1105. deň: Starmer telefonoval s Trumpom aj so Zelenským. Podľa Tuska už pomoc USA prestala prúdiť na Ukrajinu

Čítajte viac 1104. deň: Zelenskyj urobil najhoršie vyhlásenie, aké mohol, USA to už dlho neznesú, hrozí Trump. Prezident Ukrajiny odpovedá

21:25 Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v utorok vo Washingtone rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom o situácii na Ukrajine. S odvolaním sa server magyarnemzet.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó označil stretnutie za mimoriadne užitočné a vyjadril potešenie nad tým, že k postoju Maďarska v presadzovaní mieru sa pridali aj Spojené štáty.

„Prezident USA, minister zahraničných vecí a celá americká vláda si napriek všetkým konfliktom a ťažkostiam stoja za svojím, že táto vojna nemôže ďalej pokračovať,“ povedal šéf maďarskej diplomacie.

Péter Szijjártó sa vo štvrtok v rámci pracovnej návštevy stretne v Bratislave s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Jurajom Blanárom (Smer). TASR o tom informoval komunikačný odbor slovenského rezortu diplomacie.

Hlavnými témami rokovania budú slovensko-maďarské bilaterálne vzťahy, ale aj európske a aktuálne zahraničnopolitické otázky. Šéfovia diplomacie sa budú tiež venovať spolupráci v rámci Vyšehradskej štvorky, aktuálnej situácii súvisiacej s konfliktom na Ukrajine, transatlantickým vzťahom a nelegálnej migrácii.

20:38 Ukrajinské vzdušné sily zasiahli veliteľské stanovište patriace 98. gardovej výsadkovej divízii ruských ozbrojených síl v Doneckej oblasti. Ako referuje web Ukrajinská pravda, informoval o tom ukrajinský generálny štáb.

Útok údajne narušil systém velenia a riadenia ruských síl, čo vážne skomplikovalo koordináciu vojenských jednotiek ruskej výsadkovej divízie. „Ukrajinské obranné sily naďalej zbavujú nepriateľa schopnosti efektívne operovať na bojisku, systematicky ničia jeho veliteľské a logistické štruktúry," uviedol Kyjev.

Generálny štáb dodal, že operácia bola ďalším krokom k rozdrveniu vojenského potenciálu agresora a oslobodeniu ukrajinskej pôdy. „Ukrajinské ozbrojené sily sa nezastavia, kým okupačná armáda nestratí schopnosť viesť vojnu," dodal.

20:35 Nemožno nahliadnuť do hlavy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a predpovedať, či po zastavení dodávok amerických zbraní bude ochotný zasadnúť za rokovací stôl. Vyhlásil to dnes ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v ruskej televízii.

„Nedokážem vliezť do hlavy toho človeka, veď on ani nie je človek,“ vyhlásil Lavrov podľa agentúry TASS v odpovedi na otázku, či zastavenie americkej vojenskej pomoci Zelenského prinúti pristúpiť na mierové rozhovory.

20:30 Spojené štáty a Ukrajina sa chystajú podpísať dohodu o ukrajinských nerastných surovinách, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje. Americký prezident Donald Trump vraj dohodu oznámi v prejave v Kongrese, ktorý prednesie v noci na stredu SEČ. Dohodu mali obe strany podpísať už v piatok, ale schôdzka Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa skončila roztržkou.

Čítajte viac Druhý pokus. USA a Ukrajina sa chystajú podpísať dohodu o ukrajinských nerastoch, píše Reuters

20:11 Priebeh piatkovej schôdzky ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s prezidentom USA Donaldom Trumpom či pozastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine neprispeje podľa českého premiéra Petra Fialu k trvalému mieru. Hoci sa Európa bude snažiť vojenskú pomoc Spojených štátov nahradiť, ich rola je podľa neho dôležitá. Povedal to v utorok v relácii Interview ČT24, informuje spravodajkyňa TASR.

„Je to celé nešťastné. Nešťastný bol priebeh toho ponižujúceho stretnutia pre Volodymyra Zelenského, nešťastné je aj rozhodnutie o prerušení pomoci Spojených štátov pre Ukrajinu. To sú určite kroky, ktoré k dlhodobému trvalému mieru neprispejú,“ povedal Fiala s tým, že Spojené štáty je potrebné „vtiahnuť späť do hry“.

Situácia v Bielom dome, kde boli prítomné médiá z celého sveta a atmosféra bola zároveň vyhrotená, bola podľa Fialu pre Zelenského mimoriadne ťažká. „Bude veľmi zložité vzťahy vrátiť späť, ale ten pokus Ukrajinci a prezident Zelenskyj určite urobia a už ho vlastne robia,“ myslí si český premiér.

18:55 Britský premiér Keir Starmer privítal odhodlanie Volodymyra Zelenského dosiahnuť mier vo vojne s Ruskom. Uviedol to premiérov úrad po tom, čo si Starmer dnes popoludní telefonoval s ukrajinským prezidentom.

Starmer informoval Zelenského o svojom pondelkovom telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Zdôraznil, že „je nevyhnutné, aby všetky strany čo najskôr pracovali na trvalom a bezpečnom mieri pre Ukrajinu,“ a dodal, že „nikto si neželá mier viac ako Ukrajina“.

Britská vláda sa zaviazala znížiť byrokraciu, aby urýchlila obstarávanie vojenského vybavenia, keďže Londýn a Európska únia zvyšujú výdavky na obranu.

„Politici všetkých smerov sa príliš dlho vyhýbali rozhodnutiam potrebným na rozbehnutie britskej priemyselnej základne," povedala ministerka financií Rachel Reevesová pred svojím utorkovým prejavom na zhromaždení priemyselných výrobcov v Londýne.

18:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že on a jeho tím sú pripravení pracovať pod silným vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dosiahli trvalý mier. Ako prvý krok na ceste k nemu navrhol prímerie s Ruskom na nebi aj na mori. Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X tiež vyjadril vďaku za podporu, ktorej sa Ukrajine dostalo zo strany Spojených štátov pri obrane jej suverenity a nezávislosti. Zároveň uviedol, že jeho piatkové rokovanie s Trumpom v Bielom dome neprebehlo tak, ako malo – schôdzka vyústila do roztržky a Zelenskyj teraz napísal, že je poľutovaniahodné, že sa to stalo.

