1106. deň: Ruský raketový útok na hotel v meste Kryvyj Rih: hlásia mŕtvych a ranených

Čítajte viac 1105. deň: Starmer telefonoval s Trumpom aj so Zelenským. Podľa Tuska už pomoc USA prestala prúdiť na Ukrajinu

23:38 Rumunsko v stredu nariadilo vyhostenie dvoch vysokopostavených ruských diplomatov, oznámilo rumunské ministerstvo zahraničných vecí. K tomuto kroku došlo po tom, čo Bukurešť odsúdila kritiku ruských tajných služieb v súvislosti s obvinením prezidentského kandidáta Calina Georgesca. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Rumunské orgány sa rozhodli vyhlásiť vojenského, leteckého a námorného atašé Ruskej federácie v Bukurešti, ako aj jeho zástupcu za nežiaduce osoby (persona non grata) na území Rumunska,“ uviedlo vo vyhlásení rumunské ministerstvo.

Tvrdí, že vyhostení ruskí diplomati vykonávali činnosti v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Neuviedlo však žiadne podrobnosti, píše AFP.

Podľa informácií rumunských médií sa meno zástupcu atašé objavilo vo vyšetrovaní Georgesca. Jeden z Georgescových spolupracovníkov údajne telefonoval na ruské veľvyslanectvo a snažil sa skontaktovať s námestníkom.

23:20 Štyri pätiny tiel Ukrajincov repatriovaných z ruských väzníc majú na sebe príznaky mučenia, napísal denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vyjadrenia expertov a predstaviteľov úradov, ktoré zazneli vo filme zverejnenom ukrajinským ministerstvom vnútra.

Čítajte viac Vážila tridsať kíl. Nový dokument opisuje drastické mučenie v ruských väzniciach. Známky tyranie má obrovské množstvo vrátených tiel

22:28 Dvaja ľudia zomreli a 11 ďalších utrpelo zranenia pri dnešnom ruskom raketovom útoku na mesto Kryvyj Rih na strednej Ukrajine. Informoval o tom Serhij Lysak, šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti, v ktorej Kryvyj Rih leží.

Všetkých zranených odviezli do nemocnice, šesť z nich je v ťažkom stave, spresnil Lysak v príspevku na telegrame.

Podľa Štátnej služby pre mimoriadne udalosti raketa večer zničila schodisko v štvorposchodovej budove. Vypukol tam požiar. Na mieste zasahovali záchranári, ktorí z hotela evakuovali 14 ľudí.

Dnes večer boli výbuchy hlásené tiež z Dnipra ležiaceho asi 150 kilometrov na severovýchod od Kryvého Rihu. Úrady informovali, že sa v oblasti vo vzduchu nachádza nepriateľský dron a vyzvali ľudí, aby zišli do krytov.

21:33 Bieloruský autoritársky vodca Alexander Lukašenko sa ponúkol, že usporiada mierové rokovania o Ukrajine v Minsku, a pozval na ne prezidentov Spojených štátov, Ruska a Ukrajiny Donalda Trumpa, Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského. Podľa agentúry AFP to povedal v rozhovore z 27. februára, ktorý bol zverejnený dnes. Lukašenko tiež pochválil Trumpa za jeho zahraničnú politiku, ktorú označil za „vynikajúcu“. Pre Rusko by bol Minsk tým najlepším miestom na rokovania, uviedol hovorca Kremľa.

„Povedzte Trumpovi, že tu na neho čakám s Putinom a Zelenským,“ povedal Lukašenko vo videorozhovore s americkým blogerom Mariom Nawfalom. „Sadneme si a v pokoji sa dohodneme. Ak sa dohodnúť chcete,“ dodal bieloruský vodca, ktorý je pri moci už od roku 1994 a tento rok v januári znovu vyhral prezidentské voľby. Tie ale podľa opozície i EÚ opäť neboli slobodné. V krajine sú zakázané nezávislé médiá a mnoho opozičných politikov je buď vo väzení, alebo v exile.

20:48 Lotyšská vláda sa rozhodla odovzdať Ukrajine ďalších 31 automobilov, ktoré boli zhabané opitým vodičom. Vozidlá sú teraz majetkom štátu, a tak ich možno bezplatne odovzdať Ukrajine. Uviedol to dnes lotyšský server LSM, z ktorého citovali aj ukrajinské médiá.

Autá v celkovej hodnote 98 775 eur budú k dispozícii ukrajinským ozbrojeným silám, národnej garde či polícii, no časť skončí tiež v službách detskej nemocnice v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny, kyjevského ústavu srdcovej chirurgie či budú odovzdané rôznym mestským a dedinským úradom. Vozidlá na Ukrajinu prepravia lotyšské mimovládne organizácie.

19:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok zúčastní na mimoriadnom summite Európskej únie v Bruseli. Novinárom to dnes povedal činiteľ EÚ, na ktorého sa odvoláva agentúra AFP.

Štvrtkový mimoriadny summit EÚ sa bude zaoberať bezpečnosťou Ukrajiny a Európy. Predseda Európskej rady António Costa naň pozval aj Zelenského. Pôvodne sa predpokladalo, že sa ukrajinský prezident pripojí na diaľku. Spomínaný úniový zdroj však dnes v podvečer novinárom oznámil, že Kyjev potvrdil Zelenského osobnú účasť v Bruseli.

17:50 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v stredu v Paríži chce dozvedieť, prečo by mali byť postoje Francúzska a ďalších krajín, ktoré podľa neho podporujú pokračovanie vojny na Ukrajine, rozumné. Podľa servera hirado.hu to vyplýva z premiérovho vyjadrenia počas letu do francúzskeho hlavného mesta, kde sa má večer stretnúť s prezidentom Emmanuelom Macronom, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarský premiér pripomenul, že v postoji Američanov došlo k zásadnej zmene. Predtým podľa neho podporovali vojnu, ale teraz sa postavili na stranu mieru.

„Bolo by dôležité pochopiť, prečo si zástancovia vojny myslia, že víťazstvo sa dá dosiahnuť, ak Ukrajina napriek americkej podpore nedokázala za tri roky vyhrať nad Ruskom. Teraz, keď už Američania nie sú na strane vojny, tábor podporovateľov vojny sa stal oveľa slabším. Na toto by som rád dostal odpoveď,“ povedal Orbán.

„Uprostred veľkej neistoty, keď náš svet čelí najväčším výzvam, sa k vám prihovorím dnes večer o 20.00 h,“ povedal Macron na platforme X. Podľa servera telex.hu prejav prezidenta bude pol hodiny predtým, ako Macron prijme Orbána v Elyzejskom paláci. Maďarský premiér príde na pracovnú večeru o 20.30 h, spoločnú tlačovú konferenciu podľa telex.hu nepripravujú.

17:40 Česká vláda v stredu rozhodla o postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu o 0,2 percenta HDP ročne až do roku 2030, keď by mali dosiahnuť tri percentá HDP. Po rokovaní kabinetu to v stredu oznámil premiér ČR Petr Fiala.

Fiala očakáva, že obranný rozpočet ČR sa v súlade s plánom v roku 2026 zvýši na 2,2 percenta HDP. Zároveň je podľa neho možné, že sa členské štáty NATO dohodnú na ešte ambicióznejšom zvýšení výdavkov na obranu. Americký prezident Donald Trump požaduje vynakladať až päť percent HDP.

Čítajte viac Putina vymažeme z mapy, na NATO si netrúfne, vyhlásil Babiš. Odborník varuje pred falošným pocitom bezpečia

„Je to nevyhnutné minimum,“ povedal český premiér s odkazom na cieľ vynaložiť na obranu v roku 2030 tri percentá hrubého domáceho produktu. Zvyšovanie je podľa jeho slov minimálne nutné a aj dôležité vzhľadom na zložitú medzinárodnú situáciu aj vojnu na Ukrajine. Chce to však zrealizovať spôsobom, aby z toho mala krajina prospech nielen z hľadiska bezpečnosti, ale celého hospodárstva.

„Kto hovorí, že Rusko nás neohrozuje, nehovorí pravdu,“ dodal Fiala po rokovaní vlády. Pripomenul, že spojenci zo Spojených štátov jasne hovoria Európe, že sa musí viac starať o svoju bezpečnosť. „Sloboda nie je zadarmo,“ skonštatovala ministerka obrany Jana Černochová.

Vládou schválený plán sa „objaví sa v návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý sa dostane do Poslaneckej snemovne najneskôr do 30. septembra“, citovala český portál ministra financií Zbyňka Stanjuru.

Premiér tento krok avizoval už nedávno v mimoriadnom prejave, v ktorom okrem iného hovoril o tom, že medzinárodný poriadok prechádza najväčšou zmenou od pádu komunizmu a ČR by sa z toho mala pokúsiť vyťažiť maximum.

17:10 Cesta francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a britským premiérom Keirom Starmerom do Washingtonu „nie je plánovaná“, oznámil v stredu Elyzejský palác v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením hovorkyne francúzskej vlády Sophie Primasovej.

