ONLINE: Do Washingtonu mieria so Zelenským špičky EÚ. Vrátane Trumpovho obľúbenca
Najdôležitejšie udalosti
- Putin požaduje Donbas – Doneckú a Luhanskú oblasť - výmenou za čo je ochotný zastaviť svoje vojská v južnej Chersonskej oblasti a juhovýchodnej Záporožskej oblasti, uviedol Axios.
- Šéf Kremľa tiež ochotný rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ale ako jedného z možných garantov navrhol Čínu.
- Zelenskyj v pondelok mieri do Washingtonu. V Bielom dome ho budú sprevádzať aj von der Leyenová, Macron, Stubb, Merz, Rutte, Meloniová a Starmer.
- Putin podľa Witkoffa súhlasil s tým, aby USA a Európa poskytli Ukrajine také bezpečnostné záruky, ktoré sa budú svojím charakterom podobať článku 5 zmluvy o Severoatlantickej aliancii, ktorý obsahuje princíp kolektívnej obrany.
- Rokovania o mieri musia podľa Zelenského vychádzať zo súčasnej frontovej línie. Ukrajina podľa neho nebude obchodovať so svojím územím, o územných otázkach môže rokovať iba ona a Rusko.


17:20 Rokovania o mieri na Ukrajine musia vychádzať zo súčasnej frontovej línie, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po dnešnom rokovaní s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou. Ukrajina podľa neho nebude obchodovať so svojím územím, o územných otázkach môže rokovať iba ona a Rusko. Von der Leyenová uviedla, že Európa je pripravená prispieť svojím dielom k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. Prípadná mierová dohoda nesmie obsahovať žiadne obmedzenia pre ukrajinskú armádu, dodala.
„Potrebujeme skutočné rokovania. Môžu začať tam, kde je teraz frontová línia. Kontaktná línia je tým najlepším miestom na rokovania, a Európania to podporujú,“ povedal dnes Zelenskyj s tým, že ústava znemožňuje Ukrajine vzdať sa územia alebo s ním obchodovať. „Keďže je otázka územia taká zásadná, môže o nej rokovať iba Ukrajina a Rusko, prípadne v trojici Ukrajina-USA-Rusko,“ dodal.
Von der Leyenová uviedla, že tzv. koalícia ochotných aj Európska únia sú pripravené prispieť svojím dielom k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. „Vieme, že obrana Európy je našou zodpovednosťou,“ povedala s tým, že zároveň víta ochotu prezidenta Trumpa podieľať sa na týchto garanciách, ktoré by mali podobný charakter ako článok 5 Severoatlantickej aliancie.
Ukrajina sa podľa nej musí stať „oceľovým dikobrazom“, na ktorého si potenciálni útočníci nedovolia. Je preto potrebné ďalej posilňovať priemyselnú základňu Ukrajiny a predovšetkým výrobu dronov, myslí si. Jednou z bezpečnostných garancií je tiež členstvo Ukrajiny v Európskej únii, o ktoré sa krajina napadnutá Ruskom usiluje.
17:00 Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff v nedeľu vyhlásil, že americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin sa počas svojho summitu na Aljaške dohodli na „silných bezpečnostných zárukách“ pre Ukrajinu.

16:45 Americký minister zahraničia Marco Rubio v televíznom rozhovore povedal, že netvrdí, že mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou je na dosah. Veci sa však pohli dosť na to, aby bol dôvod zvolať na pondelok do Washingtonu schôdzku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi predstaviteľmi. V pondelok sa bude v Bielom dome rokovať o bezpečnostných zárukách, dodal dnes Rubio podľa agentúry Reuters.
Spojené štáty sa budú aj naďalej snažiť vytvoriť scenár, ktorý by pomohol ukončiť ruskú inváziu na Ukrajine, ale nemusí sa im to podariť, pripustil Rubio v rozhovore v televízii CBS. Ukrajina sa ruskej agresii bráni od februára 2022.
„Ak tu nebude možný mier a bude to pokračovať ako vojna, budú ľudia aj naďalej zomierať po tisícoch. Nechceme tak skončiť, ale bohužiaľ sa to môže stať,“ povedal Rubio. Obe strany by podľa neho museli urobiť ústupky, aby mohli uzavrieť mierovú dohodu.
