ONLINE: Rusko spustilo rozsiahle námorné manévre, do ktorých sa zapojí viac ako 150 plavidiel a 15-tisíc vojakov

Čítajte viac 1245. deň: Zelenskyj prezradil, kto povedie ukrajinskú delegáciu na rokovaniach s Ruskom. Moskva neočakáva 'zázračný prelom'

20:35 Bývalého ochrankára na americkom veľvyslanectve v Nórsku v stredu obvinila miestna prokuratúra zo špionáže pre Rusko a Irán. Nóra, ktorého meno nezverejnili, zatkli policajti v novembri minulého roka pre podozrenie z ohrozenia národnej bezpečnosti.

Muž sa trestného činu podľa obžaloby dopustil tým, že na stretnutiach v Srbsku, Turecku a Nórsku odovzdal ruským a iránskym činiteľom informácie o diplomatoch veľvyslanectva USA v Osle, jeho pôdorysoch a bezpečnostných postupoch či zoznam zamestnancov nórskej spravodajskej služby, objasnila nórska stanica NRK.

Obžalovanému hrozí 21 rokov väzenia. Jeho obhajkyňa Inger Zadigová uviedla, že jej klient uznáva skutočnosti uvedené v obžalobe, ale odmieta vinu.

Ku kontaktovaniu ruských a iránskych spravodajských služieb ho podľa NRK viedli úzke vzťahy USA s Izraelom a prebiehajúca vojna v Pásme Gazy. Ruské úrady mu za informácie údajne zaplatili 10.000 eur, iránske formou kryptomeny bitcoin.

Nór v čase zatknutia študoval bakalársky program v oblasti bezpečnosti a pripravenosti na nórskej Arktickej univerzite UiT v Tromsø. Hosťujúci výskumník na tejto univerzite, ktorý o sebe tvrdil, že je Brazílčan José Assis Giammaria, bol minulý rok jednou z osôb, ktoré si Západ vymenil s Ruskom v rámci výmeny väzňov. Tento muž bol zatknutý v roku 2022 na základe obvinení zo špionáže. Polícia podľa NRK zistila, že je v skutočnosti Rus a jeho meno je Michail Mikušin.

17:31 Ukrajinskú delegáciu, ktorá prišla do Turecka na rokovania so zástupcami Ruska, dnes v Ankare prijal prezident Recep Tayyip Erdogan. Išlo o možné štvorstranné stretnutie prezidentov Ukrajiny, USA, Turecka a Ruska v záujme ukončenia vojny Ruska proti Ukrajine, uviedol na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

„Rokovali sme aj o potrebe stretnutia na úrovni lídrov štátov, Volodymyra Zelenského, Donalda Trumpa a Recepa Tayyipa Erdogana a ruského prezidenta (Vladimira) Putina, aby sme prešli k skutočným rokovaniam o ukončení vojny,“ napísal Jermak.

15:47 Nevyhnutná očista alebo zákerný úder? Opodstatnené posilnenie právomocí generálneho prokurátora alebo likvidácia nezávislosti elitných vyšetrovateľov a prokurátorov? Sú to otázky, ktoré sa na Ukrajine spájajú s dôležitými zmenami fungovania orgánov činných v trestnom konaní.

Čítajte viac Zelenskyj podporil obmedzenie právomocí elitných bojovníkov proti korupcii. Je to podpásový úder alebo nie?

15:43 Ruská delegácia dnes popoludní priletela do Istanbulu, kde bude rokovať s ukrajinskými zástupcami, oznámila ruská štátna agentúra TASS. Ukrajinská diplomatická výprava sa podľa agentúry Reuters po ceste zastavila v Ankare na bilaterálne rokovania s tureckými činiteľmi. Tretie kolo priamych rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom je v Istanbule naplánované na večer. Očakáva sa, že rozhovory sa začnú okolo 19.00 h miestneho času (18.00 h SELČ), uviedli ukrajinská agentúra Ukrinform aj ruská štátna agentúra TASS. Podľa Ukrinform nie sú vylúčené zmeny v programe.

TASS sa ohľadom času začiatku rokovania odkázal na tureckú televíziu TRT Haber. O večerných rokovaniach dnes hovoril tiež hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Očakáva sa, že rozhovory sa začnú okolo 19.00 h miestneho času vo štvrti Beşiktaş, v paláci Çiragan, napísal Ukrinform s odvolaním sa na kanceláriu tureckého prezidenta. Agentúra pripomenula, že na rovnakom mieste sa na začiatku júna konalo druhé kolo rokovaní, prvé priame stretnutie oboch strán po viac ako troch rokoch sa uskutočnilo v polovici mája v paláci Dolmabahçe.

