ONLINE: Nová vlna ostreľovania a útokov dronov z Moskvy zabila päť ľudí. Ukrajinci zasiahli ruskú rafinériu

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 10.08.2025 06:00, aktualizované: 
Úrady uviedli, že nová vlna ruského ostreľovania a útokov dronov pripravila o život na Ukrajine päť ľudí. Kyjev zatiaľ zasiahol ropnú rafinériu v ruskej Saratovskej oblasti. Na frontovej línii nedošlo k žiadnemu zníženiu nepriateľských akcií, a to ani napriek tomu, že sa Spojené štáty a Rusko dohodli na usporiadaní summitu v snahe vyriešiť konflikt.

Najdôležitejšie udalosti

Český Čmeliak dostal rakety proti ruským dronom
Video
Zdroj: Dárek pro Putina
Ukrajina/ Vlajka / Pamätník / Veľká vlastenecká vojna / Čítajte viac 1 263. deň: Napätie pred rokovaniami na Aljaške: Európa navrhuje vlastný mierový plán, spor o územia rozdeľuje spojencov

20:18 Americký viceprezident J. D. Vance uviedol, že vyrokovaná dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou pravdepodobne neuspokojí jednu ani druhú stranu konfliktu. Spojené štáty sa podľa neho snažia o riešenie, s ktorým budú môcť súhlasiť obe strany.

„Nikto z toho nebude veľmi nadšený. Rusi i Ukrajinci s tým budú napokon pravdepodobne nespokojní,“ povedal Vance v rozhovore pre televíziu Fox News odvysielanom v nedeľu.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že sa budúci piatok 15. augusta stretne na Aljaške s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby spolu rokovali o ukončení vojny na Ukrajine. Podľa šéfa Bieleho domu sú Moskva a Kyjev blízko k dohode o prímerí, pričom Ukrajina sa možno bude musieť vzdať významnej časti svojho územia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však v sobotu povedal, že jeho krajina nemôže porušiť vlastnú ústavu, pokiaľ ide o územné otázky. „Ukrajinci nedarujú svoju zem okupantom,“ vyhlásil.

Vance v interview pre Fox News nahratom v piatok povedal, že USA pracujú na naplánovaní rozhovorov Putina, Zelenského a Trumpa. Sám sa však nedomnieva, že by bolo prínosné, ak by sa Putin stretol so Zelenským ešte pred rozhovormi s americkým prezidentom.

Predstaviteľ Bieleho domu v sobotu večer uviedol, že Trump je otvorený myšlienke summitu s oboma lídrami, aktuálne však Washington plánuje bilaterálnu schôdzku, o akú požiadal Putin. (tasr/reuters)

19:05 Akákoľvek dohoda medzi Spojenými štátmi a Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine musí zahŕňať aj Kyjev a Európsku úniu, uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Oznámila zároveň, že na pondelok zvolala mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov Únie.

Prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump sa stretnú v americkom štáte Aljaška v piatok 15. augusta v snahe vyriešiť triapolročnú vojnu na Ukrajine. Európski predstavitelia zdôrazňujú, že súčasťou rozhovorov musí byť aj Ukrajina.

„Prezident Trump má pravdu v tom, že Rusko musí ukončiť svoju vojnu proti Ukrajine. USA majú moc prinútiť Rusko, aby rokovalo seriózne. Akákoľvek dohoda medzi USA a Ruskom musí zahŕňať Ukrajinu a EÚ, pretože je to záležitosť bezpečnosti Ukrajiny a celej Európy,“ uviedla Kallasová v nedeľňajšom vyhlásení.

„V pondelok zvolám mimoriadne stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ, aby sme prediskutovali naše ďalšie kroky,“ informovala s tým, že rozhovory sa budú konať online.

„Keď pracujeme na udržateľnom a spravodlivom mieri, medzinárodné právo je jasné: všetky dočasne okupované územia patria Ukrajine,“ dodala Kallasová a varovala, že prípadná dohoda nesmie byť odrazovým mostíkom pre ďalšiu ruskú agresiu proti Ukrajine, transatlantickej aliancii a Európe. (tasr/afp)

18:24 Nemecký kancelár Friedrich Merz nalieha na to, aby bol do rozhovorov amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zapojený aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Merz súčasne avizoval, že ešte v nedeľu chce telefonovať s Trumpom o summite na Aljaške plánovanom na budúci piatok, informuje TASR podľa agentúry DPA.

