ONLINE: Trump a Zelenskyj rokujú o prelomovej dohode. Američania chcú kupovať bojové drony testované na Rusoch

Čítajte viac 1 239. deň: Rusi zasiahli poľskú továreň. „Nešlo o náhodu, Putinova zločinná vojna sa približuje k našim hraniciam,“ varuje Varšava

22:22 Litva si vo štvrtok predvolala bieloruského diplomata pre minulotýždňové narušenie svojho vzdušného priestoru bezpilotným dronom, ktorý na jej území neskôr havaroval. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Litva v diplomatickej nóte vyjadrila „silný protest proti nezákonnému vstupu“ dronu do jej vzdušného priestoru. Ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo Bielorusko, aby incident z 10. júla objasnilo.

K udalosti došlo neďaleko spoločnej hranice. Havarovaný dron Gerbera ruskej výroby sa podobal na iránsky útočný dron Šáhid, ktorý Moskva využíva vo vojne na Ukrajine. Vyšetrovatelia v súčasnosti skúmajú jeho možný účel.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys tvrdí, že incident pravdepodobne súvisel s útokom na Ukrajinu. Podľa vyhlásenia armády dron spozorovali ešte za vlastnými hranicami a niekoľko minút po ich prechode sa zrútil.

Premiér Gintautas Paluckas a predseda parlamentu Saulius Skvernelis pre možnú hrozbu prijali preventívne opatrenia a vyhľadali úkryt. Armáda neskôr uviedla, že dron nenesie výbušniny a nepredstavuje nebezpečenstvo pre obyvateľstvo.

19:15 Ruská Štátna duma schválila novelu zákona, ktorá umožňuje úradom pokutovať ľudí vyhľadávajúcich „extrémistický“ obsah na internete. Maximálna výška pokuty bude 5 000 rubľov (55 eur). TASR o tom píše podľa agentúry DPA.

V Rusku doteraz neexistovala žiadna právna úprava, ktorá by bránila slobodnému vyhľadávaniu informácií. Zakázaná bola len tvorba a šírenie „extrémistického obsahu“.

Ruská vláda považuje za extrémistické viaceré organizácie, ktoré ju kritizujú, vrátane Fondu boja proti korupcii založeného zosnulým opozičným lídrom Alexejom Navaľným.

Poslanci zároveň v novele zákona zakázali reklamy na virtuálne súkromné siete (VPN), ktoré Rusi využívajú na obchádzanie vládnych obmedzení na internete. Každému, kto ich bude propagovať, bude hroziť pokuta až do výšky pol milióna rubľov (viac ako 5 500 eur). Používanie VPN však zatiaľ poslanci nezakázali.

Podľa kritických médií ide o najväčšie obmedzenie prístupu užívateľov k internetu za uplynulé roky. Podporovatelia iniciatívy však tvrdia, že primárnym cieľom sú poskytovatelia, ktorí umožňujú prístup k takýmto informáciám.

17:31 Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok vyhlásilo, že nebude akceptovať hrozby zo strany Spojených štátov. Reagovalo tak na ultimátum prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý dal Moskve 50 dní na to, aby uzavrela dohodu o prímerí s Kyjevom, inak uvalí na jej obchodných partnerov stopercentné sekundárne clá. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Trumpovo rozhodnutie dodať Ukrajine rakety a ďalšie systémy protivzdušnej obrany je podľa hovorkyne ruskej diplomacie Marije Zacharovovej signálom, že USA chcú „pokračovať v zabíjaní“ a odmietajú mierové iniciatívy.

Šéf Bieleho domu v pondelok potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva. Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia.

Trump v uplynulom období viackrát vyjadril sklamanie z prístupu ruského prezidenta Vladimira Putina k ukončeniu konfliktu na Ukrajine. V rozhovore pre stanicu BBC povedal, že už štyrikrát si mylne myslel, že dohoda s Ruskom je na spadnutie. „Som z neho sklamaný, ale neskončil som s ním,“ povedal Trump.

17:10 Ukrajinský parlament vo štvrtok odobril ministerské nominácie premiérky Julije Svyrydenkovej. Rezort obrany po novom povedie bývalý predseda vlády Denys Šmyhaľ, ministrom zahraničných vecí zostane Andrij Sybiha.

