Búrlivý politický rok 2024. Aké sú trendy? Sociológ: Atentát naštartoval rast Republiky, voliči Hlasu sa zmenili

Aj na tieto otázky v rozhovore pre Pravdu odpovedal šéf agentúry Ipsos a sociológ Jakub Hankovský. Z koaličných strán zaznamenala najväčší prepad Slovenská národná strana (SNS), ktorej sa vypomstilo paradoxne to, čo ju dostalo do parlamentu – spojená, no nestabilná, kandidátka.

Ako aktuálne vyzerá politická mapa?

Elektorát Hlasu sa výrazne obmenil a väčšia časť ich voličov, ktorá túžila po vláde zmierenia a nie po koalícii so Smerom, odišla k PS. Voliči totiž kedysi vnímali Hlas ako most medzi koaličnými a opozičnými stranami, no dnes tomu tak nie je a aj nový líder Mátúš Šutaj Eštok je vnímaný ako „ten, ktorý je naklonený Smeru“. Voličom tak nemusí byť sympatická ani rebélia štyroch nespokojných poslancov okolo Samuela Migaľa.

Smer si svoje preferencie drží, no prestáva to stačiť na prvé miesto a badateľný je aj náznak poklesu, no Ficovi voliči sú odolní voči kauzám a imúnni voči odchodom. Ak aj sú nespokojní, zväčša „len nevolia“. Do popredia sa dostáva Hnutie Republika, ktorého rast preferencií naštartoval atentát a viditeľné je aj kvôli úspešným eurovoľbám. Voličov berie SNS, ale aj Smeru.

Čítajte viac Ficova návšteva u Putina: Taraba ju kvituje, Migaľ hovorí o facke. Kto o nej vedel?

V opozícii dominuje PS, ktoré sa dostalo v prieskumoch viacerých agentúr na prvé miesto, no sociológ by bol ešte veľmi opatrný v tom, aby ich označil za lídrov prieskumov. Príchod Ivana Korčoka do strany síce neprinesie masívny prílev státisícov voličov, no PS určite pomôže zastabilizovať ich pozíciu a pre voličov je signál, že si vybrali správne. Istý nádych zaznamenalo aj Hnutie Slovensko Igora Matoviča, ale aj strana Za ľudí, keďže do budúcich volieb idú samostatne. Z mimoparlamentných strán sa k piatim percentám blížia Demokrati a vyskakovať začalo aj hnutie Borisa Kollára Sme rodina.

Hankovský v rozhovore skonštatoval aj to, že atentát bol premrhanou príležitosťou a aj keď sú snahy o zlepšenie politickej kultúry na mieste, malá skupinka poslancov na to zrejme vplyv mať nebude. Atentát aktuálne politici používajú skôr na dosiahnutie ich politických cieľov. Čo sa týka predčasných volieb, tie budú len vtedy, ak sa tak rozhodne Robert Fico.

Voliči Smeru sú imúnni, trestajú „nevolením“

Začala by som koalíciou. Aké sú základné trendy, čo sa týka koaličných strán Smer, Hlas a SNS v porovnaní so situáciou okolo parlamentných volieb, resp. pred nimi a po nich?

Oproti výsledku posledných parlamentných volieb nastali posuny pri všetkých koaličných stranách, čo sa týka voličskej podpory. Boli buď dlhodobé, systematické, prípadne nastávali rôzne výkyvy, ktoré často reagujú na aktuálnu politickú situáciu a na väčšie externé faktory. Začal by som Slovenskou národnou stranou, pretože tam je citeľný dlhodobý a kontinuálny pokles. Dnes sa už vo väčšine prieskumov politických preferencií a volebných modelov sa SNS drží relatívne hlboko pod hranicou zvoliteľnosti. V prípade strany Smer sme videli najväčšiu zmenu v období okolo atentátu na predsedu vlády Roberta Fica, kedy krátkodobo strane stúpla podpora. Rast však nebol udržaný a preferencie tak od atentátu nestúpali systematicky. Čo sa týka Hlasu, tá plus mínus od obdobia, kedy bol ich predseda Peter Pellegrini zvolený za prezidenta SR, kontinuálne stráca podporu. Stále sa drží v dvojciferných číslach relatívne vysoko nad hranicou 10 percent, dlhodobý trend však jasne ukazuje veľmi pomalý odliv voličov.

Smer aktuálne po všetkých veciach a po sporoch v koalícii, tvrdí, že je jediným stabilizujúcim prvkom koalície. Jeho podpora nezvykla nejako extrémne klesať, ak nepočítame atentát na Jána Kuciaka, lebo tam bol pokles výrazný. Aktuálne sa drží, v závislosti od prieskumu, okolo tých 20 až 25 percent. Vnímajú to stále tak aj voliči, že Smer je stabilným prvkom?

Z hľadiska dlhodobého vývoja preferencií je otázne, ako ďaleko do histórie by sme zašli. Ak sa pozrieme na výsledky parlamentných volieb, tak boli obdobia, kedy bol Smer zvyknutý skôr na výsledky nad 30 percent, prípadne dokonca v roku 2012 nad 40 percent. Prvý otras na dlhodobej úrovni podpory strany Smer nastal práve vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Vtedy preferencie prudko klesli a odrazilo sa to aj na výsledku volieb v roku 2020. Od volieb 2020 Smer síce mierne rástol, no odchod Pelegriniho a založenie strany Hlas načas vymenilo lídra rebríčkov – stal sa ním Hlas. Pre stranu Smer v medzivolebnom období klesla podpora na skutočne veľmi nízke čísla. Nejakú chvíľu to bolo dokonca pod 10 percent. Následne však Smer dokázal vyprodukovať volebný výsledok bezpečne nad 20 percent. Dnes sú ich preferencie, ako ste povedali, relatívne stabilné. Výkyv smerom hore nastal po atentáte, následne vidíme náznak trendu poklesu preferencií. Ale áno, vzhľadom na súčasné zloženie koalície, je Smer z tejto trojice jediný, ktorý síce má výkyvy, ale v princípe sa drží stále na úrovni nad 20 percent.

