1095. deň: Zelenskyj odmieta podpísať dohodu o nerastoch. Európa chce naliať ďalšie miliardy do vojny na Ukrajine

Čítajte viac 1 094. deň: Zelenskyj nevyhnutne nemusí byť pri rokovaniach o Ukrajine, vyhlásil Trump. Uviedol prečo

22:59 To nie je pravda, reagoval Elon Musk na správu agentúry Reuters, že USA tlačia na Ukrajinu aj vyhrážkami, že vypnú Kyjevu satelitný internet Starlink, ktorý pomáha Ukrajincom v boji s Ruskom.

„Reuters klame. Je na druhom mieste po AP (Associated Propaganda), klasickí novinárski klamári,“ uviedol Musk na sociálnej sieti X. Projekt Starlink patrí Muskovej spoločnosti Space X.

22:15 Spojené štáty sú blízko uzavretia dohody s Ukrajinou, ktorá by im zabezpečila podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve, povedal americký prezident Donald Trump na republikánskej konferencii CPAC. USA podľa Trumpa dostanú späť peniaze vložené do Ukrajiny, ktorá sa už tri roky bráni ruskej agresii.

Čítajte viac Trump na konferencii CPAC: Peniaze vložené do Ukrajiny dostaneme späť. Z tribúny pozdravil aj Fica

21:40 Tisíce protestujúcich pochodovali k ruskému veľvyslanectvu v Londýne s výzvami, aby medzinárodné spoločenstvo „nezradilo Ukrajinu“ a aby sa z tejto krajiny stiahli ruské vojská. Informovali o tom agentúry PA Media a DPA.

Demonštráciu zvolali skupiny ukrajinskej komunity a britské odborové organizácie pred pondelkovým tretím výročím začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Pochod sa konal tiež v čase obáv z vylúčenia Kyjeva z mierových rozhovorov medzi Moskvou a vládou prezidenta USA Donalda Trumpa.

Organizátori v spoločnom vyhlásení uviedli, že Ukrajina sa stala zraniteľnou, pretože nedostáva dostatok pomoci na porážku Ruska, pričom sa od nej „očakáva, že vydá svojich vlastných občanov napospas okupácii na základe dohody vnútenej Trumpom“.

Účastníci pochodu niesli transparenty s heslami ako „Okupácia nie je mier“ či „Nezraďte Ukrajinu“. Zhromaždili sa pri soche svätého Vladimíra v londýnskej štvrti Holland Park a pochodovali k neďalekému veľvyslanectvu Ruska.

20:00 „Poľsko kúpilo systém Starlinks, ktoré odovzdalo Ukrajine. Platíme a budeme platiť predplatné za satelitný internet pre Ukrajinu. Neviem si predstaviť, že by sa niekto mohol rozhodnúť ukončiť obchodnú zmluvu na komerčnú službu, ktorej zmluvnou stranou je Poľsko,“ odkázal po správach o hrozbe vypnutia satelitného systému Ukrajine poľský minister pre digitalizáciu Krzysztof Gawkowski.

19:07 Britský minister Keir Starmer a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v telefonáte diskutovali „o potrebe zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine“. Oznámil to úrad premiéra na Downing Street, píše AFP.

„Pred tretím výročím barbarskej nezákonnej vojny Ruska diskutovali o potrebe zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine a zhodli sa na tom, že Európa sa musí posilniť v záujme spoločnej európskej bezpečnosti,“ uviedol vo vyhlásení britský hovorca.

V uplynulej dobe vzrástli obavy európskych lídrov z toho, že ich americký prezident Donald Trump odsúva na okraj rokovaní s Ruskom v súvislosti s vojnou na Ukrajine, píše AFP. V saudskoarabskom Rijáde totiž v utorok rokovali o ukrajinskom konflikte ruskí a americkí predstavitelia, bez účasti Kyjeva.

Kancelária britského premiéra oznámila, že Starmer v sobotu telefonoval aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Premiér v rozhovore zopakoval „neochvejnú podporu Británie voči Ukrajine“. Lídri sa podľa vyhlásenia zhodli na tom, že ide o významný moment pre budúcnosť Ukrajiny a európskej bezpečnosti.

„Premiér zopakoval, že Ukrajina musí byť v centre akýchkoľvek rokovaní o ukončení vojny,“ uviedol hovorca. Dodal, že Starmer bude o vojne na Ukrajine budúci týždeň rokovať aj s americkým prezidentom v Bielom dome.