Americký prezident Donald Trump sa v piatok stretol so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom na Aljaške, Zelenskyj na summit pozvaný nebol. Rokovania nepriniesli žiadne viditeľné výsledky, Trump však po ňom upustil od svojej skoršej požiadavky na okamžité prímerie na Ukrajine. Uviedol tiež, že chce presadzovať širšiu mierovú dohodu namiesto obyčajného pokoja zbraní.
Rubio dnes na stanici NBC povedal, že možné prímerie „nie je vylúčené“. Najlepším spôsobom, ako ukončiť vojnu, by však podľa neho bola „úplná mierová dohoda“, píše agentúra AP.
14:30 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová dnes privítala v Bruseli ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Spoločne sa zúčastnia na rokovaní takzvanej koalície ochotných.
Zelenského hovorca Serhij Nykyforov novinárom oznámil, že Zelenskyj po príchode do Bruselu bude rokovať s von der Leyenovou. Na 14:30 je naplánovaná tlačová konferencia. Následne sa dvojica zúčastní na rokovaní koalície ochotných, ktorá sa uskutoční formou videospojenia.

14:25 Európania sú pripravení poskytnúť záruky Ukrajine spoločne so Spojenými štátmi v rámci možnej mierovej dohody. Na sieti X to dnes uviedol šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul. Európa podľa neho pevne stojí za Ukrajinou, nech už ruský prezident Vladimir Putin chystá čokoľvek. Vyslovil sa tiež proti rokovaniam o Ukrajine bez Ukrajiny.
Vyhlásenie ministra Wadephula prichádza pred pondelňajšou schôdzkou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom vo Washingtone, na ktorej sa zúčastnia tiež európski lídri vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza.
Trump sa v piatok stretol s Putinom na Aljaške, Zelenskyj na summit pozvaný nebol. Rokovania nepriniesli žiadne viditeľné výsledky, Trump ale po ňom upustil od svojej skoršej požiadavky na okamžité prímerie na Ukrajine. Uviedol tiež, že chce presadzovať širšiu mierovú dohodu namiesto obyčajného pokoja zbraní.
„Na uzavretie mieru sú potrebné jasné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu – my Európania sme pripravení ich poskytnúť spoločne s USA. Žiadne rokovania o Ukrajine bez Ukrajiny,“ napísal nemecký minister zahraničia.
Niektorí európski lídri po sobotňajšom rokovaní s Trumpom uviedli, že vítajú ochotu Spojených štátov prispieť k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu ako súčasť budúcej mierovej dohody. Americkú účasť na bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu však Trump výslovne nepotvrdil. Predtým tieto záruky odmietal.
Kyjev tvrdí, že len pevné bezpečnostné záruky krajinu napadnutú Ruskom do budúcnosti ochránia pred ďalšou ruskou inváziou. Za najlepšiu takúto garanciu označuje vstup do NATO, čo ale niektorí členovia aliancie aj Moskva odmietajú.
Trumpovo sobotňajšie rokovanie s európskymi lídrami sa podľa zdrojov agentúry Reuters týkalo záruk, ktoré by Ukrajine neposkytovalo NATO, ale ktoré by mali charakter aliančného článku 5, ktorý obsahuje princíp kolektívnej obrany.
14:10 Do Washingtonu mieri aj obľúbenec prezidenta USA Donalda Trumpa – fínsky prezident Alexander Stubb, uvádza web Politico s odkazom na dva diplomatické zdroje. Milovník golfu a fínsky najvyšší ústavný činiteľ už skôr ukázal, že vie Trumpovi načúvať a dokázal šéfa Bieleho domu presvedčiť o tom, že Putinovi nemožno veriť.
Cieľom podľa webu Politico je, aby Stubb pomohol zabrániť akýmkoľvek sporom medzi Trumpom a Zelenským a presvedčiť amerického prezidenta, aby do ďalších rokovaní zahrnul aj Európu. Posledná schôdzka Trumpa so Zelenským v Bielom dome sa totiž skončila fiaskom.