Parlament hlasoval o všetkých ministerských nomináciách naraz s výnimkou postu predsedu vlády, ministra obrany a ministra zahraničných vecí. Tých do funkcie podľa ukrajinského práva nominuje prezident a ich potvrdenie si vyžaduje samostatné hlasovanie.

Väčšinu mien nového kabinetu premiérky Svyrydenkovej podporilo 253 poslancov 450-člennej Najvyššej rady. Vo svojich funkciách z predchádzajúcej vlády zotrvali vicepremiér a minister infraštruktúry a územného rozvoja Olexij Kuleba, minister vnútra Ihor Klymenko, minister zdravotníctva Viktor Ľaško, minister financií Serhij Marčenko či minister školstva Oxen Lisovyj.

Po novom však povedie rezort energetiky Svitlana Hrynčuková, ministerstvo hospodárstva Olexij Sobolev a rezort spravodlivosti Herman Haluščenko. Prvým podpredsedom ukrajinskej vlády a ministrom pre digitálnu transformáciu sa stal Mychajlo Fedorov a podpredsedom vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Taras Kačka.

„Tento tím je overený časom. Sú pred nami nové úlohy, výzvy a vysoká miera zodpovednosti,“ vyhlásil vo štvrtok Šmyhaľ. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príhovore v parlamente uviedol, že očakáva od novej vlády do šiestich mesiacov zvýšiť podiel doma vyrobených zbraní na ukrajinskom fronte zo 40 na 50 percent.

Potvrdenie ministerských nominácií nasleduje po tom, čo ukrajinský parlament vo štvrtok potvrdil novú vládu dezignovanej premiérky Julije Svyrydenkovej. Tá v premiérskom kresle nahradila Šmyhaľa, ktorý v utorok predložil parlamentu svoju demisiu.

Čítajte viac Novou ukrajinskou premiérkou sa stala Julija Svyrydenková. Kyjev má aj novú veľvyslankyňu v USA

16:45 Súd v Rusku poslal za korupciu na šesť rokov do väzenia generála Vladimira Šesterova. Informovala o tom dnes agentúra Reuters. Šesterova zadržali kriminalisti vlani v auguste za podvody a rozkrádanie štátnych peňazí vo vojenskom tematickom parku Patriot.

Šesterov podľa vyšetrovateľov spoločne s niekdajším šéfom parku Vjačeslavom Achmedovom, ktorý je vo väzbe, falšovali dokumenty k stavebným prácam v hodnote 26 miliónov rubľov (sedem miliónov Kč). Šesterov sa k obvineniam priznal, ale tvrdil, že z podvodov nemal žiadny materiálny prospech. Achmedov, ktorý sa zodpovedá v samostatnom procese, sa tiež doznal.

16:30 Riaditeľ českej Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu (AMOS) Aleš Vytečka, ktorého organizácia koordinuje českú muničnú iniciatívu, sa dôrazne ohradil proti výrokom spochybňujúcim projekt. Naposledy iniciatívu kritizoval český expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš. Vytečka jeho obvinenia označil za nepravdivé. Vyjadrenie šéfa AMOS vo štvrtok na webe zverejnilo české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Tvrdenia, že by muničná iniciatíva bola netransparentná, predražená či zbytočná nie sú podľa Vytečku založené na pravde. „Napadaním muničnej iniciatívy je ohrozená naša dôveryhodnosť voči partnerom a predovšetkým celá pomoc Ukrajine a v dôsledku aj jej obrana, a tým aj bezpečnosť Českej republiky,“ zdôvodnil. Projekt podľa jeho slov musí pokračovať, a to tak dlho, ako to Ukrajina bude potrebovať.

Babiš v utorkovom rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že ak v októbrových parlamentných voľbách jeho strana zvíťazí, iniciatívu Prahy na dodávanie veľkokalibrovej munície na Ukrajinu zruší. Je podľa neho len prínosom pre obchodníkov so zbraňami, ktorí majú vysoké marže. S tým však Vytečka zásadne nesúhlasí. Prínosy podľa neho oceňujú ako Ukrajina, tak aj spojenci na čele s USA.

