Oslobodil väzňov, vystúpil z WHO. Trump je späť. Ako zmení Ameriku a svet - tri scenáre vývoja

Andrej Matišák | 21.01.2025 06:00
Trump Foto:
Republikán Donald Trump, 47. prezident USA.
Z republikána Donalda Trumpa je opäť šéf Bieleho domu. Vládol v ňom v rokoch 2017 až 2021 ako 45. americký prezident a včera sa doň po zložení prísahy vrátil ako 47. vládca Oválnej pracovne. Skončí sa návratom populistického miliardára svet, ako ho poznáme?

Slávnostnú prísahu zložil Trump včera na poludnie vo Washingtone (o šiestej večer na Slovensku). Ešte pred ním to urobil jeho viceprezident J. D. Vance. Vzhľadom na mrazivé počasie v hlavnom meste Ameriky sa ceremónia konala v rotunde Kapitolu, teda v budove, kde sídli Kongres.

Video

Republikán prebral prezidentský úrad po Joeovi Bidenovi. Demokrat sa aj zúčastnil na inaugurácii svojho nástupcu. Bol to veľký rozdiel oproti roku 2021. Vtedy do Bieleho domu nastúpil Biden, ale Trump sa neunúval, aby mu ho odovzdal. Veď republikán doteraz neuznal, že roku 2020 prehral voľby, čo 6. januára 2021 viedlo k útoku jeho stúpencov na Kongres. A medzi prvými krokmi v úrade Trump amnestoval alebo odpustil tresty takmer 1 600 ľuďom, ktorí sa pred štyrmi rokmi podieľali na rebélii. Medzi nimi sú aj bývalí šéfovia extrémistických organizácií Proud Boys a Oath Keepers.

Trump dlhodobo Američanom hovorí, že ich krajina zaostáva a ostatní ju využívajú. Z toho vyplývajú aj jeho dva hlavné politické slogany. Urobme Ameriku opäť veľkou (MAGA – Make America Great Again) a America First (Amerika na prvom mieste).

Trumpove naj

Donald Trump sa stal vo veku 78 rokov a sedem mesiacov najstarším americkým prezidentom.

Je prvým americkým prezidentom, ktorý je zároveň právoplatne odsúdeným zločincom.

Od darcov Trump vyzbieral na inauguráciu 170 miliónov dolárov, čo je rekord.

Zároveň prezident tvrdí, že on jediný môže zvrátiť negatívny vývoj. Trump od začiatku svojej politickej kariéry stavil na niečo, čo sa vymyká americkej politickej tradícii. Samozrejme, aj pred ním uchádzači o prezidentskú funkciu kritizovali dianie vo vlastnej krajine, ale zvyčajne ponúkali aj optimistický pohľad na to, ako USA fungujú. Trump pravidelne opisuje Spojené štáty ako priam spustošenú krajinu, v ktorej vládne des a hrôza.

Video

„Radikálny a skorumpovaný establišment dlhé roky vyťahoval z našich občanov moc a bohatstvo, zatiaľ čo piliere našej spoločnosti ležali zlomené a zdanlivo v úplnom rozklade. Teraz máme vládu, ktorá doma nezvláda ani jednoduchú krízu a zároveň sa potáca v pokračujúcom zozname katastrofických udalostí v zahraničí,“ vyhlásil Trump v inauguračnom prejave.

No staronový vládca Oválnej pracovne sľubuje zlatú éru Spojených štátov. „Krajinou sa valí vlna zmien, slnečné svetlo zalieva celý svet a Amerika má šancu využiť túto príležitosť ako nikdy predtým,“ povedal republikán s tým, že sa vracia do prezidentského úradu sebavedomý a optimistický.

„Rovnako ako jeho prvý inauguračný prejav v roku 2017, aj jeho druhá reč bola temný a zlovestná. Trumpov názor, ktorý je v pozoruhodnom rozpore s faktami, je taký, že USA ekonomicky, sociálne a politicky upadli a že len on ich môže obnoviť. Vyhlásil, že tento pokles sa tu a teraz zastaví,“ skomentoval pre Pravdu Trumpov prejav profesor politológie Cal Jillson z Južnej metodistickej univerzity v Texase.