„Na európskej úrovni sa spolu s americkou vládou intenzívne pripravujeme na toto stretnutie,“ povedal Merz v televízii ARD. Podľa vlastných slov očakáva, že Zelenskyj sa na rokovaní zúčastní. Vyjadril zároveň nádej, že na summite sa rozhodne aj o prímerí.

„V každom prípade nemôžeme akceptovať, aby Rusko a Amerika hovorili či dokonca rozhodovali o územných otázkach bez vedomia Európanov, bez vedomia Ukrajincov. Predpokladám, že americká vláda to vidí rovnako,“ povedal nemecký kancelár. Európania podľa neho nemôžu byť „divákmi“, keď ide o kľúčovú strategickú otázku pre budúcnosť Európy.

Trump a Putin budú v piatok 15. augusta hovoriť v americkom štáte Aljaška o možnom mierovom riešení tri a pol roka trvajúcej vojny Ruska proti Ukrajine. Zelenskyj, ktorý nie je pozvaný, sa rovnako ako západní partneri obáva, že o Ukrajine sa rozhodne bez jej účasti.

17:10 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko sa pred piatkovým summitom medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyslovil za „diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine“. Kličko to povedal pre nemecký denník Bild, ktorý vyjadrenia zverejnil v nedeľu.

„Každý v našom štáte, v našej krajine, je už unavený z tejto vojny,“ povedal ukrajinský politik. „Nanešťastie, zaplatili sme vysokú cenu za túto vojnu: životmi našich patriotov, našich vojakov, našich občanov. Stovky miest boli zničené. Veľkú časť Ukrajiny okupuje Rusko,“ povedal Kličko.

K otázke územných ústupkov zo strany Ukrajiny, ktorými Rusko podmieňuje ukončenie vojny, Kličko povedal, že na takéto rokovania je ešte „príliš skoro“. Zároveň však bezprostredne nevylúčil možnosť odstúpenia územia. To je otázka pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, zdôraznil kyjevský starosta a poznamenal, že niektoré „ťažké rozhodnutia“ sú aktuálne práve na pleciach ukrajinského vodcu. „Niektorí ľudia ale nikdy nebudú ochotní ustúpiť časť krajiny Rusku,“ dodal.

Zelenskyj v uplynulých dňoch uskutočnil sériu telefonátov so spojencami Kyjeva po návšteve osobitného vyslanca amerického prezidenta Stevea Witkoffa v Moskve a tiež po oznámení plánovaného stretnutia Trumpa s Putinom. K rokovaniam oboch lídrov by malo dôjsť 15. augusta na Aljaške. V Kyjeve i v Bruseli ale panujú obavy, že obaja lídri by sa mohli dohodnúť na trvalom odstúpení územia Ukrajiny. (tasr/dpa)

16:40 Summit amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške môže priniesť prielom v rokovaniach o zastavení bojov na Ukrajine. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini.

pellegrini Čítajte viac Summit Trumpa s Putinom môže priniesť zlom. Pellegrini vidí šancu na prímerie

15:33 V dôsledku ruského ostreľovania a dronových útokov dnes zomrelo na Ukrajine päť ľudí. Pri ukrajinských útokoch v Rusku zomreli dvaja ľudia a vypukol požiar v ropnej rafinérii. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na úrady oboch krajín.

Ukrajinská polícia oznámila, že traja ľudia zomreli v dôsledku ruského ostreľovania v Záporožskej oblasti. Dodala, že ďalšie dve osoby prišli o život v Doneckej oblasti.

V dôsledku ukrajinského dronového útoku dnes zomrel jeden človek v ruskej Saratovskej oblasti, uviedol miestny gubernátor Roman Busargin. Ďalšia osoba potom podľa miestnych úradov zahynula v ruskej Belgorodskej oblasti.

Masívny požiar ropnej rafinérie v ruskom Proletarsku (archívne video)
Video

„Jeden z bezpilotných lietadiel dopadol na dvor obytného domu,“ napísal Busargin na Telegrame. Neskôr podľa agentúry Reuters uviedol, že trosky zničeného dronu poškodili tri byty. „Niekoľko obyvateľov potrebovalo lekársku starostlivosť. Pomoc bola poskytnutá na mieste a jedna osoba bola hospitalizovaná. Jeden človek žiaľ zomrel,“ dodal.