Výkyvy pri Smere sa stále pohybujú v rámci štatistickej odchýlky. Ale vidíme, že si podporu dokázali od roku 2020 získať naspäť. Je volič Smeru taký, že prepáči strane alebo Ficovi všetko? Alebo sú nejaké zlomové momenty, kedy si povedia, že už dosť, toto sa nám nepáči?

Ak sa budeme držať histórie a toho, ako voliči reagovali na rôzne faktory, môžeme povedať, že Smer má skutočne veľmi stabilný elektorát. Aj prieskumy potvrdzujú, že tzv. voličské jadro Smeru je jedno z najvyšších v rámci celého politického spektra. Čo sa týka odolnosti na či už kauzy alebo akékoľvek externé faktory, ktoré by voliča mali alebo mohli rozrušiť, tak v prípade strany Smer vidíme skôr to, že ich voliči, ak už sú zásadne nespokojní s niečím, čo strana urobila, tak sa skôr demobilizujú. To znamená, že na nejaké obdobie prestanú deklarovať podporu, možno dokonca nevolia vo voľbách, ak sa okolo nich niečo stane. No voliči sa dokážu za určitých okolností znova k strane vrátiť. Odchod Pellegriniho a skupiny výrazných tvárí v roku 2020 spôsobil, že mnohí voliči skutočne odišli od Smeru k Hlasu. Z rôznych dôvodov sa napokon voliči postupne k Smeru vrátili. Na tzv. transferoch voličov môžeme vidieť, aká je história voľby jednotlivého človeka. Mobilita voličov je medzi stranami, prípadne od toho, že idem voliť k tomu, že voliť nejdem, teda som v tej chvíli demobilizovaný a voľby vynechám. Ale to, čo je dôležité a podstatné – mobilita sa deje v uzavretých skupinách strán. Vidíme obrovskú previazanosť elektorátov Smer a Hlas, ale vidíme aj previazanosť medzi Smerom a SNS alebo hnutím Republika.

Čítajte viac Vianočný darček príbuzných čurillovcov: Zverejnili kompletné nahrávky z poľovníckej chaty

Keď ste hovorili o tej demobilizácii, ak opomenieme to, že časť voličov prešla k Hlasu a niektorí sa vrátili, ako môžeme chápať tú demobilizáciu? Vraveli ste, že ak sa aj niečo stane a voliči odídu, väčšinou nejdú voliť, ale neprejdú k inej strane a časom sa vrátia. Čiže je to také, že „nahnevám sa, chvíľu vzdorujem a potom sa nakoniec uzmierime a vrátim sa“?

Dá sa to tak povedať. Ale ak je človek verným voličom nejakej strany, čo teda v prípade Smeru je relatívne veľká časť ich elektorátu, tak je niekedy veľmi ťažké racionalizovať si rozhodnutie, že idem podporiť inú stranu. Je jednoduché „potrestať“ stranu tým, že k voľbám v tej chvíli neprídem a nepodporím ju. No urobiť rozhodnutie podporiť inú stranu, je o mnoho silnejšie. V prípade, že sú to strany názorovo blízke, napríklad presun od Smeru k Hlasu, je to rozhodnutie, ktoré si mnohí voliči dokázali vysvetliť. Jednoducho to zapadalo do ich vnímania politiky a ich názorov. Preto je mobilita často ohraničená práve názorovo blízkymi stranami, aby si volič nemusel sám pred sebou obhajovať, prečo volil niekoho, s kým dnes už úplne nesúznie. Úplne najjednoduchšie je nejsť voliť. Demobilizácia je v prípade verných, lojálnych voličov veľmi často únikovou stratégiou ako dať najavo, že nie sú v tej chvíli so stranou úplne spokojní a nechcú ju podporiť.

Elektorát Hlasu sa výrazne zmenil

Je strana Smer spätá s osobou Roberta Fica? Čo by mohol spraviť s jej elektorátom jeho odchod? On to už naznačil vo svojich predikciách, že nebude lídrom večne. Mohlo by to nejakým spôsobom stranu ovplyvniť?

Vo všeobecnosti je slovenská politika dosť personifikovaná a dôležitosť pozície lídra je dodaná aj volebným systémom. Máme jeden volebný obvod, líder je lídrom pre celé Slovensko. Tak sa buduje strana, tak sa vedie aj volebná kampaň. Aj v minulosti sme videli, že odchod lídra môže stranu buď pochovať, alebo strana dokáže odchod a výmenu lídra zvládnuť. Sú rôzne indikátory, nedá sa na to jednoznačne odpovedať, ako by to dopadlo. Avšak vidíme nakoniec aj v nedávnej minulosti výmenu Pellegriniho za nového predsedu Matúša Šutaja Eštoka. Videli sme zmeny v strane SaS v nedávnom období a aj Progresívne Slovensko relatívne často striedalo predsedov. Takže vidíme aj ten opačný pohľad a to, že výmena aj veľmi populárneho lídra nemusí automaticky znamenať zásadný pokles podpory danej strany. Robert Fico je tvárou Smeru, kľúčovým lídrom, ktorý má vysokú dôveru elektorátu Smeru. To je napríklad odlišné od SaS, kde v čase, keď sa menil predseda, Richard Sulík nemal úplne maximálnu dôveru celého elektorátu. V strane sa stával trochu kontroverznou osobou aj z pohľadu voličov. Vždy je tu otázka, akým spôsobom a kto dokáže predsedu nahradiť. V Smere napriek tomu, že ho v roku 2020 opustilo mnoho výrazných a obľúbených tvári, stále vidíme iných podpredsedov alebo iné kádre, ktoré majú relatívne vysokú dôveru ich vlastného elektorátu. Myslím si, že odchod Roberta Fica by nemusel automaticky znamenať zásadný kolaps podpory strany Smer.