„Kritici muničnej iniciatívy často hovoria o netransparentnosti alebo o neprehľadnosti. Zásadne s tým nesúhlasím. Voči donorom sme maximálne otvorení a tí sú s nastaveným mechanizmom dlhodobo veľmi spokojní,“ uviedol riaditeľ AMOS. Jasným dôkazom je podľa jeho slov fakt, že v tomto roku sa príspevky darcovských krajín zvýšili. „Celkovo bolo k dnešnému dňu na muničnú iniciatívu v roku 2025 zhromaždených približne o 29 percent viac finančných príspevkov než v roku 2024,“ podotkol s tým, že príspevok zvýšili napríklad Kanada, Nórsko, Nemecko, Švédsko či Holandsko.

16:25 Americký prezident Donald Trump a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj uvažujú nad dohodou, na základe ktorej by Washington kúpil ukrajinské bezpilotné lietadlá testované na bojisku a Kyjev americké zbrane. Zelenskyj to uviedol pre denník New York Post v rozhovore zverejnenom vo štvrtok, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

Zelenskyj potvrdil, že jeho posledné rozhovory s Trumpom sa týkali dohody, ktorá by obom krajinám pomohla posilniť ich letecké technológie.

„Americký ľud potrebuje túto technológiu a vy ju potrebujete mať vo svojom arzenáli,“ vyhlásil Zelenskyj v rozhovore, ktorý sa uskutočnil v stredu.

Podľa ukrajinského lídra sú drony kľúčovým nástrojom pre Kyjev v boji proti ruskej invázii, ktorá začala vo februári 2022. Reuters dodáva, že ukrajinské bezpilotné lietadlá sú schopné zasiahnuť ciele až 1300 kilometrov hlboko na ruskom území.

„Budeme pripravení podeliť sa o tieto skúsenosti s Amerikou a ďalšími európskymi partnermi,“ dodal Zelenskyj. Ukrajina podľa neho rokuje tiež s Dánskom, Nórskom a Nemeckom.

15:43 Gréckokatolícky chrám v obci Palaď-Komarivci v Zakarpatskej oblasti podpálili neznámi páchatelia, ktorí naň tiež načmárali protimaďarské nápisy. Podľa servera mandiner.hu sa vďaka rýchlemu zásahu oheň ďalej nerozšíril, dvere sakristie však boli vážne poškodené, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Čítajte viac V Zakarpatskej oblasti podpálili chrám, na ktorom nechali protimaďarské nápisy. Szijjártó predvolal veľvyslanca Ukrajiny

15:08 Návratové centrum pre utečencov z Ukrajiny by sa v Prahe malo otvoriť na začiatku septembra. Na otázku ČTK to dnes uviedla hovorkyňa ministerstva vnútra Hana Malá. Konkrétne miesto, kde sa bude centrum nachádzať, úrady ešte len spresnia. Tzv. unity húb bude utečencom ponúkať všetky informácie o možnostiach ich návratu, k dispozícii by im mala byť aj právna pomoc a podpora. Cieľom je motivovať utečencov k návratu do ich krajiny kvôli povojnovej obnove.

„Otvorenie centra sa predpokladá na začiatku septembra, keď tak kontinuálne nadviaže na činnosť už existujúceho konzultačného centra pre ukrajinských utečencov,“ oznámila ČTK Malá. „Podobne ako doteraz bude centrum prevádzkované v spolupráci s Medzinárodným centrom pre rozvoj migračných politík (ICMPD), teda medzinárodnou organizáciou sídliacou vo Viedni. Zameria sa na poradenskú pomoc, vrátane dobrovoľných návratov na Ukrajinu. Centrum bude sídliť v Prahe s tým, že konkrétna lokácia bude ešte spresnená,“ doplnila hovorkyňa.

14:21 Ukrajinský kadet zastrelil v stredu vo výcvikovom stredisku na severe krajiny dvoch vojenských inštruktorov. Oznámila to vo štvrtok tamojšia polícia, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Incident poukazuje podľa AFP na rozporuplnosť náborov do armády, respektíve mobilizácie na Ukrajine, ktorá už vyše tri roky – od vypuknutia ruskej invázie – len ťažko láka do svojich radov nových vojakov. „Polícia včera dostala informáciu, že počas nácviku streľby vo výcvikovom centre vystrelil kadet z automatickej zbrane na vojenských inštruktorov. Na následky zranení obaja títo vojaci zomreli,“ uviedla polícia v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.