Primasová po stredajšom zasadnutí francúzskej vlády na tlačovej konferencii vyhlásila, že spoločná návšteva Macrona, Starmera a Zelenského sa zvažuje. Neuviedla presný dátum, ale dodala, že je plánovaná v krátkodobom horizonte, čo však prezidentská kancelária teraz poprela.

Macron v stredu večer prednesie televízny prejav k občanom Francúzska. AFP pripomína, že pôjde o jeho prvý príhovor, odkedy americký prezident Donald Trump začal intenzívne presadzovať svoju zahraničnú politiku, predovšetkým v súvislosti s vojnou rozpútanou Ruskom voči Ukrajine. Po ostrej výmene názorov medzi Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vanceom a Zelenským Spojené štáty pozastavili vojenskú pomoc pre Ukrajinu.

V reakcii na to Primasová po rokovaní francúzskej vlády uviedla, že Francúzsko je „pripravené zintenzívniť svoju podporu Ukrajine“ a je na to odhodlané viac ako kedykoľvek doteraz.

17:05 Britského občana bojujúceho na strane Ukrajiny, ktorého v novembri zadržali ruské orgány počas ukrajinskej ofenzívy v Kurskej oblasti v stredu odsúdili na 19 rokov väzenia.

Tlačové oddelenie súdu v meste Kursk uviedlo, že 22-ročný James Scott Rhys Anderson bol uznaný vinným z „teroristických činov“ a v čase svojho zadržania pôsobil ako žoldnier v službách ukrajinskej armády.

Vyšetrovatelia uviedli, že nelegálne prekročil hranice do Ruska, spôsobil tam značné škody na majetku a destabilizoval činnosť úradov.

Neverejné pojednávanie s Andersonom trvalo tri dni. Súd zverejnil videozáznam, na ktorom ho privádzajú na súd v putách a na sebe má zimnú čiapku a bundu, ktorá vyzerá ako väzenská uniforma. Po tom, ako mu preložili rozsudok, mlčky prikyvoval. Proti rozsudku sa môže odvolať.

Anderson pochádza z anglického mesta Banbury neďaleko Oxfordu. Vo videách, ktoré nakrútili ruskí predstavitelia po jeho zadržaní uviedol, že po prepustení z britskej armády odišiel bojovať za ukrajinskú medzinárodnú légiu.

AFP pripomína, že Rusko zvyčajne považuje cudzincov bojujúcich na Ukrajine za žoldnierov a nie za vojnových zajatcov, na ktorých sa vzťahuje ochrana podľa Ženevských dohovorov. Následne ich trestne stíha.

Súd uviedol, že Anderson vinu priznal. Pre ruské noviny Izvestija v minulosti Brit povedal, že dostával za službu v légii 400 dolárov mesačne a v čase bojových operácií asi 60 dolárov denne.

V roku 2022 súd na okupovaných ukrajinských územiach odsúdil dvoch Britov za rovnaký čin. Neskôr boli prepustení v rámci výmeny väzňov.

17:00 Kremeľ sa obáva, že rozpory medzi USA a Ukrajinou by mohli zmariť potenciálnu dohodu medzi Washingtonom a Moskvou. Uviedol to portál The Moscow Times s odkazom na zdroje z ruskej vlády, podľa ktorých je Rusko pre amerického prezidenta Donalda Trumpa cenné najmä v súvislosti s vyriešením vojny na Ukrajine. Ak sa Kyjev po piatkovej roztržke vráti k rokovaciemu stolu, Moskva dúfa, že bude môcť nastoliť tvrdšie podmienky.

Čítajte viac Roztržka medzi Trumpom a Zelenským nám nemusí hrať do kariet, obáva sa Kremeľ

15:30 Rusko dokončilo vydávanie pasov Ukrajincom žijúcim v častiach krajiny, ktoré obsadila ruská armáda, uviedli v stredu ruskí predstavitelia. Tento proces Kyjev odsúdil ako nelegálny pokus o vymazanie ukrajinskej identity z týchto oblastí.

Od začiatku svojej plnohodnotnej vojenskej ofenzívy vo februári 2022 Moskva tlačila na Ukrajincov žijúcich na juhu a východe krajiny, aby sa stali ruskými občanmi. Tí, ktorí odmietnu, čelia obmedzeniam pohybu a ťažkostiam s prístupom k verejným službám, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie poskytované ruskými úradmi. Ukrajinci, ktorí nezískajú ruský pas, sú klasifikovaní ako cudzinci.