Čítajte viac Prímerie vo vzduchu i na mori, prepustenie zajatcov. Zelenskyj sa chce usilovať o mier pod silným vedením Trumpa

17:30 Maďarsko víta začaté americko-ruské rokovania o vojne na Ukrajine, má záujem na ich úspechu a domnieva sa, že pokračovať vo vojne je neprávne a nebezpečné. Povedal to v utorok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po rokovaní s predsedom vlády Severného Macedónska Christijanom Mickoským. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Už tri roky žijeme v tieni vojny a teraz našou najväčšou nádejou je, že vojnu vystrieda mier,“ podčiarkol Orbán.

Maďarsko je podľa jeho vyjadrenia v spore s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú síce priateľmi a spojencami Maďarska, ale ktoré sa rozhodli, že Ukrajina má pokračovať vo vojne. „Pokračovanie vo vojne je podľa nás zlé, nebezpečné a chybné,“ povedal maďarský premiér s poznámkou, že aj o tom sa bude diskutovať na štvrtkovom summite EÚ.

Mickoski s Orbánom hovorili okrem iného aj o otázke migrácie. „Maďarsko je Severnému Macedónsku vďačné, že si chráni vlastné hranice a tým aj Maďarsko. Čím lepšie budú chrániť svoje vlastné hranice, tým menej migrantov zaútočí na južné hranice Maďarska,“ povedal Orbán, podľa ktorého iba rozšírenie EÚ môže zlepšiť jej konkurencieschopnosť, preto Maďarsko podporuje prijatie Severného Macedónska do eurobloku.

17:25 Austrálska vláda zváži akýkoľvek návrh na vyslanie vojakov na Ukrajinu ako súčasť mnohonárodných mierových síl, uviedol v utorok premiér Anthony Albanese. Austrália podľa neho chce, aby na Ukrajine zavládol mier, ale nie za cenu odmeňovania imperialistických zámerov ruského prezidenta Vladimira Putina.

Albanese na tlačovej konferencii opätovne potvrdil podporu Ukrajine. „Stojíme na strane prezidenta (Volodymyra) Zelenského a odvážneho boja Ukrajincov za obranu svojej prirodzenej suverenity,“ odpovedal na otázku týkajúcu sa pozastavenia americkej vojenskej pomoci pre Kyjev.

Americký prezident Donald Trump sa v pondelok večer rozhodol „dočasne“ prerušiť vojenskú pomoc Ukrajine, čo má za následok okamžité zastavenie dodávok zbraní a munície, vrátane tých už objednaných. K tomuto kroku Trump pristúpil po tom, čo sa minulý piatok pohádal so Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Nemenovaný americký predstaviteľ denníku The Washington Post povedal, že Spojené štáty pozastavujú a prehodnocujú poskytovanie tejto pomoci, aby sa uistili, že prispieva k nastoleniu mieru na Ukrajine. Vládne úrady však zdôraznili, že ide o dočasné prerušenie, nie o trvalé zastavenie.

„V súčasnosti prebieha diskusia o možnej mierovej misii a z pohľadu našej vlády sme otvorení zvážiť akékoľvek návrhy do budúcnosti, keďže Austrália v minulosti v tejto oblasti zohrávala dôležitú úlohu,“ povedal Albanese.

Ukrajina sa podľa jeho slov nebojuje iba proti agresii Ruska, ale je zapojená do širšieho boja za dodržiavanie medzinárodného práva, čomu je Austrália „pripravená pomôcť“. Krajina podľa neho už prispela sumou 1,5 miliardy dolárov, pričom 1,3 miliardy z toho bola priama vojenská pomoc.

Pokiaľ ide o vyslanie vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierovej misie, zdôraznil, že na stole momentálne nie je žiadny konkrétny návrh a Austráliu zatiaľ o poskytnutie jednotiek nikto nepožiadal.

Týmto vyjadrením však dal podľa britského denníka najavo určitý posun, pretože hovorca vlády ešte v pondelok informoval, že nasadenie austrálskych vojakov momentálne nepripadá do úvahy, čo následne potvrdil aj minister obranného priemyslu Pat Conroy i líder opozície.

„Želáme si mier na Ukrajine, ale chceme sa uistiť, že nezákonné a nemorálne konanie Ruska a imperialistické zámery Vladimira Putina nebudú odmenené alebo podporované,“ dodal austrálsky premiér.

17:20 Francúzsko sa spolu s ďalšími európskymi krajinami bude snažiť „spojiť všetky možné prostriedky“ na kompenzáciu zmrazenia americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu, vyhlásil v utorok francúzsky premiér François Bayrou.

V príhovore pred poslancami Národného zhromaždenia Bayrou uviedol, že dodávky pomoci z USA pre Ukrajinu „sú na pokraji zastavenia, pretože celé vlaky, ktoré boli naložené zásobami pre Ukrajinu, sú zastavené a majú zákaz dostať sa do cieľa“.

Bayrou vyhlásil, že v zmenenej situácii bude teraz Ukrajina potrebovať muníciu, „určitý počet systémov pre (vojenský) prieskum“ či prístup „k sieťam a konektivite“.

France Info dodalo, že zmrazenie americkej pomoci pre Ukrajinu „pocítili“ už aj v Poľsku, cez ktorého územie prechádza až 95 percent tejto pomoci. Ide najmä o logistické centrum Jesionka, ktoré funguje ako prepravný uzol pre pomoc pre Ukrajinu. „Informácie od hraníc, z nášho logistického centra, potvrdzujú vyhlásenia americkej strany,“ dodal poľský premiér Donald Tusk.

V tejto situácii francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal na utorok ráno do Elyzejského paláca viacerých ministrov svojej vlády, aby diskutovali o situácii na Ukrajine. Táto interná porada bola prípravou na zasadnutie Európskej rady venované obrane EÚ.

17:00 Prezident USA sa vykašľal na Ukrajincov, ktorí už štvrtý rok bojujú za zachovanie svojho štátu. Zároveň podrazil amerických spojencov, ktorí sú členmi NATO. Môže mať rozhodnutie Donalda Trumpa pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine katastrofálne následky?

Čítajte viac Trumpova zrada Zelenského pripomína vydanie Československa napospas Hitlerovi. Ako dlho sa ubránia Ukrajinci bez pomoci USA a koľko zbraní sami vyrábajú?

16:55 USA po potýčke prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským pozastavili poskytovanie akejkoľvek vojenskej pomoci Ukrajine. Pre Slovensko to znamená veľkú bezpečnostnú hrozbu, Európa dokáže vyčleniť na zbrojenie 800 miliárd eur. Je to v našich rukách, odkazujú experti.