Starmer vyjadril podporu Zelenskému aj počas telefonátu v stredu. Urobil tak po tom, čo Trump nazval ukrajinského lídra „diktátorom bez volieb“. Zelenskyj v stredu vyhlásil, že Trump žije v ruskej „dezinformačnej bubline“, čím reagoval na vyjadrenia amerického náprotivku, že za vojnu, ktorú rozpútalo Rusko pred takmer tromi rokmi, môže Ukrajina. Trump následne označila Zelenského za „diktátora“ a vyzval ho, aby „konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina“.

Trump v piatok v rozhovore pre stanicu Fox News obvinil Starmera a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z toho, že podľa jeho slov nerobia nič pre ukončenie vojny na Ukrajine.

18:04 Donald Trump je naďalej odhodlaný ukončiť vojnu na Ukrajine. Minister zahraničia USA Rubio to v piatok povedal svojmu ukrajinskému náprotivkovi Sybihovi, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na dnešné vyhlásenie Rubiovho hovorcu.

Sybiha na sieti X napísal, že v rozhovore s Rubiom pár dní pred tretím výročím ruskej invázie zdôraznil silnú vôľu Ukrajiny dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier, ktorý posilní Ukrajinu aj USA.

Spojené štáty chcú v pondelok nechať Bezpečnostnú radu OSN a potom tiež Valné zhromaždenie organizácie hlasovať o rezolúcii k tretiemu výročiu vojny na Ukrajine. Jej text však zďaleka nezodpovedá textu rezolúcie o vojne, ktorý predložili Ukrajina a Európska únia a ktorý požaduje okamžité stiahnutie všetkých síl Moskvy z Ukrajiny, píše agentúra AP. Stručný americký dokument ani neoznačuje Rusko ako toho, kto je za tri roky bojov zodpovedný.

Trump okrem deklarovanej snahy o rýchle uzavretie mieru medzi Ukrajinou a Ruskom sa usiluje aj o dohodu, ktorá by USA zabezpečila podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve. Tá by podľa neho Spojeným štátom kompenzovala doterajšiu pomoc Kyjevu v obrane proti ruskej agresii.

Jej prvý návrh ale Zelenskyj odmietol podpísať, lebo podľa neho neobsahovala bezpečnostné záruky. Dodal, že Ukrajinu nemôže predať s tým, že podľa pôvodnej dohody by USA získali ukrajinské vzácne nerasty v hodnote 500 miliárd dolárov výmenou len za doteraz poskytnutú vojnovú pomoc. Táto suma navyše podľa Zelenského skutočnej výške americkej pomoci ani nezodpovedá.

V piatok ukrajinský prezident uviedol, že tímy USA a Ukrajiny pracujú na dohode, podľa médií Washington prišiel s jej revidovanou verziou. Trump povedal, že očakáva jej skorý podpis.

17:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „nie je pripravený“ podpísať dohodu, ktorá by Spojeným štátom sprístupnila veľké množstvo ukrajinských prírodných zdrojov. S odvolaním na ukrajinský zdroj o tom informuje agentúra AFP, píše TASR.

Americký prezident Donald Trump, ktorý počas predvolebnej kampane kritizoval rozsiahlu americkú pomoc Ukrajine, nedávno vyhlásil, že výmenou za americkú podporu chce od Ukrajiny nerastné suroviny v hodnote 500 miliárd dolárov (482 miliárd eur).

Agentúra Reuters vo štvrtok s odvolaním sa na zdroje informovala, že Trump chce dohodu uzavrieť skôr, než by potenciálne schválil ďalšiu vojenskú pomoc pre Kyjev alebo než by pokročili rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom o ukončení takmer tri roky trvajúceho konfliktu.

Čítajte viac Zelenskyj sa vzoprel a odmietol Trumpov návrh získať práva na 50 percent vzácnych nerastov Ukrajiny

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz v piatok vyhlásil, že Kyjev dohodu o nerastných surovinách podpíše v najbližšej dobe. Podoba navrhovanej dohody nebola zverejnená.

„V podobe, v akej je návrh teraz, ho prezident nie je pripravený akceptovať, stále sa usilujeme urobiť zmeny a pridať konštruktivitu,“ povedal ukrajinský zdroj blízky tejto záležitosti. „V dohode nie sú žiadne americké záväzky týkajúce sa záruk alebo investícií, všetko je v nej veľmi vágne a chcú od nás získať 500 miliárd dolárov,“ pokračoval zdroj.

„Čo je to za partnerstvo? … A prečo musíme dať 500 miliárd dolárov, neexistuje na to odpoveď,“ dodal. Ukrajina podľa tohto nemenovaného zdroja predložila úpravy.

Ukrajina požaduje od USA bezpečnostné záruky ako súčasť akejkoľvek dohody o nerastných surovinách, píše AFP.

