Trump začína zostra: Astronauti na Mars, vojaci na hranice, Panamský prieplav si berieme späť
Staronový americký prezident Donald Trump sa po štyroch rokoch vrátil do čela Spojených štátov s dramatickými sľubmi ohľadom ekonomickej prosperity, protiimigračných opatrení či krokov v zahraničnej politike, zatiaľ čo sa očakáva séria jeho nariadení s cieľom zvrátiť činy jeho predchodcu Joea Bidena. Vo svojom inauguračnom prejave podobne ako pred ôsmimi rokmi Trump vykresľoval USA ako krajinu v úpadku a zároveň sľúbil „vzrušujúcu novú éru národných úspechov“. Hovoril tiež o rozširovaní amerického územia, čím nadväzoval na svoje vyhlásenia ohľadom pripojenia Kanady či Grónska k USA.
Čítajte viac KVÍZ: Trumpova Melania, Dagmar Havlová alebo Macronova učiteľka: Čo viete o prvých dámach? Pozor, pri slovenskej sa poriadne zapotíte
„Práve začína zlatý vek Ameriky,“ vyhlásil 78-ročný líder Republikánskej strany na úvod príhovoru v budove Kongresu. Spojené štáty podľa neho od tohto dňa budú prekvitať a budú rešpektované na medzinárodnej scéne.
Trump vo svojom inauguračnom prejave ďalej dodal, že ho „zachránil Boh, aby učinil Ameriku opäť veľkou“. „Boh ma zachránil z nejakého dôvodu,“ vyhlásil v americkom Kapitole. Odvolával sa tak na pokus o jeho zavraždenie počas predvolebnej kampane.
„Spojené štáty sa budú znova považovať za rastúci národ. Národ, ktorý zvyšuje svoje bohatstvo, rozširuje svoje územie, buduje naše mestá, zvyšuje naše očakávania a nesie našu vlajku do nových a skvelých zajtrajškov,“ pokračoval nový šéf Bieleho domu pred stovkami hostí vrátane Bidena. Podľa agentúry AP pritom sľúbil „absolútne a úplne zvrátiť“ kroky svojho predchodcu.
Prejav zo začiatku pripomínal úvodné príhovory Trumpovho prvého mandátu v januári 2017, keď prezident zdôrazňoval sociálne problémy v krajine, ostro sa vymedzoval proti politickému „establishmentu“ vo Washingtone a sľuboval Američanom prosperitu. Teraz hovoril o tom, že americká vláda čelí „kríze dôvery“ kvôli počínaniu „radikálneho a skorumpovaného establishmentu“.
„Počnúc týmto okamihom je koniec s úpadkom Ameriky,“ zdôraznil dnes prezident.
Čítajte aj Donald Trump zložil prísahu a stal sa opäť prezidentom USA. Krajine sľúbil nový zlatý vek (online)
Vojaci k Mexiku
Trump sa chystá druhý mandát začať smršťou exekutívnych nariadení týkajúcich sa imigračnej či energetickej politiky a mnohých ďalších otázok. Tieto kroky načrtol v inauguračnom prejave, zatiaľ čo pretrvávajú najrôznejšie otázky týkajúce sa limitov jeho právomocí či o financovaní jeho plánov, ako sú masové deportácie imigrantov bez povolenia na pobyt.
Staronový prezident ohlásil, že podobne ako v roku 2019 v súvislosti s nelegálnou imigráciou vyhlási krízový stav, tiež sa chystá vyslať na južnú hranicu USA vojakov, aby potlačil „katastrofálnu inváziu našej krajiny“. „Všetky nelegálne vstupy budú okamžite zastavené a začneme proces návratu miliónov a miliónov kriminálnych cudzincov späť na miesta, odkiaľ prišli," vyhlásil šéf Bieleho domu. Plánuje tiež vyhlásenie stavu „energetickej núdze“ v snahe podporiť ťažbu fosílnych palív, čo podľa neho povedie k poklesu cien.
Naša sila zastaví všetky vojny
„Zrazíme ceny dole, znovu vrchovato naplníme naše rezervy a budeme vyvážať americkú energiu do celého sveta,“ vyhlásil Trump. USA pritom podľa analytikov preberá v dobrom ekonomickom stave a tiež v čase, keď ťažba ropy a plynu dosahuje nové rekordy.
Republikánsky líder sa dlhodobo vymedzuje proti politike odklonu od fosílnych palív a dnes zopakoval, že plánuje zneplatniť prísne emisné limity pre nové autá predávané od roku 2030. „Zrušíme nariadenie o elektrických autách, čím zachránime náš automobilový priemysel,“ citovala ho agentúra Reuters.
