1039. deň: Kurská oblasť môže byť čoskoro opäť celá ruská. Kremeľ vníma Slovensko ako neutrálnu krajinu

Čítajte viac 1038. deň: Ukrajinci zajali prvého Severokórejčana, neskôr zomrel, tvrdia tajné služby. Pellegrini zvažuje cestu na Ukrajinu

22:06 Ruská štátna spoločnosť Gazprom v sobotu oznámila, že 1. januára 2025 zastaví vývoz zemného plynu do Moldavska. Ako dôvod uviedla sporný nesplatený dlh tejto krajiny, ktorá sa mimoriadnymi opatreniami pripravuje na obmedzenia dodávok elektriny.

Gazprom vo vyhlásení uviedol, že si vyhradzuje právo podniknúť ďalšie kroky vrátane vypovedania zmluvy so spoločnosťou Moldovagaz, v ktorej ruský plynárenský gigant vlastní väčšinový podiel.

Kišiňov v reakcii Moskvu obvinil, že energetické dodávky používa ako zbraň. Moldavský premiér Dorin Recean rozhodnutie Gazpromu odsúdil s tým, že jeho vláda neuznáva dlh uvádzaný touto ruskou firmou.

Gazprom tvrdí, že Moldavsko dlhuje takmer 709 miliónov dolárov za dodávky plynu z minulosti. Moldavsko s odvolaním sa na britské a nórske audítorské firmy hovorí o dlhu zhruba 8,6 milióna dolárov.

Moldavský parlament tento mesiac schválil zavedenie stavu núdze v energetickom sektore pre obavy, že Rusko ponechá krajinu bez dostatočných dodávok energetických surovín počas zimy. Vláda v piatok oznámila sériu opatrení na šetrenie elektriny od 1. januára. Patrí k nim zníženie osvetlenia verejných a komerčných budov o najmenej 30 percent a prevádzka energeticky náročných podnikov mimo špičky.

Ukončenie dodávok plynu zastaví zásobovanie najväčšej moldavskej elektrárne Kuciurgan, ktorá sa nachádza v proruskom separatistickom regióne Podnestersko a vyrába väčšinu elektriny v krajine. Elektráreň je zásobovaná iba ruským plynom cez Ukrajinu, ktorá od 1. januára zastaví tranzit ruského plynu cez svoje územie.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová obvinila Gazprom, že vyvoláva energetickú krízu, pretože odmieta dodávať zemný plyn alternatívnymi trasami. Recean v sobotňajšom vyhlásení dodal, že Kišiňov sa snaží diverzifikovať dovoz plynu, aby znížil svoju závislosť od elektrárne Kuciurgan, pričom zanalyzuje svoje právne možnosti na ochranu národných záujmov vrátane medzinárodnej arbitráže. (tasr, ap)

19:52 Rakúsko plánuje nakúpiť 12 cvičných prúdových vojenských lietadiel M-346 talianskej výroby. Nové stíhačky by tak nahradili cvičné multifunkčné lietadlá typu Saab 105, ktoré sa vyradili z prevádzky už v roku 2020, uviedla v sobotu vláda krajiny.

Rakúsky denník Krone Zeitung s odvolaním sa na vojenské zdroje oznámil, že v sobotu podľa všetkého dôjde k podpisu predbežnej dohody o kúpe, tzv. list o zámere, s talianskym ministerstvom obrany. Rakúske ministerstvo plánovaný nákup lietadiel potvrdilo, no podľa Reuters upresnilo, že o zmluve sa aktuálne ešte rokuje.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer zdôraznil, že táto dohoda bude dôkazom silnej spolupráce medzi Talianskom a Rakúskom. „Moje osobitné poďakovanie patrí (talianskej) premiérke Giorgii Meloniovej, ktorá významne prispieva k uzavretiu tejto dohody,“ uviedol Nehammer vo vyhlásení.

Celkové náklady na nákup doposiaľ nie sú známe, no v rozpočte sa naň vyčlenila čiastka vo výške približne jednej miliardy eur, tvrdí denník. Stíhačky sa budú využívať na výcvik pilotov, podporu pozemných síl a obranu vzdušného priestoru, dodala vláda. (reuters, tasr)

18:16 Fínske úrady v sobotu oznámili, že presúvajú ruský tanker bližšie k prístavu. Plavidlo prevážajúce ropu zadržali začiatkom týždňa pre podozrenie z poškodenia podmorských elektrických a telekomunikačných káblov.