Zelenskyj minulý týždeň oznámil, že zablokoval dohodu, ktorá by USA sprístupnila veľké množstvo ukrajinských prírodných zdrojov výmenou za pokračujúcu podporu Kyjeva. Podľa prezidenta sa nemôže dohoda uzavrieť vzhľadom na to, že Kyjevu neposkytuje „bezpečnostné záruky“.

14:44 Najmenej dvoch mŕtvych a štyroch ranených si dnes vyžiadalo ruské bombardovanie mesta Kosťantinivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Pod troskami budov ešte môžu byť ďalší ľudia, pátranie pokračuje, uviedol na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Vadym Filaškin. Jeho vyjadrenie citovali médiá. Pri Kupjansku v Charkovskej oblasti ruský dron zasiahol auto: dvaja civilisti, muž a žena vo veku 63 a 58 rokov, vyviazli so zranením, vozidlo zhorelo, informovala ukrajinská polícia.

Ruské bomby podľa prvých odhadov poškodili desať výškových budov, 21 rodinných domov, tri priemyselné areály, šesť garáží, elektrické vedenie, rozvod plynu a deväť áut, vypočítal Filaškin. „Buďte zodpovední. Evakuujte sa včas“, vyzval obyvateľov mesta, ktorých – ako sa blížia postupujúce ruské vojská – čoraz častejšie čelia bombardovaniu a ostreľovaniu. Mesto sa nachádza len niekoľko kilometrov od frontovej línie.

Obdobnú výzvu adresoval obyvateľom mesta šéf oblastnej správy 20. februára, keď si ruské nálety a ostreľovanie vyžiadalo najmenej štyri životy. „V poslednom čase sú Rusi mimoriadne aktívni v útokoch na Kosťantinivku. Zdržiavať tam aj inde v regióne je nebezpečné,“ upozornil Filaškin a pripomenul, že „evakuácia zachraňuje životy“.

13:10 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 140 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 866-tisíc, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 15 tankov, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty a 66 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 161 tankov, 21 139 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 528 delostreleckých systémov.

11:32 Ukrajinská obrana v noci na dnes zničila 82 z celkovo 162 bezpilotných vzdušných prostriedkov, ktoré proti brániacej sa krajine vyslali ruské sily. Uviedol to server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na oznámenie vzdušných síl. Rusi dnes obsadili dedinu Novoljubivka v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, uviedla s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany agentúra RIA Novosti.

Drony typu Šáhid, ale aj iných druhov boli zničené v Charkovskej, Kyjevskej, Černihivskej a ďalších desiatich oblastiach, plynie z vyjadrenia ukrajinských vzdušných síl. Škody boli zaznamenané v okolí ukrajinskej metropoly, v charkovskom regióne, a tiež v Dnepropetrovskej a Kirovohradskej oblasti.

Generálny štáb ukrajinskej armády tiež ráno oznámil, že obrancovia v okolí mesta Pokrovsk nanovo zastavili tri desiatky ruských útokov, celkovo za posledných 24 hodín zaznamenala ukrajinská strana okolo 90 bojových stretov. Podobné informácie nie je v podmienkach vojny možné overiť z nezávislých zdrojov.

Ruské sily podľa ruských štátnych agentúr zasiahli ukrajinské vojenské letiská, sklady dronov a muničné a palivové sklady.

9:36 Podiel obyvateľov Ukrajiny, ktorí dôverujú prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, vo februári stúpol na 65 percent z januárových 57 %. Nedôveruje mu 34 percent Ukrajincov. Ako informuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu sociologickej agentúry Rating.

Najviac obyvateľov Ukrajiny dôveruje bývalému hlavného veliteľovi armády Valerijovi Zalužnému, a to 76 percent. Šestnásť percent opýtaných uviedlo, že Zalužnému nedôveruje. Bývalému prezidentovi Petrovi Porošenkovi verí len 22 percent Ukrajincov a 76 percent mu nedôveruje.

Telefonický prieskum agentúra Rating urobila 20. a 21. februára, pričom oslovila 1 200 občanov vo veku nad 18 rokov vo všetkých oblastiach okrem okupovaných území Krymu a Donbasu.

8:55 Podpora Ukrajiny je správna a potrebná a Česko v nej bude pokračovať, povedal premiér Petr Fiala (ODS) pri príležitosti tretieho výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktoré pripadá na pondelok. Česká republika želá Ukrajine trvalý a spravodlivý mier a bude podporovať všetky kroky, ktoré k nemu povedú, doplnil Fiala.