Staronový americký prezident Donald Trump počas...
Staronový americký prezident Donald Trump počas...
+43Staronový americký prezident Donald Trump počas...

Trumpove plány

Republikán v inauguračnej reči tvrdil, že vláda jeho predchodcu využívala ministerstvo spravodlivosti ako zbraň. Trump tiež sľúbil, že prezidentským nariadením vráti USA slobodu prejavu. Samozrejme, tú Američania majú garantovanú na základe prvého dodatku ústavy.

Vládca Oválnej pracovne sa tiež chystal zrušiť viaceré ekologické pravidlá súvisiace s klimatickými zmenami, o ktorých republikáni pravidelne šíria konšpirácie a spochybňujú, že ich spôsobuje ľudská činnosť. Prezident chce ťažiť ropu aj zemný plyn a odmieta podporovať elektromobilitu.

Trump už vopred informoval, že hneď podpíše takmer 100 prezidentských nariadení. Okrem iného o stave núdze na americko-mexických hraniciach. Trump chce spustiť masovú deportáciu ľudí, ktorí prišli do Spojených štátov nelegálne.

Trump, Rubio Čítajte viac Expert: Trump môže na Rusko agresívne zatlačiť, keď ho Putin na Ukrajine strápni

"Začneme proces návratu miliónov a miliónov kriminálnych cudzincov späť na miesta, odkiaľ prišli. A pošlem jednotky na južnú hranicu, aby odrazili katastrofálnu inváziu do našej krajiny,“ oznámil prezident.

Trump chce, aby americké občianstvo nezískali deti, ktoré sa narodia na americkej pôde, ale ktorých rodičia prišli do USA nelegálne. Tu sa však podľa experta na americkú politiku Steffena Schmidta šéf Bieleho domu dostáva do rozporu so 14. dodatkom ústavy.

„Vyhrážanie sa tým, že ukončí právo na získanie občianstva na základe miesta narodenia, je priamy útok na ústavu. Jej 14. dodatok nie je možné zmeniť prezidentským nariadením,“ pripomenul pre Pravdu Schmidt, ktorý pôsobí na Iowskej štátnej univerzite.

Pri Trumovom prejave určite spozorneli aj spojenci USA. Priamo nespomenul ruskú vojnu proti Ukrajine, ale vytkol Bidenovi, že na obranu hraníc v zahraničí vraj dal nekonečné množstvo peňazí, ale o americké sa nepostaral. Na druhej strane to vyzerá tak, že Trump neočakáva okamžitý pokrok v súvislosti s prípadnými rokovaniami so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Ešte nedávno prezident tvrdil, že po nástupe do úradu dokáže vojnu vyriešiť za 24 hodín, ale už sám uznal, že to také jednoduché nebude.

Donald Trump
Republikánsky kandidát na prezidenta Donald...
+10Republikánsky kandidát na prezidenta, bývalý...

S napätím sa podľa televízie BBC čakalo na to, či Trump hneď pristúpi k uvaleniu 10-percentných ciel na všetky tovary dovážané do Ameriky. Na tie z Číny by mali dokonca platiť 60-percentná clá a na export z Mexika a Kanady 25-percentné.

Trump vraví, že cez zahraničné clá USA získajú veľké finančné zdroje, ktoré bude mať na starosti nový Úrad pre vonkajšie príjmy. Mnohí ekonomickí experti však varujú, že clá nakoniec aj tak zaplatia americkí konzumenti, a okrem toho môžu prispieť k vyššej inflácii.