Čítajte viac Bude Trumpove rozhodnutie pre nás fatálne? Expert: Od pomoci Ukrajine závisí, ako ďaleko budú ruské rakety od Slovenska

16:50 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán odcestuje v stredu na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona do Paríža. Podľa agentúry MTI hlavnou témou ich rozhovorov bude rusko-ukrajinská vojna, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server 444.hu v tejto súvislosti podotkol, že príchod Donalda Trumpa do kresla prezidenta Spojených štátov rozvrátil 80 rokov fungujúci spojenecký systém a lídri Európy sa teraz pokúšajú vytvoriť niečo nové, čo si však podľa servera neželá maďarská ani slovenská vláda.

Minulú nedeľu vznikla v Londýne iniciatíva vzniku „koalície ochotných“. Väčšina Európy sa tak postavila na stranu Ukrajiny, poznamenáva 444.hu a pokračuje, že Orbán na úrovni EÚ blokuje posielanie zbraní Ukrajine.

Magazín Politico v utorok napísal, že Orbán a slovenský premiér Robert Fico sa otvorene vzopreli posielaniu ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine na úrovni EÚ, avšak podľa diplomatických zdrojov ďalšie európske štáty vrátane Francúzska spomalenie tohto procesu potichu vítajú. Ako pokračuje Politico, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zrejme na tohtotýždňový summit Únie príde s alternatívnymi návrhmi pomoci Ukrajine, a to aj vo vojenskej oblasti.

EÚ na rok 2025 už schválila vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 60 miliárd eur a na nej sa už nebude nič meniť, dodáva Politico.

16:45 Británia vytrvá vo svojej vojenskej pomoci Ukrajine, je to správne a je to tiež v britskom záujme, uviedol dnes podľa agentúry Reuters hovorca britskej vlády po tom, ako americký prezident Donald Trump pozastavil vojenskú pomoc Kyjevu. So šéfom Bieleho domu si v pondelok večer tiež opäť telefonoval premiér Keir Starmer, oznámil jeho hovorca. Londýn teraz stojí na čele európskych snáh o podporu Ukrajiny, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej ozbrojenej agresii.

Premiérov hovorca podľa Reuters odmietol odpovedať na otázku, či Trump v pondelkovom telefonáte informoval Starmera o svojom úmysle pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine. „Premiér a prezident Trump sa sústredia na rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečenie bezpečného a trvalého mieru na Ukrajine,“ uviedol iba hovorca.

15:45 Francúzska politička Marine Le Penová, považovaná za pravdepodobnú kandidátku krajne pravicového Národného združenia (RN) v najbližších prezidentských voľbách, považuje rozhodnutie o pozastavení americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu za kruté a brutálne.

Le Penová to napísala v stĺpčeku pre francúzsky denník Le Figaro. Vo svojom texte pritom zopakovala svoje odmietavé stanovisko k vyslaniu francúzskych jednotiek na Ukrajinu.

„Brutalitu tohto rozhodnutia považujem za odsúdeniahodnú,“ napísala Le Penová. Vysvetlila, že je to „veľmi kruté pre ukrajinských vojakov zapojených do vlasteneckej obrany svojej krajiny“. Konštatovala však tiež, že „nikto nemôže Spojené štáty prinútiť, aby naďalej poskytovali svoju podporu, ak ju táto krajina už nechce“.

Marine Le Penová súčasne upozornila na to, že kým zastavenie dodávok zbraní je „menej problematické, pretože sa dá doplniť“ z iných zdrojov, veľký problém pre Ukrajinu vznikne prerušením v oblasti spravodajskej, technologickej a digitálnej podpory, ktorú Washington poskytol Kyjevu.

„Sme svedkami dôsledkov digitálneho podriadenia sa Európy Spojeným štátom,“ upozornila Le Penová.

Foto: SITA/AP, Julien de Rosa

Marine Le Penová Marine Le Penová

Le Penová v pondelok v prejave vo francúzskom parlamente uviedla, že podľa jej názoru by sa Ukrajine nemalo sľubovať členstvo v NATO a Európskej únii, keďže prvé z nich bolo príčinou ruskej agresie a Spojené štáty sú proti, zatiaľ čo vstup Ukrajiny do EÚ nie je prospešný pre samotnú Úniu.

Le Penová je pritom presvedčená, že Ukrajina si zaslúži podporu od Európskej únie, no mala by byť realistická. Prísľub vstupu do NATO a EÚ by bol podľa nej zavádzaním alebo by predstavoval vážne riziko pre mier na európskom kontinente.

Dodala, že členstvo Ukrajiny v EÚ by bolo v rozpore so záujmami Francúzska, stálo by Francúzov miliardy eur, vytvorilo by nové deformácie hospodárskej súťaže na trhu práce, výrazne by ovplyvnilo francúzsky sociálny model a jeho primárnym dôsledkom „by bolo takmer určite zničenie“ francúzskych farmárov.

15:40 Americké dodávky zbraní na Ukrajinu sú kriticky dôležité, zachraňujú tisíce životov, vyhlásil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Výslovne spomenul americký protivzdušný systém Patriot, ktorý označil za jediný, ktorý je schopný chrániť krajinu pred útokmi ruských balistických striel. Ukrajinský poslanec a člen bezpečnostného výboru Fedir Venislavskyj uviedol, že bez americkej zbrojnej pomoci má Ukrajina dostatočné zásoby zbraní a munície na zhruba pol roka. Podobný odhad pred týždňom v rozhovore pre Politico urobil niekdajší ukrajinský minister obrany Dmytro Kuleba. Predstaviteľ výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo Serhij Rachmanin dnes vyhlásil, že ukončenie americkej pomoci Ukrajine nemusí byť katastrofa, ale bude „kritické a bolestivé“.

Čítajte viac Vydržíme možno pol roka? Bude to bolestivé, ale nie je to katastrofa, vraví ukrajinský politik o ukončení americkej pomoci

15:00 Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie by mali vo štvrtok zdôrazniť, že rokovania o mieri na Ukrajine sa nemôžu zaobísť bez účasti Ukrajiny, rovnako ako sa rokovania, ktoré majú vplyv na európsku bezpečnosť, nezaobídu bez účasti Európy, keďže bezpečnosť Ukrajiny, Európy i sveta sú previazané. Vyplýva to z návrhu záverov štvrtkového mimoriadneho summitu EÚ, ktorý má ČTK k dispozícii.