Mohlo by to mať niečo spoločné aj s tým, ako si strany „naučia“ svojich voličov? Ako ste hovorili, PS malo viacero lídrov a nebolo od začiatku naviazané na nejakú výraznú osobnosť. Môžu si strany takto vycvičiť svojich voličov?

V princípe áno, volič si na to vie zvyknúť. PS začalo z rôznych dôvodov lídrov striedať už od začiatku. Volič nebol naučený na to, že tam je 20 rokov rovnaký líder. Ľudia sú adaptabilní. Je veľmi dôležité, ako sa potom zachová odchádzajúci líder. Peter Pellegrini je stále čestným predsedom strany Hlas, stále relatívne priaznivo pôsobí alebo sa vyjadruje smerom k Hlasu. Rovnako tak bývalí predsedovia PS poväčšine zostali podpredsedami alebo minimálne relatívne výraznými tvárami v strane. Dôležitá je aj komunikácia. V princípe takáto výmena môže prebehnúť. Otázka je, ako sa potom novej role chopí jej nový predseda.

Hlas zažil viacero otrasov. Od vzniku bol preferenčne v rebríčkoch na prvom mieste. Potom sa to vo februári 2023 zmenilo – Fico opäť chytil líderstva. Neskôr Pellegrini odišiel a nahradil ho Matúš Šutaj Eštok. Celkovo je vnímaný ako „ten, ktorý je naklonený Smeru“. Naopak, možno nejaká časť očakávala, že sa od Smeru odlíši. Koniec koncov očakávali to aj niektorí členovia Hlasu, čo vidno teraz aj na skupinke nespokojných poslancov. Sami priznali, že v strane je pnutie. Môže to, že majú medzi sebou nezhody členovia, ovplyvniť preferencie strany?

Nezhody nie sú nikdy dobré, akékoľvek sú ich príčiny a akokoľvek nakoniec dopadnú, volič ich úplne nechce vidieť. Určite nie vnútrostranícke. Nepomáha to žiadnej strane. Videli sme, že volič je dnes, najmä od volieb v roku 2023, veľmi citlivý na akékoľvek nezhody práve preto, že aj súčasná koalícia si do veľkej miery postavila kampaň na tom, že prinesie pokojné vládnutie, nebude sa hádať a vymedzovala sa voči relatívne turbulentnému politickému obdobiu z čias vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Takže nezhody nie sú z pohľadu udržiavania a získavania si nových voličov dobré. Hlas v roku 2023 vo voľbách podporoval elektorát, ktorý nebol rozdelený na dve úplne homogénne skupiny. Skladal sa z voličov, ktorí mali napríklad Smer ako svoju druhú voľbu a preferovali a videli budúcnosť Hlasu v sociálno-demokratickej koaličnej vláde práve so Smerom. Potom tam bola časť voličov, ktorí vnímali Hlas skôr ako stranu, ktorá by mohla byť mostom medzi koalíciou a opozíciou. Dokonca priam preferovali, aby Hlas vstúpil do vlády zmierenia či už s PS, alebo s ďalšími opozičnými stranami. Hoci strana Hlas nestratila zásadný podiel voličov, prebehla vnútorná obmena elektorátu. Dnes sú takmer všetci podporovatelia Hlasu jednoznačne presvedčení o tom, že Hlas patrí do koaličnej vlády so Smerom a určite nepatrí do vlády s PS a opozičnými stranami. Pri dnešných podporovateľoch Hlasu nevidím úplne priestor na to, aby ich taký ten, nazvem to expresívne, rebelský postoj štyroch poslancov potešil a povedali by si, že je to vlastne super. Hlas to tlačí naspäť do koalično-opozičného priestoru a do stredu.

Čítajte viac Rebelov v Hlase je viac, v strane prebieha debata. Má to koalícia nahnuté? Politológ: Ich odchod by bol veľký problém

Kam odišla tá časť voličov, ktorá bola za tú možnosť, aby išli do koalície s PS? Pretavilo sa to niekde?

Odišli k rôznym stranám. Možno pre niektorých prekvapujúco, ale časť odišla práve do PS a dnes mu deklarujú podporu. Časť bola demobilizovaná a časť odišla štandardne k rôznym stranám. Niekedy transfery prebiehajú medzi rôznymi stranami aj nelogicky, ale často sú to tak malé skupiny ľudí, že to nemá význam komentovať.

SNS padá, Republika štartuje

Pristavila by som sa pri SNS, lebo jej klesla podpora najviac. Štandardne neplatí preferenčná rovnica, že jedna plus jedna je dva. Preferencie sa nesčítavajú. SNS sa však pred voľbami spojila s menšími stranami a podarilo sa jej to. Po voľbách preferencie SNS klesli a teraz je pod hranicou zvoliteľnosti. Nedávno odišiel od Danka Rudolf Huliak a ďalší dvaja poslanci, ktorí sú v Národnej koalícii. Môže to zásadným spôsobom ovplyvniť SNS alebo sa už zastabilizovali medzi dvoma až tromi percentami?