V porovnaní s prvým inauguračným prejavom sa Trump výrazne viac venoval zahraničnej a obchodnej politike, kde sa od neho rovnako čakajú zásadné zmeny. Okrem iného médiá upozorňujú, že rovnako ako v jeho prvom mandáte USA odstúpia od Parížskej klimatickej dohody. V prejave hovoril o tom, že bude „mierotvorcom“, bez toho, aby konkrétne spomenul ruskú agresiu na Ukrajine. „Naša sila zastaví všetky vojny a prinesie nového ducha jednoty do sveta, ktorý bol zlostný, násilný a úplne nepredvídateľný,“ vyhlásil.
Panamský prieplav si berieme späť
Trump avizoval zavádzanie nových ciel či snahu prevziať kontrolu nad Panamským prieplavom. „Berieme si ho späť,“ povedal ohľadom prieplavu, pričom zopakoval nepravdivé tvrdenie, že ho „prevádzkuje“ Čína. Pokiaľ ide o clá, ktorými v poslednom čase pohrozil Číne, Mexiku alebo Kanade, konkrétne terče dnes nespomenul. Sľúbil však, že „budeme brať clá a dane od cudzích krajín, aby sme obohacovali našich občanov“.
Svoj návrat do prezidentskej funkcie Trump rámoval ako „revolúciu zdravého rozumu“ a avizoval snahu budovať „spoločnosť, ktorá je farebná a založená na zásluhách“. „Od dnešného dňa bude politika americkej vlády taká, že existujú len dva rody: Mužský a ženský,“ vyhlásil okrem iného.
Čítajte aj Trump chystá po inaugurácii smršť nariadení: Najväčšie deportácie v dejinách USA, migrácia, clá na Čínu a Kanadu
Američania na Marse
Nový americký prezident sa v prejave doslova obrátil aj ku hviezdam. „Budeme nasledovať svoj zjavný údel až ku hviezdam a vyšleme amerických astronautov, aby vztýčili vlajku s hviezdami a pruhmi na planéte Mars,“ povedal Trump, ku ktorého blízkym spolupracovníkom patrí miliardár a majiteľ spoločnosti SpaceX Elon Musk, ktorý o plánoch dostať ľudí na červenú planétu hovoril už dávnejšie.
Ťaženie proti imigrácii
Rodiaca sa administratíva nového amerického prezidenta Donalda Trumpa ihneď po jeho inaugurácii začala kroky namierené proti imigrácii do Spojených štátov. Podľa amerických médií ukončila používanie vládnej mobilnej aplikácie, ktorá slúžila ľuďom čakajúcim v Mexiku na dojednávanie imigračných pohovorov. Trumpov tím avizoval, že „ukončí právo na azyl“ v Spojených štátoch, napísala agentúra AFP.
Protiimigračné opatrenia sú ústredným prvkom programu nastupujúceho prezidenta, ktorý prisťahovalcov prichádzajúcich do USA nelegálne opisuje ako „inváziu“. Sľubuje masové deportácie ľudí zdržiavajúcich sa v USA bez povolenia či ukončenia automatického prideľovania amerického občianstva ľuďom narodeným na americkej pôde, okolo týchto i ďalších plánov sa ale vznáša rad otázok ohľadom prezidentských právomocí.
Krátko po tom, ako Trump zložil prezidentskú prísahu, sa v amerických médiách začali objavovať správy, že vláda zastavila používanie aplikácie s názvom CBP One. Tú spustila administratíva prezidenta Joea Bidena, aby umožnila migrantom nadviazať kontakt s imigračnými úradmi bez toho, aby vstúpili na americké územie.
Podľa agentúry AP vďaka tomuto nástroju skoro milión migrantov mohol legálne vstúpiť do USA a získať pracovné povolenie. Na webe Úradu colnej a hraničnej ochrany (CBP) sa teraz objavila správa, že aplikácia už nie je dostupná a že dohodnuté imigračné pohovory sú zrušené, píše AP.
Inauguračný prejav staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa pôsobil veľmi bojovne, zdá sa byť odhodlaný k oveľa agresívnejšiemu a rýchlejšiemu presadzovaniu politických priorít ako v prípade prvého volebného obdobia. Pre ČTK to povedal amerikanista Jakub Dopieralla z Univerzity Karlovej (UK). Podľa politológa Kryštofa Kozáka z UK bol hlavnou témou prejavu budovateľský optimizmus ohľadom budúcnosti, keď Trump opakovane spomenul prichádzajúci zlatý vek Spojených štátov. Rektor Ostravskej univerzity Petr Kopecký pre ČTK uviedol, že Trump cielil na americké publikum, predovšetkým na svojich podporovateľov.