V dokumente, ktorý sa však ešte môže zmeniť, sa tiež uvádza, že prímerie na Ukrajine je možné len ako súčasť snahy o dosiahnutie spravodlivej a trvalej mierovej dohody. Jej súčasťou podľa únie musia byť pevné a dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré prispejú k odvráteniu budúcej ruskej agresie.

Neoddeliteľnou súčasťou budúcich bezpečnostných záruk je Ukrajina schopná účinne sa brániť, uvádza jeden z bodov. Návrh pripomína, že Európska únia od začiatku ruskej agresie podporovala právo Ukrajiny na sebaobranu a bude aj ďalej stáť za Ukrajinou v jej boji za nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť. EÚ bude Ukrajine poskytovať aj pravidelnú finančnú podporu, ktorá má za tento rok dosiahnuť 30,6 miliardy eur.

Európa pritom musí prijať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu a byť lepšie vybavená na to, aby sa mohla samostatne vysporiadať s dnešnými aj budúcimi hrozbami. „Ruská agresívna vojna proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu,“ uvádza text.

Európska rada preto zdôrazní potrebu podstatne zvýšiť výdavky na obranu a vyzve Európsku komisiu, aby na tento účel okrem iného odporučila možný postup uvoľnenia rozpočtových pravidiel EÚ a navrhla ďalšie zdroje financovania.

Čítajte viac Von der Leyenová ukázala plány na prezbrojenie Európy. Mohli by mobilizovať 800 miliárd eur

Táto verzia dokumentu, o ktorom ešte v Bruseli rokujú diplomati, vznikla ešte predtým, ako dnes šéfka komisie Ursula von der Leyenová predstavila plán na posilnenie obranyschopnosti Európy. Ten má umožniť mobilizovať až 800 miliárd eur na zvýšenie európskych vojenských kapacít a jeho súčasťou je okrem iného návrh na uvoľnenie Paktu stability a rastu v prípade investícií do obrany a nové spoločné pôžičky na zbrojenie pre vlády členských štátov vo výške 150 miliárd eur.

„Európska rada tiež pripomína, že silnejšia a akcieschopnejšia Európska únia v oblasti bezpečnosti a obrany pozitívne prispeje ku globálnej a transatlantickej bezpečnosti a dopĺňa NATO, ktoré pre členské štáty naďalej zostáva základom ich kolektívnej obrany,“ uvádza sa v návrhu záverov summitu.

14:35 Európska komisia (EK) sa v utorok odmietla vyjadriť k rozhodnutiu amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine. Kyjevu však prisľúbila neochvejnú podporu.

„Nemyslím si, že je našou úlohou komentovať rozhodnutia alebo oznámenia, ktoré sa robia na druhej strane Atlantiku,“ skonštatoval pred novinármi hovorca EK Stefan de Keersmaecker. Zdôraznil pokračujúcu a neochvejnú podporu Európskej únie Ukrajine.

Poukázal aj na plán EK – Rearm Europe predstavený v utorok. Podľa päťbodového plánu na prezbrojenie Európy by sa na obranu v Európskej únii mohlo mobilizovať takmer 800 miliárd eur. Jeden z jeho bodov podľa slov šéfky EK Ursuly von der Leyenovej umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine.

Plán „pomôže členským štátom ponúknuť značnú podporu Ukrajine, krajine, ktorá našu podporu veľmi potrebuje,“ doplnil hovorca EK.

14:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok rokoval s lídrom nemeckých kresťanských demokratov z CDU/CSU a pravdepodobným budúcim kancelárom Friedrichom Merzom. Koordinovali svoje postoje a dohodli sa na ďalšej spolupráci.

„Koordinovali sme naše postoje a oceňujem jeho podporu,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X a dodal, že sa s Merzom dohodol na ďalšej spolupráci a komunikácii. K rokovaniam došlo po rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa dočasne pozastaviť poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine.

O prípadnom rokovaní Zelenského so súčasným nemeckým kancelárom Olafom Scholzom nie sú žiadne informácie. Merz pritom rokuje o vytvorení svojej novej vlády po víťazstve kresťanských demokratov vo februárových parlamentných voľbách.

Scholz zostáva na čele krajiny, kým nový parlament nezvolí jeho nástupcu. Vo štvrtok sa má zúčastniť na summite Európskej rady o budúcej obrannej spolupráci bloku, pripomína portál Euractiv.com.

„Ukrajina si veľmi cení úsilie Nemecka o obnovenie európskej bezpečnosti a ochranu životov v našej krajine. Nezabúdame, že Nemecko je lídrom v dodávkach systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu a zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní našej finančnej stability,“ zdôraznil v príspevku Zelenskyj.

13:45 Ukrajina teraz musí podľa nemeckej ministerky zahraničia Annaleny Baerbockovej dostať dodatočnú vojenskú a finančnú pomoc. Napísala to na sieti X po tom, ako americký prezident Donald Trump rozhodol o pozastavení americkej vojenskej pomoci Kyjevu. Baerbocková tiež privítala plán na prezbrojenie Európy, ktorý predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Pre mier z pozície sily sú teraz základné dve veci: Dodatočná pomoc – vojenská a finančná – pre Ukrajinu, ktorá bráni našu slobodu. A kvantový skok k posilneniu našej európskej obrany,“ uviedla Baerbocková. „Návrhy Ursuly von der Leyenovej sú dôležitým prvým krokom,“ dodala.

Čítajte viac Von der Leyenová ukázala plány na prezbrojenie Európy. Mohli by mobilizovať 800 miliárd eur

13:40 Bez konzultácie so spojencami rozhodol prezident Donald Trump o pozastavení americkej vojenskej pomoci Ukrajine, upozornil dnes hovorca poľského ministerstva zahraničia. Situácia je vážna, povedal novinárom hovorca Pawel Wronski.

„Je to veľmi dôležité rozhodnutie a situácia je veľmi vážna,“ povedal hovorca poľskej diplomacie novinárom v reakcii na americké rozhodnutie prerušiť vojenskú pomoc krajine, ktorá sa tri roky bráni ozbrojenej ruskej agresii. „Táto veta môže síce znieť banálne, ale má veľký politický význam – rozhodnutie bolo urobené bez akýchkoľvek informácií, bez konzultácií, a to ani so spojencami v NATO, ani so skupinou Ramstein, ktorá sa podieľa na podpore Ukrajiny,“ povedal Wronski.