Zmienený kadet bol zadržaný a hrozí mu až 15-ročné väzenie.

14:18 Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) upozorňuje na dočasné prerušenie medzinárodnej vlakovej dopravy medzi Slovenskom a Ukrajinou. Dôvodom sú výlukové práce na ukrajinskej železničnej infraštruktúre. V období od 18. do 21. augusta budú zrušené všetky priame vlaky na linke Košice – Mukačevo, ako aj spoje do Čopu, vrátane priamych vozňov z a do Bratislavy.

Ako informovala ZSSK, cestujúcich sa dotkne zrušenie vlakov R 960, R 962, R 963 a R 965 Zakarpatia na trase Košice – Mukačevo v oboch smeroch. Z prevádzkových dôvodov zároveň nebudú premávať ani spoje R 961 a R 964 na linke Košice – Čop. V uvedených dňoch nebude zabezpečená ani preprava priamymi vozňami medzi Bratislavou a Čopom na expresoch Ex 617 a Ex 618.

ZSSK o obmedzeniach informuje vopred, aby si cestujúci mohli prispôsobiť svoje cestovné plány. Spoločnosť odporúča sledovať aktuálne informácie na svojom webe alebo cez zákaznícke informačné kanály.

13:19 Ruské jednotky prevzali kontrolu nad tromi dedinami v troch rôznych ukrajinských oblastiach. Oznámilo to dnes ruské ministerstvo obrany. Ide podľa neho o obce Kamjanske v Záporožskej oblasti, Dehtjarne v Charkovskej a Popiv Jar v Doneckej oblasti.

Moskva považuje celú Záporožskú a Doneckú oblasť za súčasť Ruskej federácie, ako aj ďalšie čiastočne okupované oblasti: Luhanskú a Chersonskú oblasť. Rusko zrejme okupuje tiež malé časti Sumskej, Charkovskej či Dnepropetrovskej oblasti.

Informácie z oblastí bojov nemožno nezávisle overiť. Ak by sa však pravdivosť dnešného oznámenia potvrdila, znamenalo by to ruský postup na viacerých frontoch proti ukrajinskej armáde, ktorá sa potýka s nedostatkom vojakov i zbraní, poznamenala agentúra AFP.

Ruská armáda pravidelne hlási dobytie, v jej ponímaní „oslobodenia“, menších ukrajinských dedín, najčastejšie v Doneckej oblasti, kde sa odohrávajú najťažšie boje.

12:10 Osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogh sa zúčastnil pri pamätníku Babyn Jar v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev na pietnom podujatí na počesť obetí holokaustu, informuje TASR podľa štvrtkovej správy spravodajskej stanice Sky News.

Roklina Babyn Jar je miestom jedného z najväčších masových vyvražďovaní Židov počas druhej svetovej vojny. Práve na tomto mieste boli zoraďovaní a strieľaní, spresňuje britská spravodajská stanica.

Kellogga pri pamätníku podľa ukrajinských médií sprevádzal šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

11:26 Rusko vo štvrtok odovzdalo Ukrajine telá 1000 padlých vojakov. Spolupracovník ruského prezidenta Vladimir Medinskij na platforme Telegram uviedol, že odovzdanie tiel je súčasťou dohody o výmene zajatcov, ktorú strany dosiahli na júnových rokovaniach v Istanbule. Ukrajina podľa Medinského vydala 19 mŕtvych ruských vojakov, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Na rokovaniach v Turecku, ktoré sa uskutočnili 2. júna, sa znepriatelené strany nedohodli na prímerí vo viac ako tri roky trvajúcej vojne, avšak pristúpili na dohodu o veľkej výmene vojnových zajatcov.

„Na základe dohôd dosiahnutých v Istanbule bolo dnes Ukrajine odovzdaných ďalších 1000 tiel ukrajinských vojakov,“ napísal Medinskij, ktorého AFP označila za hlavného ruského vyjednávača.

Na Telegrame tiež zverejnil fotografie z procesu odovzdávania tiel.

11:19 Novou ukrajinskou premiérkou sa dnes stala Julia Svyrydenková, keď ju do funkcie zvolil parlament, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na opozičného poslanca Oleksija Hončarenka.