„V minulom roku bolo vydávanie dokladov obyvateľom žijúcich v oslobodených oblastiach Luhanskej a Doneckej republiky, ako aj Chersonskej a Záporožskej oblasti prakticky úplne dokončené,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí s predstaviteľmi ministerstva vnútra v Moskve.

Rusko v roku 2022 tvrdilo, že anektovalo tieto štyri regióny, aj keď nad nimi nemá úplnú kontrolu. Minister vnútra Vladimir Kolokolcev uviedol, že celkovo bolo vydaných 3,5 milióna pasov.

Ešte pred plnohodnotnou ofenzívou Rusko ponúkalo jednoduché získanie občianstva obyvateľom častí Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré boli pod kontrolou separatistov podporovaných Moskvou. Kyjev označil tento proces za „nelegálny“ a ako „hrubé porušenie suverenity Ukrajiny“.

Tento krok odsúdili aj západné vlády a ľudskoprávne skupiny, pričom Európska únia neuznáva tieto pasy ako legitímne cestovné doklady.

15:25 Dosluhujúci nemecký kancelár Olaf Scholz si dnes telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Vo vyhlásení to uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. Podľa neho sa obaja politici zhodli okrem iného na význame vedúcej úlohy amerického prezidenta Donalda Trumpa v rokovaniach o prímerí a trvalom mieri na Ukrajine.

Scholz so Zelenským hovorili o spôsoboch, ako dosiahnuť spravodlivý mier na Ukrajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii. „Spolkový kancelár ocenil ochotu ukrajinského prezidenta začať rokovania čo najskôr,“ uvádza vyhlásenie. Kancelár a prezident sa podľa neho navyše zhodli na „význame vedúcej úlohy amerického prezidenta s ohľadom na dosiahnutie rýchleho prímeria a trvalého mieru na Ukrajine“.

Prvým krokom na ceste k mieru by podľa nemeckého vládneho vyhlásenia mohlo byť zastavenie útokov zo vzduchu a z mora a útokov na civilnú infraštruktúru. Scholz tiež zdôraznil, že Nemecko bude v tesnej zhode s európskymi a ďalšími medzinárodnými partnermi „podporovať Ukrajinu ďalej a tak dlho, kým nebude dosiahnutý spravodlivý, obsiahly a trvalý mier“.

Nemecko bolo doteraz druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine po Spojených štátoch.

Scholz dnes koordinoval ďalšiu nemeckú politiku voči Ukrajine, Rusku, ale aj Trumpovej Amerike so svojím pravdepodobným nástupcom Friedrichom Merzom a ďalšími zástupcami strán konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD), ktoré rokujú o budúcej nemeckej vláde. Schôdzka sa uskutočnila deň pred mimoriadnym summitom Európskej únie k Ukrajine a deň po tom, ako sa vyjednávači možnej budúcej vládnej koalície zhodli na financovaní výdavkov na obranu.

14:20 Spojené štáty prerušili zdieľanie spravodajských informácií s Ukrajinou, napísal dnes denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na troch činiteľov oboznámených so záležitosťou. Krok Washingtonu by mohol vážne obmedziť schopnosť Kyjeva identifikovať a cieliť na ruské vojenské objekty, zatiaľ čo sa už tri roky bráni agresii Ruska.

Čítajte viac FT: Trump odrezal Ukrajincov od kľúčových spravodajských informácií

12:50 Americký prezident Donald Trump vo svojom prejave k obom komorám Kongresu povedal, že dostal dôležitý list od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vyjadril ochotu vrátiť sa k rokovaciemu stolu a podpísať dohodu o nerastoch. Ukrajinské médiá s odvolaním sa na ukrajinských činiteľov však poznamenali, že Trump citoval Zelenského vyjadrenia na sieti X, nie list. Signály o ochote rokovať podľa Trumpa prichádzajú aj z Ruska. Americký prezident v tejto súvislosti vyhlásil, že „neúnavne“ pracuje na ukončení brutálneho konfliktu.

Čítajte viac Zelenskyj neposlal Trumpovi žiaden list. Nevieme, s kým si sadnúť za stôl, komentuje Kremeľ snahy o rokovania

12:45 Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron sú ochotní na budúci týždeň odcestovať do Washingtonu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby predstavili americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi jednotnú európsku pozíciu ohľadom prímeria pre Ukrajinu. Napísal to dnes britský bulvárny denník Daily Mail s odvolaním na diplomatické zdroje.

Hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová dnes uviedla, že Paríž pracuje na obnovení väzieb medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou s cieľom dosiahnuť „trvalý a pevný mier“. „Navrhli sme prímerie. Francúzsko a Európa sa snažia obnoviť spojenie medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou,“ povedala Primasová francúzskej televízii LCI.