13:00 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, fínsky prezident Alexander Stubb, nemecký kancelár Friedrich Merz a generálny tajomník NATO Mark Rutte potvrdili, že sa zúčastnia na pondelkovom rokovaní medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom vo Washingtone. Prítomní budú aj talianska premiérka Giorgia Meloniová a predseda britskej vlády Keir Starmer, uviedla stanica Sky News.
12:20 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová potvrdila, že sa spolu s ďalšími európskymi lídrami pripojí k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému na jeho stretnutí s prezidentom USA Donaldom Trumpom v pondelok vo Washingtone. Informovala o tom v nedeľu na sieti X. Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenované zdroje predtým napísala, že do Washingtonu zrejme pôjde aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a fínsky prezident Alexander Stubb. Účasť na schôdzke medzičasom potvrdil aj nemecký kancelár Friedrich Merz.
Trump sa v pondelok stretne so Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu, kde boli pozvaní aj európski lídri. Následne, v prípade, že sa ich pondelňajšie stretnutie bude vyvíjať dobre, plánuje americký prezident zorganizovať ešte v priebehu nasledujúceho týždňa aj trojstranný summit so Zelenským i ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Von der Leyenová informovala, že v nedeľu privíta Zelenského v Bruseli a obaja sa zúčastnia na videokonferencii takzvanej koalície ochotných, ktorú usporiadajú o 15.00 h SELČ lídri Francúzska, Nemecka a Británie. Cieľom je podľa agentúry Reuters posilniť pozíciu Ukrajiny a pomôcť zorganizovať summit medzi Trumpom, Putinom a Zelenským, aby sa uistili, že Ukrajina bude mať miesto za rokovacím stolom, kde sa bude rozhodovať o jej budúcnosti.
„Na žiadosť prezidenta Zelenského sa zajtra zúčastním na stretnutí s prezidentom Trumpom a ďalšími európskymi lídrami v Bielom dome,“ napísala šéfka EK na sieti X.
Nemecká vláda medzitým oznámila, že do Washingtonu vycestuje aj kancelár Merz, aby s ostatnými lídrami vyjadril „záujem o rýchle uzavretie mierovej dohody na Ukrajine“. Server stanice Sky News taktiež informoval, že prítomná bude aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Jej účasť oficiálne potvrdená nebola.
Videokonferencia „koalície ochotných“ sa bude konať v nadväznosti na piatkový summit medzi Trumpom a Putinom. Obaja označili stretnutie za produktívne a konštruktívne a zdôraznili, že sa zhodli na viacerých bodoch, no konkrétny plán riešenia vojny na Ukrajine nepredstavili. Trump potom v príspevku na sieti Truth Social vylúčil okamžité prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou a vyhlásil, že vojnu ukončí iba priama mierová dohoda.
11:40 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski a jeho ukrajinský rezortný kolega Andrij Sybiha spolu telefonicky hovorili o mierovom úsilí a bezpečnostných zárukách pre Kyjev po americko-ruských rokovaniach na Aljaške.
Poľský rezort diplomacie i Sybiha o telefonáte informovali na platforme X v sobotu.
„Vymenili sme si názory na to, ako zabezpečiť trvalý mier v Európe a spoľahlivé bezpečnostné záruky pre Ukrajinu,“ napísal Sybiha.
Obe krajiny vyhlásili, že jednota a koordinované kroky tvoria základ ich spoločnej bezpečnosti, píše PAP.
V piatok sa uskutočnil summit medzi Ruskom a USA na Aljaške, na ktorom sa zúčastnili prezidenti oboch krajín, Vladimir Putin a Donald Trump. Na Trumpovo pozvanie odcestuje do Washingtonu v pondelok aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Poľsko zároveň v nedeľu oznámilo, že sa zúčastní na videokonferencii spoločne s ďalšími európskymi predstaviteľmi z tzv. koalície ochotných, ktorá sa uskutoční v nedeľu popoludní. Spojenci Kyjeva budú na nej diskutovať o ďalších fázach mierových rokovaní o vojne na Ukrajine, priblížil Sikorski.
Konzultácie lídrov približne 33 krajín, ktoré sa dohodli na pokračovaní úsilia o pomoc Ukrajine v boji proti ruskej vojenskej agresii, sa uskutočnia o 15.00 h SELČ. Hostiť ich budú britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz.