Je ťažké predvídať ďalší vývoj, ale hranica dvoch až troch percent už pre mnohé strany znamená dno. Vidíme, že SNS vedie veľkú bilbordovú kampaň, pripomína sa voličom, pripomína im svoje úspechy alebo kroky, ktoré by mali ich elektorátu či ľuďom podľa nich pomôcť. Nečakal by som, že budú radikálne klesať. SNS sa aj v medzivolebnom období, ale aj v období vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, prípadne ešte Ľudovíta Ódora, pohybovala práve niekde okolo troch percent. Je to jej dlhodobá stabilná úroveň podpory. Je potrebné uznať, že volebná stratégia, postavenie kandidátky a kampane sa SNS podarila. Síce nakoniec kandidovali ako strana pod názvom SNS, ale fakticky išlo o koaličnú kandidátku. Pestrosť zvolených poslancov bola skutočne široká. Okrem strany Život Tomáša Tarabu tam bola i Národná koalícia Rudolfa Huliaka a ďalší. Na kandidátke bolo viacero subjektov a výrazných nezávislých osobností, ktoré viedli vlastnú kampaň a oslovovali vlastných podporovateľov. Často boli úspešní v priestore internetu a na sociálnych sieťach. Všetko do seba zapadlo a súčet podporovateľov stačil. Síce tesne, ale stačil na to, aby sa do parlamentu dostali. Samozrejme, prejavili sa rôzne nezhody a možno nespokojnosť s vládnutím tejto veľmi heterogénnej skupiny, aj politikov a najmä voličov, a preferencie sa vrátili k dlhodobému trendu. Riziko takýchto kandidátok a spojení je, že povolebná spolupráca, je často náročná a nestabilná. A tak to aj nakoniec dopadlo. Merali sme aj Národnú koalíciu od chvíle, kedy oznámili, že sa so SNS nechystajú ďalej spolupracovať. Národná koalícia má tiež svoju podporu, síce je to pod jedným percentom, ale aj to sa počíta.

Asi nemôžeme očakávať pri Národnej koalícii, že v blízkom čase vystrelí na štyri percentá?

Asi nie. Sú to stále podobní voliči, ktorí sa prelievajú práve od SNS. Od volieb odišlo najviac jej voličov k Smeru a časť k Republike. Ak by mala Národná koalícia zásadne preferenčne stúpať, tak musí osloviť voličov Republiky, SNS a možno Smeru. No Smer je v tomto relatívne imúnny na odchody voličov a zatiaľ, a dáta to potvrdzujú, voliči od Smeru odchádzajú k Hlasu v prípade, že im príde Smer príliš radikálny. V prípade Matúša Šutaja Eštoka je otázne, či voliči Smeru, ktorí budú mať pocit, že Smer má príliš ostrý jazyk, pôjde k Hlasu, alebo nie. Byť umiernenejšou tvárou Hlasu bolo doménou Petra Pellegriniho. Potom je to trestanie spomínanou demobilizáciou a možno vyčkávaním, kým strana znova nezíska dôveru spiaceho voliča.

Môže hnutie Republika nahradiť SNS? Hovorilo sa to aj pred parlamentnými voľbami 2023, kedy mali cez 10 percent počas vrcholu jeho preferencií, no po voľbách sa do parlamentu nedostali. Je teraz situácia iná?

Áno, ich dlhodobý priemer bol okolo volieb zhruba sedem percent. V prieskumoch sa môže stať, že niekto jednorazovo vyskočí, preto je lepšie sledovať viacero prieskumov a pozerať sa na priemery. Vo voľbách 2023 mali tesne pod tými piatimi percentami a naopak SNS tesne nad. Stačilo, že jeden percentuálny bod voličov by podporoval Republiku a nie SNS a obraz by bol opačný. Republika preferenčne rastie a má štátny príspevok na to, aby mohla fungovať a politicky komunikovať. Zároveň sa môže vymedzovať voči opozícii aj koalícii. Zároveň sa im podarila kampaň do Európskeho parlamentu, má europoslancov, je viditeľná a dnes sa pohybuje na svojom vrchole, no ešte stále môže rásť. Efekt dnešnej podpory Republiky je ten, že voliči SNS nie sú až tak so stranou spokojní a časť voličov Smeru možno očakáva ešte radikálnejší slovník. Dlhodobý rast preferencií Republiky naštartoval samotný atentát na premiéra. Tesne po ňom boli aj eurovoľby. Môžeme špekulovať, že atentát možno spôsobil miernu radikalizáciu časti voličov, ktorí očakávali aj trochu ostrejšie kroky zo strany Smeru a momentálne prešli k Republike, ktorá ich v tomto oslovuje viac. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať. Dnes má Republika jednoznačne preferenčne lepšiu pozíciu než SNS. Má lepšie karty. Ako by sa potom skladala vláda, to už je úplne iná otázka.

Má na voličov vplyv, ak by napríklad Smer alebo Hlas, ak sme v špekulatívnej rovine, inklinovali k tomu ísť do koalície s Republikou? Neodrádzalo by to jadro voličov Smeru a Hlasu?

