Rodný dom najprekladanejšej slovenskej spisovateľky ožíva. Vďaka nadšencom je v ňom múzeum i pamätná izba

Hoci táto spisovateľka prežila väčšinu svojho života v Bratislave, narodila sa a detstvo strávila v Červenej Skale na Horehroní. Dnes je to pomaly vymierajúca časť obce Šumiac, ale v minulosti šlo o rušné miesto a významnú križovatku ciest, kde nechýbal poštový úrad.

„Červená Skala bola strediskovou osadou pre obce Šumiac a Telgárt. Bol tu sústredený priemysel, občianska vybavenosť, sociálne služby a strategický dopravný uzol. Nechýbala škola – jednotriedka s piatimi ročníkmi,“ zaspomínal si na nedávnom stretnutí rodákov a priaznivcov Červenej Skaly jeho organizátor Jozef Giertli.

Foto: Branislav Caban

Informacna tabula pred rodnym domom Klary Jarunkovej Informačná tabuľa pred rodným domom Kláry Jarunkovej

Dodal, že v dedine ordinoval obvodný a zubný lekár, bola tam i lekáreň, potraviny, mäsiarstvo, staničný bufet a, samozrejme, už spomínaná pošta.

Z Červenej Skaly do Bratislavy

Práve v budove, kde pošta sídlila, sa v roku 1922 narodila budúca spisovateľka Klára Jarunková, vtedy ešte Chudíková. Jej mama Jana bola totiž poštmajsterkou. V služobnom byte priviedla na svet okrem Kláry ešte ďalšie štyri deti.

Bohužiaľ, Jana Chudíková ako 33-ročná zomrela a rodina sa musela zo služobného bytu vysťahovať. O deti, vrátane osemročnej Kláry, sa odvtedy starala otcova sestra Františka Chudíková, ktorá sa kvôli nim vrátila z Ameriky.

Foto: Branislav Caban

Klara Jarunkova Klára Jarunková

Po štúdiách pôsobila Klára Jarunková krátko v dedine Korytárky v dnešnom Detvianskom okrese, kde dva roky učila. Potom sa presťahovala do Bratislavy, tam začala pracovať na mestskom úrade a zároveň študovať na vysokej škole. Po vydaji však štúdium predčasne ukončila.

Krátky čas pracovala v literárnej redakcii Československého rozhlasu a potom v humoristickom časopise Roháč. Tam strávila bezmála 30 rokov až do odchodu na dôchodok. Po ťažkej chorobe zomrela v roku 2005 vo veku 83 rokov.

Rodný dom ožil

Vráťme sa však do Červenej Skaly. Počas Slovenského národného povstania v budove bývalej pošty sídlil štáb povstaleckej armády, ktorý riadil vojenské akcie od Telgártu až po Brezno. V nasledujúcich desaťročiach, napriek tomu, že popularita Kláry Jarunkovej rástla a stávala sa významnou spisovateľkou, sa na jej rodný dom akosi pozabudlo. Objekt vlastnili Lesy Slovenskej republiky a slúžil na ubytovanie lesných robotníkov.

Všetko sa zmenilo až pred šiestimi rokmi z iniciatívy bývalého starostu neďalekej Polomky Františka Ďurčenku. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi a nadšencami združenými v občianskom združení Spolok pre obnovu dediny (OZ SPOD) sa mu podarilo dostať budovu pošty do prenájmu a postupne ju obnovovať.

V súčasnosti je objekt rozdelený na dve hlavné časti. V jednej miestnosti, ktorá slúžila ako samotná pošta, je inštalovaná expozícia venovaná poštárstvu. Nejde však o pôvodné zariadenie miestnej pošty, pretože to sa nezachovalo.

Foto: Branislav Caban

Expozícia venovaná poštárstvu v rodnom dome Kláry Jarunkovej Expozícia venovaná poštárstvu v rodnom dome Kláry Jarunkovej

„Keď sme v roku 2022 túto expozíciu otvorili, podarilo sa nám zabezpečiť aj vydanie poštovej známky s podobizňou Kláry Jarunkovej,“ doplnil Ďurčenka. Stalo sa tak pri príležitosti stého výročia narodenia autorky.

V druhej miestnosti, ktorá bola v minulosti služobným bytom, je zriadená pamätná izba spisovateľky. „Je tu pôvodný nábytok, ktorý bol v jej bratislavskom byte. Darovala nám ho dcéra Kláry Jarunkovej Dana Zacharová,“ vysvetlil Ďurčenka.

Tretia izba bývalej pošty slúži ako komunitná miestnosť pre obyvateľov Červenej Skaly. Svojmu účelu poslúžila aj v polovici júla počas spomienkového stretnutia pri príležitosti 20. výročia úmrtia Kláry Jarunkovej.

Foto: Branislav Caban

Pamätná izba Kláry Jarunkovej s pôvodným nábytkom z jej bratislavského bytu Pamätná izba Kláry Jarunkovej s pôvodným nábytkom z jej bratislavského bytu

Nový život v starej pošte teší aj starostku Šumiaca Jarmilu Gordanovú. „Mojou túžbou je, aby rodný dom Kláry Jarunkovej ožíval. Štátna ochrana prírody kúpila pozemok a chce tu vybudovať informačné centrum a parkovisko. Určite to nejako spojíme, aby ľudia navštevovali nielen to centrum, ale aj rodný dom,“ uviedla Gordanová.

OZ SPOD na propagáciu rodáčky z Červenej Skaly a jej významného celoživotného diela nedávno založil Klub priateľov Kláry Jarunkovej. Jeho prvou členkou sa stala predsedníčka spolku Živena Alena Heribanová.

Foto: František Ďurčenka

Alena Heribanova sa stala prvou clenkou Klubu priatelov Klary Jarunkovej Alena Heribanová sa stala prvou členkou Klubu priateľov Kláry Jarunkovej

Rodný dom známej spisovateľky v Červenej Skale je pre návštevníkov otvorený na požiadanie, po dohode s prevádzkovateľmi, ktorí majú zverejnené kontakty na facebookovej stránke.

Svetová spisovateľka

Klára Jarunková začala literárne tvoriť približne na začiatku 60. rokov 20. storočia. Jej prvé dielo bolo Hrdinský zápisník, útla a veselá knižka o príhodách dvoch kamarátov, ktorá je aj po 75 rokoch od vzniku príjemným a úsmevným čítaním.

Rodný dom Kláry Jarunkovej, Červená Skala

Fotogaléria 6 fotiek

+3

Nasledovali ďalšie diela, jedným z najvýznamnejších je román Jediná. „Bol preložený do najviac jazykov, až do dvadsiatich. V Amerike sa kniha stala na dlhé roky bestsellerom a v Taliansku je povinným čítaním,“ ozrejmil Ďurčenka. Veľký úspech dosiahol i ďalší román Brat mlčanlivého vlka, ktorý bol preložený do 19 jazykov. Obe knihy boli zaradené do zlatého fondu svetovej literatúry pre mládež. Za svoje celoživotné dielo dostala Jarunková viacero slovenských aj zahraničných ocenení.

„Klára Jarunková písala pre deti a mládež, to bola jej doména. Bola veľmi uznávaná, my hovoríme, že svetová spisovateľka. Chceme sa preto postarať, aby nebola zabudnutá, lebo jej dielo má čo povedať aj súčasným generáciám,“ zakončil Ďurčenka.