Francúzsko a Británia navrhli čiastočné mesačné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré by sa týkalo leteckých a námorných útokov a útokov na energetickú infraštruktúru, ale nezahŕňalo by pozemné boje, uviedol Macron a jeho minister zahraničia na začiatku tohto týždňa. Neskôr sa od tohto vyjadrenia Británie dištancovala a Financial Times uviedol, že išlo o návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Čítajte viac FT: Británia sa dištancovala od návrhu prímeria na Ukrajine

Zelenskyj v utorok v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že on a jeho tím „sú pripravení pracovať pod silným vedením prezidenta Trumpa, aby sme dosiahli trvalý mier“. Navrhol prepustenie vojnových väzňov a prímerie na nebi i na mori. Zelenskyj v príspevku tiež ubezpečoval, že nikto nechce mier viac ako Ukrajinci a že „nikto z nás nechce nekonečnú vojnu“. Stalo sa to po piatkovej roztržke medzi oboma politikmi v Bielom dome, počas ktorej Trump okrem iného Zelenského obvinil, že „nie je pripravený na mier“.

Čítajte viac Prímerie vo vzduchu i na mori, prepustenie zajatcov. Zelenskyj sa chce usilovať o mier pod silným vedením Trumpa

Európska diplomacia sa snaží posilniť podporu Západu pre Ukrajinu po piatkovom vyhrotenom rokovaní Zelenského s Trumpom v Oválnej pracovni. Starmer v reakcii na to v nedeľu v Londýne zorganizoval stretnutie Zelenského s predstaviteľmi niektorých európskych krajín, Slovensko zastúpenie nemalo. Niektoré krajiny po stretnutí naznačili, že chcú byť súčasťou európskeho plánu pre Ukrajinu.

Neverbálna komunikácia Trumpa a Zelenského

Fotogaléria 10 fotiek

+7

12:05 Ruské ministerstvo obrany podľa štátnej agentúry TASS dnes ohlásilo okrem iného údery na ukrajinské vojenské letiská, ropné sklady, výrobné miesta a kontrolné stanovištia pre drony alebo základňu člnov. Konkrétne miesta neuviedlo. Informovalo tiež o dobytí obce Pryvilne v ukrajinskej Doneckej oblasti.

Server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na projekt DeepState, ktorý má blízko k ukrajinskej armáde, píše, že sa ukrajinským vojakom podarilo zatlačiť Rusov pri dedine Zapadne v Charkovskej oblasti a tiež pri dedine Uspenivka v Doneckej oblasti.

Podobné vyhlásenia strán nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle overiť.

Rusko začalo celoplošnú inváziu na Ukrajinu pred tromi rokmi a rozpútalo tým najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Ukrajinci nápor nepriateľských vojsk čiastočne odrazili a niektoré územia dobyli späť. Moskva však okupuje približne 20 percent Ukrajiny a v poslednom čase invázne sily na východe krajiny trvalo postupujú, hoci v posledných mesiacoch ich postup podľa AFP spomaľuje.

Súčasťou bojov sú aj vzdušné údery a ostreľovanie, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko pravidelne bombarduje ukrajinské územie a tvrdí, že útočí na vojenské ciele. Ukrajinské úrady pravidelne informujú o zásahoch civilných miest a zabitých civilistov. Taktiež Kyjev uvádza, že sa pri útokoch na Rusko zameriava na vojenské ciele alebo energetické zariadenia, ktoré podporujú ruské vojnové ťaženie na Ukrajine. Aj z Ruska prichádzajú správy o civilných obetiach. Moskva aj Kyjev popierajú, že by cielili na civilistov, ale zomreli ich už tisíce, drvivá väčšina z obetí sú Ukrajinci, napísala už skôr agentúra Reuters.

Čítajte viac Rusko neudržalo tempo, februárové dobyvačné zisky sú najmenšie za posledné mesiace. ISW: Ukrajinci útočia pri Torecku a Pokrovsku

12:00 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu večer vystúpi s prejavom k národu v súvislosti so súčasnou globálnou neistotou. Oznámil to na platforme X.

„Drahí spoluobčania, dnes večer o 20.00 h (SEČ) sa vám prihovorím v tejto chvíli veľkej neistoty, keď svet rieši najväčšie výzvy,“ napísal Macron na X.