Dá sa povedať, že väčšia časť elektorátov je otvorená spolupráci s Republikou viac, než napríklad pred voľbami v 2023, kedy napríklad časť elektorátu Hlasu boli voliči, ktorí mali ako svoju druhú voľbu Progresívne Slovensko, prípadne túžili po širšej vláde zmierenia. Kampaň vždy ukáže, ako sa strany polohujú. Akceptovanie rôznych krokov a postojov, s kým do vlády pôjdeme alebo nie, sa dá u voliča do istej miery tiež naučiť. Dá sa na to vhodne, dlhodobou komunikáciou pripraviť a následne je aj ten krok prijatý pozitívnejšie.

Korčok PS pomôže, Matovič sa nadýchol

Poďme teraz na opozičné parlamentné strany. Aké sú tam trendy? Badať u niekoho výraznejšie výkyvy?

Jednoznačným lídrom opozície je Progresívne Slovensko, ktoré odskakuje od zvyšku aj preferenčne. PS vo väčšine prieskumov už na líderskej pozícii preskočila stranu Smer, no je to stále v rovine intervalu spoľahlivosti dvoch, troch percent. Sú prieskumy, kde je to viac, ale v tomto by som bol opatrný. Myslím, že čas ukáže, či ten trend bude pokračovať, a to najmä pri Smere, pretože PS rastie – síce pomaly, ale dlhodobo a dostalo sa výrazne nad úroveň svojho volebného zisku. V prípade Smeru teraz vidíme pokles, ale pokiaľ sa znova zastabilizuje, tak sa môže dostať na podobnú úroveň. Čo sa týka ostatných strán – v SaS prebehla výmena predsedu, čo zásadne neotriaslo preferenciami strany, pohybujú sa stále niekde medzi šiestimi až siedmimi percentami. V KDH je to podobne a predpokladám, že nie sú úplne nadšení z terajších preferencií, ktoré sú síce stabilné, ale vždy v rizikovom pásme. No a potom tu máme hnutie Slovensko Igora Matoviča, ktoré zaznamenalo zaujímavý vývoj, pretože v istej chvíli strácalo podporu a až donedávna časť voličov prechádzala k mimoparlamentným Demokratom. V poslednej dobe však znova vidíme náznak obratu a návrat k úrovni piatich percent. Hnutie Slovensko verejne deklarovalo, že do ďalších volieb už bude vstupovať ako samostatná strana. Prispôsobili sa tomu aj prieskumy a dnes vidíme samostatne aj preferencie strany Za ľudí alebo Kresťanskej únie. Strana Za ľudí sa v niektorých prieskumoch pohybuje okolo dvoch, takmer troch percent. Vyzerá to tak, že celý tento blok strán sa znova začína nadychovať a uvidíme, či sa dostane na hranicu piatich percent a bude znova hrať významnejšiu rolu. Parlamentná politika je iná vec. Hnutie Slovensko má po relatívne dobrom volebnom výsledku stále veľký počet poslancov. Pod hranicou zvoliteľnosti máme stranu Demokrati, ktorá atakuje päť percent a najmä pred eurovoľbami čerpali práve od voličov Hnutia Slovensko.

Ak hovoríte o Hnutí Slovensko, ako dlho badať nejaký nádych? Teraz navštívili vilu Petra Kažimíra, čo je taká typická akcia pre Matoviča a jeho poslancov a videli sme nejaký nárast. Dá sa to vnímať tak, že naozaj stúpajú, alebo to bolo niečo jednorazové?

To nevieme povedať, pretože toto presne je efekt, ktorý sa v prieskumoch deje. Takýmito aktivitami dokáže osloviť cieľovú skupinu, a nemusia to nutne byť len jeho jadroví voliči, ale aj sympatizanti, ktorí majú Hnutie Slovensko ako druhú alebo tretiu voľbu. V momente, keď získajú viac mediálneho priestoru, dostanú sa na oči a zhodou okolností sú v tom čase merané preferencie, tak to môže mať krátkodobý vplyv. Práve preto je veľmi riskantné interpretovať nejaké skoky alebo vývoj z jedného alebo dvoch prieskumov. Budeme to sledovať, či dokážu znova konzistentne rásť a vrátiť sa na politickú mapu.

PS už bolo vo viacerých prieskumoch na prvom meste a predbehlo Smer. Nie je to výrazný rozdiel, je to pár percent. Kedy by sa dalo s istotou povedať, že je v tomto prípade PS lídrom prieskumov? Vo februári 2023 bol dlhodobo na prvom mieste Hlas. Potom sa to zlomilo predvolebnou kampaňou a automaticky sme povedali, že Smer je lídrom rebríčkov. Kedy je ten moment, keď už môžeme povedať, že je niekto lídrom?