Republikánsky prezident oznámil, že znovu vyhlási krízový stav kvôli nelegálnej imigrácii z Mexika a že na južnú hranicu USA pošle vojakov. Uviedol tiež, že Spojené štáty začnú naplno využívať svoje zásoby ropy a plynu a budú fosílne palivá vyvážať do celého sveta. USA si podľa Trumpa tiež vezmú späť Panamský prieplav. Hovoril tiež o zavádzaní ciel a premenovaní Mexického zálivu na záliv Americký.
S ohľadom na vzťahy USA a Európskej únie bola podľa Dopierallu kľúčová najmä pasáž, v ktorej Trump pokračoval v obhajovaní politiky uvaľovania ciel na dovážaný tovar. „V prejave nezaznelo konkrétne číslo výšky taríf, avšak ak by išlo o vysoké clá, mohlo by to potenciálne znamenať značné spomalenie už tak pomalého ekonomického rastu ekonomík členských krajín EÚ, vrátane Českej republiky,“ myslí si politológ.
Prejav podľa neho celkovo pôsobil veľmi bojovne. „Donald Trump sa zdá byť odhodlaný k oveľa agresívnejšiemu a rýchlejšiemu presadzovaniu svojich politických priorít, ako to bolo počas jeho prvého volebného obdobia. Predovšetkým v téme migrácie a deportácií sa dajú očakávať naozaj radikálne kroky, vrátane avizovaného nasadenia armády na americkej pôde,“ dodal Dopieralla.
Podľa Kopeckého nezaznelo nič o budúcej transatlantickej spolupráci s výnimkou taríf a ciel, ktoré podľa všetkého plánuje Trump navýšiť aj pre krajiny EÚ. „Úprimne povedané, očakával som prejav viac zjednocujúci, takýto podľa mňa USA dnes potrebujú,“ poznamenal. Prejav podľa neho pripomínal skôr súhrn najúdernejších sloganov z predvolebnej kampane.
Kampaňovitý štýl reči podľa neho viedol k pomerne čiernobielemu portrétu Ameriky minulej a budúcej. „Svoje víťazstvo považuje za mandát na to, aby napravil hroznú zradu a celý rad zrád minulého obdobia. Hovoril tiež o skorumpovanom establishmente a oslobodení národa,“ uviedol rektor. Obáva sa, že úlohu zjednotiteľa s tak jednostrannou rétorikou zohrať nemôže. „Vyjadril aj ambíciu stať sa mierotvorcom, ale zároveň deklaroval snahu vziať si späť Panamský prieplav,“ dodal.
Hlavnou témou prejavu bol podľa Kozáka predovšetkým budovateľský optimizmus ohľadom budúcnosti. „Pripomenul ako ambiciózne pionierske dobýjanie Divokého Západu aj búrlivý technologický pokrok ako dôsledok podnikavej a vytrvalej mentality. Podobne, ako to vedel Ronald Reagan, sa pokúsil dodať Američanom nádej a sebavedomie ohľadom svetlých zajtrajškov, ktoré zahŕňajú ako bezpečné mestá bez kriminality, tak cestu na Mars,“ podotkol.
Pre okolitý svet by podľa odborníka malo byť trochu znepokojujúce, že prezident otvorene hovorí o tom, že cesta k americkej veľkosti povedie na úkor cudzích krajín, či už spojencov, či konkurentov. „Veľa si napríklad sľubuje od zavedenia ciel a taríf, ktoré budú príjmom amerického rozpočtu,“ poznamenal.
„Aj stratégia masívnej podpory ťažby ropy má za cieľ predovšetkým zlacniť ceny energií pre americké firmy, aby tak získali konkurenčnú výhodu. To sa však stane na úkor celej planéty, lebo táto politika iba vyhrotí klimatickú krízu,“ dodal Kozák.
„Tón prejavu ukázal, že to s expanzívnou politikou a možnou agresiou voči Grónsku, Paname a Kanade asi myslí aspoň trochu vážne. Rovnako je zjavné, aj z už známych jeho prvých exekutívnych príkazov, že imigrácia a radikálne zmeny v byrokratickom aparáte federálnych ministerstiev a agentúr sú medzi prioritami nastupujúcej administratívy,“ povedal ČTK Ján Beneš z Ostravskej univerzity. V prejave podľa neho nechýbali silné vyhlásenia plné tradičných amerických hodnôt, v kontraste s ktorými zazneli prvé kroky nového prezidenta, ktoré idú proti ich samotnému duchu, myslí si.
Avizované kroky Donalda Trumpa, ktoré nový americký prezident ohlásil, zrejme zvýšia ekonomický tlak na Európu, zároveň však nezatvárajú dvere pre budúce obchodné rokovania. Myslia si to ekonómovia oslovení ČTK. Najväčšie dopady očakávajú v tzv. zelenej politike, v ktorej EÚ podľa nich stratí svojho hlavného spojenca, čo môže viesť k tlaku na prehodnotenie európskeho Green Dealu. Naopak, od Trumpovej podpory ťažby očakávajú zníženie cien energií po celom svete.