„Polícia spustila operáciu na presun lode Eagle S z Fínskeho zálivu do Svartbäku, kotviska neďaleko prístavu Kilpilahti,“ oznámilo v sobotu vo vyhlásení helsinské policajné oddelenie a ozrejmilo, že by išlo o vhodnejšie miesto na vyšetrovanie.

Fínska colná služba sa domnieva, že loď je súčasťou tzv. tieňovej flotily využívanej na obchádzanie západných sankcií týkajúcich sa predaja ruskej ropy. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v sobotu preto vyzvala na uvalenie „nových sankcií“ proti ruskej tieňovej flotile.

„V tomto prípade je už takmer nemožné veriť na náhody,“ povedala a zdôraznila, že je načase podniknúť potrebné kroky. Flotila, ktorú Rusko využíva „na financovanie svojej agresívnej vojny na Ukrajine“ je „veľkou hrozbou pre naše životné prostredie a bezpečnosť“, dodala Baerbocková.

Na loď Eagle S registrovanú na Cookových ostrovoch vstúpili v Baltskom mori vo štvrtok príslušníci fínskej pobrežnej stráže, ktorí prevzali velenie a tanker nasmerovali do fínskych vôd, uviedol predstaviteľ pobrežnej stráže. Fínska polícia sa domnieva, že loď mohla poškodiť podmorské káble v predchádzajúci deň, keď ťahala kotvu po morskom dne.

Pobaltské krajiny sú v stave vysokej pohotovosti po sérii výpadkov elektriny, prerušení telekomunikačných spojení či dodávok plynu, odkedy Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu. NATO v piatok oznámilo, že posilní svoju prítomnosť v regióne. Rusko už v minulosti poprelo, že by sa podieľalo na poškodení baltskej podmorskej infraštruktúry. (reuters, tasr)

18:02 Hackeri v sobotu útočili na viacero oficiálnych webových stránok v Taliansku. Cieľom sa stali weby ministerstva zahraničných vecí, dopravných úradov či dvoch letísk v Miláne, ktoré dočasne vyradili z prevádzky. Oznámil to taliansky úrad pre kybernetickú bezpečnosť.

Ku kyberútoku sa na platforme Telegram prihlásila proruská hackerská skupina Noname057(16). Tá je známa zameraním na štátne inštitúcie a strategické sektory v krajinách NATO, ktoré podporujú Ukrajinu v jej boji proti invázii Ruska.

Hovorca úradu pre kybernetickú bezpečnosť uviedol, že spojenie útokov s proruskou skupinou je možné. Išlo podľa neho o útoky DDoS, pri ktorých sa hackeri snažia zahltiť cieľové servery vysokým množstvom požiadaviek a zneprístupniť ich. Hovorca dodal, že úrad poskytol rýchlo pomoc zasiahnutým inštitúciám a firmám a dôsledky útoku vyriešili za necelé dve hodiny.

Na milánskych letiskách Linate a Malpensa nespôsobil kyberútok žiadne narušenie letov, oznámila prevádzkujúca spoločnosť SEA. Hoci webové stránky letísk neboli prístupné, naďalej fungovali ich mobilné aplikácie.

Taliansky vicepremiér a minister zahraničných vecí Antonio Tajani povedal, že vláda pracuje na posilnení bezpečnostných opatrení proti hackerom. Sobotňajší útok bol podľa neho tretím za tri dni, pričom bol „určite ruského pôvodu“. Tajani v Senáte dodal, že jeho ministerstvo zriadi generálne riaditeľstvo, ktoré sa bude zaoberať kybernetickou bezpečnosťou a umelou inteligenciou. (ansa, afp, reuters, tasr)

17:31 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu oznámilo, že Moskva v reakcii na nový súbor sankcií Európskej únie „podstatne“ rozšírila zoznam predstaviteľov EÚ a jej členských krajín, ktorí majú zakázaný vstup do Ruska.

Európska únia tento mesiac prijala 15. balík ekonomických a individuálnych reštriktívnych opatrení s cieľom ďalej obmedziť schopnosť Ruska viesť vojnu proti Ukrajine. Nové sankcie sú zamerané najmä proti obchádzaniu sankcií EÚ voči Rusku takzvanou „tieňovou flotilou“ tankerov a tiež oslabenie ruského vojenského a priemyselného komplexu.