13:30 Ukrajina je úplne odhodlaná pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi, vyhlásil v utorok premiér Denys Šmyhaľ po rozhodnutí Washingtonu pozastaviť vojenskú podporu pre Kyjev.

Spojené štáty sú pre Ukrajinu podľa premiéra dôležitým partnerom a „my si to musíme zachovať“. Vojenská pomoc USA je podľa Šmyhaľa „kľúčová“, pričom ich podpora podľa neho zachránila tisíce ukrajinských životov. V tejto súvislosti poukázal na pripravenosť Ukrajiny podpísať s Washingtonom dohodu o nerastných surovinách.

Zdôraznil však, že jeho krajina urobí všetko potrebné, aby odolala ruskej invázii aj bez vojenskej pomoci USA. „Urobíme všetko pre to, aby sme vydržali,“ skonštatoval.

Podľa slov premiéra je nevyhnutné dosiahnuť mierovú dohodu, ktorá však musí byť „za podmienok Ukrajiny“, a že je potrebné aj „potrestanie“ Ruska.

Šmyhaľ sa na tlačovej konferencii podľa BBC poďakoval USA aj Európe za tri roky nepretržitej podpory. V utorok oznámené plány predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na dodatočné financovanie obrany označil za „dôležitý prvý krok“.

Ďalšie rokovania s Washingtonom nevylúčil ani poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. „Diskutujeme o možnostiach s našimi európskymi partnermi a, samozrejme, nevylučujeme ani možnosť rokovaní s našimi americkými partnermi,“ napísal na sociálnej sieti X.

13:00 Poľský premiér Donald Tusk informoval, že správy z poľských logistických uzlov na východnej hranici, cez ktoré prúdi pomoc na Ukrajinu, potvrdzujú americké vyjadrenia o pozastavení podpory. Povedal to pred utorkovým zasadnutím vlády, informuje Varšavský spravodajca TASR.

Premiér súčasný stav prirovnal k turbulenciám a prítomných vyzval, aby si zapli pomyselné pásy. Situáciu označil za výnimočnú a členov vlády požiadal, aby odložili neplodné politické diskusie a spory a pracovali vo vyššom tempe.

Oznámil tiež, že vláda pripravuje návrh zákona, ktorý pomôže uľahčiť financovanie obranyschopnosti. „Musíme radikálne urýchliť aktivity týkajúce sa konkrétnych princípov prípravy a realizácie investícií pre potreby obrany štátu,“ povedal. Oznámil, že ministerstvo financií pracuje na presune 30 miliárd zlotých (vyše 7 mld. eur) z Plánu obnovy na obranné výdavky.

Tusk označil za strategickú úlohu Poľska spájať dve potreby, ktoré sa môžu v súčasnosti zdať náročne spojiteľné. „Ide o maximálne zintenzívnenie aktivít v Európe smerujúcich k posilneniu vlastných obranných kapacít a zároveň, napriek všetkým okolnostiam, dbanie o transatlantické vzťahy a spoluprácu s našim najdôležitejším spojencom – USA,“ povedal. Dodal, že napriek náročným okolnostiam sa na poľských strategických princípoch nič nemení.

12:10 Pre spravodlivý mier aj bezpečnosť Slovenska je kľúčová Európa a kvalitné a silné partnerstvá s našimi najbližšími spojencami, ako je Česká republika, Poľsko, Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia. Vláda Roberta Fica (Smer) však nič z toho nerozvíja. Vyhlásil to líder opozičného PS Michal Šimečka v reakcii na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine.

Čítajte viac Ficova vláda nerozvíja partnerstvá s našimi najbližšími spojencami, kritizuje Šimečka

12:07 Francúzsky minister financií Éric Lombard v utorok vyjadril nesúhlas so zabavením ruských aktív pre financovanie európskych vojenských výdavkov a pomoc Ukrajine. Bolo by to podľa neho v rozpore s medzinárodným právom.

„Pozícia Francúzska je, že ruské aktíva patria najmä ruskej centrálnej banke,“ uviedol Lombard pre rádio France Info. Dodal, že ich nemožno zhabať, pretože by to „bolo v rozpore s medzinárodnými zmluvami“, ktoré Francúzsko aj EÚ podpísali.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad pre televíziu France 2 uviedol, že zhabanie aktív je dobrou „pákou“ na Rusko, ale s jej použitím by bol opatrný.

Podľa ministra zahraničných vecí Jean-Noëla Barrota by konfiškácia aktív predstavovala „príliš veľký risk pre eurozónu a pre Európsku centrálnu banku, ktorá by oslabila členské štáty v čase, keď musia byť silné, aby mohli podporovať Ukrajinu“.

Využitie ruských aktív v hodnote viac ako 200 miliárd eur by pomohlo zaplniť medzeru v európskom rozpočte na obranu. Zástancom takéhoto riešenia sú dlhodobo Česká republika, Estónsko a Poľsko, zatiaľ čo Francúzsko je zdržanlivejšie. Nesúhlas podľa britského denníka Guardian vytvára tiež napätie medzi Francúzskom a Veľkou Britániou pri pokuse reagovať na politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Ukrajine.

Krajiny EÚ už využívajú na pomoc Ukrajine a financovanie budúcej povojnovej obnovy výnosy 2,5 až tri miliardy eur ročne zo zmrazených ruských aktív.

12:00 Pentagon poprel správy amerických médií, podľa ktorých minister obrany Pete Hegseth nariadil armádnemu veliteľstvu, aby zastavilo útočné kybernetické operácie proti Rusku. Uviedla to dnes agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenovaného činiteľa v rezorte obrany.

Čítajte viac Bloomberg: Pentagon poprel správy o zastavení kybernetických útokov USA na Rusko

11:55 Materiálny výpadok americkej pomoci Ukrajine by sa podľa Richarda Stojara z Univerzity obrany mohol prejaviť najskôr o štvrť roka. Ukrajina zásoby má. Európa by tiež prípadne mohla materiálnu pomoc od USA pre Ukrajinu kupovať. Problémové by bolo prerušenie pomoci v zdieľaní spravodajských informácií. Prezident Donald Trump podľa informácií amerických médií nariadil prerušiť vojenskú pomoc Ukrajine. Tlak na začatie mierových rokovaní v konflikte na Ukrajine je po prerušení pomoci podľa Stojara značný.

Čítajte viac Patrioty a Himarsy bez munície, vypnuté satelity. Čo všetko môže Ukrajina stratiť, ak USA odstrihnú pomoc Kyjevu?