9:10 Rýchla mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou môže „mať väčšiu hodnotu než prímerie“, uviedol v sobotu nemecký kancelár Friedrich Merz v rozhovore pre verejnoprávnu stanicu ZDF.
Merz povedal, že po plánovanom pondelkovom stretnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským by sa malo „čo najskôr“ uskutočniť trojstranné stretnutie aj za účasti ruského prezidenta Vladimira Putina s cieľom dosiahnuť mierovú dohodu.
„Ak to vyjde, bude to mať väčšiu hodnotu než prímerie, ktoré by mohlo trvať niekoľko týždňov bez ďalšieho pokroku v politickom a diplomatickom úsilí,“ povedal Merz.
Ako dodal, je podľa neho „dobrou správou“, že medzi Putinom a Trumpom počas piatkovej schôdzky na Aljaške neprebehli žiadne rokovania o územných nárokoch bez účasti Ukrajiny a zvyšku Európy.
Pozitívnym signálom je, že podľa Trumpa je Rusko ochotné viesť rokovania pozdĺž aktuálnej kontaktnej línie na fronte, upozornil Merz. „To je obrovský rozdiel, pretože Rusko si kladie územné nároky, ktoré doposiaľ neboli Ruskom vojensky obsadené,“ vysvetlil.
Ako dodal, toto bolo zrejme predmetom rozhovorov aj počas piatkového summitu medzi Trumpom a Putinom na Aljaške. A tam podľa Trumpa Putin súhlasil s rokovaniami v rámci aktuálnych frontových línií na Ukrajine.
Európa zohrá svoju úlohu v Trumpových rozhovoroch so Zelenským, uviedol ďalej nemecký kancelár. Jeden z predstaviteľov Bieleho domu podľa stanice CNN predtým povedal, že na tieto rozhovory bolo pozvaných viacero európskych lídrov.
Podľa Merza však „zatiaľ“ bude Trump v konflikte stále hrať rozhodujúcu úlohu. „Americký prezident, ktorý má potom aj moc vojensky aj prostredníctvom vhodných sankcií a ciel zabezpečiť, aby Rusko robilo toho viac, než robí v súčasnosti,“ podotkol.
Nemecký kancelár tiež uviedol, že ho teší pripravenosť USA podieľať sa na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.
„Teraz sú na stole bezpečnostné záruky… a dobrou správou je, že Amerika je pripravená podieľať sa na takýchto bezpečnostných zárukách a nenecháva to len na Európanoch,“ uzavrel Merz.
7:50 Nemecký kancelár Friedrich Merz kritizoval v sobotu večer summit na Aljaške, kde sa v piatok stretli americký prezident Donald Trump so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Stretnutie podľa Merza bolo osožné pre ruského prezidenta.
Merz v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD v sobotu večer hovoril o stretnutí na Aljaške ako o „veľkolepom protokole“ a poznamenal tiež, že „ruská tlač je (z toho) nadšená". „Stačilo by aj trochu menej,“ dodal.
Zároveň však zdôraznil, že Trump konal „v rámci, o ktorom predtým spoločne diskutovali“, čo napriek zopár znepokojujúcim výjavom z piatkovej noci označil Merz za pokrok.
Nemecký kancelár v zásade nevylúčil prípadné územné ústupky zo strany Ukrajiny, zdôraznil však, že k nijakým takýmto ústupkom nemôže dôjsť „pred dosiahnutím mierovej dohody.“ Dodal, že v takejto dohode by zároveň muselo byť vytýčené, kedy presne nadobudnú účinnosť bezpečnostné záruky pre Kyjev.
Zelenskyj akékoľvek územné ústupky odmieta, pričom sa odvoláva na to, že je viazaný ukrajinskou ústavou. Zatiaľ však nevylúčil, že túto otázku prerokuje na prípadnom trojstrannom stretnutí s Trumpom a Putinom.
Denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na dvoch európskych predstaviteľov informoval, že Trump podporil Putinov plán ukončiť vojnu na Ukrajine tým, že sa Rusom odstúpi nedobyté územie, namiesto pokusu dosiahnuť dohodu o prímerí. Podľa zdrojov sa Trump o tomto pláne chystá hovoriť so Zelenským na ich plánovanom pondelkovom stretnutí vo Washington, na ktoré boli pozvaní aj európski lídri, hoci zatiaľ nie je známe, či prídu.