Predtým Busargin informoval tiež o škodách, ktoré v dôsledku útoku vznikli na bližšie nespresnenom priemyselnom podniku. Ukrajinská armáda neskôr oznámila, že v Saratovskej oblasti zasiahla ropnú rafinériu. Útok podľa nej spôsobilexplózia a požiar.

Ruský letecký úrad Rosaviacija podľa štátnej agentúry TASS nad ránom nariadil prerušiť prevádzku Gagarinovho letiska v Saratove a tiež vo Vladikaukaze, Groznom a Magase. Neskôr bolo opatrenie odvolané.

Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 121 ukrajinských dronov, z toho osem nad Saratovskou oblasťou, uviedlo podľa TASS ministerstvo obrany v Moskve. V podmienkach vojny nebolo možné tieto tvrdenia overiť z nezávislých zdrojov.

Saratovská oblasť sa nachádza juhovýchodne od Moskvy na hraniciach s Kazachstanom. Od najbližšieho územia pod kontrolou Ukrajiny je vzdialená niekoľko sto kilometrov.

14:20 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo vyjadrenia premiéra SR Roberta Fica, ktorý si podľa ukrajinského rezortu diplomacie neuvedomuje skutočné dôvody ruskej invázie na Ukrajinu a nebezpečenstvo spolupráce s agresorom.

Fico Čítajte viac Ficove slová opäť rozvírili diplomatické vody. Kyjev mu odkázal, že nevidí pravdu o vojne. Premiér reagoval: právo na iný názor si zachovám

12:36 Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že získala späť pod svoju kontrolu pohraničnú obec Bezsalivka v Sumskej oblasti.

Generálny štáb ukrajinskej armády na sociálnej sieti Telegram uviedol, že „oslobodil a úplne vyčistil“ obec Bezsalivka od ruských jednotiek. V bojoch údajne zahynulo 18 ruských vojakov. Obec sa nachádza na severnej frontovej línii približne 20 kilometrov západne od hlavného bojiska medzi dvoma armádami.

Rusko započalo novú ofenzívu do Sumskej oblasti v apríli tohto roku po tom, čo opätovne získalo od ukrajinskej armády plnú kontrolu nad ruskou Kurskou oblasťou. Boje v súčasnosti prebiehajú približne 20 kilometrov od oblastného hlavného mesta Sumy.

Moskva sa podľa agentúry AFP vo svojej ofenzíve zameriava prevažne na východnú časť Ukrajiny, kde v posledných mesiacoch posilnila svoje pozície. (tasr/afp)

11:27 Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v sobotu telefonoval so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Lídri podľa kancelárie Lulu hovorili o rokovaniach medzi Ruskom a Spojenými štátmi a „nedávnom mierovom úsilí medzi Ruskom a Ukrajinou“. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a TASS.

Prezidenti počas približne 40 minútového rozhovoru diskutovali o spolupráci v rámci skupiny BRICS a hovorili o „súčasnej medzinárodnej politickej a ekonomickej situácii,“ uviedla vo vyhlásení kancelária brazílskeho prezidenta.

O rozhovore informovala aj ruská strana. „Vladimir Putin informoval svoj brazílsky náprotivok o hlavných výsledkoch nedávneho stretnutia s osobitným vyslancom amerického prezidenta Steveom Witkoffom. Brazílsky prezident vyjadril podporu úsiliu zameranému na pomoc pri riešení ukrajinskej krízy,“ oznámil Kremeľ.

Prezidenti Brazílie a Ruska podľa Kremľa tiež „potvrdili svoj vzájomný záväzok posilniť rusko-brazílske strategické partnerstvo, ako aj spoluprácu v rámci BRICS.“

Reuters pripomína, že Putin v uplynulých dňoch pred stretnutím s americkým prezidentom Donaldom Trumpom naplánovaným na piatok (15.augusta) na Aljaške, telefonoval s viacerými zahraničnými lídrami.

