Izrael v Sýrii za 48 hodín uskutočnil približne 480 úderov. Riabkov: Asad je v bezpečí v Rusku
Server The Times of Israel uviedol, že armáda podľa svojho tvrdenia zničila 70 až 80 percent sýrskych strategických zbraní. Izrael svoje útoky odôvodňuje nutnosťou zabezpečiť vlastnú bezpečnosť po víkendovom páde režimu sýrskeho diktátora Bašára Asada.
Povstalecké skupiny spustili ofenzívu proti sýrskej armáde na severozápade krajiny 27. novembra. Povstalecké frakcie v nedeľu 8. decembra na sociálnych sieťach oznámili, že prezident Bašár Asad utiekol z krajiny. Vyzvali Sýrčanov žijúcich v zahraničí, aby sa vrátili do "slobodnej Sýrie" a vyhlásili, že Damask je oslobodený od "tyrana".
„Počas posledných 48 hodín armáda zasiahla väčšinu strategických skladov zbraní v Sýrii, čím zabránila tomu, aby sa dostali do rúk teroristických skupín,“ uviedla izraelská armáda. Ciele zahŕňali okrem iného 15 vojnových lodí, protilietadlové batérie, letisko či rad zariadení na výrobu zbraní v mestách ako Damask, Homs alebo Latákíja.
Riabkov pre NBC News: Asad je v bezpečí v Rusku
Rusko poskytuje útočisko bývalému sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi. Na svoje územie ho dopravilo „najbezpečnejším možným spôsobom“ po rýchlom páde jeho režimu. V exkluzívnom rozhovore pre televíziu NBC News to v utorok povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
„Prezident Asad je v Rusku. V takejto situácii by bolo nesprávne, keby som špekuloval o tom, čo sa stalo a ako sa to vyriešilo. Ale je v bezpečí. To ukazuje, že Rusko v takýchto mimoriadnych situáciách koná tak, ako sa to vyžaduje,“ uviedol Riabkov.
Podľa NBC News je Riabkov prvým predstaviteľom ruskej vlády, ktorý potvrdil prítomnosť Asada v krajine.
Už v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov oznámil, že Rusko poskytlo Asadovi politický azyl. O udelení azylu Asadovi podľa neho rozhodol ruský prezident Vladimir Putin. Peskov však odmietol uviesť, kde sa zvrhnutý sýrsky prezident nachádza. Poznamenal, že Asadov odchod z funkcie je jeho osobným rozhodnutím.
Asada zvrhli povstalci v nedeľu, keď prevzali kontrolu nad hlavným mestom Damask. Ofenzívu pod vedením džihádistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) spustili iba 27. novembra a rýchlosť, s akou ovládli prakticky celú krajinu, prekvapila aj Rusko. Ukončila sa tým vláda rodiny Asadovcov, ktorá bola pri moci od roku 1971.
Pád Asada nestačí: OSN varuje pred unáhleným návratom utečencov do Sýrie
Osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Geir Pedersen vyhlásil, že európske štáty by sa po páde režimu Bašára Asada nemali ponáhľať s repatriáciou sýrskych utečencov do ich vlasti. Pedersen súčasne vyzval aktérov zo zahraničia vrátane Izraela, aby vojensky nezasahovali, informovala agentúra Reuters, píše TASR.
Na tlačovej konferencii v ženevskom sídle OSN Pedersen zdôraznil, že situácia v Sýrii je stále nestabilná: tri dni po Asadovom páde sa na severovýchode Sýrie stále bojuje a Izrael na sýrskom území podniká nálety na vojenské objekty a prenikol i do nárazníkovej zóny na spoločnej hranici so Sýriou.

Izrael toto svoje konania vysvetlil okrem iného aj tým, že v Sýrii ničil „chemické zbrane“, aby zabránil tomu, že sa dostanú do rúk rebelov.
V súvislosti s konaním Izraela Pedersen uviedol, že je nutné to zastaviť. Za mimoriadne dôležité označil, aby žiaden aktér zo zahraničia nezničil možnosť transformácie v Sýrii.
Podľa Pedersena by opatrenia v prechodnom období v Sýrii mali byť čo najinkluzívnejšie a zahŕňať čo najširšie spektrum sýrskej spoločnosti. V opačnom prípade by mohlo hroziť vypuknutie ďalšieho konfliktu, varoval diplomat OSN.