Ruské ministerstvo v sobotňajšom vyhlásení uviedlo, že ruská strana pridáva na svoj sankčný zoznam okrem iných ďalších predstaviteľov bezpečnostných úradov, štátnych a súkromných firiem z EÚ i občanov členských krajín Únie, ktorí majú na starosti poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu. Sankcionované osoby a spoločnosti rezort nemenoval. (reuters, tass, tasr)

16:50 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v sobotu uviedla, že údajne prekazila plánovaný ukrajinský útok s cieľom zneškodniť vysokopostaveného ruského predstaviteľa a proruského vojnového blogera. Podľa FSB nadviazal ruský občan kontakt s predstaviteľom Ukrajinskej vojenskej tajnej služby (GUR) prostredníctvom platformy Telegram. Na základe jeho pokynov Rus následne vyzdvihol bombu skrytú v reproduktore z úkrytu v Moskve, upresnila FSB.

Bezpečnostná služba neuviedla mená zacielených osôb a GUR sa k tvrdeniam doposiaľ nevyjadrila. Ukrajina však uvádza, že ruská invázia pre krajinu predstavuje existenčnú hrozbu. Preto považuje cielené útoky na osoby, ktoré sú podľa nej zodpovedné za vojnové zločiny, za legitímne. Rusko tvrdí, že ide o protizákonné „teroristické činy“.

Čítajte viac V Moskve zabili generála: Proti Kyjevu nasadil chemické zbrane, k výbuchu sa prihlásili Ukrajinci

V utorok 17. decembra došlo v Moskve k zabitiu veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl generálporučíka Igora Kirillova a jeho asistenta. Kirillov bol najvýznamnejším vojenským predstaviteľom zavraždeným v Rusku, odkedy Kremeľ pred takmer tromi začal svoju inváziu na Ukrajinu. Zdroj zo Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) pre Reuters potvrdil, že SBU je za útok zodpovedná. Rusko vyhlásilo, že zabitie Kirillova pomstí. (afp, reuters, tasr)

15:37 Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mohli viesť v ktorejkoľvek krajine s neutrálnym postojom. Slovensko nie je jedinou možnosťou, vyhlásil v sobotu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Nie, táto možnosť (Slovensko ako hostiteľ rokovaní) nie je jedinou možnosťou. Hovoríme o krajinách, ktoré si udržiavajú neutrálny postoj a vedú rovnocenný dialóg s Kyjevom aj Moskvou. Takýchto krajín je pomerne veľa,“ spresnil Peskov na tlačovom brífingu pred novinármi.

Hovorca Kremľa zdôraznil, že Moskva rešpektuje mierové snahy viacerých krajín. „S našimi kolegami v týchto krajinách udržiavame dobré a konštruktívne vzťahy,“ uviedol. Podľa jeho slov je však v tejto chvíli potrebné s mierovým procesom vôbec začať.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že slovenský premiér Robert Fico vyjadril ochotu hostiť rokovania medzi Moskvou a Kyjevom. Zdôraznil, že Moskva nie je proti tomu. Túto ponuku neskôr potvrdil aj samotný Fico. (tass, tasr)

13:34 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil premiéra Roberta Fica z otvorenia druhého energetického frontu proti Ukrajine na pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina. „Zdá sa, že Putin poveril Fica otvorením druhého energetického frontu proti Ukrajine na úkor záujmov obyvateľov Slovenska. Len tak sa dajú vysvetliť Ficove hrozby odpojiť Ukrajinu od mimoriadnych dodávok elektriny počas zimy, kedy ruské útoky zasahujú naše elektrárne a distribučnú sieť,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

Čítajte viac Zelenskyj obvinil Fica z otvorenia druhého energetického frontu na Putinov pokyn

11:38 Predseda opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling nerozumie, ako môže slovenský premiér Robert Fico (Smer) obviňovať Ukrajinu z vojnového konfliktu, a zároveň chváliť „pozitívnu reakciu" ruského prezidenta Vladimira Putina.

Čítajte viac Gröhling: Fico sa stáva nástrojom ruskej propagandy

5:55 Po prekvapivej ofenzíve v lete tohto roka, keď ukrajinskí vojaci vpadli do ruskej Kurskej oblasti, už stratili približne polovicu územia, ktoré predtým obsadili. O zvyšok môžu podľa oficiálnych predstaviteľov USA prísť v priebehu niekoľkých mesiacov, píše agentúra Bloomberg. Kyjev by tak mohol stratiť dôležitú páku pri rokovaní s Ruskom o prímerí, dodáva agentúra.

Zvýšené úsilie Moskvy vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti, možno už budúci mesiac, môže spôsobiť, že Ukrajinci budú schopní udržať obsadené územia len do jari, kým budú donútení ustúpiť alebo riskovať, že budú obkľúčení. Uviedli to podľa Bloombergu americkí predstavitelia pod podmienkou zachovania anonymity.