Tá novinárska skratka často vzniká jedným alebo dvoma prieskumami, kedy sa lídri vymenia, ale je tam niekoľko aspektov, ktoré treba brať do úvahy. Dôležitý je samotný rozdiel medzi dvoma stranami. Máme interval spoľahlivosti, ktorý vychádza z miery istoty a miery pravdepodobnosti, že ten výsledok, ktorý komunikujeme, tá stredová hodnota je správna. Ak mám hovoriť exaktne a štatisticky presne, tak spravidla je to tak, že ten interval spoľahlivosti je plus mínus tri percentá. Stále hovoríme o istote približne 95 percent. V momente, ak je v prieskume väčší rozdiel, teda ak by PS viedlo aspoň o tri percentuálne body, ideálne viac, tak v danom prieskume môžeme hovoriť, že je veľmi pravdepodobné, že skutočne je to poradie takéto. V prieskume môžu byť aj ďalšie odchýlky spôsobené metódou zberu dát a pod. Preto je istejšie pozrieť sa na niekoľko prieskumov viacerých agentúr. Ak sa bude PS dlhodobo v opakovaných meraniach viacerých agentúr pohybovať na úrovni aspoň tri percentuálne body nad Smerom, vtedy si myslím, že je úplne bezpečné interpretovať výsledky tak, že sa stáva lídrom preferenčného rebríčka. Na druhej strane tie indície sú, myslím si, celkom zrejmé a ak sa pozrieme na trend, vidíme, že výmena prebehla tým, že PS dlhodobo rastie a Smer naopak osciluje. Po atentáte stúpol a teraz vidíme náznak poklesu. O tom, prečo to tak je, môžeme špekulovať. Vidíme, že pokles je často spôsobený demobilizáciou či nespokojnosťou s vládnou politikou, čo bude pravdepodobne spojené s predpokladanými dôsledkami konsolidačného balíčka a jeho dopadu na životnú úroveň voličov. Ak sa prejavia, v tej chvíli sa môžu voliči demobilizovať, lebo si povedia, že ani Smer neurobil tú politiku tak, aby sa im dobre žilo. Zároveň stále platí, že Smer dokáže dobre odolávať aj takýmto poklesom a z dlhodobého hľadiska jeho preferencie skôr oscilujú, než aby dlhodobo rástli alebo klesali.

Spomenuli ste konsolidáciu, to je pri Smere asi najväčšia neznáma. Naopak pri PS je to vstup Ivana Korčoka do strany. Aký vplyv predpokladáte, že to môže mať na PS? Môže prilákať umiernenejších voličov?

Treba si vždy pripomenúť, že Ivan Korčok je politik, človek, ktorý ešte v relatívne nedávnej dobe získal 1,2 milióna hlasov v prezidentských voľbách a zviedol vyrovnaný súboj s najpopulárnejším politikom na Slovensku Petrom Pellegrinim. Je to človek s vysokým politickým kapitálom, a očakávania, že jeho vstup do straníckej politiky musí mať nejaký efekt sú na mieste. Zároveň treba povedať, že ľudia, ktorí Korčoka v prezidentských voľbách podporili, sú z veľkej časti aj voličmi PS, prípadne strán, ktoré sú postojovo a názorovo blízke. Masívny prílev státisícov voličov teda prebehnúť ani nemôže. Zatiaľ sú nejaké indikácie, že jeho vstup do strany neprinesie skok piatich percent, nemá ani odkiaľ. Nečakám to a nenaznačujú to zatiaľ ani prieskumy. No zároveň platí, že Ivan Korčok ako osoba predstavuje pre PS skutočne veľký potenciál na to, aby strane pomohol dlhodobo získať nových voličov. Pokojne umiernených a možno viac stredových voličov. Korčok si aj vďaka prezidentskej kampani dokázal vybudovať takmer absolútnu poznateľnosť, vysokú dôveru, ktorú si drží dodnes. V tomto ohľade je to určite významná osobnosť, ktorá PS posilnila. Avšak nie je na mieste čakať, že to bude mať okamžitý efekt na rast voličských preferencií. Z môjho pohľadu akvizícia Ivana Korčoka z krátkodobého hľadiska mala skôr retenčný než akvizičný efekt – pomohla a pomáha skôr udržiavať si súčasný elektorát, ktorý je väčší než bol vo voľbách 2023 a ktorý je heterogénnejší a možno aj viac stredový a práve vstup Korčoka môže voličov utvrdiť v tom, že ich hlasy sú dané tej správnej strane. Myslím si, že z pohľadu PS to určite bude dlhodobo veľký prínos. Krátkodobo je efekt taký, že zabránil odchodu časti voličov, ktorí by možno Korčoka nasledovali do inej strany.

Pán Korčok v prezidentskej kampani hovoril, že chce oslovovať aj voličov koalície. Vy ste hovorili teda, že PS malo spomedzi koaličných strán najväčší prienik s Hlasom a teraz voliči Hlasu, ktorí inklinovali k PS, odišli. Mohol by nejakým spôsobom prilákať voličov Hlasu? Pri Smere a SNS nepredpokladám, že by mal nejaký výtlak.

Názorová a hodnotová priepasť medzi týmito skupinami strán a ich elektorátu je veľká. Zároveň prerod napríklad od Smeru k PS alebo naopak, je často buď vplyvom zásadnej udalosti, často aj osobnej, alebo je to prerod veľmi pomalý a postupný. Smerujem k tomu, že časť voličov Hlasu, ktorá nie je spokojná so súčasnou politikou vlády sa stala nevoličmi. Z „nevoličstva“ sú znova dve cesty – buď sa vrátim, pretože ma tá strana znova z nejakého dôvodu mobilizuje, alebo je to medzikrok k tomu, že začnem byť otvorený kampani, názorom a komunikácií aj strany, ku ktorej by som asi pravdepodobne okamžite nepreskočil. Z dlhodobého hľadiska je ambícia oslovovať aj voličov vládnej koalície na mieste. Povedal by som, že ide skôr o voličov, ktorí dnes už možno úplne vášnivo nepodporujú vládnu koalíciu. Máme tu aj voličov, ktorí dnes deklarujú, že by voliť nešli, čo je náznak nespokojnosti a voličov, ktorí dlhodobo nevolia, čo je vždy skupina, ktorú je ťažko mobilizovať, no v niekoľkých posledných voľbách sme videli veľmi úspešnú mobilizáciu.

Pri opozícii sa aktuálne opäť hovorí o spájaní. Bola to veľká téma aj pred voľbami 2023, no nepodarilo sa to a mnohí kritizovali efekt „druhej SDKÚ“. Aké spájanie by podľa vás dávalo preferenčne zmysel? PS z toho zrejme môžeme vynechať, pokiaľ by nešlo o široký blok strán.

