OSN obnovila rozsiahle sankcie proti Iránu. Mena je na historickom minime, ľudia majú obavy o budúcnosť

ČTK | 28.09.2025 06:19, aktualizované: 
Irán, Teherán Foto: ,
Ľudia prechádzajú okolo obrovského transparentu s podobizňou zosnulého veliteľa expedičných síl Kuds iránskych revolučných gárd, generála Kásema Solejmáního, ktorý bol zabitý pri útoku amerického dronu v roku 2020, a dvoch zosnulých vodcov Hizballáhu Hasana Nasralláha (v strede) a Hášema Safieddína, ktorí boli zabití pri izraelských náletoch v roku 2024, na námestí Enqelab-e-Eslami (Islamská revolúcia) v Teheráne v Iráne v sobotu 27. septembra 2025.
OSN v nedeľu o 2.00 SELČ obnovila sankcie proti Iránu kvôli jeho jadrovému programu. Deje sa tak po tom, ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko spustili koncom augusta mechanizmus, ktorý umožnil do 30 dní obnoviť sankcie zrušené v roku 2015 na základe jadrovej dohody s Teheránom.

Informuje o tom agentúra AP, podľa ktorej sankcie islamskú republiku zasiahnu v čase, keď sa jej obyvatelia čoraz častejšie ocitajú v situácii, keď si nemôžu dovoliť základné potraviny, a zároveň sa obávajú o svoju budúcnosť.

Sankcie okrem iného zahŕňajú zmrazenie iránskych aktív v zahraničí, zbrojné embargo na Irán a postihnú akýkoľvek rozvoj iránskeho balistického raketového programu.

Irán v reakcii odsúdil obnovenie sankcií OSN, označil to za „neopodstatnené“. „Reaktivácia zrušených rezolúcií je právne neopodstatnená a neospravedlniteľná. Všetky krajiny sa musia zdržať uznania tejto nezákonnej situácie,“ napísalo vo vyhlásení iránske ministerstvo zahraničia.

„Iránska islamská republika bude dôrazne brániť svoje národné práva a záujmy a akékoľvek konanie zamerané na oslabenie práv a záujmov jej obyvateľov bude čeliť ráznej a primeranej reakcii,“ dodalo ministerstvo.

Návrat bombardérov B-2 po útoku v Iráne
Video

Obnoveniu sankcií predchádzali neúspešné rokovania medzi európskymi mocnosťami, ktoré požadujú ubezpečenie ohľadom iránskeho jadrového programu, a Teheránom, ktorý rozhodnutie odsudzuje ako nezákonné. V piatok potom Rusko a Čína v 15-člennej Bezpečnostnej rade OSN neuspeli s pokusom odložiť obnovenie sankcií proti Iránu o šesť mesiacov.

Francúzsko, Nemecko a Británia v spoločnom vyhlásení po obnovení sankcií varovali Irán, aby nepodnikal kroky, ktoré by viedli k eskalácii, a naopak, aby dodržiaval svoje záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody. Zdôraznili pritom, že „obnovenie sankcií OSN neznamená koniec diplomacie“.

Rozhovor s bezpečnostným analytikom deň po útoku USA na Irán
Video

Irán v roku 2015 podpísal so Spojenými štátmi, EÚ, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou dohodu, známu pod skratkou JCPOA, v ktorej súhlasil s kontrolami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vo svojich jadrových zariadeniach. Dohovor mal spomaliť iránsky jadrový program a zabezpečiť jeho medzinárodnú kontrolu výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií.

Po odstúpení USA od dohody v prvom prezidentskom období Donalda Trumpa v roku 2018 a opätovnom uvalení amerických sankcií na Irán prestal Teherán dohodu dodržiavať. Začal obohacovať urán na 60 percent čistoty a obmedzil inšpekcie MAAE. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent. Obohatenie uránu z 60 na 90 percent už predstavuje relatívne malý technologický krok. Irán však dlhodobo tvrdí, že o jadrovú zbraň neusiluje a že jeho jadrový program slúži len mierovým účelom.

Masúd Pezeškján / Masoud Pezeshkian / Čítajte viac Bezpečnostná rada OSN odmietla polročný odklad uvalenia sankcií na Irán. Teherán zasiahnu rozsiahle reštrikcie

Iránsky prezident Masúd Pezeškján v sobotu povedal, že Spojené štáty požadovali, aby Irán odovzdal všetok svoj obohatený urán výmenou za trojmesačné predĺženie pozastavenia sankcií. Túto údajnú požiadavku označil za neprijateľnú.

Iránsky rijál sa nachádza na historickom minime, čo ďalej zvyšuje ceny potravín a sťažuje každodenný život. Rastú ceny mäsa, ryže a ďalších základných potravín, ktoré patria k tradičnej iránskej kuchyni. Iránci sa zároveň obávajú nového konfliktu medzi Iránom a Izraelom a prípadne aj Spojenými štátmi, pretože Teherán zrejme znovu buduje raketové základne, ktoré Izrael zasiahol počas svojich júnových vzdušných úderov. Iránski aktivisti medzitým upozorňujú, že iránska vláda môže zosilniť represie a že tohtoročný počet popráv je v krajine na tridsaťročnom maxime, poznamenala agentúra AP.

Otec 12-ročného chlapca Sina, ktorý z obáv z represií nechcel uviesť svoje priezvisko, agentúre AP povedal, že Irán nikdy nečelil takým problémom ako teraz, a to ani za iracko-iránskej vojny v 80. rokoch, ani v dôsledku desiatky rokov trvajúcich sankcií. „Čo si pamätám, vždy sme sa potýkali s ekonomickými problémami, a každý rok je to horšie,“ povedal. „Pre moju generáciu je to vždy buď príliš neskoro, alebo príliš skoro, naše sny nám unikajú medzi prstami,“ dodal.

Británia, Francúzsko a Nemecko uviedli, že „vyvíjali všetky snahy, aby sa vyhli spusteniu mechanizmu obnovenia sankcií, prinútili Irán dodržiavať dohodu a dosiahli trvalé a komplexné diplomatické riešenie“. Irán však podľa trojice krajín „nepovolil inšpektorom MAAE opätovný prístup k iránskym jadrovým zariadeniam ani nevytvoril a neodovzdal MAAE správu o svojich zásobách vysoko obohateného uránu“.