AFP pripomína, že pôjde o jeho prvý príhovor, odkedy americký prezident Donald Trump intenzívne presadzuje svoju zahraničnú politiku, predovšetkým v súvislosti s vojnou medzi Moskvou a Kyjevom. Po piatkovom stretnutí a ostrej výmene názorov medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v pondelok USA pozastavili vojenskú pomoc pre Ukrajinu.

Hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová v stredu pre televíziu LCI uviedla, že Paríž pracuje na obnovení väzieb medzi USA a Ukrajinou s cieľom dosiahnuť „trvalý a pevný mier“.

Zelenskyj v utorok vyzval na prímerie na mori a vo vzduchu, čo Trump ocenil. Macron privítal ambíciu ukrajinskej hlavy štátu obnoviť dialóg s lídrom USA, dodáva AFP.

11:55 Pri druhom ruskom nálete na ukrajinské prístavné mesto Odesa za uplynulé dva dni zahynul 77-ročný muž, uviedli v stredu tamojšie úrady. Oblastný gubernátor Oleh Kiper na platforme Telegrame ozrejmil, že muž zomrel na predmestí na následky zranenia šrapnelom.

Podľa Kipera došlo počas útokov k poškodeniu dôležitého úseku infraštruktúry, niektoré časti mesta zostali bez elektriny, vody či kúrenia. Na predmestí Odesy zaznamenali aj poškodenie domov a požiare z padajúcich trosiek zostrelených dronov. Ukrajinská protivzdušná obrana hlásila zneškodnenie desiatich bezpilotných lietadiel.

Odesa sa opakovane stala terčom útokov ruských dronov, rakiet a riadených striel. V utorok pri dronových útokoch utrpeli zranenia štyria ľudia.

Tiež z Chersonskej oblasti je po nočných úderoch a ostreľovaní hlásený jeden mŕtvy päťdesiatpäťročný civilista a zranení.

11:35 Spojené štáty pokračujú v poskytovaní spravodajskej podpory Ukrajine aj napriek pozastaveniu vojenskej pomoci, uviedol pre washingtonského spravodajcu poľskej agentúry PAP zdroj z Pentagonu.

Zdroj potvrdil, že USA nezastavili výmenu spravodajských informácií, poskytovanie satelitných snímok ani prístup k satelitnému komunikačnému systému Starlink. Zdôraznil, že pozastavenie tejto formy podpory by malo okamžitý a vážny dopad na ukrajinské ozbrojené sily na fronte.

Nedávne rozhodnutie o zastavení vojenskej pomoci sa však týka veľkého množstva vybavenia. Do pondelka boli možné dodávky zbraní v rámci predchádzajúcich balíkov schválených jeho predchodcom Joeom Bidenom a nový balík vojenskej pomoci prezident Donald Trump doteraz neschválil.

Čítajte viac Trumpova zrada Zelenského pripomína vydanie Československa napospas Hitlerovi. Ako dlho sa ubránia Ukrajinci bez pomoci USA a koľko zbraní sami vyrábajú?

V decembri a januári Bidenova administratíva oznámila dva balíky vojenskej techniky v celkovej hodnote 1,75 miliardy dolárov z amerických zásob a v rámci programu Ukraine Security Assistance Initiative (USAI) nákup ďalšieho vybavenia za 1,25 miliardy dolárov. Doteraz bola dodaná približne tretina zbraní z týchto balíkov a zásielky by prebiehali ešte niekoľko mesiacov, ak by prezident Tump vojenskú pomoc nezastavil.

Nie je zatiaľ jasné, či pauza v dodávkach ovplyvní aj program USAI, ktorý je kľúčový pre zabezpečenie munície pre ukrajinské systémy protivzdušnej obrany. V minulosti americká administratíva využila právne mechanizmy na úpravu priorít dodávok, napríklad v prípade prednostného doručenia rakiet Patriot na úkor iných objednávok.

Poľský premiér Donald Tusk v utorok informoval, že správy z poľských logistických uzlov na východnej hranici potvrdzujú, že americká pomoc na Ukrajinu cez ne už prestala prúdiť.

Čítajte viac Bude Trumpove rozhodnutie pre nás fatálne? Expert: Od pomoci Ukrajine závisí, ako ďaleko budú ruské rakety od Slovenska

11:30 Poľský prezident Andrzej Duda v utorkovom rozhovore pre televíziu TVN24 počas návštevy USA uviedol, že cieľom amerického prezidenta Donalda Trumpa je ukončenie vojny na Ukrajine. Zdôraznil, že o tom hovoril s Trumpom pred týždňom a verí, že jeho stratégia smeruje k tomu, aby si Ukrajina a Rusko sadli k rokovaciemu stolu.

