ONLINE: Kyjev útočil v hĺbke Ruska, masívne udrel dronmi na ropnú rafinériu i elektráreň. Moskva odpovedala

Čítajte viac 1351. deň: Zelenskému v Pokrovsku hovorili o stabilizácii. DeepState píše o kritickej situácii mesta a odrezanom Myrnohrade

18:50 Nový predseda českej Snemovne Tomio Okamura (SPD) nechal z parlamentnej budovy odstrániť ukrajinskú vlajku. Tá visela na Snemovni od začiatku ruskej vojenskej invázie vo februári 2022 ako symbol podpory napadnutej krajine.

Čítajte viac Len čo zasadol do čela Snemovne, Okamura nariadil odstrániť ukrajinskú vlajku z budovy parlamentu

18:22 Zbrojársky priemysel v západných krajinách musí preukázať väčšiu ochotu znášať riziko pri rozširovaní výrobných kapacít. Generálny tajomník NATO Mark Rutte to uviedol vo štvrtok na stretnutí so zástupcami odvetvia v rumunskej Bukurešti, informuje DPA.

„Nebezpečné časy si vyžadujú odvážne konanie,“ vyhlásil Rutte na Fóre NATO-Priemysel. Podľa vlastných slov vie, že podniky zohľadňujú svojich akcionárov a čakajú, že vlády podpíšu dlhodobé kontrakty. Ubezpečil ich však, že pri téme investícií do obrany existuje politická vôľa, financie i dopyt.

„Nenechajte, aby vás obavy z budúcich nadmerných kapacít odradili od naplnenia súčasných reálnych potrieb,“ apeloval bývalý holandský premiér. Je presvedčený, že predané bude všetko, čo sa vyrobí.

Konkrétne ponúkol Rutte priemyslu dohodu – keď zvýši dodané množstvá výrobkov, rozšíri existujúce a otvorí nové produkčné linky, NATO urobí všetko pre urýchlenie nákupu a bude pokračovať v podpore inovácií. Okrem toho bude naďalej naliehať na vlády, aby premenili svoje slová na činy a podpisovali kontrakty.

Rutte zdôraznil, že hrozby, ktorým sú členovia Aliancie vystavení, sú skutočné a dlhodobé. Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje Rusko, podľa neho nepominie ani po skončení jeho vojny proti Ukrajine.

„Rusko v dohľadnom čase zostane destabilizujúcou silou v Európe a vo svete,“ povedal. Preto podľa šéfa NATO Moskva spolupracuje s krajinami ako Čína, Severná Kórea a Irán, ktoré posilňujú svoju spoluprácu v zbrojnom priemysle na dosiaľ nevídanú úroveň a pripravujú sa na dlhodobú konfrontáciu.

Rutte sa vyjadril aj k prvým úspechom v úsilí NATO o výrazné zvýšenie zbrojárskej produkcie. „Donedávna vyrábalo Rusko viac munície ako všetky štáty NATO spoločne – ale už to tak nie je,“ uviedol. V celej Aliancii sa podľa neho v súčasnosti otvárajú početné nové výrobné linky a rozširujú sa existujúce. Z centrály NATO v Bruseli však neskôr na otázku o tomto vyjadrení podľa DPA odpovedali, že úroveň produkcie Ruska ešte nebola dosiahnutá.

17:53 Ukrajinský súd vo štvrtok odsúdil ruského vojaka za zabitie ukrajinského vojnového zajatca na doživotie. Ide o prvý takýto prípad od začiatku vojenskej invázie Moskvy vo februári 2022, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Súd v Záporoží uznal 27-ročného Rusa Dmitrija Kurašova za vinného v prípade zastrelenia ukrajinského vojaka Vitaliho Hodňuka v januári 2024. Hodňuk sa vzdal, keď jeho zákop obsadili ruské jednotky.

Kurašova Ukrajinci zajali krátko na to a pred súdom sa k svojmu činu priznal. Novinárom však neskôr povedal, že je nevinný a chce byť súčasťou najbližšej výmeny rukojemníkov.

Podľa agentúry Reuters je Kurašovovo odsúdenie pre Ukrajincov symbolické. Ukrajinskí predstavitelia často obviňujú ruské jednotky z nezákonných popráv vojnových zajatcov, no podozriví za to zväčša nie sú potrestaní. Rusko takéto činy svojich vojakov popiera.

Kancelária ukrajinského generálneho prokurátora pre agentúru Reuters uviedla, že v súčasnosti vyšetruje 322 vrážd ukrajinských vojakov, ktorí sa vzdali Rusom od začiatku vojny.