Čítajte viac Novou ukrajinskou premiérkou sa stala Julija Svyrydenková. Kyjev má aj novú veľvyslankyňu v USA

11:16 Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Pawel Wroňski na sociálnej sieti X oznámil, že ministerstvo informovalo zástupcu ruskej ambasády vo Varšave o porušení medzinárodného práva v súvislosti so stredajším dronovým útokom na fabriku poľskej spoločnosti Barlinek v ukrajinskej Vinnycii. Podnik, ktorý je v poľskom vlastníctve, sa podľa Varšavy venuje výlučne civilnej výrobe. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

Rezort diplomacie označil zásah za neprijateľný a zdôraznil, že útok na civilný objekt patriaci poľským vlastníkom je v rozpore s medzinárodnými normami. Podľa vyjadrenia ministerstva bol ruský diplomat informovaný o postoji Poľska ešte v stredu.

Barlinek je výrobcom podlahových krytín a továreň na Ukrajine patrí k významným závodom poľského priemyslu mimo územia krajiny. „Všetko nasvedčuje tomu, že to bol vybraný cieľ, že nešlo o náhodný útok,“ povedal v stredu Wroňski podľa agentúry PAP. Pri útoku utrpeli zranenia viacerí ľudia, dvaja z nich majú ťažké popáleniny.

10:50 Rusko v noci na štvrtok vypustilo na Ukrajinu 64 dronov. Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že pri útoku v meste Dnipro zahynula jedna osoba. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Ukrajinské vzdušné sily tvrdia, že zo 64 dronov vypálených z Ruska zneškodnili 41. Väčšina z dronov mierila na Dnepropetrovskú oblasť. Podľa AFP Rusko v noci na štvrtok vypálilo menej dronov než za predošlé noci, keď na Ukrajinu útočilo stovkami bezpilotných lietadiel.

10:40 Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO generál Alexus Grinkewych vo štvrtok uviedol, že prebiehajú prípravy na rýchly presun ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot na Ukrajinu. Jeho vyhlásenie prichádza v čase, keď Ukrajinu postihujú najintenzívnejšie ruské útoky od začiatku invázie, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Prebiehajú prípravy, veľmi úzko spolupracujeme s Nemcami ohľadne presunu systémov Patriot,“ povedal Grinkewych na tlačovej konferencii v nemeckom meste Wiesbaden. Podľa vlastných slov dostal pokyn, aby k presunu došlo čo najrýchlejšie.

Prezident USA Donald Trump v pondelok oznámil, že Washington dodá Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety a ďalšie vybavenie prostredníctvom NATO, pričom za to zaplatia členské štáty Aliancie. Generálny tajomník NATO Mark Rutte v tejto súvislosti v pondelok uviedol, že už hovoril aj s viacerými krajinami, ktoré by mohli byť súčasťou dohody, pričom menoval Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Britániu, Holandsko, Kanadu a Nemecko.

10:38 Ukrajinské vzdušné sily pokračujú v efektívnom nasadení moderných západných zbraní na lietadlách sovietskej konštrukcie. Ukrajinské letectvo podniklo presne mierený letecký útok pomocou navádzaných bômb GBU-39, ktoré niesla stíhačka MiG-29. Podľa sprievodných informácií išlo o lietadlo, ktoré Slovensko darovalo Ukrajine v roku 2023. Video z útoku zverejnil v polovici júla na sociálnych sieťach kanál Air Fighter, ktorý má blízko k ukrajinskému letectvu.

Čítajte viac Bývalý slovenský MiG-29 vyhodil do vzduchu ruské velenie. Ukrajinci sa pochválili precíznou akciou na videu

10:35 Najmenej dvaja ukrajinskí civilisti prišli o život a ďalších 22 utrpelo zranenia, keď ruská armáda v stredu zhodila 500-kilogramovú bombu na centrum mesta Dobropilľa, ktoré leží v Doneckej oblasti. Tamojší gubernátor Vadym Filaškin zverejnil zábery námestia, na ktorých je vidieť viacero požiarov a silno poškodené nízkopodlažné budovy.

Dobropilľa sa nachádza len približne 20 kilometrov od frontovej línie a je pravidelne terčom útokov od začiatku ruskej invázie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok za „strašný, nezmyselný teror“.