Duda v rozhovore povedal, že Trump sa na medzinárodné vzťahy pozerá z obchodného hľadiska a podobný prístup by mal zaujať aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky. „Povedal som mu: Volodymyr, ty si tiež prišiel do politiky z biznisu, tak sa s ním rozprávaj biznisovo a snaž sa nájsť podmienky, na ktorých obe strany môžu získať,“ uviedol poľský prezident.

Zároveň vyzval na trpezlivosť, pričom pripomenul, že doteraz žiadny svetový líder, vrátane amerického prezidenta Joea Bidena, nebol schopný vojnu ukončiť. Podľa Dudu ide zo strany Trumpa o veľmi ostrú hru a taktiku smerujúcu k rokovaniam.

Poľský prezident sa vyjadril aj k postaveniu Poľska v medzinárodných vzťahoch. Zdôraznil, že Trump Poľsko označuje za zodpovedného spojenca a ocenil doterajšie poľské kroky v oblasti bezpečnosti. „Ukazujeme, že svoju bezpečnosť berieme vážne, a preto sme pre Trumpa príkladom krajiny, ktorá koná zodpovedne,“ dodal Duda. Americký prezident Poľsko vyzdvihol na piatkovom rokovaní s prezidentom Zelenskym v Oválnej pracovni.

Podľa Dudu zatiaľ nevedno, akú hru sa Trump rozhodol hrať s Putinom, keďže žiadne potvrdené informácie o ich rokovaniach neexistujú. „Ak má niekto lepší plán na ukončenie vojny, nech ho predstaví,“ uzavrel poľský prezident. Doplnil, že mier bude možný len vtedy, ak strany konfliktu začnú rokovania.

11:20 Matthew Whitaker, nominant amerického prezidenta Donalda Trumpa na post vyslanca USA pri NATO, prisľúbil v noci na stredu posilniť alianciu. Dodal, že Trump ostáva Severoatlantickej aliancii pevne oddaný, píše agentúra Reuters.

Čítajte viac Trumpov nominant v NATO prisľúbil posilnenie aliancie

11:17 Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 181 bezpilotnými lietadlami a štyrmi strelami, pričom protivzdušná obrana zostrelila 115 dronov. Na facebooku to dnes uviedlo ukrajinské letectvo s poznámkou, že 55 ďalších prístrojov boli imitácie útočných dronov, ktoré zmizli z radarov bez toho, aby spôsobili škody. O osude zvyšných bezpilotných lietadiel a striel sa konkrétne nespomína, stručne ale informuje o škodách v Kyjevskej, Odeskej, Dnepropetrovskej a Charkovskej oblasti.

Moskva zosilnela vzdušné útoky na Ukrajinu, hoci vo Washingtone a Moskve silnie rétorika o potenciálnych rozhovoroch ohľadom zastavenia bojov, upozornila agentúra AFP.

Rusko podľa ukrajinských úradov podniklo okrem iného nočné útoky na energetické zariadenia v juhoukrajinskej Odeskej oblasti, kde údery prerušili okrem iného dodávky elektriny. Odesa sa stala terčom ruských útokov na druhý deň v rade, podotkla ruská služba stanice BBC.

Poškodených je podľa agentúry Ukrinform tiež niekoľko bytových domov v Kyjevskej oblasti.

9:47 Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v rozhovore zverejnenom v stredu ponúkol, že Bielorusko by mohlo hostiť mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou za účasti Spojených štátov.

„Povedzte (americkému prezidentovi Donaldovi) Trumpovi, že ho tu očakávam spolu so (šéfom Kremľa Vladimirom Putinom) a (ukrajinským prezidentom Volodymyrom) Zelenským,“ vyhlásil Lukašenko vo videorozhovore s americkým blogerom Mariom Nawfallom, o ktorom informovala bieloruská tlačová agentúra Belta.

„Sadneme si a v pokoji sa dohodneme. Pokiaľ sa chcete dohodnúť,“ pokračoval 70-ročný Lukašenko. „Bieloruskú hranicu delí od Kyjeva len 200 kilometrov. Polhodina lietadlom. Príďte,“ skonštatoval Lukašenko. Jeho rozhovor sa nahrával 27. februára.

Bieloruský prezident ocenil Trumpovu snahu rokovať s Ruskom a ukončiť konflikt, ktorý trvá už tri roky. „Trump je dobrý chlap, veľa o tom hovorí a už niečo aj urobil pre ukončenie vojny na Ukrajine a na Blízkom východe,“ tvrdí Lukašenko. „Zdá sa mi, že jeho jediná politika je politika zameraná na ukončenie vojny. Je to geniálna myšlienka,“ vyhlásil bieloruský líder.

