Zmluva pre Attilu Végha či herné konzoly pre vojakov? Podľa Kaliňáka ide o dobrú investíciu, nie kampaň

Nikola Detáriová | 27.07.2025 05:00
Minister obrany Robert Kaliňák v relácii Ide o Pravdu predstavil svoje čerstvé zážitky z nového výcviku národných obranných síl, ktorý nedávno osobne absolvoval. Detailne vysvetlil, prečo sú dva týždne intenzívneho tréningu zameraného na tímovú prácu a psychickú odolnosť dostatočné a prečo je porovnávanie s niekdajšou dvojročnou vojenskou službou chybné. Zároveň odhalil, že záujem verejnosti prekonal všetky očakávania, keďže registračný formulár vyplnili už tisíce ľudí, čo vníma ako silný signál o potrebe posilňovať obranyschopnosť krajiny.
Video

Tento výcvik však zviditeľnila nielen účasť ministra, ale aj známeho MMA zápasníka Attilu Végha. Šéf rezortu obrany obhajoval logiku spolupráce s osobnosťami, ktoré vládu podporujú.

Reč prišla aj na finančné témy – od obhajoby nákupu herných konzol pre vojakov, ktorý označil za lacnú formu zabezpečenia komfortu, až po nadhľadový komentár k návrhu Andreja Danka na zníženie platu prezidenta. V čase, keď sa hovorí o šetrení, rezort obrany investuje do zmlúv s celebritami, nakupuje hry ako Call of Duty a na národné oslavy míňa státisíce eur. Ako to vidí Kaliňák?

Začnime najčerstvejšou témou, a to výcvikom národných obranných síl, ktorého ste sa nedávno zúčastnili aj vy. Priblížte nám vaše čerstvé pocity a zážitky.

Predovšetkým to bolo o tom, že sme vymysleli projekt, ktorého cieľom je zvýšiť odolnosť Slovenskej republiky. Chceli sme si jednoducho vyskúšať „kašu, ktorú sme si sami navarili“ – ako je to pripravené, ako to bude fungovať a čo to človeku vie naozaj reálne dať. Myslím, že určite budeme ešte niečo dolaďovať, ale dá sa povedať, že sme sa na nejakých 95 % trafili do toho, čo sme chceli účastníkom odovzdať. Je to veľmi intenzívny tréning a voľného času je tam mimoriadne málo. Čo je podľa mňa najpodstatnejšie, kladie sa tam dôraz hlavne na tímovú spoluprácu, závislosť jedného od druhého a nutnosť odovzdať všetky svoje schopnosti tímu. Samotný vojenský výcvik prebehol podľa štandardných pravidiel. Mnohí sa ozývajú s otázkou, či je dostatočne dlhý, alebo naopak krátky.

Presne na to sa chcem opýtať.

Treba si uvedomiť, že ľudia tento výcvik porovnávajú s bývalou dvojročnou základnou vojenskou službou ešte v časoch socializmu.

Áno, dva roky verzus dva týždne, to je neporovnateľný pomer.

To je chybný pohľad, pretože pri tých dvoch rokoch išlo o prezenčnú službu. Samotný výcvik v skutočnosti trval iba mesiac, z čoho týždeň zabral nácvik na slávnostnú prísahu, takže sa reálne skracoval na tri týždne. Podobne to funguje, keď napríklad ozbrojené sily európskych štátov cvičia ukrajinských vojakov – výcvik trvá približne tri týždne a po ňom idú rovno na front. Ten zvyšok bola prezenčná vojenská služba, počas ktorej vojaci plnili konkrétne povinnosti, na ktoré ich za tie tri týždne vycvičili.

Naozaj tie dva týždne stačia na to, aby človek prešiel každým potrebným úkonom a bol reálne pripravený na prax? Videli sme odkazy, ktoré si posielali Andrej Danko s prezidentom Petrom Pellegrinim. Danko dokonca prezidentovi odkázal, nech si dáva pozor, lebo vraj jemu dali samopal do ruky až po mesiaci vojenskej prípravy.