Ukrajina je pripravená dohodnúť sa s Ruskom na prímerí, ale výsledky tretieho kola mierových rokovaní v tureckom Istanbule budú závisieť od toho, či bude Moskva ochotná zaujať konštruktívny postoj. Pre agentúru AFP to pred stredajšími rozhovormi uviedol zdroj z ukrajinskej delegácie, píše TASR.

14:05 Nemecko požaduje od Spojených štátov pevné záruky, že v prípade odoslania dvoch svojich systémov protivzdušnej obrany Patriot na Ukrajinu dostane rýchlo náhradné kusy. Uviedol to v stredu minister obrany Boris Pistorius pre magazín Der Spiegel.

Pistorius zdôraznil, že európski členovia Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) potrebujú „nepriestrelné“ záruky, že akékoľvek americké systémy Patriot poslané na Ukrajinu budú nahradené približne do šiestich až ôsmich mesiacov. „Je dôležité, aby krajiny, ktoré systémy odovzdávajú, mohli naďalej plniť svoje záväzky voči NATO a aby nevznikli bezpečnostné medzery pre alianciu,“ povedal Pistorius.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil dohodu s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom, podľa ktorej majú európski členovia aliancie nakupovať pre Ukrajinu americké zbrane, najmä systémy Patriot. Nemecko ponúklo financovanie dvoch systémov, ďalší spojenci NATO sú ochotní zaplatiť za tri ďalšie.

12:43 Z 50-dňového ultimáta amerického prezidenta Donalda Trumpa pomaličky ubúda. Vládca Oválnej pracovne 14. júla odkázal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, že do začiatku septembra musí nastať na Ukrajine pokoj zbraní. V opačnom prípade čakajú Rusko sankcie a clá. Zároveň bude Washington dodávať Kyjevu zbrane cez schému, na základe ktorej ich zaplatia Európania.

Čítajte viac Je už Putin závislý od vojny? Verí, že ju vyhrá a s Trumpom sa dohodne

11:25 Tretie kolo priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom je v tureckom Istanbule naplánované na dnešný večer. Očakáva sa, že hovory sa začnú okolo 19.00 h miestneho času (18.00 h SELČ). Uviedla to ukrajinská tlačová agentúra Ukrinform a tiež ruská štátna agentúra TASS, ktoré sa odvolávajú na tureckú administratívu, respektíve tureckú televíziu TRT Haber. Podľa Ukrinform nie sú vylúčené zmeny v programe.

Ruská delegácia odletela z Moskvy do Istanbulu na tretie kolo rokovaní, napísal TASS dnes dopoludnia s odvolaním sa na svoj zdroj. O niečo skôr táto agentúra s odvolaním sa na tureckú televíziu napísala, že hovory sa očakávajú o 19.00 h miestneho času a podobný čas uvádzajú ďalšie médiá, ale táto informácia zatiaľ nebola oficiálne potvrdená. O večernom začiatku rokovania hovoril tiež jej zdroj z ruskej delegácie.

Očakáva sa, že stretnutie sa začne okolo 19:00 vo štvrti Beşiktaş, v paláci Çiragan, píše Ukrinform s odvolaním sa na administratívu tureckého prezidenta a pripomína, že na rovnakom mieste sa na začiatku júna konalo predchádzajúce, teda druhé kolo rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou. Prvé priame stretnutie po viac ako troch rokoch sa konalo v polovici mája v paláci Dolmabahçe.

10:48 Rusko v stredu spustilo rozsiahle námorné manévre s názvom Júlová búrka, do ktorých sa zapojí viac ako 150 plavidiel a približne 15-tisíc príslušníkov ozbrojených síl. Cvičenie potrvá do 27. júla a prebieha v Tichom a Severnom ľadovom oceáne, ako aj v Baltskom a Kaspickom mori. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a TASS.

Podľa rezortu obrany je cieľom preveriť pripravenosť námorných síl na neštandardné operácie vrátane použitia zbraní dlhého doletu a pokročilých technológií, ako sú systémy bez posádky.

„Na mori budú posádky lodí cvičiť nasadenie do bojových oblastí, vykonávať protiponorkové operácie, brániť oblasti nasadenia a hospodársku činnosť,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Scenáre zahŕňajú aj obranu proti útokom zo vzduchu, bezposádkovým člnom a dronom, zabezpečenie bezpečnosti námornej dopravy a útoky na nepriateľské ciele a skupiny.

Do manévrov je zapojených aj 120 lietadiel a desať pobrežných raketových systémov. Velenie nad operáciou prevzal admirál Alexandr Moisejev.

9:06 Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zničila nad šiestimi ruskými regiónmi 33 ukrajinských dronov. Oznámilo to dnes podľa agentúry Reuters ruské ministerstvo obrany. Ukrajina potom ohlásila ruské dronové údery v Dnepropetrovskej a Charkovskej oblasti, napísal list Ukrajinska pravda.