6:15 Sústavné odmietanie prímeria zo strany Ruska komplikuje situáciu, pokiaľ ide o úsilie o dosiahnutie trvalej mierovej dohody vo vojne, ktorú Kremeľ vedie už štvrtý rok proti Ukrajine. V noci na nedeľu to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Americký prezident Donald Trump po piatkovom rokovaní so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na Aljaške upustil od požiadavky bezpodmienečného prímeria na Ukrajine a v súlade s postojom Moskvy teraz plánuje presadzovať uzavretie komplexnej mierovej dohody. V pondelok Trump prijme Zelenského v Bielom dome.
„Vidíme, že Rusko odmieta početné výzvy na prímerie a doteraz sa nerozhodlo, kedy prestane zabíjať. To situáciu komplikuje. Ak im chýba vôľa vydať jednoduchý rozkaz na zastavenie úderov, bude asi potrebné veľa úsilia, aby malo Rusko vôľu realizovať niečo oveľa väčšie – mierové spolužitie so svojimi susedmi po celé desaťročia,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na sieti X. Poďakoval v ňom tiež pobaltským a severským krajinám združeným v skupine NB8, ktoré v sobotu vydali spoločné vyhlásenie na podporu Ukrajiny.
Trojhodinová piatková vrcholná schôdzka Trumpa s Putinom zrejme nepriniesla žiadne konkrétne výsledky, hoci Trump predtým vyhlasoval, že hlavnou témou jeho rokovaní s Putinom bude dosiahnutie pokoja zbraní, a hrozil, že Rusko ponesie vážne následky, ak na prímerie nepristúpi.
Podľa serveru Axios chce Trump v piatok usporiadať summit medzi ním, Putinom a Zelenským.
6:10 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v sobotu hovoril so svojím tureckým a maďarským náprotivkom, uviedlo v sobotu večer ruské ministerstvo zahraničia. Telefonáty sa uskutočnili niekoľko hodín po tom, ako vrcholný summit medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom nepriniesol žiadnu konkrétnu dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, poznamenala agentúra Reuters.
Telefonát medzi Lavrovom a tureckým ministrom zahraničia Hakanom Fidanom sa podľa Moskvy uskutočnil z iniciatívy tureckej strany. „Ministri zahraničia si vymenili názory na výsledky rokovaní na najvyššej úrovni medzi Ruskom a USA, ktoré sa konalo 15. augusta na Aljaške,“ uviedlo ministerstvo v stručnom vyhlásení na svojom webe.
Turecko sa počas vojny na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko na Putinov rozkaz vo februári 2022, snaží udržať otvorené diplomatické kanály na oboch stranách konfliktu. Vystupuje tak súčasne ako člen NATO, partner Ruska i Ukrajiny a stavia sa tiež do úlohy potenciálneho sprostredkovateľa.
Lavrov tiež telefonicky hovoril s maďarským ministrom zahraničia Péterom Szijjártom, rovnako na podnet maďarskej diplomacie. „Strany prerokovali otázky súvisiace s ukrajinskou krízou v kontexte výsledkov stretnutia lídrov Ruska a Spojených štátov na Aljaške,“ uviedlo ruské ministerstvo. Obaja ministri tiež diskutovali o „praktických otázkach rusko-maďarskej spolupráce, vrátane harmonogramu bilaterálneho politického dialógu“, dodal rezort.
Maďarsko počas celej vojny udržiava s Ruskom úzke vzťahy, často blokuje protiruské sankcie EÚ a spolupracuje s Moskvou v oblasti energetiky. Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý čelí kritike za svoj príklon k Putinovi napriek tri a pol roku trvajúcej ruskej invázii, v sobotu uviedol, že svet je po stretnutí Trumpa s Putinom bezpečnejším miestom. Ešte pred summitom sa Orbán tento týždeň nechal počuť, že Rusko vojnu proti Ukrajine vyhralo a zostáva otázka, kedy to Západ podporujúci Ukrajincov uzná.