Spájanie môže priniesť dobrý výsledok, videli sme to nakoniec v týchto posledných voľbách. Či už to bola SNS, alebo vtedy ešte OĽaNO, spojenie im pomohlo dosiahnuť métu, ktorú by pravdepodobne sami nedosiahli. V prípade SNS som si takmer istý, pretože to prekročili veľmi tesne a videli, kto primárne získal preferenčné hlasy. Nevýhodou spájania je povolebná spolupráca. Takýto spojený subjekt preberá na seba všetky kauzy, neúspechy, krivdy, útoky na kohokoľvek z koaličnej kandidátky. Stáva sa ľahším terčom aj pre konkurenčné strany a pre antikampaň. Spojenie kritickej masy strán, ktoré by ašpirovali na víťazstvo vo voľbách, čo sa nakoniec stalo v parlamentných voľbách v Českej republike, dáva zmysel, pretože zvíťaziť vo voľbách je psychologická výhoda a je aj možnosťou na to, aby neprepadli hlasy menších subjektov, ktoré by v takomto bloku boli. To je v podstate príbeh SDKÚ, čiže je to jedna z ciest a je možné, že súčasné opozičné strany takto budú postupovať. V tomto prípade by sa spájanie nemohlo vyhnúť ani PS, ak by toto bolo ambíciou. Ak by bolo cieľom zabrániť prepadu strán, ktoré sa pohybujú pod alebo okolo hranice zvoliteľnosti, v tej chvíli sa vedia spojiť tri alebo štyri politické strany, ktoré by možno vstup do parlamentu samostatne riskovali. Otázne je, ako koherentná bude ich spolupráca, ako by zvládli spoločnú kampaň a ako by prebehlo spájanie. V posledných parlamentných voľbách sme videli dva príbehy: SNS, Národnú koalíciu a ďalších partnerov a potom snahy o spájanie na strane Demokratov a ďalších.

Z mimoparlamentných strán sme nespomenuli Borisa Kollára a Sme rodinu. Aj on sa tiež teraz snaží o návrat. Je ešte možný?

Je to zaujímavý fenomén. Dokonca je v niektorých prieskumoch už nad troma percentami a snáď atakuje aj štyri percentá. Trend rastu je tam vidieť od polovice alebo od konca leta tohto roka. Príčiny sa dajú relatívne jasne identifikovať. Boris Kollár začal znova politicky komunikovať a zdá sa, že má stále dôveru časti voličov, ktorí sa k nemu vrátili. Hnutie Sme rodina je značkou, ktorá zrejme dokáže aj naďalej oslovovať voličov. Návrat do troch – štyroch percent sa dá. Dve až tri percentá je taký základ, jadro, ktoré si tie strany držia, ak sa nič nestane. Omnoho ťažšie je dostať sa z tých štyroch percent k šiestim alebo siedmim. To isté platí aj pre SNS, samozrejme.

Predčasné voľby budú, len ak to bude chcieť Fico

Tento rok sa toho odohralo politicky veľa, no najvýraznejšou bol atentát. Mnohí čakali, že to zmení politickú kultúru a odrazilo sa to aj na preferenciách. Ale vidíme, že časom to nejako opadlo, preferencie sa ustálili, no nálady v spoločnosti sa paradoxne vyostrili ešte viac. Čo atentát zmenil?

Ja som krátko po atentáte povedal, že očakávam, že sa politický život relatívne rýchlo vráti do starých koľají. Nakoniec sa to naplnilo. Preferencie, podpora strán aj politická komunikácia sa myslím si viac-menej skutočne vrátili do starých koľají. Ak mám byť pesimista, tak by som povedal, že ten atentát, akokoľvek bol hrozný, bol premárnenou príležitosťou práve na to, po čom volali mnohí. Mimochodom z oboch strán politického spektra. Volali po zmierení, upokojení vášní a podobne. Žiaľ, nebadať to. Takáto udalosť môže často viesť k ešte väčšej radikalizácii spoločnosti alebo politiky. Mám pocit, že napriek významnosti ä udalosti, vlastne zapadla medzi mnohé ďalšie a zvýraznila niektoré aspekty politiky – stala sa silným komunikačným prvkom pre stranu Smer a Roberta Fica. Pred pár dňami atentát spomenul v súvislosti s rokovaniami s Lekárskym odborovým združením. Takže atentát je významná udalosť, ku ktorej sa budú politici pravidelne vracať, no nejaký zásadný vplyv na vývoj slovenskej politiky nemal.

Čo sa týka nespokojnej skupinky v Hlase, sú to síce len štyria poslanci, ale je ich výrazne počuť. Snažia sa nejakým spôsobom otvoriť tému, že politici by mali byť zástupcami ľudu a komunikovať slušnejšie. Koniec koncov, pán Migaľ to povedal pri uznesení, ktoré zatiaľ kvôli nezhodám neprešlo. Koalícia v ňom chcela odsúdiť údajné vulgarizmy na opozičných protestoch, čo chcel Migaľ doplniť tak, aby sa to týkalo všetkých. Odsúdil aj vulgarizmy, ktoré kričal Ľuboš Blaha na protestoch, poslanci by mali podľa neho ísť príkladom. Mohol by toto byť nejaký začiatok novej vlny politikov? Môžeme sa ešte dostať ku kultivovanejšiemu prejavu?

