa, kde mali silné zastúpenie šiitské milície napojené na Irán a proiránske hnutie Hizballáh.

Vojenské schopnosti Hizballáhu oslabil aj Izrael, ktorý v posledných mesiacoch zintenzívnil svoje útoky na základne proiránskych síl v Sýrii a ktorý zároveň proti Hizballáhu vedie ofenzívu v Libanone.
Turecko rebelom v Sýrii nedalo povolenie ani podporu na ofenzívu
Turecko nedalo povolenie ani neposkytlo žiadnu podporu povstalcom, ktorí na severozápade Sýrie minulý týždeň spustili ofenzívu proti vládnym silám. Agentúre Reuters to v pondelok uviedol nemenovaný turecký predstaviteľ.
„Prirodzene, pozorne sledujeme vývoj v Sýrii, ktorý sa v určitých hľadiskách priamo týka našej národnej bezpečnosti. Pokiaľ však ide o operáciu, ktorá prebieha na severozápade Sýrie, nič také ako povolenie (na útok) alebo podpora (povstalcov) zo strany našej krajiny neexistuje,“ uviedol predstaviteľ.
Povstalecké džihádistické hnutie podľa tureckého predstaviteľa od Ankary nedostalo žiadne príkazy ani nariadenia ako postupovať. Turecko považuje HTS za teroristickú organizáciu. Podporuje však ďalšiu povstaleckú skupinu Sýrska národná armáda, ktorá pri ofenzíve spolupracuje s HTS.
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v pondelok vyhlásil, že vývoj v Sýrii ukazuje potrebu kompromisu medzi sýrskou vládou a opozíciou. Turecko je podľa Fidana v prípade potreby pripravené prispieť k takémuto dialógu. Šéf tureckej diplomacie súčasne potvrdil, že jeho krajina naďalej podporuje územnú celistvosť Sýrie.
Ukrajina obvinila Rusko a Irán z eskalácie konfliktu v Sýrii
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že Rusko a Irán sú zodpovedné za zintenzívnenie bojov v Sýrii, kde sa islamistické skupiny a ich spojenecké frakcie zmocnili rozsiahleho územia.
„Sýrsky štát prežíva novú nebezpečnú fázu vojny, ktorá by mohla mať nepredvídateľné dôsledky pre mier a bezpečnosť v regióne,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo vo vyhlásení. „Práve Moskva a Teherán nesú hlavnú zodpovednosť za zhoršenie bezpečnostnej situácie v Sýrii,“ dodalo. Za „utrpenie a ťažkosti Sýrčanov“ môže podľa ukrajinského ministerstva aj Asadova vláda.
Kyjev vo vyhlásení Asadovi pripomenul, že uznal ruskú anexiu Krymu v roku 2014. Uviedol, že Ukrajinci sú tiež každú noc terčom útokov bezpilotných lietadiel iránskeho pôvodu.
„Ruský diktátor (prezident Vladimir) Putin a jeho spojenci v Iráne naďalej vyvíjajú všetky snahy, aby nestratili kontrolu nad bábkovým sýrskym režimom, ktorý si väčšina Sýrčanov spája s neľudskou krutosťou, tyraniou a zločinmi,“ dodal Kyjev. Vyzval na rešpektovanie územnej celistvosti Sýrie a žiada čo najskoršie ukončenie konfliktu.
Turecká tajná služba zabila na severe Sýrie jedného z vysokopostavených veliteľov kurdských milíc YPG. Uvádza to dnes turecká tlač. Ide o prvú takúto známu operáciu tureckých zložiek po tom, ako cez víkend proturecké oddiely zaútočili na kurdské sily v oblasti, kde od minulého týždňa útočia islamistické sily.
Turecké médiá tvrdia, že tajná služba MIT zabila kurdského veliteľa Yaşara Çekika v meste Tal Rifaat na severe Sýrie. Na mesto kontrolované kurdskými jednotkami začali útočiť cez víkend proturecké oddiely vystupujúce pod názvom Sýrska národná armáda. Tie v súčasnosti vedú boje proti kurdským milíciám YPG a ich spojencom aj v ďalších oblastiach na severe Sýrie.

Çekik bol podľa tureckej tlače dlhoročným členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá sa od 80. rokov usiluje o vznik samostatného štátu Kurdov a Ankara ju považuje za teroristickú organizáciu. Podľa tlače sa Çekik od roku 2010 zúčastnil alebo naplánoval niekoľko útokov na kasárne a policajné stanice v Turecku, pri ktorých zahynulo niekoľko desiatok vojakov a žandárov.
Podľa tureckej agentúry Anadolu sa protureckým oddielom podarilo od začiatku ofenzívy dostať pod kontrolu 24 dedín, ktoré držali prokurdské sily, a niekoľko štvrtí v kľúčovom meste Tal Rifaat, kde podľa tureckej štátnej agentúry boje stále pokračujú. Turecké médiá tvrdia, že proturecké oddiely zaútočili na YPG po tom, ako sýrske provládne sily, ktoré sú pod tlakom islamistických vzbúrencov, odovzdali niektoré územia Kurdom.
Turecké vojenské a spravodajské zložky už dlhé roky útočia na údajné základy PKK a ďalších kurdských síl v Iraku a Sýrii, čo vyvoláva protesty vlád v Bagdade a Damasku. Turecko tvrdí, že ide o protiteroristické operácie.
Sýrsky prezident Bašár Asad v pondelok vyhlásil, že ofenzíva, ktorú minulý týždeň na severe Sýrie podnikli islamistickí povstalci, je pokusom o „prekreslenie“ mapy regiónu.
Podľa agentúry AFP, citovanej TASR, to Asad uviedol s v telefonickom rozhovore s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom.
Asad označil ofenzívu povstalcov za teroristickú eskaláciu, ktorej cieľom je dosiahnuť rozpad jednotlivých štátov v regióne a prekreslenie mapy Blízkeho východu v súlade so zámermi Spojených štátov a Západu.
Spojené štáty, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo pritom v nedeľu v spoločnom vyhlásení vyzvali na deeskaláciu v Sýrii, kde ozbrojené formácie povstalcov a džihádistov zasadili režimu Bašára Asada tvrdú ranu, keď na severozápade Sýrie ovládli rozsiahle územie vrátane Aleppa – druhého najväčšieho mesta v krajine.

„Vyzývame všetky strany…, aby chránili civilistov a infraštruktúru, aby sa predišlo ďalšiemu vysídľovaniu a prerušeniu dodávok humanitárnej pomoci,“ deklarovali spomínané štáty, ktoré zdôraznili naliehavú potrebu nájdenia politického riešenia najnovšej krízy.
Spojené štáty sa v súvislosti s nutnosťou deeskalácie osobitne obrátili na Turecko, pretože medzi povstaleckými jednotkami, ktoré minulý týždeň na severe Sýrie zaútočili na Asadovu armádu, boli aj oddiely podporované Ankarou.
Povstalecká ofenzíva sa začala minulú stredu – v deň, keď nadobudlo platnosť prímerie medzi proiránskym hnutím Hizballáh a Izraelom v konflikte odohrávajúcom sa v ich pohraničí. Útok povstalcov narušil krehký pokoj na severozápade Sýrie, ktorý umožnilo prímerie ustanovené v marci 2020. Ofenzíva bola spustená z územia provincie Idlib, ktorá hraničí s Aleppom a ktorá zostala baštou rebelov a džihádistov.