Starobylý kláštor rozobrali miestni obyvatelia, teraz vstáva z popola. Čerstvá novinka ho robí ešte atraktívnejším
V rámci prvej etapy rozvojového projektu zameraného na cestovný ruch v obci Bzovík sa v tamojšom Kláštore premonštrátov podarilo zrekonštruovať transformačnú stanicu a vnútorné rozvody nízkeho napätia.
„No a ďalšia vec, ktorú sme urobili, je čiastočné osvetlenie exteriérov pamiatky,“ povedal starosta Peter Lazár. Objasnil, že samotnú elektrifikáciu kláštora vybudovali v osemdesiatych rokoch minulého storočia, no celý areál bol zdevastovaný. „Takže aby sa to tu rozvíjalo a mohli sme v tejto lokalite robiť kultúrne akcie, bolo nevyhnutné pristúpiť k takémuto kroku,“ konštatoval. Prezradil, že predtým si kvôli podujatiam organizovaným v historickom areáli museli požičiavať generátory.
Živá pamiatka s tajomstvami
Od nového osvetlenia očakávajú skvalitnenie nočných prehliadok a tiež akcií, ktoré neraz trvajú do nočných hodín. Starosta upozornil, že projekt realizovali s finančnou podporou Rozvojovej agentúry BBSK cez členský príspevok v oblastnej organizácii cestovného ruchu Stredné Slovensko. „Na elektrifikáciu kláštora sme získali 17-tisíc, pričom celkové náklady boli 28 500 eur,“ vysvetlil.
V krátkom čase má v areáli pribudnúť aj cyklistická infraštruktúra, pričom nebude chýbať ani nabíjacia stanica pre elektrobicykle. Župa im na to prispela sumou 5-tisíc eur. Po takomto niečom je podľa Lazára citeľný dopyt. „Sme v podstate aj na mape cyklotrás,“ podotkol.
Areál kláštora opravujú už od roku 2015, pričom cieľom je jeho kompletná obnova. „Momentálne sme zapojení do národného projektu Ľudia a hrady II. Máme tu zamestnaných dvanásť ľudí cez úrad práce. Aktuálne tu vykonávame stabilizačné práce, aby sa najmä nerozpadávali múry,“ doplnil starosta.
Čítajte aj Štátnych tajomníkov pribúda ako húb po daždi, Ficova vláda ich má rekordne veľa. Majú platy, autá aj sekretariáty
Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja za oblasť regionálneho rozvoja a zároveň archeológ Ján Beljak zhodnotil, že obec urobila v rámci záchrany tejto pamiatky naozaj veľa. „Vidno, že ju má za svoju a robí maximum pre jej záchranu. Zároveň ju robí živou tak, aby sa ľudia, ktorí sem prichádzajú, mohli dozvedieť tajomstvá spojené s jej históriou,“ zdôraznil.
V rámci balíkov BBSK ponúka župa širokej verejnosti tiež komentované prehliadky. Na tie je ale potrebné vopred sa objednať. Kláštor je však prístupný denne – aj počas našej návštevy sme tam stretli pár turistov.
Andrea z Uherského Brodu sa tam prišla pozrieť v rámci svojej dovolenky, ktorú trávi v neďalekých Kúpeľoch Dudince. „Chceli sme si odtiaľ urobiť nejaký výlet, tak sme prišli sem. Podľa obrázkov sa nám to páčilo a keď to vidíme naživo, je to naozaj krásne. Takéto zrúcaniny máme radi, takže cestu sem neľutujeme,“ tvrdí.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
V rukách dobrého gazdu
„Veľmi ma teší, že aj my môžeme prispieť k oživeniu turizmu v regióne, ktorý má nadelené neskutočné dary týkajúce sa prírodného a kultúrneho bohatstva,“ pokračoval Beljak. „Jednou z najunikátnejších a zároveň najstarších pamiatok je práve táto,“ ukázal na starobylý objekt.
Vzápätí priblížil, že prvá písomná zmienka o Kláštore premonštrátov je z roku 1135. Najvzácnejší tam bol románsky kostol, ktorého časť je ešte viditeľná. Neskôr, počas tureckého ohrozenia v 16. storočí, mnísi odišli. Kláštor bol potom prebudovaný na pevnosť s mohutnými vežovými stavbami a vodnou priekopou.
Práve Beljak bol pred desiatimi rokmi vedúcim prvého archeologického výskumu súvisiaceho s obnovou kláštora. „Pre obec sme vtedy zabezpečovali dokumentácie. V budapeštianskom archíve boli dochované fotografie, ktoré svedčia o tom, že do druhej svetovej vojny tu kláštor stál v kompletnej podobe,“ povedal. Spresnil, že počas vojny bol poškodený.
Čítajte aj Unikátne laboratórium v srdci Slovenska: Pripomína sci-fi, vzorky vyhodnotí za tri sekundy
„Postupne ho miestne obyvateľstvo rozobralo, žiaľ, pre vlastné murárske práce. Je až neuveriteľné, že toto sa neudialo v 18. či 19. storočí, ale v polovici dvadsiateho,“ poznamenal vicežupan. Zopakoval, že ide o jednu z najstarších sakrálnych pamiatok v kraji. „V podstate ich máme dve – je to kláštor v Hronskom Beňadiku a ďalší tu, v Bzovíku. Všetky ďalšie sú zo záveru 12. storočia,“ vysvetlil.
„No a nie je náhoda, že tento kláštor bol vybudovaný práve tu, lebo jednými z najstarších miest sú neďaleká Krupina a Zvolen. Mestské privilégiá dostali od kráľa Bela IV. v roku 1238. Viedla tadiaľto aj dôležitá obchodná cesta Via Magna, ktorá v stredoveku spájala Budapešť s Krakovom,“ pripomenul Beljak.
V rámci obnovy podľa neho treba požiadať aj o dotáciu na strechy veží, aby sa zabránilo zatekaniu. O trvalú udržateľnosť pamiatky momentálne obavy nemá, lebo je v rukách „dobrého gazdu“ v podobe obce Bzovík. „Postupne by mali pribudnúť aj nejaké expozície a služby, aby tu ľudia strávili viac času,“ uzavrel.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