Kremeľ pokračuje v útokoch na Ukrajinu napriek ultimátu zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý Rusku pohrozil novými sankciami, ak do 50 dní nedosiahne mierovú dohodu s Kyjevom. Šéf Bieleho domu varoval, že ak Kremeľ neuzavrie mierovú dohodu, uvalí na obchodných partnerov Ruska „veľmi vysoké clá“, aby tak obmedzil schopnosť Moskvy financovať vojnu.

9:17 Sanitku Oksanu zo slovenskej zbierky, ktorú zničili dronom počas vojny na Ukrajine, vystavujú na Hurbanovom námestí v Bojniciach. Jej prevoz do kúpeľného mesta zabezpečilo občianske združenie Berkat, v centre zostane do konca júla. Má byť pripomienkou vojnového konfliktu za hranicami Slovenska.

„Ide o sanitku, ktorá pochádza zo zbierky slovenských občanov All for Ukrajina. Koncom roka 2024 ju ženský tím doviezol na Ukrajinu do oblasti Pokrovska ukrajinským vojačkám. Slúžila necelé dva mesiace a potom dostala zásah ruským dronom. Žiaľ, zomreli v nej aj dvaja ukrajinskí medici,“ pripomenul pre TASR Ivan Sýkora z občianskeho združenia Berkat.

Sanitné vozidlo aktivisti priviezli späť na Slovensko, podľa Sýkoru má byť dokumentom a ukážkou toho, čo prináša vojna, že je reálna a je veľmi blízko za hranicami. „Nie sme od toho ďaleko nielen fyzicky, ale ani mentálne. Keď počúvame, ako sa Rusko vyhráža celej Európe a demokratickému svetu, nemôžeme si byť istí budúcnosťou. Sanitka je obecne symbolom záchrany, tu sme boli svedkami, ako dopadla,“ podotkol.

Čítajte aj V centre Bratislavy vystavujú zničenú sanitku z vojny na Ukrajine. Zasiahol ju ruský dron

7:55 Ruská protivzdušná obrana v noci na štvrtok zneškodnila 122 ukrajinských dronov, ktoré mierili na Moskovskú oblasť i desiatky ďalších ruských oblastí. Ruskí predstavitelia hlásia aj niekoľko zranených, uveidla agentúra Reuters.

Viac než polovicu dronov zničila protivzdušná obrana nad Belgorodskou, Kurskou a Brianskou oblasťou, ktoré hraničia s Ukrajinou, uviedlo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram. Protivzdušná obrana zneškodnila drony nad 12 oblasťami, pričom nad Moskovskou oblasťou zničila tri drony. Najviac dronov – 43 – zostrelila nad Brianskou oblasťou a 38 nad Kurskou oblasťou.

Gubernátor Smolenskej oblasti Vasilij Anochin na Telegrame oznámil, že jedna osoba utrpela zranenia. Zaznamenali tiež menšie škody na civilnom objekte.

Úlomky dronu podľa gubernátora Voronežskej oblasti Alexandra Guseva, ktorý o útoku taktiež informoval na Telegrame, zasiahli budovu v meste Voronež, pričom tri maloleté osoby utrpeli zranenia.

Podľa gubernátora Belgorodskej oblasti Viačeslava Gladkova v stredu pri ukrajinskom dronovom útoku zahynuli traja ľudia a ďalších 17 utrpelo zranenia.

Agentúra Reuters upozornila, že nedokázala nezávisle overiť tieto správy. Ukrajina sa k útokom dosiaľ nevyjadrila.

7:25 Ruská strana vyzýva všetkých, aby poskytli súčinnosť pri nabádaní Kyjeva, aby pokračoval v priamych rokovaniach s Ruskom a určil ďalšie kolo. Uviedol to novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v odpovedi na otázku agentúry TASS, či Moskva nepotrebuje požiadať svojich partnerov o takúto súčinnosť.