Neviem presne, čo absolvoval pán podpredseda parlamentu. Tie dva týždne boli extrémne intenzívne a myslím si, že toto nie je úplne ideálna forma komunikácie. Ja sa na takýchto veciach nezúčastňujem ani ich nekomentujem. Predovšetkým si myslím, že všetci sa snažíme, aby bolo Slovensko odolnejšie, bez ohľadu na to, ako vnímame tú či onú hrozbu. Toto je začiatočný projekt, ktorého čísla sú pre mňa v tejto chvíli veľmi pozitívnym prekvapením. Takmer 5 000 ľudí už vyplnilo registračný formulár so žiadosťou o prijatie do národných obranných síl, čo je obrovské číslo. Spracovali sme už viac ako 800 týchto žiadostí, ktoré čakajú na svoj konkrétny termín nástupu. Záujem medzi ľuďmi teda je. Samozrejme, aj takéto mediálne prestrelky niekedy prispejú k zviditeľneniu, že ľudia majú možnosť registrovať sa a že niečo ako tento základný výcvik vôbec existuje.

Niekoľko mesiacov po tom, ako Attila Végh počas moratória podporil Petra Pellegriniho, prvýkrát nadviazal spoluprácu so štátnou firmou. Konkrétne dostal od SPP zmluvu na 50 000 eur. Bola to vtedy náhoda a je náhoda aj to, že sa teraz objavil po boku vplyvných politikov, vrátane vás, v rámci prvého turnusu výcviku? Alebo za to opäť dostane nejakú slušnú odmenu?

Ja mu k tomu, samozrejme, blahoželám. Pochopiteľne, ťažko môžete chcieť, aby vaše ministerstvo alebo vaše aktivity propagoval človek, ktorý vás nepodporuje a je proti vám. To tak trošku nesedí, viete? Vaša otázka v sebe nemá logiku. Od koho chcete, aby podporoval vaše aktivity, ktoré sa majú stať verejnými? Od niekoho, kto s vami nesúhlasí, alebo od niekoho, kto s vami súhlasí? <OT> Tie peniaze dostal za to, že má zverejniť statusy na Instagrame. Čas na to má do konca júla. <An> V zásade si myslím, že v tomto smere sú pravidlá a zmluvy úplne jasné. Ja s tým absolútne súhlasím. Teším sa z jeho spontánneho rozhodnutia, čo som už povedal jasne. Dal tým motiváciu aj ostatným, možno niektorým zakríknutejším mladým ľuďom, a ja budem veľmi rád, ak s ním budem môcť spolupracovať aj naďalej.

Bol tam teda Attila Végh preto, aby túto myšlienku šíril medzi ľudí, keďže má veľké publikum?

Rozhodol sa dobrovoľne, že chce vstúpiť, to jasne deklaroval.

A dostal za to aj odmenu?

Za toto určite nie. Oslovím ho však, či by s nami nechcel spolupracovať na ďalších veciach, napríklad ako ambasádor. Samozrejme, oslovím aj Vlasta Čepa, pretože športy, ktoré zastrešuje ministerstvo obrany prostredníctvom strediska Dukla, by mali byť viac orientované na bojovú časť, parašutizmus, streľbu či biatlon.

Pristavme sa nakrátko pri aktuálnych politických témach. Andrej Danko chce prezidentovi Petrovi Pellegrinimu znížiť plat o polovicu. Vraví, že by nemal zarábať dvojnásobok toho, čo premiér. Čo si o tom myslíte?

Tieto diskusie nepovažujem za veľmi relevantné. Myslím si, že toto nastavenie je dlhodobo akceptované a môže takto aj naďalej pokračovať. Máme nejakú hierarchiu najvyšších ústavných činiteľov. Častokrát nás kritizujú, že sa zvýšili paušálne náhrady aj členom vlády. Paušálne náhrady však pokrývajú rastúce ceny za ubytovanie či letenky, ktoré si platíme z vlastného vrecka. V tomto prípade platí, že tu je nejaká hierarchia platov a ja nevidím jediný dôvod na to, aby sa to menilo.

Ste za znižovanie platov ministrov alebo poslancov?