Určite. Prejav Samuela Migaľa, respektíve to, čo momentálne prezentuje aj v súvislosti s upokojovaním spoločnosti, pripomína komunikáciu Petra Pellegriniho, ktorý sa vyjadruje podobne a normatívne to hodnotíme ako pozitívne. Hodnota slušnosti a umiernenejšieho vyjadrovania v politike je univerzálne správna a malo by to tak byť, takže aj takéto snahy sú sympatické. Realita ukáže, či je to osamotený hlas. Predsa len Pellegrini je politik s omnoho väčším vplyvom a dnes je v najvyššej ústavnej funkcii a je otázne, akým spôsobom to dokáže formovať politickú scénu a úroveň politické kultúry. Žiaľ, myslím si, že nie až tak, ako by sme očakávali. Takže vplyv komunikácie poslancov okolo Migaľa by som asi tiež nepreceňoval, aj keď myslím si, že je treba oceniť každú snahu o upokojenie a zlepšenie politického dialógu a kultúry.

Koaliční politici dnes, otvoril to Fico, často operujú s pojmom predčasné voľby. Na ich schválenie potrebujeme 90 hlasov. Je naozaj veľmi nereálne, aby sa tie predčasné voľby v najbližšom čase udiali. Hypoteticky, pre ktoré strany by to teraz v tomto období dobré a pre ktoré naopak nie?

Predčasné voľby budú, ak to bude chcieť Robert Fico a ak sa tak rozhodne vládna koalícia. Majú to v rukách. Ak by teda boli, kvôli lehotám by neboli hneď. Takže vychádzať z dnešných preferencií nie je úplne korektné, pretože samotný efekt predčasných volieb, a toho, že sa vláda dobrovoľne vzdala vládnutia, je silný a videli sme to pri každých predčasných voľbách v histórii Slovenskej republiky. Nasledovala by kampaň, počas ktorej sa v posedných týždňoch a dňoch dejú veľké transfery voličov. Je ťažké povedať, či by pokračovali trendy, ktoré sú nastolené dnes. Ale ak mám odpovedať konkrétnejšie, tak PS rastie a zdá sa, že sa ustaľuje na čele rebríčka, pre nich by to zlé nebolo. Dá sa očakávať, že by mali lepší volebný výsledok než v ostatných parlamentných voľbách, ale individuálny výsledok strany je často len jedna časť skladačky. Otázna je účasť a úspech ostatných strán. Niekedy naozaj charakter vlády a to, kto je schopný vládnuť, stojí na tom, či sa o stovky alebo tisíce hlasov nejaká strana do parlamentu dostane alebo nie, od čoho závisí aj skladanie rôznych koaličných vlád. Aj súčasná vláda vládne s krehkou väčšinou.

Čítajte viac Pellegrini čaká od Fica vysvetlenie cesty k Putinovi. Diplomat Demeš: Prezident by mal teraz oznámiť, kedy pôjde do Kyjeva

Neodrádza voličov, keď sa hovorí o predčasných voľbách? Keď o tom hovoria koaličné strany? Lebo im dali dôveru, vyskladali koalíciu a po roku začnú hovoriť o predčasných voľbách.

Určite, no nie je to tak, že sa raz alebo dvakrát spomenú predčasné voľby a zrazu nastane úbytok dvoch percentuálnych bodov voličov. Nie je to dobrý signál pre voličov, možno to narúša aj ich očakávania, najmä voliči Smeru a koaličných strán čakali, že príde profesionálna, stabilná vláda, ktorá sa nebude hádať, nebude mať roztržky. Sú to negatívne faktory. Osobne si myslím, že ten diskurz o predčasných voľbách, najmä zo strany vládnej koalície, je stále tak slabý a tak marginálny, že to nemôže mať momentálne vplyv na postoj a nálady ich voličov.

Máte nejaký odhad na budúci rok, ako sa bude situácia vyvíjať? Kto prekvapí, kto nie?

Nemám odhad, ani ho nechcem úplne komunikovať, ale trendy, ktoré sú rozbehnuté a sú jasné. Progresívne Slovensko môže pri svojom kontinuálnom raste naraziť na strop svojho potenciálu, ktorý je zhruba na úrovni strany Smer. Myslím široký potenciál, to znamená väčší objem voličov, ktorí zvažujú ich voľbu, prípadne ich neodmietajú. Nedá sa rásť donekonečna, každá strana urobí zákonite nejakú chybu v komunikácii, príde nejaká kauza, čokoľvek. No PS má dnes rastovú krivku rozbehnutú dlhodobo najlepšie. V prípade Smeru je to vždy veľmi nejasné, rozhodujúcim faktorom bude, či sa konsolidačný balíček na životnej úrovni nejakej časti obyvateľstva prejaví, alebo nie, a to môže byť oboma smermi. Môže sa prejaviť a strany vládnej koalície to nebudú schopné dostatočne obhájiť, čo na ne bude mať negatívny vplyv. Prípadne sa nemusí prejaviť, alebo sa nemusí prejaviť v častiach, ktoré tvoria základ ich elektorátov – v prípade strany Smer sú to často starší voliči v dôchodkovom veku a voliči s nižším príjmom. Čiže ak sa týmto skupinám nebude žiť horšie, tak vládna koalícia to môže otočiť a komunikačne využiť na to, aby poukázala, že opozícia strašila pred obrovskými dopadmi konsolidácie, ktoré neprišli, čo im môže pozíciu vylepšiť alebo zastabilizovať. Tak či onak, konsolidácia bude určite obrovským faktorom vo vývoji politických preferencií, pretože vieme, že ľudia často volia aj na základe toho, ako dobre sa im žije.