Fiala povedal, že Ukrajina tri roky čelí ruskej agresii a snaží sa robiť všetko pre to, aby ubránila svoju krajinu a nezávislosť. „Prezident (Volodymyr) Zelenskyj a ukrajinskí občania bránia svoju krajinu pred ruským diktátorom (Vladimirom) Putinom, ale súčasne platí, že Ukrajinci zomierajú aj za bezpečnosť celej Európy,“ uviedol Fiala. Aj preto Česko stojí po celý čas po boku napadnutého štátu, dodal.

Za tri roky Česko poskytlo Ukrajine vojenský materiál v hodnote 7,3 miliardy korún, podieľalo sa aj na výcviku viac ako 7000 ukrajinských vojakov na území Česka a Poľska. Ukrajine tiež Česko sprostredkuje delostreleckú muníciu z krajín mimo EÚ. "Pomáhame nielen našou muničnou iniciatívou, ktorá má podporu v celom svete. Ruská agresívna politika nesmie uspieť a je aj v našom záujme, aby Ukrajina dokázala ruskej agresii čeliť, "uviedol Fiala.

Podpora Ukrajiny je správna a potrebná a Česko v nej bude pokračovať, doplnil premiér. „Želáme Ukrajine trvalý a spravodlivý mier a budeme podporovať všetky kroky, ktoré k nemu povedú,“ povedal Fiala.

8:20 Európska únia podľa osoby oboznámenej s problematikou pripravuje balík vo výške približne 20 miliárd eur na dodatočnú vojenskú podporu pre Ukrajinu, keďže sa blok sa snaží zabezpečiť pomoc pre Kyjev a čeliť tak tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa na dosiahnutie rýchleho mierového urovnania s Ruskom, napísala agentúra Bloomberg.

Iniciatíva má za cieľ dodať Kyjevu delostreleckú muníciu, systémy protivzdušnej obrany, presné rakety s ďalekým dostrelom, bezpilotné lietadlá a ďalšie zbrane, uviedol už skôr Bloomberg. Chce tiež posilnenie ukrajinských vojenských brigád.

EÚ sa podľa ľudí oboznámených s plánmi snaží dohodnúť na iniciatíve, ktorá by zahŕňala nepeňažné príspevky aj hotovosť od členských štátov a podobne zmýšľajúcich spojencov, na nadchádzajúcom stretnutí ministrov zahraničných vecí. Lídri EÚ sa potom budú musieť dohodnúť na výške takýchto príspevkov a odklepnúť balík. Termíny sa však nemusia stihnúť, keďže Maďarsko vyhlásilo, že iniciatívu nepodporí a Nemecko teraz žije voľbami.

8:15 Spojené štáty americké môžu prerušiť prístup Ukrajiny k životne dôležitému satelitnému internetovému systému Starlink Elona Muska, aby ju prinútili podpísať dohodu o nerastoch, napísala ukrajinská agentúra Unian. USA tlačia na rýchle podpísanie dohody o využívaní ukrajinského nerastného bohatstva, ktoré by zaplatilo náklady Spojených štátov na vojnu na Ukrajine. Prvú verziu zmluvy Ukrajina odmietla, čo americkú stranu roztrpčilo. Pracuje sa na novej verzii.

Otázku Starlinku nastolili americkí vyjednávači vyvíjajúci tlak na Kyjev, píše Reuters s odvolaním sa na vlastné zdroje. Uviedli, že takáto hrozba zaznela počas diskusií medzi americkými a ukrajinskými predstaviteľmi po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol počiatočnú ponuku amerického ministra financií Scotta Bessenta.

A teraz, ako poznamenal zdroj oboznámený s rokovaniami, táto hrozba opäť zaznela počas stretnutia osobitného predstaviteľa Bieleho domu pre Ukrajinu Keitha Kellogga a Zelenského.

„Ukrajina Starlink využíva. Považujú ho za svoju severnú hviezdu, “uviedol zdroj. "Strata Starlinku by bola obrovskou ranou,“ dodal.

Starlink poskytuje ukrajinskej armáde dôležité internetové pripojenie. Melinda Haringová z Atlantickej rady uviedla, že Starlink je nevyhnutný pre ukrajinské operácie bezpilotných lietadiel, ktoré sú kľúčovou súčasťou vojenskej stratégie.

„Strata Starlinku mení hru,“ povedal Haringová a poznamenala, že Ukrajina má teraz paritu s Ruskom, pokiaľ ide o používanie dronov a delostrelectva.

Musk na začiatku invázie urýchlene poskytol Ukrajine tisíce terminálov Starlink, aby nahradili komunikačné služby zničené Rusmi po invázii vo februári 2022. Musk však neskôr zmenil názor a na jeseň roku 2022 aspoň raz obmedzil Ukrajincom prístup k službe.