ONLINE: Putin: Dvakrát sme chceli vstúpiť do NATO, odmietli nás. Ruský prezident sa poďakoval aj Slovensku

Čítajte viac 1 317. deň: USA budú poskytovať Kyjevu spravodajské informácie, aby mohol zasahovať ciele hlboko v Rusku

15:56 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok varoval Európu, že nedávne narušenia vzdušného priestoru dronmi sú jasným signálom, že Rusko plánuje eskalovať svoju agresiu. Ponúkol pritom ukrajinské skúsenosti z vojny na pomoc európskym krajinám pri obrane voči tejto hrozbe.

Zelenskyj vystúpil na samite lídrov takmer 50 krajín, ktorý sa konal v Kodani za prísnych bezpečnostných opatrení po sérii záhadných letov dronov nad Dánskom a narušeniach vzdušného priestoru v Estónsku a Poľsku. „Nebol to len konflikt o Ukrajinu, Rusko vždy chcelo oslabiť Západ a Európu,“ zdôraznil.

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol tieto tvrdenia a obvinil Európu z vyvolávania „hystérie“ na ospravedlnenie rastúcich vojenských výdavkov. „Len sa upokojte,“ povedal.

15:20 Ruský útok dronom spôsobil v noci na piatok požiar na farme na severovýchode Ukrajiny, pri ktorom zahynulo približne 13-tisíc prasiat, informovali v piatok ukrajinské záchranné služby.

Podľa štátnej záchrannej služby došlo k útoku bezpilotným lietadlom na poľnohospodárske zariadenie v obci Novovodolazka v Charkovskej oblasti. Požiar zničil osem stajní s rozlohou viac ako 13-tisíc metrov štvorcových, kde boli zvieratá držané. Jeden pracovník farmy utrpel zranenia.

Zverejnené fotografie ukazovali hromady mŕtvych prasiat v čiastočne spálených a poškodených stajniach.

14:02 Švajčiarsko v piatok oznámilo, že v dôsledku nárastu preletov neznámych dronov nad územím európskych krajín posilní svoje protidronové obranné systémy s cieľom chrániť vojenskú infraštruktúru. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Vláda uvádza, že nákupom týchto systémov švajčiarska armáda poverila agentúru pre vojenské obstarávanie. „V reakcii na rastúci počet spozorovaných dronov armáda poverila Armasuisse uprednostniť obstarávanie obranných systémov proti mikro a mini dronom,“ vyhlásila vláda.

Agentúra pre vojenské obstarávanie okrem toho podpísala rámcové dohody s tromi nemenovanými dodávateľmi komerčných mini dronov, príslušenstva a služieb v hodnote približne 108 miliónov švajčiarskych frankov (asi 115,5 milióna eur).

13:09 Rusko sa podľa veliteľa britského vesmírneho velenia generálmajora Paula Tedmana pravidelne pokúša rušiť signál britských vojenských satelitov. Incidenty, pri ktorých sa Rusko aktívne snaží narušiť fungovanie britských vojenských zariadení vo vesmíre evidujú na týždennej báze. Povedal to v rozhovore pre televíziu BBC, na ktorú sa odvoláva agentúra DPA.

Spojené kráľovstvo prevádzkuje približne šesť špecializovaných vojenských satelitov určených na komunikáciu a monitorovanie. Všetky sú vybavené technológiou na potláčanie rušenia.

„Evidujeme, že Rusi sa neustále pokúšajú o rušenie našich satelitov,“ uviedol Tedman, podľa ktorého sa Moskva snaží z britských družíc získať informácie.

V reakcii na rastúce medzinárodné napätie Británia a Spojené štáty v septembri uskutočnili svoju prvú koordinovanú satelitnú operáciu vo vesmíre. Podľa predstaviteľov oboch armád ide o významný krok vpred v oblasti vzájomnej spolupráce.

„Spolu s našimi spojencami vykonávame operácie na obežnej dráhe Zeme slúžiace na ochranu našich spoločných národných a vojenských záujmov vo vesmíre,“ zdôraznil Tedman.