7:51 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 880 660 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 250 vojakov, jeden tank, šesť bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 108 dronov, 23 delostreleckých systémov a 84 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 256 tankov, 21 304 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 39 512 vozidiel a autocisterien, 24 087 delostreleckých systémov, 1 306 odpaľovacích raketových systémov, 1 094 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 27 849 dronov, 3 085 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 769 kusov špeciálnej techniky.

7:28 Rusko a Spojené štáty sa zatiaľ nedohodli na termíne ďalších rokovaní ich predstaviteľov, povedal v utorok novinárom poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Okrem toho potvrdil, že americká strana zatiaľ nepredstavila, koho nominuje na post zvláštneho vyjednávača pre urovnanie vojny na Ukrajine.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa usiluje ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko, aj ústretovými vyjadreniami a krokmi voči Moskve, s ktorou chce obnoviť vzťahy.

Čítajte viac Ničitelia sveta. Donald Trump je taký dobrý podnikateľ ako Vladimir Putin stratég

Prvým impulzom sa 12. februára stal telefonát Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Následne sa uskutočnili stretnutia amerických a ruských predstaviteľov v Saudskej Arábii a Turecku.

Delegácie vedené ministrami zahraničných vecí sa na rokovaniach v Rijáde okrem iného dohodli, že čo najskôr začnú proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine a vymenujú svojich zvláštnych vyjednávačov, pričom prvé tak majú spraviť Spojené štáty a následne Rusko.

„Zatiaľ nie,“ odpovedal Ušakov na otázku, či USA takúto nomináciu už predložili.

5:45 Americký prezident Donald Trump v utorok vo svojom prejave k obom komorám Kongresu povedal, že dostal dôležitý list od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, v ktorom vyjadril ochotu vrátiť sa k rokovaciemu stolu a podpísať dohodu o nerastoch. Signály o ochote rokovať podľa Trumpa prichádzajú aj z Ruska. Americký prezident v tejto súvislosti vyhlásil, že „neúnavne“ pracuje na ukončení brutálneho konfliktu.

Zelenskyj podľa Trumpa napísal: „Naozaj si vážime to, koľko toho Amerika urobila pre to, aby pomohla Ukrajine udržať si svoju suverenitu a nezávislosť. Pokiaľ ide o dohodu o nerastných surovinách a bezpečnosti, Ukrajina je pripravená ju podpísať kedykoľvek, keď sa vám to bude hodiť.“

Americký prezident poznamenal, že vo vojne každý deň zomierajú tisíce Rusov a Ukrajincov a že chce, aby sa to skončilo. „Chcete, aby to pokračovalo ďalších päť rokov?“ pýtal sa americký prezident publika.

Vzápätí Trump skritizoval Európu, pričom vyhlásil, že zaplatila viac za ruskú ropu ako za pomoc Ukrajine.

„Zároveň sme mali vážne rozhovory s Ruskom a dostali sme silné signály, že sú pripravení na mier,“ uviedol Trump.

V prejave Trump tiež podľa stanice CNN naznačil, že ruského prezidenta Vladimira Putina mohlo k invázii na Ukrajine povzbudiť chaotické stiahnutie Američanov z Afganistanu za vlády Joea Bidena v auguste 2021. „Keď Putin videl, čo sa stalo, povedal si asi: ‚Tak toto je možno moja šanca‘. Také zlé to bolo,“ uviedol Trump.

Rusko už v roku 2014 obsadilo a anektovalo ukrajinský Krym a podporilo separatistov, ktorí sa na východe Ukrajiny postavili Kyjevu. Vo februári 2022 potom ruské vojská na Putinov rozkaz začali rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

V piatok sa očakávalo, že Zelenskyj v Bielom dome podpíše s Trumpom dohodu o ukrajinských nerastoch, ale napokon schôdzka v Oválnej pracovni skončila roztržkou medzi Trumpom, jeho viceprezidentom J.D. Vancom a Zelenským pred objektívmi svetových médií. Zelenskyj následne opustil Biely dom predčasne. V noci na utorok potom Trump nariadil prerušenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine a ukončil tak roky trvajúcu podporu krajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej agresii.

Zelenskyj medzitým urobil niekoľko ústretových krokov a v utorok napríklad uviedol, že je pripravený pod Trumpovým silným vedením pracovať na dosiahnutí trvalého mieru. Európski politici zase v sérii telefonátov apelovali na obe strany, aby sa znovu pokúsili o dohodu.