Už v utorok večer zasiahol ruský dron v Charkovskej oblasti obec Velykyj Burluk, ktorá sa nachádza neďaleko hraníc s Ruskom. Pri útoku utrpela zranenia jedna žena. Úder vyvolal požiar na miestnom trhu, ktorý sa rozšíril na 500 metrov štvorcových.

V Dnepropetrovskej oblasti sa terčom ruského vzdušného útoku stalo priemyselné mesto Kryvyj Rih, rodisko prezidenta Volodymyra Zelenského. Šéf vojenskej správy tejto oblasti Serhij Lysak na sieti Telegram napísal, že obrana síce zlikvidovala osem ruských dronov, aj tak ale mesto ohlásilo zásahy.

„Čiastočne bol zničený dom a štyri ďalšie boli poškodené,“ uviedol Lysak. V meste po úderoch tiež vypukol požiar, ktorý zachvátil nevyužívanú budovu, firmu a stavbu so solárnymi panelmi. „Poškodený bol aj priemyselný objekt,“ dodal.

7:17 Ruský úrad pre kontrolu masmédií (Roskomnadzor) podľa utorkového vyhlásenia ministra pre digitálny rozvoj Maxuta Šadajeva zakázal Rusom prístup už k približne 56-tisíc internetovým stránkam, o ktorých Moskva tvrdí, že sú „extrémistické“.

Šadajev zároveň obhajoval kontroverzný zákon kriminalizujúci vyhľadávanie „extrémistického“ obsahu online, ktorý v utorok schválila dolná komora ruského parlamentu (Štátna duma). Podľa ministra sa legislatíva „bežných užívateľov“ nedotkne.

Zákon odsúhlasila väčšina poslancov v treťom čítaní, pričom podľa ruských médií bolo viac ako 60 zákonodarcov proti. Návrh kritizovali okrem opozičných aktivistov i niektorí provládni činitelia. V súlade s ním by bolo možné udeľovať za uvedené konanie pokuty do výšky 5-tisíc rubľov (55 eur), čo by však podľa kritikov otváralo cestu k potenciálne prísnejším postihom.

Medzi inštitúcie, ktorých pôsobenie je v Rusku zakázané pre ich údajnú extrémistickú činnosť, patrí napríklad Fond boja proti korupcii založený nebohým kritikom Kremľa Alexejom Navaľným, „medzinárodné hnutie LGBT“ či americký technologický gigant Meta Platforms. Predseda Dumy Viačeslav Volodin uviedol, že je ochotný v návrhu vykonať úpravy.

Nová legislatíva sa zameriava na ľudí, ktorí vedome na internete vyhľadávajú údajné extrémistické materiály, a to aj prostredníctvom virtuálnych súkromných sietí (VPN), aké používajú milióny Rusov na obchádzanie cenzúry. „Tento návrh zákona sa týka veľmi úzkej skupiny ľudí, ktorí vyhľadávajú extrémistický obsah, pretože sami majú už len krok extrémizmu,“ povedal Sergej Bojarskij, predseda výboru Dumy pre informačné technológie.

O návrhu sa v ruskom parlamente rokuje už dlhšie, pričom na to, aby vstúpil do platnosti, ho musí schváliť ešte aj horná komora ruského parlamentu – Rada federácie. (dpa, tasr)

6:00 Ukrajina v utorok prišla o prvé zo stíhacích lietadiel Mirage 2000, ktoré Ruskom napadnutej krajine dodalo Francúzsko. Dôvodom havárie bola technická porucha počas misie, pilot sa stihol včas katapultovať. Informovali o tom v noci na stredu agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinského letectva a prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Žiaľ, prišli sme o jedno bojové lietadlo. Veľmi výkonný francúzsky stroj, jednu z našich stíhačiek Mirage, "uviedol v stredu skoro ráno úrad ukrajinského prezidenta. "Pilotovi sa podarilo katapultovať, (lietadlo) nebolo zostrelené Rusmi,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinská armáda na telegrame uviedla, že pilot ohlásil letovému riadiacemu poruchu zariadenia lietadla. „Potom konal kompetentne, ako sa v krízovej situácii očakáva, a úspešne sa katapultoval,“ uviedlo letectvo. Záchranný tím ho našiel v stabilizovanom stave a na zemi neboli zaznamenané žiadne obete, dodala armáda.

Podľa ukrajinských médií k incidentu došlo vo večerných hodinách vo Volyňskej oblasti na severozápade krajiny.

Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ozbrojenej ruskej agresii, oznámila dodávku prvej várky lietadiel Mirage od výrobcu Dassault Aviation tento rok vo februári. Ukrajinskí piloti a leteckí mechanici sa k obsluhe týchto strojov školili vo východnom Francúzsku, pripomenula AFP.