DPA pripomína, že podobným hrozbám nečelí iba Británia. V septembri nemecký minister obrany Boris Pistorius oznámil, že Rusko sledovalo dva satelity Intelsat používané nemeckou armádou.

11:21 Ruské sily v noci na piatok podnikli veľký útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Celkovo vypustili 381 dronov a 35 rakiet, ktoré cielili najmä na energetické objekty v Charkovskej a Poltavskej oblasti, kde sa nachádzajú zariadenia na ťažbu plynu. Informovalo o tom ukrajinské ministerstvo energetiky, ktoré nezverejnilo žiadne podrobnosti o útoku ani o spôsobených škodách. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters.

Ukrajina už v dôsledku ruských útokov zvýšila objem dovážaného plynu. Do polovice októbra by chcela zvýšiť jeho celkové množstvo v zásobníkoch na 13,2 miliardy kubických metrov, z ktorých 4,6 miliardy bude pochádzať z dovozu.

Reuters zdôrazňuje, že s blížiacou sa zimou, už štvrtou od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, Rusko zintenzívnilo útoky na ukrajinský energetický sektor, čo spôsobilo dlhodobé výpadky elektrickej energie v niekoľkých regiónoch.

10:10 Dodanie amerických navádzaných striel s plochou dráhou letu Tomahawk na Ukrajinu sa zdá byť nepravdepodobné, napriek tomu môžu Spojené štáty krajine napadnutej Ruskom poskytnúť iné zbrane dlhého doletu. S odvolaním sa na svoje zdroje to napísala agentúra Reuters. Dôvodom nepravdepodobnosti dodávky týchto ikonických striel je podľa Reuters fakt, že existujúce zásoby Tomahawkov sú určené predovšetkým pre americké námorníctvo.

Čítajte viac Tomahawky na Ukrajinu zrejme nepôjdu, no USA Kyjevu sľubujú iné zbrane. Kremeľ varuje pred eskaláciou

**9:09 Turecko bude naďalej odoberať zemný plyn z Ruska napriek výzvam USA, aby sa vzdalo dovozu ruských energetických zdrojov, vyhlásil vo štvrtok turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

„Máme dohody s Ruskom. Blíži sa zimná sezóna. Nemôžeme našim občanom povedať, že plyn nie je,“ uviedol Bayraktar v rozhovore pre televíznu stanicu CNN Türk. Turecká vláda v súčasnosti rokuje s Rusko o predĺžení dohody o dodávkach zemného plynu prostredníctvom plynovodu Blue Stream, dodal Bayraktar.

Čítajte viac Trump sa stretol s Erdoganom, vyzval ho, aby prestal nakupovať ruskú ropu. Na revanš mu sľubuje i zrušenie sankcií

Rusko dodáva plyn do Turecka dvoma plynovodmi cez Čierne more. Plynovod Blue Stream, ktorý dokáže prepraviť 16 miliárd kubických metrov ročne, bol uvedený do prevádzky začiatkom roka 2023. Plynovod TurkStream pozostáva z dvoch liniek, z ktorých jedna slúži na transport plynu pre spotrebiteľov v Turecku, zatiaľ čo druhá zásobuje plynom krajiny južnej a juhovýchodnej Európy.

7:44 Ruský prezident Vladimir Putin na zahraničnopolitickom fóre v Soči varoval, že ak USA dodajú Ukrajine dlhodobé rakety Tomahawk, dôjde k ďalšej eskalácii napätia medzi Moskvou a Washingtonom.

Spojené štáty zvažujú dodanie rakiet dlhého doletu Tomahawk na Ukrajinu. Vyhlásil to v nedeľu americký viceprezident J.D. Vance. V relácii Fox News Sunday vyhlásil, že „konečné rozhodnutie“ o umožnení alebo neumožnení dodania rakiet Tomahawk prijme americký prezident Donald Trump. „Určite sa zaoberáme viacerými žiadosťami od Európanov,“ pokračoval Vance.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal na utorňajšom stretnutí s Trumpom o dodávku rakiet Tomahawk, ktoré by Kyjevu umožnili zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území.