Doplnil, že medzinárodné spoločenstvo by malo k Organizácii pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám – HTS) a k jej označeniu za teroristickú pristupovať realisticky.
Pedersen totiž upozornil, že HTS – bývalá odnož islamistickej siete al-Káida v Sýrii, s ktorou sa rozišla v roku 2016, – za uplynulých deväť rokov od vyhlásenia za teroristickú prešla vývojom a po páde Asadovho režimu vyslala signály o jednote a začlenení všetkých zložiek spoločnosti.
Vyslanec OSN pre Sýriu v tejto súvislosti podotkol, že aj samotný vodca HTS abú Muhammad Džawlání sa v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN zmienil, že sa „diskutuje o možnosti rozpustenia HTS“.

Podľa Pedersena najdôležitejším testom bude spôsob, akým budú organizované a implementované dohody o odovzdaní moci v Damasku.
„Ak zjednotíme rôzne sýrske strany a komunity, môže to byť skutočný začiatok niečoho nového pre Sýriu“ s podporou medzinárodného spoločenstva a „potom by sme mohli začať uvažovať o zrušení sankcií,“ myslí si Pedersen.
Rezort vnútra SR situáciu v Sýrii monitoruje
Ministerstvo vnútra (MV) SR situáciu v Sýrii aktívne monitoruje, boli prijaté okamžité opatrenia v oblasti previerok osôb z tohto regiónu. Ďalší postup bude rezort riešiť podľa aktuálneho vývoja v koordinácii s Agentúrou Európskej únie pre azyl či ďalšími členskými štátmi Európskej únie. TASR o tom v utorok informoval hovorca MV SR Matej Neumann. Slovenská republika je podľa neho v prípade potreby pripravená konať.
„V súčasnosti sa na území Slovenska nachádza 460 štátnych príslušníkov Sýrie, z toho 218 má udelený prechodný pobyt, 237 trvalý pobyt a 5 sýrskych občanov má udelený tolerovaný pobyt. Zároveň v roku 2023 požiadali o medzinárodnú ochranu štyria, kým v roku 2024 celkovo siedmi štátni príslušníci Sýrie. V súčasnosti v azylovom konaní neevidujeme žiadny otvorený prípad občana Sýrie,“ uviedol Neumann.
Viaceré krajiny pozastavujú vybavovanie žiadostí Sýrčanov o azyl
Veľká Británia a ďalšie európske krajiny uviedli, že po páde režimu Baššára al-Asada pozastavia vybavovanie žiadostí Sýrčanov o azyl. Hovorca britského rezortu vnútra uviedol, že ministerstvo „dočasne pozastavilo rozhodovanie o žiadostiach Sýrčanov o azyl, kým budeme hodnotiť súčasnú situáciu“. Informuje o tom web The Guardian.
Medzi prvými v Európe, ktorí zareagovali, bolo aj Nemecko, ktoré je domovom najväčšej európskej sýrskej diaspóry po tom, ako prijalo takmer milión Sýrčanov. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v pondelok uviedla, že koniec „brutálnej tyranie“ al-Asada je pre mnohých veľká úľava. „Mnohí utečenci, ktorí našli ochranu v Nemecku, majú teraz konečne nádej na návrat do svojej sýrskej vlasti a na obnovu svojej krajiny," dodala.

Jens Spahn zo stredopravicovej Kresťanskodemokratickej únie navrhol, aby Berlín ponúkol tisíc eur „každému, kto sa chce vrátiť do Sýrie“. Nemecká organizácia na presadzovanie práv utečencov Pro Asyl však takúto diskusiu odsúdila a poukázala na katastrofálne podmienky v Sýrii.
G7 bude rokovať o Sýrii
Prezidenti a predsedovia vlád štátov zoskupenia G7 budú v piatok prostredníctvom videokonferencie rokovať o Sýrii, kde počas uplynulého víkendu padol režim dlhoročného prezidenta Bašára Asada. Napísala to v utorok agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného amerického predstaviteľa, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
G7 je medzinárodné fórum, ktoré v čase svojho vzniku združovalo sedem priemyselne najvyspelejšími štátov sveta. Sú v ňom Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Taliansko a USA. Tieto štáty vo veľkej miere koordinujú svoju zahraničnú aj ekonomickú politiku.