Ukrajinským silám sa podarilo udržať obsadené územie pri Kursku dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo, k čomu čiastočne prispelo aj rozhodnutie USA povoliť Kyjevu odpaľovať americké rakety dlhého doletu hlbšie do Ruska, uviedol jeden z predstaviteľov. Ďalší predstaviteľ varoval, že zámerom Ukrajiny v Kurskej oblasti nikdy nebolo nikdy udržať si ju, ale tento protiúder mal šokovať a aj pripraviť Rusko o jej vojakov. Takže ústup by sa stále dal vykresliť ako taktický úspech. Dvaja z predstaviteľov vyjadrili nádej, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nariadi ústup z Kurska dostatočne včas, aby sa Ukrajinca vyhli vysokým obetiam, uviedla agentúra Bloomberg.

5:50 V západnej Európe klesá počet ľudí, ktorí súhlasia s podporou Ukrajiny až do jej konečného víťazstva, teda až dovtedy, kým sa Rusko nestiahne z jej územia. Je ich menej ako na začiatku roka 2023. Vyplýva to z prieskumu britskej spoločnosti YouGov, ktorá sa zaoberá prieskumami verejnej mienky.

Podpora Ukrajiny až dovtedy, kým nevyhrá, je najväčšia vo Švédsku – 50 percent, ale je to menej o sedem percentuálnych bodov oproti februáru 2023. V Dánsku je to 40 percent (-11 %), vo Veľkej Británii 36 percent (-14 %), Nemecku 28 percent (- 7 %), Španielsku 25 percent (-12), Francúzsku 23 percent (-14 %) a v Taliansku 17 percent (-11 %). Vo všetkých týchto krajinách stúpol počet ľudí, ktorí preferujú rokovania o zastavení paľby a rokovanie o mieri, aj keby to malo znamenať, že Rusko bude okupovať niektoré územia. Ochota podporiť takýto mier zároveň vzrástla o tri až desať percentuálnych bodov.

Zdá sa, že prístup Donalda Trumpa k Ukrajine bude spočívať v presadení mierovej zmluvy, ktorá ponechá Rusku nejaké dobyté územie. Takáto dohoda by bola obzvlášť nevítaná medzi Švédmi, Dánmi, Britmi (51 – 57 %), ale ostatné krajiny to trápi menej – iba 31 % Talianov a Nemcov by na takúto dohodu reagovalo negatívne, uviedla spoločnosť YouGov.

5:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil, že „niekoľko“ vážne zranených severokórejských vojakov zomrelo po tom, ako ich zajali ukrajinské sily, uviedla agentúra AFP.

„Dnes sa objavili správy o niekoľkých vojakoch zo Severnej Kórey. Našim vojakom sa ich podarilo zajať. Boli však veľmi vážne zranení a nepodarilo sa ich oživiť,“ oznámil Zelenskyj počas večerného príhovoru zverejnenom na sociálnych sieťach.

Počet týchto vojakov ukrajinský prezident nespresnil. Zopakoval však, že ukrajinské sily spôsobili severokórejským jednotkám veľké straty.

Rusko robí všetko pre to, aby sa severokórejskí vojaci nedostali do ukrajinského zajatia. Stali sa dokonca prípady, keď ranených vojakov ich velitelia radšej dobíjali, uviedol tiež Zelenskyj.

„Majú veľké straty. Veľké. Vidíme, že ruskí vojaci a severokórejskí nadriadení sa vôbec nezaujímajú o prežitie týchto Kórejčanov. Všetko robia tak, aby sme ich nemohli zajať. Dokonca ich dorážajú, také sú fakty. Do útokov ich Rusi posielajú maximálne nechránených,“ uviedol Zelenskyj vo večernom príspevku na sociálnej sieti.

Zelenskyj v príhovore naliehal aj na Čínu. „Ak Čína myslí úprimne svoje vyhlásenia, že vojna by sa nemala rozširovať, musí uplatniť zodpovedajúci vplyv na Pchjongjang,“ uviedol.

Juhokórejská tajná služba predtým v piatok informovala o severokórejskom vojakovi zajatom ukrajinskými silami, ktorý zomrel na následky ťažkých zranení.

Ukrajinský prezident začiatkom tohto týždňa povedal, že v ruskej Kurskej oblasti padlo alebo utrpelo zranenia počas bojov proti ukrajinskej armáde už viac ako 3000 severokórejských vojakov.