Rakety Tomahawk vyrábané spoločnosťou RTX môžu zasiahnuť ciele vzdialené viac ako 1500 kilometrov. Rakety ATACMS, ktorými Kyjev v súčasnosti disponuje, majú dostrel okolo 300 kilometrov.

6:30 Sovietsky zväz a potom Rusko dvakrát deklarovali svoju pripravenosť vstúpiť do NATO, ale dvakrát boli okamžite odmietnuté, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok na plenárnom zasadnutí Valdajskej konferencie, píše ruská agentúra TASS.

"Naša krajina, ktorá sa snaží eliminovať dôvody pre blokovú konfrontáciu a vytvoriť spoločný bezpečnostný priestor, dokonca dvakrát vyhlásila svoju pripravenosť vstúpiť do NATO. Prvýkrát to bolo v roku 1954, ešte za čias ZSSR. Vtedy sa to stalo. A druhýkrát to bolo počas návštevy amerického prezidenta [Billa] Clintona v Moskve. O tom som už hovoril v roku 2000, keď sme tiež diskutovali o tejto téme. A dvakrát sme boli v podstate odmietnutí, hneď na začiatku,“ povedal.

Čítajte viac Upokojte sa a dobre sa vyspite, odkázal Putin európskym politikom zo Soči

Podľa ruskej hlavy štátu pred 35 rokmi, keď sa zdalo, že konfrontácia studenej vojny končí, existovali nádeje na príchod éry skutočnej spolupráce.

„Zdalo sa, že už nezostali žiadne ideologické ani iné prekážky, ktoré by nám bránili spoločne riešiť problémy spoločné pre ľudstvo a regulovať a riešiť nevyhnutné spory a konflikty na základe vzájomnej úcty a zohľadnenia záujmov každého,“ uviedol.

Podľa Putina však niektoré krajiny stále dúfajú, že Rusku spôsobia „strategickú porážku“. Politiku Západu po skončení studenej vojny za „hlavnú príčinu“ ukrajinskej a iných kríz. Putin tiež vyhlásil, že zodpovednosť za pokračovanie ukrajinského konfliktu nesie Európa, ktorá situáciu neustále vyostruje.

"Sme vďační všetkým krajinám, ktoré v posledných rokoch vynaložili úprimné úsilie na nájdenie východiska z tejto situácie,“ povedal.

Podľa ruského prezidenta sa konanie krajín, ktoré nazval väčšinové, líši od konania Európy a Spojených štátov za vlády bývalého prezidenta Joea Bidena. „Oni (väčšinové krajiny – TASS) sa odmietajú postaviť na žiadnu stranu a skutočne sa snažia pomôcť nastoliť spravodlivý mier,“ zdôraznil Putin.

Putin poznamenal, že sa to týka ruských partnerov v skupine BRICS, Bieloruska, Severnej Kórey, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Egypta, Turecka, Iránu, Srbska, Maďarska, Slovenska, ako aj mnohých afrických a latinskoamerických krajín.

Podľa Putina Moskva pozorne sleduje rastúcu militarizáciu Európy, ktorá sa zastrašuje pritiahnutými za vlasy hrozbami zo strany Ruskej federácie. Odmietol, že by Rusko zaútočilo na štáty NATO a tvrdí, že globálna rovnováha sa nedá vybudovať bez Ruska.

Putin podľa agentúry TASS tiež poukázal na to, že ruské dejiny dokázali, že národná slabosť je neprijateľná a Rusko ju nikdy neprejaví. „Naše dejiny dokázali, že slabosť je neprijateľná, pretože vytvára pokušenie, ilúziu, že akýkoľvek problém s nami sa dá vyriešiť silou. Rusko nikdy neprejaví slabosť ani nerozhodnosť. Nech si to pamätajú tí, ktorým bránime už samotnou svojou existenciou – tí, ktorí snívajú o tom, že nám spôsobia túto veľmi strategickú porážku,“ povedal Putin.