To sú veľmi lacné gestá. Chceme, aby bol človek odborník, aby bol dobrý minister, alebo chceme radšej niekoho, kto je slabý? Viete, sú ľudia, ktorí nevedia byť lídrami, a naopak, sú perfektní vo svojej drobnej práci, ktorú robia pod vedením niekoho iného. Na čele ministerstiev však máte zodpovednosť. Zodpovedáte za rozpočet vo výške niekoľkých stoviek miliónov až miliárd eur.

Hovorili ste, ako konsolidujete na ministerstve obrany. Aktuálne sú verejne dostupné zmluvy, z ktorých vyplýva, že rezort obrany v júni a júli obstarával desiatky herných konzol a hier pre platformy PlayStation a Xbox. Celková hodnota troch nákupov je 40 000 eur. Načo to bolo dobré?

Nemáte presnú informáciu. Je to suma okolo 20 000 eur s DPH, čiže bez DPH by to bolo asi 15 000 eur. Neviem, prečo hovoríte o 40 000 eurách, lebo toľko to nie je.

Načo sú vojakom v čase ťažkej konsolidácie hry ako Call of Duty?

Nejde o to, kedy to robíte, ale komu to chcete dať. Už pred dvoma rokmi sme prvýkrát odovzdali herné konzoly vojakom na misii na Cypre. Ide o to, že pre vojakov na misiách platia absolútne „suché zákony“. To znamená, že sa musia zdržať akejkoľvek formy odreagovania sa a svoj voľný čas trávia v kasárňach. Aby si tí ľudia mohli trošku oddýchnuť a zrelaxovať, majú tieto formy spoločenských hier. Určite to nebude len PlayStation, možno aj stolný futbal. Pamätám si, že pred dvoma rokmi sme to ešte s pani prezidentkou Zuzanou Čaputovou priniesli vojakom na Vianoce a veľmi sa to chytilo a osvedčilo. Hry sú určené pre vojakov v prijímacích centrách. Obstarávali to ozbrojené sily, čiže ja som sa to dozvedel rovnako ako vy, z novín, a plne ich v tom podporujem. Napríklad v Martine vo výcvikovom centre budú vojaci zatvorení sedem až jedenásť týždňov. Toto je veľmi vhodná a lacná forma zabezpečenia ich komfortu. Myslím si, že je to určite vhodné, ale keď sa to niekomu nepáči, môže to zmeniť. Už pred dvoma rokmi, keď sme to prvýkrát zaviedli, prebehla o tom debata. Všetci nakoniec uznali, že to bolo dobré riešenie a ide o jednu z foriem, ako sa vyhnúť napríklad hádkam, alkoholu a podobným veciam, ktoré môžu spôsobiť krízu.

Ešte mi napadla jedna otázka. Oslavy Cyrila a Metoda stáli 750 000 eur. Blížia sa aj oslavy SNP. Koľko budú stáť?

Už to bolo schválené na vláde. Myslím, že pôjde o sumu okolo 630 000 eur, čo je výrazne menej ako minulý rok, pretože niektoré aktivity, ako vojenská prehliadka či galavečer, odpadnú. Ale sme opäť pri tom istom: tak si nepripomínajme žiadne oslavy. Buďme zadubený národ, ktorý sa nechce k ničomu vracať. Alebo si musíme uvedomiť, že oslava niečo stojí. Môžeme si povedať, že nebudeme vôbec Slovenskom, splynieme s niekým iným a nemusíme minúť ani euro. Vtedy by sme mohli plynule prejsť pod rozpočet iného štátu a nemuseli by sme to vôbec riešiť. Štátny sviatok je o pripomínaní si historických udalostí. My nemáme dlhú štátnosť a musíme si ju budovať. Máme nejaké odkazy aj priamo v našej ústave. Povedzte mi, kde bola minutá veľká suma? V prípade osláv SNP ide o 80. výročie. Oslavy na Dukle, kde sa po rokoch opravilo mnoho vecí, boli podľa mňa prijaté pozitívne a boli adekvátne tomu, čo reprezentujú pre Slovenskú republiku. To isté platilo o oslave oslobodenia, kam prišlo 30 000 ľudí. Na Devín prišlo 10 000 ľudí a je to možno začiatok novej tradície.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