Trump pri oznámení svojich ekonomických zámerov dostál podľa analytikov svojej povesti pragmatikovi, ktorý cieli predovšetkým na hmatateľný profit. „Európa si teda nemôže oddýchnuť, že by po inaugurácii Trump skrotil a zaobchádzal s ňou v rukavičkách. Zároveň však nezaznelo nič, čím by Európe zatváral dvere na rokovania,“ uviedol hlavný ekonóm Cyrrus Vít Hradil.
Jedným z hlavných ekonomických sľubov nového amerického prezidenta bolo podľa analytikov ukončenie tzv. zelenej politiky a s tým spojenej podpory elektromobility. „EÚ tak vo svojej zelenej snahe prišla o veľkého spojenca. Je otázkou, ako dlho zvládne európsky establishment ďalej tlačiť zelené regulácie, ktoré síce v rade oblastí pomáhajú chrániť životné prostredie, ale v iných výrazne brzdia ekonomický rast,“ upozornil hlavný ekonóm XTB Pavel Peterka. Podľa Hradila je odklon od environmentálnej politiky očakávaný. Vo výsledkoch by to mohlo zhoršiť konkurencieschopnosť Európy, ktorá v reguláciách pravdepodobne bude pokračovať," myslí si Hradil.
Analytici tiež poukázali na Trumpovu podporu ťažby, najmä potom ropy a plynu. „Podporou ťažby chce znížiť ceny energií a potlačiť tak infláciu v USA. Chce podporiť vývoz americkej energie do všetkých kútov sveta a posilniť tak americkú ekonomiku,“ povedal ČTK Peterka. Podľa analytika Capitalinked.com Radima Dohnala chce Trump zvýšením ťažby znižovať ceny energií v USA aj v zahraničí. „Tu by som veril v reálnosť a nižšie ceny energií aj v EÚ a inkaso Ruska,“ poznamenal. Hradil upozornil, že zvýšenie ťažby by síce naozaj mohlo tlačiť ceny energií nadol, celkový pokles ale bude podľa neho obmedzovaný štátnymi nákupmi do strategických rezerv, ktoré majú byť pod taktovkou Trumpa najvyššie v histórii.
Ďalším pilierom ekonomickej politiky Trumpa by mala byť zmena obchodnej politiky. Podľa Peterku tým narážal na zavedenie predtým avizovaných ciel. „Prvým účelom bude zvýšenie príjmov verejných rozpočtov a druhým potom páka pre vyjednávanie so zahraničím,“ povedal Peterka. Analytik Natlandu Petr Bartoň však upozornil na to, že Trump žiadne konkrétne clá, natož plošné, neuviedol. „Keby ich bral ako prvoradú agendu, určite by niečo konkrétne spomenul,“ povedal Bartoň. Podľa neho je tak o niečo menej pravdepodobné, že na Európu okamžite vyhlási plošné clá bez toho, aby si za ich neuvalenie od Európy niečo „kúpil“. Bartoň zároveň spochybnil tézu, že by clá viedli k zbohatnutiu Američanov. „Clá vždy najviac dopadnú na občanov tej krajiny, ktorá ich uvaľuje. Pretože im napriamo zvýši ceny,“ vysvetlil Bartoň.
Bartoň tiež poukázal na Trumpov sľub na zníženie inflácie, čo podľa neho môže mať dôsledky aj pre ČR, zvlášť v jej volebnom roku. „Prezident totiž pomenoval dvoch vinníkov americkej zvýšenej inflácie. Popri zvýšených cenách energií tiež jasne uviedol, čo ekonómovia vedia a politici sa o to napriek tomu hádajú: že za infláciu môže tiež vládne deficitné míňanie. V Česku sa v predvolebnej kampani budú určite strany hádať o to, do akej miery za infláciu môže tiež vládne míňanie a najväčšie deficity v dejinách v závere tej predchádzajúcej vlády,“ podotkol.
Nový americký prezident ďalej vyhlásil, že bude chcieť prevziať kontrolu nad Panamským prieplavom. Podľa Dohnala možno z tohto kroku očakávať možné dočasné poškodenie svetového obchodu. Podľa neho bude mať formu dodatočnej inflácie.
Okrem ohlásených krokov Dohnala tiež zaujalo, že na inaugurácii boli z amerických podnikateľských špičiek v prvom rade len zástupcovia globálnych technologických firiem. V tejto súvislosti poukázal na to, že Európa má výrazne väčšiu šancu USA dohnať v technologickej dominancii ako v energeticky náročných odvetviach.