V piatok absolvoval šéf Kremľa telefonický rozhovor s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a aj s indickým premiérom Naréndrom Módím. Diskutoval aj s ďalšími prezidentmi štátov Strednej Ázie a Európy, aby ich informoval o svojich kontaktoch so Spojenými štátmi v súvislosti s vojnou na Ukrajine, informuje Reuters.

Lula v stredu povedal, že sa plánuje telefonicky zhovárať s predstaviteľmi štátov skupiny BRICS, aby prediskutovali spoločnú reakciu na clá uvalené Spojenými štátmi. Brazílsky prezident následne vo štvrtok telefonoval s indickým premiérom. Trump podľa Reuters minulý mesiac pohrozil štátom BRICS dodatočnými 10-percentnými clami na dovoz tovarov do USA.

10:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Kyjev „si cení a naplno podporuje“ spoločné vyhlásenie európskych lídrov o ukončení vojny na Ukrajine a nastolení mieru pred piatkovým bilaterálnym summitom medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Koniec vojny musí byť spravodlivý a som vďačný všetkým, ktorí dnes stoja na strane Ukrajiny a nášho národa v záujme mieru na Ukrajine, ktorá bráni bezpečnostné záujmy našich európskych národov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X a poďakoval sa európskym lídrom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, talianska premiérka Giorgia Meloniová, nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz, poľský premiér Donald Tusk, predseda britskej vlády Keir Starmer, fínsky prezident Alexander Stubb a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v spoločnom vyhlásení privítali snahy Trumpa o ukončenie vojny, no vyzvali na väčší tlak na Rusko a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Vyhlásenie vydali deň po tom, čo Trump oznámil, že 15. augusta sa na Aljaške stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a budú rokovať o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine. Trump už predtým naznačil, že Ukrajina bude možno musieť v záujme mieru urobiť územné ústupky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to však jednoznačne odmietol. (tasr/reuters)

9:27 To, čo sa udeje v nasledujúcich týždňoch, nebude pekné. Myslí si to pred samitom Trump-Putin slovenský predseda vlády Robert Fico. Podľa neho najviac bude trpieť Ukrajina. „Všetci sledujeme povyk okolo stretnutia amerického a ruského prezidenta plánovaného na 15. augusta budúci týždeň. Všetci už vedia, že konflikt má svoje vážne korene v nedávnej histórii, že nemá vojenské riešenie, všetci už vedia, že členstvo Ukrajiny v NATO je nemožné, všetci už vedia, že Ukrajina bola použitá Západom na pokus oslabiť Rusko, čo sa nepodarilo a za čo bude musieť Ukrajina podľa všetkého draho zaplatiť,“ uviedol na sociálnej sieti Fico.

Fico o energiách, tendri na záchranky aj Ukrajine
Video

Stále podľa neho aj v tomto prípade platí jedna africká pravda. „Pamätáte sa na starú africkú pravdu, ktorú tak rád opakujem? Je jedno, či sa slony bijú alebo sexujú, vždy trpí tráva. Nech rokovanie slonov 15. augusta dopadne akokoľvek, trpieť bude tráva – v tomto prípade Ukrajina,“ konštatoval Fico.

Ukrajinskí politickí lídri sú podľa neho za tento stav do určitej miery zodpovední sami, lebo sa nechali nalákať Západom a naplno podporovali neúspešnú západnú stratégiu poškodiť Rusko cez všemožnú podporu Ukrajiny vo vojenskom konflikte. „Pritom je všeobecne známe, že vojna mohla skončiť už v apríli 2022, teda dva mesiace po jej začatí, len viacerí západní politici tomu bránili vlastnými telami,“ podotkol Fico.

fico Čítajte viac Fico: Ak by sme nedotovali energie, zdraželi by o tretinu. Záchranky by mohli byť len štátne, tender treba zrušiť

Najpodstatnejšie sú však podľa slovenského predsedu vlády dve veci. „Po prvé, aby sa dohodlo okamžité zastavenie vojenských operácií a skončilo nezmyselné zabíjanie Slovanov a po druhé, aby iní západní hráči nehodili do prípadnej dohody o prímerí vidly. Vojna v každom prípade raz skončí,“ zdôraznil Fico.