V prejave Trump nespomenul, že sa chystá obsadiť Kanadu či Grónsko, ale stále má zálusk na Panamský prieplav. To, ako budú vyzerať vzťahy Ameriky zo svetom pri vypočutí v Senáte naznačil nastupujúci minister zahraničných vecí Marco Rubio. Floridský senátor ešte roku 2016 počas prvej Trumpovej prezidentskej kampane označil celebritného miliardára za podvodníka. No neskôr posilnil rady jeho stúpencov a prebral veľkú časť jeho rétoriky. Rubio sa posťažoval, že svet je na Spojené štát zlý. „Povojnový globálny poriadok nie je len zastaraný, ale je to aj zbraň, ktorá sa využíva proti USA,“ vyhlásil republikán.

Mocenské vákuum?

Otázkou je, čo s tým chce Trumpova vláda urobiť. Republikán prebral prezidentský úrad po Joeovi Bidenovi. Demokrat sa aj zúčastnil na inaugurácii svojho nástupcu. Bol to veľký rozdiel oproti roku 2021. Vtedy do Bieleho domu nastúpil Biden, ale Trump sa neunúval, aby mu ho odovzdal. Veď republikán doteraz neuznal, že roku 2020 prehral voľby, čo 6. januára 2021 viedlo k útoku jeho stúpencov na Kongres.

„Rubiove komentáre odrážajú hlbokú skepsu voči multilaterálnemu poriadku a samotným organizáciám, pri ktorých zrode zohrali významnú úlohu Spojené štáty. Prezident Trump a jeho ministerskí nominanti považujú fungovanie inštitúcií ako Svetová obchodná organizácia (WTO) za neprimerané obmedzenie suverenity USA. Trump je výrazne presvedčený o tom, že americkí spojenci využívajú tieto inštitúcie na získanie výhod na úkor Spojených štátov. Týka sa to najmä obchodnej bilancie,“ reagoval expert na zahraničnú politiku Thomas Scotto z University of Strathclyde.

Trump, Putin Čítajte viac Nádej aj obavy. Čo expertka z Ukrajiny radí Trumpovi pred stretnutím s Putinom?

Trump z medzinárodných organizácií neváha oslabovať ani NATO a už v prvom volebnom období ukázal, že minimálne v ekonomickej oblasti pokladá Európsku úniu viac za konkurenta ako za partnera či spojenca. „Ak bude nastupujúca republikánska vláda pokračovať v tejto rétorike, multilaterálne inštitúcie by to mohlo výrazne oslabiť. Mnohé z týchto organizácií od svojho vzniku v období po druhej svetovej vojne závisia od amerického líderstva a od ekonomickej a vojenskej sily USA. Keď Amerika ustúpi od svojej úlohy primárneho zástancu liberálneho medzinárodného poriadku, mohlo by to vytvoriť mocenské vákuum, ktoré môže využiť Čína. Alternatívne by sa globálny systém mohol preorientovať na multipolaritu s líderstvom rozdeleným medzi konkurenčné regionálne mocnosti vrátane Číny, Ruska, Európskej únie a potenciálne Indie,“ myslí si profesor Scotto.

Odborník však pridal aj varovanie. „Najznepokojivejší scenár by bol ten, keby svet roztrieštil nacionalizmus, keď si krajiny budú len konkurovať, protekcionizmus a časté vojenské konflikty. Ak by sa medzinárodný poriadok takto zrútil, predstavovalo by to najvážnejšiu výzvu pre existujúcu globálnu stabilitu, obchod a mier,“ zdôraznil šéf Katedry štátnych a verejných politík Scotto.