11:25 Zastaviť teraz vojenskú pomoc Ukrajine znamená pomôcť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, povedal agentúre Reuters ukrajinský poslanec a predseda parlamentného zahraničného výboru Oleksandr Merežko v reakcii na správy o pozastavení americkej podpory Kyjevu. Rozhodnutie prirovnal k Mníchovskej dohode z roku 1938, keď sa nacistické Nemecko, Francúzsko, Británia a Taliansko bez účasti Prahy dohodli, že Adolf Hitler získa rozsiahle československé pohraničie. Kremeľ označil americké pozastavenie pomoci Kyjevu za najlepší príspevok k mieru.

Čítajte viac Pozastavenie pomoci USA Kyjevu: Horšie než Mníchovská dohoda, podľa Kremľa najlepší príspevok k mieru

11:05 Britský premiér Keir Starmer sa podľa jeho vicepremiérky Angely Raynerovej po rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine maximálne sústredí na zabezpečenie mieru.

„Je maximálne sústredený na dosiahnutie mieru. Nedá sa vyviesť z rovnováhy žiadnymi oznámeniami,“ povedala Raynerová pre BBC Radio. Vláda Labouristickej strany sa podľa nej naďalej zameriava na podporu Ukrajiny a na to, „aby sa USA stretli za rokovacím stolom spolu s európskymi partnermi a Ukrajinou.“

Oznámenie amerického prezidenta o pozastavení vojenskej pomoci pre Ukrajinu prišlo po ostrej slovnej výmene v Oválnej pracovni s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Dodávky budú podľa Bieleho domu obnovené až keď Zelenskyj Trumpa presvedčí, že má skutočný záujem na mierových rokovaniach s Ruskom.

Hovorca britskej vlády v reakcii uviedol, že Londýn je aj naďalej „úplne odhodlaný zabezpečiť trvalý mier na Ukrajine a na podporu tohto úsilia spolupracuje s kľúčovými spojencami.“

Londýnsky summit o Ukrajine

Fotogaléria 15 fotiek

+12

11:00 Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok v Bruseli predstavila päťbodový plán na prezbrojenie Európy, podľa ktorého by sa na obranu v Európskej únii mohlo mobilizovať takmer 800 miliárd eur. Naznačila, že euroblok je pripravený masívne zvýšiť výdavky na obranu.

Čítajte viac Von der Leyenová ukázala plány na prezbrojenie Európy. Mohli by mobilizovať 800 miliárd eur

10:40 Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine podľa českého premiéra Petra Fialu ukazuje, aká naliehavá je zmena doterajšej európskej politiky. Uviedol to v utorok na sociálnej sieti X s tým, že Európa teraz musí prejsť od slov k činom.

„Musíme byť silnejší, ekonomicky aj vojensky, musíme sa začať starať o vlastnú bezpečnosť, musíme dať na obranu viac peňazí,“ napísal Fiala. Starať sa o vlastnú bezpečnosť podľa neho tiež znamená podporovať Ukrajinu ešte silnejšie.

„Nie je možné pripustiť úspech ruskej agresívnej politiky, ktorá nás všetkých ohrozuje. Skončil sa čas, keď sme sa mohli spoliehať na to, že základné medzinárodné výzvy vyrieši niekto za nás. Teraz je potrebné v Európe prejsť od slov k činom,“ podotkol český premiér.

10:35 Podľa gubernátora ukrajinskej Chersonskej oblasti Olexandra Produkina sa ruské sily v uplynulom období snažia získať pozície na pravom brehu rieky Dneper, aby si pred začiatkom mierových rokovaní upevnili pozíciu. Túto oblasť Moskva po anexii považuje za súčasť svojho územia. Ruské velenie na druhý breh Dnepra pravidelne vysielajú veľké množstvo jednotiek aj za cenu vysokých strát.

„Každý deň sa pokúšajú prejsť,“ vyhlásil Prokudin. „Od našich spravodajských služieb sme sa dozvedeli, že zástupca ruského veliteľa nariadil vojakom v oblasti prejsť cez rieku za každú cenu, hoci nie všetci sú ochotní to urobiť,“ vysvetlil.

Podľa gubernátora je cieľom ruského velenia, aby sa „pravý breh Dnepra stal súčasťou budúcich rokovaní.“ Ruské jednotky sa preto pokúšajú obsadiť dediny na druhej strane rieky, čo sa im zatiaľ nepodarilo.

Produkin tvrdí, že ruské straty pri výpadoch cez Dneper sú vysoké. „Rusi sú si plne vedomí, že ide o samovražednú misiu,“ povedal. Ozrejmil tiež, že ruské ofenzívne akcie prebiehajú na štyroch miestach: v zóne močaristých ostrov v ústí Dnepra, v blízkosti čiastočne zničeného železničného a cestného mosta Antonivka východne od Chersonu a v obciach Ľvove a Zmiivka východne od zničenej Kachovskej priehrady.

Rusko v súčasnosti ovláda väčšinu Chersonskej oblasti bez územia na pravom brehu Dnepra vrátane hlavného mesta Cherson. V septembri 2022 Moskva po ilegálnom a zmanipulovanom referende oblasť anektovala a považuje ju za súčasť svojho územia, a to napriek tomu, že ju plne neovláda.

Guardian pripomína, že najmä mesto Cherson má vysokú strategickú hodnotu, keďže sa nachádza v ústí Dnepra do mora. Ruské sily ho dobyli krátko po začiatku celoplošnej ofenzívy vo februári 2022. Počas protiofenzívy v druhej polovici roka Ukrajina územia na pravom brehu Dnepra oslobodila a Rusi sa z Chersonu stiahli.

10:30 Pri ruskom dronovom útoku utrpeli v pondelok zranenia štyria ľudia a došlo k poškodeniu energetickej infraštruktúry v ukrajinskom čiernomorskom prístave Odesa. Mesto v dôsledku toho zaznamenalo výpadky elektriny a problémy s vykurovacími systémami, oznámili miestne úrady.

„Útok poškodil energetickú infraštruktúru… v niektorých častiach mesta sú aktuálne výpadky elektriny,“ uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiperv v príspevku na platforme Telegram. Starosta Odesy Hennadij Truchanov ozrejmil, že dve zo zranených osôb boli hospitalizované. Došlo aj k zásahu niekoľkých obytných domov a dvoch súkromných materských škôl. Truchanov informoval, že po krátkej prestávke v dôsledku poškodenia infraštruktúry sa obnovilo vykurovanie obytných domov.