Predseda vlády sa už teší na to, ako všetci tí, čo kričali na Ruskú federáciu najškaredšie slová, budú podľa neho utekať do tejto krajiny a predbiehať sa v hľadaní obchodných príležitostí. „Ja by som sa však najviac tešil na dlhé nosy tých, ktorí v EÚ vymýšľali všelijaké nezmysly, počnúc sankciami až po zastavenie dovozu ruských energií. Verím, že tento deň príde veľmi rýchlo,“ dodal Fico, ktorý je presvedčený, že v SMERE-SSD sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine budú môcť pozerať každému rovno do očí. „Pretože od samotného začiatku tohto konfliktu sme odmietli propagandu, klamstvá a sústredili sme sa na objektívne informácie a predovšetkým mier. Držme ruskému a americkému prezidentovi palce, aby našli zmysluplné riešenie,“ uzavrel Fico.

9:00 Jej otcovi patrí veľmi dôležitá úloha pri hľadaní diplomatického spôsobu vedúceho k ukončeniu vojny na území napadnutého štátu a ona dáva najavo nevôľu s americkým plánom, ktorý by mal zastaviť ruskú inváziu. Reč je o Meaghan Mobbsovej, dcére Keitha Kellogga, ktorý pôsobí vo funkcii osobitného vyslanca prezidenta USA pre Ukrajinu. Vo svojom najnovšom príspevku na sociálnej sieti X spochybnila predstavu Bieleho domu, ktorá by mohla vyhovovať ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi.

Trump Transition Pentagon Čítajte viac Čo si myslí Kelloggova dcéra o Ukrajine? Varuje, aby Trump nedopadol ako britský líder, keď ustúpil Hitlerovi

7:30 Jeden človek zomrel v dôsledku ukrajinského dronového útoku v ruskej Saratovskej oblasti, uviedol v nedeľu miestny gubernátor Roman Busargin. Útok tiež podľa neho poškodil priemyselný podnik. Celkovo ruská protivzdušná obrana v noci na nedeľu zostrelila 121 dronov.

„Jeden z bezpilotných lietadiel dopadol na dvor obytného domu,“ napísal Busargin na Telegrame. „Pri útoku sú zranení. Predbežne jedna osoba zomrela,“ dodal.

Predtým Busargin informoval o škodách, ktoré v dôsledku útoku vznikli na bližšie nespresnenom priemyselnom podniku. Na mieste podľa neho pracujú záchranné služby.

Ruský letecký úrad Rosaviacija podľa štátnej agentúry TASS nad ránom nariadil prerušiť prevádzku Gagarinovho letiska v Saratove a tiež vo Vladikaukaze, Groznom a Magase. Neskôr bolo opatrenie odvolané.

Ruská protivzdušná obrana v noci na nedeľu zostrelila 121 ukrajinských dronov, z toho osem nad Saratovskou oblasťou, uviedlo podľa TASS ministerstvo obrany v Moskve. V podmienkach vojny nebolo možné tieto tvrdenia overiť z nezávislých zdrojov.

Saratovská oblasť sa nachádza juhovýchodne od Moskvy na hraniciach s Kazachstanom. Od najbližšieho územia pod kontrolou Ukrajiny je vzdialená niekoľko sto kilometrov.

6:00 Cestu k mieru na Ukrajine nemožno určiť bez Ukrajiny, uviedli v spoločnom vyhlásení lídri Británie, Fínska, Francúzska, Talianska, Nemecka a Poľska a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Nevyhnutným predpokladom pre rokovania je podľa nich prímerie.

Plán postupu zverejnili zástupcovia európskych štátov po tom, ako v sobotu rokovali o snahe amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. O pláne už počas soboty informoval americký denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na informované zdroje.

vojna na Ukrajine, Kyjev Čítajte viac Ako sa môže skončiť vojna na Ukrajine? Toto je päť možných scenárov

V piatok 15. augusta sa Trump stretne na Aljaške so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Pôjde o bilaterálnu schôdzku, Biely dom však podľa informácií stanice NBC News stále zvažuje, že na Aljašku pozýva tiež ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Zdieľame presvedčenie, že diplomatické riešenie musí chrániť životne dôležité bezpečnostné záujmy Ukrajiny a Európy,“ uvádza vyhlásenie, ktorého znenie zverejnila v noci na nedeľu britská vláda. Medzi tieto záujmy podľa neho patria „robustné a dôveryhodné bezpečnostné záruky, ktoré umožnia Ukrajine účinne brániť svoju suverenitu a územnú celistvosť“.