1. Trump II. ako Trump I. – 15 % pravdepodobnosť

Bude druhé volebné obdobie Donalda Trumpa podobné tomu prvému? To znamená, že republikán toho veľa nedokáže, a svet sa bude zaoberať najmä jeho výrokmi, ktoré budú naďalej polarizovať americkú spoločnosť, ale demokracia v USA to prežije? Roku 2017 nastúpil Trump do Bieleho domu ako veľká neznáma, veď nemal žiadne politické skúsenosti, ale minimálne do istej miery sa obklopil ľuďmi, ktorí patrili k tradičnejšiemu krídlu Republikánskej strany. Tá bola spokojná s tým, že presadzoval klasické priority americkej pravice. Podporil zníženie daní pre bohatých, čo viedlo k prehĺbeniu verejného deficitu, a do sudcovských pozícií vrátane Najvyššieho súdu dostal konzervatívcov, čo sa prejavilo v obmedzení práva na interrupcie. Proti Číne a spojencom zaviedol clá, hovoril o výstavbe múra s Mexikom, prakticky nikdy nekritizoval šéfa Kremľa Vladimira Putina, no Európanom rád vyčítal nižšie výdavky na obranu. USA však zostali garantom transatlantickej bezpečnosti a Trumpovi sa podarilo zblížiť niekoľko arabských krajín s Izraelom. Republikán však nezvládol manažment covidovej pandémie a aj to ho stálo kreslo. Trump teraz medzi prvými krokmi v úrade podpísal vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Trump Čítajte viac Vojna Ameriky s EÚ a koniec NATO? Trump chce obsadiť Grónsko a Kanadu

2. Radikálnejší Trump – 80 % pravdepodobnosť

Je veľmi pravdepodobné, že druhé volebné obdobie Donalda Trumpa v Bielom dome bude radikálnejšie ako to prvé. Vyplýva to aj z toho, akým spôsobom odišiel z Bieleho domu. Roku 2020 prehral voľby s demokratom Joeom Bidenom. Porážku neuznal, čo viedlo k útoku jeho stúpencov na Kongres 6. januára 2021. Trump už pred návratom do Oválnej pracovne povedal, že minimálne časti z nich dá amnestiu, a celkovo sa dá povedať, že republikán je politicky extrémnejší, ako bol v roku 2016. Očakáva sa, že jeho vláda začne masové deportácie ľudí, ktorí prišli do USA ilegálne. Trumpisti sa tiež vyhrážajú politickým oponentom vrátane novinárov a nedá sa vylúčiť, že na nich Biely dom nasadí ministerstvo spravodlivosti a FBI. Tesne pred odchodom z Bieleho domu Biden udelil preventívnu milosť viacerým kritikom republikána. Prezident oveľa výraznejšie kontroluje vlastnú stranu a podporuje ho aj najbohatší človek na svete Elon Musk. Jeho snaha zoškrtať počty federálnych zamestnancov súvisí aj s tým, že Trump žiada od ľudí, ktorí pre neho pracujú, absolútnu lojalitu. Republikána v radikálnejších krokov môže podporiť aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, podľa ktorého má prezident v podstate úplnú imunitu, čo sa týka oficiálnych rozhodnutí v úrade.

3. Veľký konflikt vo svete – 5 % pravdepodobnosť

Nedá sa úplne vylúčiť, že okrem domácich radikálnych krokov sa Trump pustí aj do boja so svetom. A možno bude tvrdší na spojencov ako na rivalov. Viacerí jeho bývalí spolupracovníci povedali, že už v prvom období uvažoval nad tým, že vystúpi z NATO. Asi sa to nestane, ale aj bez toho môže Trump zásadným spôsobom oslabiť Severoatlantickú alianciu. Jeho vyjadrenia, že by nepomohol krajine NATO, ktorá nedáva dosť peňazí na obranu, spochybňujú princípy kolektívnej obrany a sú priam pozvánkou pre Rusko. Hoci Trump asi len tak neodovzdá Putinovi Ukrajinu, môže byť náchylný uzavrieť rýchlo dohodu a dúfať v Nobelovu cenu mieru. Zároveň však Trumpova nevyspytateľnosť môže viesť k tomu, že v Moskve či v Pekingu nepochopia správne jeho úmysly, čoho výsledkom bude vyššia pravdepodobnosť vojenského konfliktu medzi jadrovými veľmocami.

Trump Čítajte viac Kolaps demokracie? Ľudia sú ochotní voliť politikov, ktorí veci kazia, tvrdí expert

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