V Rostovskej oblasti na juhu Ruska požiarnici hasili požiar po nočných útokoch ukrajinských dronov, uviedli tamojšie úrady. Plamene sa podarilo uhasiť a ďalšie škody či zranenia osôb neboli hlásené, uviedol oblastný gubernátor Jurij Sľusar. Agentúra Reuters upozorňuje, že nedokázala nezávisle overiť správu o útoku.

Ukrajina tvrdí, že svoje útoky na území Ruska sa zameriavajú na infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy. Zároveň vyhlasuje, že údery sú odpoveďou na neúnavné bombardovanie Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

10:12 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 879 410 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 340 vojakov, tri tanky, osem bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 86 dronov, 45 delostreleckých systémov a 101 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 255 tankov, 21 298 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 39 428 vozidiel a autocisterien, 24 064 delostreleckých systémov, 1 306 odpaľovacích raketových systémov, 1 094 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 27 741 dronov, 3 085 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 768 kusov špeciálnej techniky.

9:52 Prerušenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine je zlá správa, povedal námestník poľského ministra obrany Cezary Tomczyk v poľskom rádiu Zet. Naopak z Maďarska zaznelo, že tamojšia vláda zdieľa americký postoj, podľa agentúr má dnes maďarský minister zahraničia Peter Szijjárto konať v USA.

Prerušiť vojenskú pomoc krajine, ktorá sa tri roky bráni ozbrojenej ruskej agresii, nariadil americký prezident Donald Trump. O rozhodnutí Bieleho domu informovali v noci na dnešok médiá s tým, že pred obnovením zbrojnej pomoci musí ukrajinské vedenie Trumpa presvedčiť o svojej ochote rokovať o mieri.

Na prerušenie pomoci reagovalo aj Maďarsko. „Americký prezident a maďarská vláda zdieľajú rovnaký postoj: namiesto pokračovania dodávok zbraní a vojny treba čo najskôr uzavrieť prímerie a viesť mierové rozhovory,“ uviedol hovorca vlády maďarskej vlády. Tamojší minister zahraničia Peter Szijjárto by sa mal dnes vo Washingtone stretnúť so svojim americkým kolegom Rubiom. Z krajín EÚ je Maďarsko dlhodobo voči Moskve najpriateľskejšie.

9:29 Zastaviť teraz vojenskú pomoc Ukrajine znamená pomôcť ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, povedal agentúre Reuters ukrajinský poslanec a predseda parlamentného zahraničného výboru Oleksandr Merežko v reakcii na správy o pozastavení americkej podpory Kyjevu. Rozhodnutie prirovnal k mníchovskej dohode z roku 1938, keď sa nacistické Nemecko, Francúzsko, Británia a Taliansko bez účasti Prahy dohodli, že Adolf Hitler získa rozsiahle československé pohraničie.

„Je to horšie ako Mníchov, pretože sa (vtedy) aspoň nesnažili vykresliť Československo ako agresora. Ale tu sa snažia obviniť obeť z agresie – je to extrémne nebezpečné,“ uviedol Merežko. „Na povrchu to vyzerá naozaj veľmi zle. Pôsobí to, že nás tlačia do kapitulácie, čo znamená (akceptovanie) požiadaviek Ruska,“ cituje ho ďalej Reuters.

Čítajte viac USA a Rusko rokovali o osude Ukrajiny a Európy. Môže z toho byť Mníchov alebo Jalta?

„Je to psychologická rana, politický úder Ukrajine, nepomáha to nášmu rozpoloženiu,“ povedal Merežko. Ten istý zákonodarca stanici BBC povedal, že Trump by sa mal vážne zamyslieť nad tým, ako sa zapíše do histórie. „Je to neuveriteľné, čo sa deje… Ani v najhoršom sne som si nedokázal predstaviť, že by Trump prerušil vojenskú pomoc Ukrajine, keď ju tak potrebujeme,“ povedal Merežko, ktorý je členom strany prezidenta Volodymyra Zelenského Sluha národa. Vyjadril tiež mienku, že Trump sa snaží postaviť Ukrajinu a Európu stranou a uzavrieť dohodu s Ruskom. „Pre mňa je to dátum, ktorý sa zapíše do histórie neblaho,“ uviedol.

8:49 Ukrajinský parlament sa v pondelok večer poďakoval Spojeným štátom za pomoc Kyjevu a ocenil snahu amerického prezidenta Donalda Trumpa o začatie rozhovorov o zastavení vojny na Ukrajine, napísal v noci na dnešok server BBC vo svojej ruskojazyčnej verzii.

„Príspevok Spojených štátov amerických ako strategického partnera Ukrajiny má rozhodujúci význam medzi medzinárodnými spojencami pri podpore nášho národa v najnáročnejších časoch jeho histórie,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského parlamentu. „V mene ukrajinského ľudu vyjadruje Najvyššia rada Ukrajiny (parlament) hlbokú vďačnosť prezidentovi Donaldovi Trumpovi, Kongresu Spojených štátov a americkému ľudu za ich pevnú podporu ukrajinskej nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti, ako aj za balíky bezpečnostnej pomoci poskytnuté Ukrajine, ktoré pomohli stabilizovať situáciu v prvej línii,“ píše sa tiež v texte.

Poďakovanie môže súvisieť s výhradou Trumpa a viceprezidenta J. D. Vance Zelenskému pri ich piatkovej roztržke v Oválnom pracovni Bieleho domu, kde ukrajinskému prezidentovi povedali, že nie je dostatočne vďačný za podporu, ktorú USA Ukrajine poskytli. Zelenskyj letel v piatok do Washingtonu kvôli dohode, ktorú si chceli USA zaistiť podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve a ktorá mala podľa Trumpa Spojeným štátom kompenzovať doterajšiu pomoc Kyjevu v obrane proti Rusku. Zelenskyj výmenou za to požaduje od USA bezpečnostné záruky a potom je ochotný rokovať aj s Ruskom o mieri.

8:31 Konflikt medzi prezidentmi Ukrajiny a Spojených štátov amerických počas piatkového stretnutia v Bielom dome mohla zámerne vyprovokovať americká strana. Tvrdí to pravdepodobne budúci nemecký kancelár Friedrich Merz.

„Podľa mňa toto stretnutie v Oválnej pracovni nebolo spontánnou reakciou na slová Volodymyra Zelenského, ale, samozrejme, vyprovokovanou eskaláciou. Trochu ma prekvapil tón rozhovoru. Neprinieslo to žiaden úžitok,“ okomentoval Merz.