„Cesta k mieru na Ukrajine nemôže byť určená bez účasti Ukrajiny,“ dodáva vyhlásenie s tým, že Ukrajina má slobodu rozhodovať o svojom vlastnom osude.

Európski predstavitelia vo vyhlásení ocenili úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa zaistiť mier na Ukrajine. „Sme pripravení tieto snahy podporiť diplomaticky, ako aj prostredníctvom výraznej vojenskej a finančnej podpory Ukrajiny vrátane aktivít koalície ochotných a tiež potvrdením a zavedením reštriktívnych opatrení voči Ruskej federácii,“ píše sa vo vyhlásení.

Podľa európskych predstaviteľov môžu zmysluplné rokovania prebiehať len v kontexte prímeria či obmedzenia bojov. „Súčasná línia kontaktu by mala byť východiskovým bodom rokovaní,“ uviedli. Vyjadrili tiež presvedčenie, že medzinárodné hranice nemožno meniť silou, a vyslovili sa za zachovanie tlaku na Rusko s cieľom prinútiť ho k ukončeniu svojej invázie.

Väčšina Ukrajincov v súčasnosti uprednostňuje ukončenie vojny s Ruskom prostredníctvom rokovaní, keďže podpora boja až do víťazstva od začiatku konfliktu prudko klesla. Hoci ich nádeje na vstup do NATO a Európskej únie vybledli a súhlas s vedením USA prudko klesol, Ukrajinci stále považujú EÚ, Spojené kráľovstvo a USA za kľúčové faktory ukončenia vojny. Väčšina však pochybuje, že sa tak stane v blízkej budúcnosti. Uviedol to Benedict Vigers z Gallupovho ústavu v komentári k prieskumu, ktorý ústav vykonal.

Agentúra Bloomberg v piatok napísala, že Washington a Moskva pripravujú dohodu o prímerí na Ukrajine, ktorá potvrdí ruské teritoriálne zisky na východe Ukrajiny, najmä v Donbase. Moskva si chce tiež ponechať polostrov Krym, ktorý zabrala už v roku 2014. Trump v piatok v Bielom dome hovoril o výmene území, ktoré „bude na prospech oboch strán“.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii od februára 2022. Zelenskyj v sobotu varoval, že akékoľvek riešenie rusko-ukrajinského konfliktu urobené bez účasti Ukrajiny bude riešením proti mieru. Dodal, že Ukrajinci nevydajú svoju krajinu okupantom.

6:00 Biely dom zvažuje, že pozve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na Aljašku, kde sa má americký prezident Donald Trump 15. augusta stretnúť so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Uviedla to v sobotu stanica NBC News. Hlavnou témou stretnutia má byť podľa očakávania situácia na Ukrajine, ktorú Rusko vojensky napadlo.

Trump v sobotu oznámil, že sa s Putinom stretne v piatok 15. augusta na Aljaške. Ďalšie podrobnosti k schôdzke nezverejnil. Miesto i termín konania summitu neskôr potvrdil poradca Kremľa Jurij Ušakov a povedal, že Moskva očakáva, že ďalšie stretnutie oboch prezidentov sa uskutoční v Rusku.

Správa NBC sa odvoláva na vysokopostaveného amerického činiteľa a tri osoby, ktoré boli o interných diskusiách v Bielom dome informované.

„Diskutuje sa o tom,“ citovala stanica jedného z ľudí oboznámeného s obsahom rokovania.

Vysokopostavený americký činiteľ a ľudia oboznámení s rozhovormi zároveň uviedli, že návšteva Zelenského zatiaľ nebola s konečnou platnosťou dohodnutá a nie je jasné, či sa Zelenskyj nakoniec rokovania na Aljaške zúčastní.

Vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej administratívy k tomu povedal, že je to „rozhodne“ možné. „Všetci silno dúfajú, že k tomu dôjde,“ dodal.

Trump podľa neho zostáva otvorený možnosti trojstranného summitu s oboma lídrami. Momentálne sa ale Biely dom „sústredí na prípravu bilaterálnej schôdzky, o ktorú požiadal prezident Putin,“ povedal činiteľ.