„Vyzývame všetkých, aby to urobili. V tomto prípade sa ukazuje ako hlavné sprostredkovateľské úsilie Spojených štátov – prezidenta Trumpa a jeho tímu. Bolo veľa vyhlásení, veľa slov o sklamaní, ale, samozrejme, chceme dúfať, že popritom je vyvíjaný tlak na ukrajinskú stranu. Pretože, ako som už povedal, momentálne to vyzerá tak, že ukrajinská strana vníma všetky slová o podpore vo svoj prospech nie ako signál k mieru, ale ako signál k vojne, k pokračovaniu vojny," povedal Peskov.

Dátum tretieho kola rokovaní ešte nebol stanovený. Kremeľ predtým uviedol, že čaká na signály z Ukrajiny o jej ochote alebo neochote vstúpiť do nového kola priamych rokovaní, ako aj na načasovanie týchto rokovaní.

Rusko pozorne sleduje diskusiu okolo dodávok rakiet dlhého doletu na Ukrajinu a všetky správy, uviedol Peskov. Informácia, že Nemecko zatiaľ nedodá Ukrajine Taurusy, dáva nádej, že si Európania zachovajú nejaké „zvyšky zdravého rozumu“, povedal Peskov.

Všetky ustanovenia ruskej jadrovej doktríny vrátane zodpovednosti jadrových krajín za „podnecovanie“ nejadrových krajín podľa hovorcu Kremľa platia: "Jadrová doktrína je v platnosti, a teda aj všetky jej ustanovenia sú v platnosti“.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podľa agentúry TASS poznamenal, že európski lídri zakazujú kyjevskému režimu rokovať s Ruskom. Lavrov tiež poukázal na to, že ruský a ukrajinský návrh memoránd o urovnaní sú si protichodné, ale vždy existuje príležitosť na rozhovor.

Druhé kolo rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou sa uskutočnilo začiatkom júna. Strany si vymenili návrhy memoránd o mierovom urovnaní a dohodli sa aj na výmene ťažko zranených vojnových zajatcov a tiel mŕtvych.

7:20 Prezident Donald Trump konečne našiel spôsob, ako vyzbrojiť Ukrajinu: požiada európskych spojencov, aby darovali svoje zbrane, a predá im náhradné z Ameriky. Teraz prichádza tá ťažšia časť – dohodnúť sa na tom, kto sa skutočne vzdá svojich cenných systémov vrátane batérií rakiet Patriot, ktoré si Kyjev zúfalo pýta, napísala agentúra Reuters.

Niektoré systémy protiraketovej obrany Patriot by mali doraziť na Ukrajinu „do niekoľkých dní“, povedal Trump v pondelok v Oválnej pracovni. „Vyrobíme špičkové zbrane a tie budú poslané NATO,“ povedal.

Od oznámenia sa však ukázalo, že Trump predstavil rámec – nie rozpracovaný plán. Podľa desiatich predstaviteľov v USA a Európe, aká rozsiahla bude podpora pre Ukrajinu, závisí od nadchádzajúcich rokovaní o tom, kto poskytne ktoré vybavenie. Ústrednou otázkou je, kto a kedy daruje batérie Patriot.

„Ako vždy pri týchto veciach, diabol sa skrýva v detailoch,“ povedal podľa agentúry Reuters jeden zo severoeurópskych veľvyslancov vo Washingtone.

Počas pondelkového stretnutia s Trumpom v Oválnej pracovni šéf NATO Mark Rutte spomenul šesť krajín NATO – Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko a Kanadu – ktoré boli ochotné zúčastniť sa na schéme nákupu zbraní. Vysokopostavené zdroje na dvoch veľvyslanectvách týchto krajín v USA agentúre Reuters povedali, že sa o pláne dozvedeli, keď bol oznámený. Zdá sa, že aj blízki spojenci USA sa o návrhu dozvedeli v reálnom čase.

„Mám jasný pocit, že nikto nebol vopred informovaný o presných detailoch,“ povedal iný európsky veľvyslanec. „Tiež mám podozrenie, že v administratíve si až teraz začínajú ujasňovať, čo to v praxi znamená“.

Stretnutie krajín – vlastníkov systémov Patriot a darcov pre Ukrajinu, ktorého cieľom bude nájsť ďalšie batérie Patriotov pre Kyjev a ktorému bude predsedať najvyšší vojenský veliteľ NATO, by sa mohlo konať v stredu budúci týždeň, uviedol pre agentúru Reuters zdroj blízky rokovaniam.