Rétorika použitá na stretnutí so Zelenským však podľa Merza zapadá do všeobecnej línie správania novej americkej administratívy. „To, čo sme videli vo Washingtone, je v súlade so sériou udalostí z ostatných niekoľkých týždňov, vrátane vystúpenia americkej delegácie v Mníchove na bezpečnostnej konferencii,“ povedal Merz.

Merz tiež povedal, že piatková konfrontácia v Bielom dome spôsobila, že Nemecko bude musieť zvýšiť výdavky na vlastnú armádu. Podľa ekonómov bude nemecká armáda potrebovať investície vo výške najmenej 400 miliárd eur.

Čítajte viac Európske armády sú slabé. Ako ich vyzbrojiť, aby sa vyrovnali Rusku?

8:10 Ukrajinský prezident „napokon“ pristúpi na mierové rokovania s Ruskom, povedal americký viceprezident J.D. Vance v reakcii na minulotýždňový spor Volodymyra Zelenského so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom.

Vance v rozhovore pre televíziu Fox News vyhlásil, že ukrajinský prezident počas piatkového stretnutia s Trumpom v Oválnej pracovni prejavil „nedostatok rešpektu“ a „ukázal jasnú neochotu zapojiť sa do mierového procesu“, o ktorý sa Trump usiluje. „Myslím si, že Zelenskyj na to ešte nebol pripravený, a úprimne povedané, nie je pripravený ani teraz,“ tvrdil Vance. „Zároveň si však myslím, že napokon bude. Musí,“ zdôraznil viceprezident.

Podľa Vancea zostávajú dvere Bieleho domu otvorené, „pokiaľ je Zelenskyj ochotný vážne rokovať o mieri“. „Nemôžete prísť do Oválnej pracovne alebo kamkoľvek inam a odmietnuť čo i len diskutovať o detailoch mierovej dohody,“ zdôraznil Vance s tým, že Kyjev aj Kremeľ budú musieť urobiť ústupky.

„Keď sa tento postoj zmení… a keď budú ochotní hovoriť o mieri, myslím, že prezident Trump bude prvý, kto zdvihne telefón,“ vyhlásil. Viceprezident USA pripomenul, že je podľa neho dôležité, aby si Zelenskyj i ruský prezident Vladimír Putin spoločne sadli za rovnaký rokovací stôl. Vance vyzval aj európske štáty podporujúce Kyjev k „racionálnemu“ prístupu, pretože „vojna nemôže trvať večne“.

Čítajte viac VIDEO: Čo prezradili gestá? Trump najprv kritizoval Zelenského oblečenie, potom mu buchol po rukách. Ukrajinský prezident reagoval obranne, ale i zvýšil hlas

Trump a Zelenskyj sa v piatok stretli v Bielom dome, kde mali podľa očakávaní podpísať dohodu o nerastných surovinách. Schôdzka sa však skončila predčasne po slovnej roztržke. Trump a J. D. Vance vytýkali Zelenskému, že nie je dosť vďačný za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nemá záujem o mierové rokovania s Ruskom a zahráva sa s treťou svetovou vojnou.

7:09 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že chce vojnu vo svojej krajine ukončiť „čo najskôr“. Vyjadril sa tak po tom, ako šéf Bieleho domu Donald Trump opäť kritizoval jeho postoj k prímeriu. „Je veľmi dôležité, aby sme sa pokúsili urobiť našu diplomaciu skutočne vecnou, aby sme túto vojnu čo najskôr ukončili," uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach a dodal, že dúfa v podporu USA „na ceste k mieru".

Trump predtým na sociálnej sieti označil slová ukrajinského lídra, že koniec vojny s Moskvou je ďaleko, za „najhoršie vyhlásenie", aké mohol Zelenskyj urobiť.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v pondelok telefonicky hovoril s britským ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym, aby prediskutovali stretnutie európskych lídrov so Zelenským v Londýne. Rubio „potvrdil, že Spojené štáty sú pripravené rokovať o ukončení rusko-ukrajinského konfliktu".

Čítajte viac Trump nariadil pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine. Žiada Zelenského, aby ho presvedčil, že chce mier

6:20 Ukrajina by pravdepodobne mohla udržať svoje súčasné tempo bojov niekoľko týždňov – možno až do začiatku leta – predtým, než prestávka v dodávkach zbraní z USA začne mať zásadný vplyv, uviedli západní predstavitelia po rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť vojenskú pomoc, píše americká CNN. Pozastavenie pomoci CNN potvrdil predstaviteľ Bieleho domu. Bidenova administratíva sa ponáhľala s dodávkami zbraní na Ukrajinu na sklonku svojho mandátu, čím európskej krajine poskytla veľké zásoby moderných zbraní.

Práve tieto sofistikované zbrane – vrátane rakiet dlhého doletu ATACMS – umožnili Ukrajine zasahovať hlboko na ruskom území, čo je stratégia, ktorú by Ukrajina musela obmedziť, ak by takéto zbrane nedostala. Zatiaľ čo európske štáty môžu byť schopné nahradiť americké dodávky pre delostrelectvo, doplnené vlastným rastúcim obranným priemyslom Ukrajiny, najpokročilejšie zbrane používané Kyjevom pochádzajú zo Spojených štátov, pripomína CNN.

"Vplyv bude veľký. Nazval by som ho ochromujúcim,“ povedal Mark Cancian, hlavný poradca Centra pre strategické a medzinárodné štúdie, ktorý vojnu pozorne sleduje.

Cancian odhadol, že Ukrajina pocíti dopady prestávky v poskytovaní pomoci do dvoch až štyroch mesiacov, keďže pomoc od európskych krajín zatiaľ pomáha Kyjevu bojovať. „To je dôvod, prečo nepadajú z útesu, ale keď sa vaše zásoby znížia na polovicu, nakoniec sa to prejaví v prednej línii,“ povedal Cancian. „Ich predné línie by sa naďalej lámali a nakoniec by sa zlomili a Ukrajina by musela prijať nepriaznivé – dokonca katastrofálne – mierové urovnanie.“

Cancian však varoval, že Trumpova administratíva má viac foriem pomoci Ukrajine, ktoré možno pozastaviť alebo úplne zrušiť, vrátane zdieľania spravodajských informácií a výcviku ukrajinských síl. „Možno existuje východisko, ale pre Zelenského to bude mimoriadne ponižujúce,“ povedal Cancian pre CNN.