Ukrajinské médiá tvrdia, že Kurašov vstúpil do ruskej armády výmenou za skoršie prepustenie z väzenia, kde si odpykával trest za krádež.

17:30 Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov pravdepodobne klame ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi. Ako referuje web TV Nova s odvolaním sa na americký Inštitút pre štúdium vojny, situáciu na bojisku mu podľa analytikov vykresľuje výrazne ružovejšie, než aká v skutočnosti je.

Čítajte viac Vodí Gerasimov Putina za nos? Podľa analytikov mu klame o obkľúčení tisícov Ukrajincov a preháňa úspechy

16:58 Kvôli ruskému útoku sa bez elektrického prúdu ocitlo osem uhoľných baní v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, pričom v podzemí sa v tom čase nachádzalo 2 595 baníkov. O incidente dnes na Telegrame informovalo ukrajinské ministerstvo energetiky, podľa ktorého pracovníci šácht a záchranári zorganizovali evakuáciu baníkov, ktorá stále pokračuje. Podľa prvotných informácií nebol nikto zranený.

„Rusko pokračuje vo svojom energetickom terore. Ďalší úder ohrozil životy tisícov baníkov. Rusko naďalej bojuje proti civilistom,“ uviedla ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková. „Taktika Rusov je jasná – nechať Ukrajincov v zime bez svetla a tepla,“ dodala.

Ukrajina sa bráni ruskej vojenskej agresii už štvrtým rokom. Súčasťou bojov sú vzdušné útoky a ostreľovanie, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko v posledných týždňoch opäť zintenzívnilo údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Moskva sa od začiatku invázie každý rok s prichádzajúcou zimou snaží ochromiť ukrajinskú energetickú sieť, aby narušila morálku obyvateľov napadnutej krajiny a zároveň aj jej vojenskú výrobu, napísala už skôr agentúra AP.

Nie je to pritom prvýkrát, čo boje zasiahli aj baníkov v baniach. Napríklad 19. októbra Rusi zaútočili na uhoľnú baňu spoločnosti DTEK v Dnepropetrovskej oblasti a pod zemou uviazlo takmer 200 ľudí, píše server RBK-Ukrajina. Na konci augusta podľa neho ruské jednotky zasiahli baňu tej istej spoločnosti, pričom jeden pracovník šachty zomrel a traja boli zranení. V ten istý deň ruské sily ostreľovali obce v blízkosti mesta Dobropillja v Doneckej oblasti, v dôsledku čoho sa bez prúdu ocitli niektoré miestne bane a v podzemí uviazli stovky baníkov. Všetci sa však dostali bezpečne na povrch, uviedol web.

15:53 V reakcii na utorkový incident s dronom bude posilnené národné centrum leteckej bezpečnosti na vojenskej základni pri belgickom meste Beauvechain. Uviedol to minister obrany Theo Francken po štvrtkovom zasadnutí bezpečnostnej rady, TASR o tom informuje podľa webu denníka The Guardian.

Minister podľa belgickej televízie VRT oznámil jasné usmernenie pre úrady, aby, ak je to možné, boli zostrelené všetky drony, ktoré narušia vzdušný priestor Belgicka.

V utorok večer bruselské letisko Zaventem pozastavilo na niekoľko hodín prevádzku pre lety neznámych dronov. Letový priestor bol uzavretý aj nad letiskom v Liège, ktoré je dôležitým uzlom pre nákladnú dopravu, píše The Guardian.

Okrem toho podľa starostu mesta Diest v utorok spozorovala polícia a armáda štyri drony pri neďalekej vojenskej leteckej základni Schaffen.

Belgické úrady tiež vyšetrujú výskyty dronov v blízkosti niekoľkých vojenských základní počas víkendu, napr. pri základni Kleine-Brogel neďaleko holandských hraníc. Sú tam umiestnené belgické stíhačky F-16 a údajne sa tam skladujú aj americké jadrové zbrane.

15:48 Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že jeho sily pokročili hlbšie do východoukrajinského mesta Pokrovsk. Ruskí vojaci počas pouličných bojov postupujú od domu k domu v snahe vytlačiť ukrajinské jednotky zo strategicky dôležitého mesta na Donbase. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Útočné skupiny 2. armády pokračovali v ničení obkľúčených formácií ukrajinských ozbrojených síl vo východnej časti centrálnej štvrte a v priemyselnej zóne na západe,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany. Jeho jednotky údajne za uplynulých 24 hodín obsadili 64 budov a odrazili útoky Ukrajincov vedené z obce Hryšne severozápadne od Pokrovska.

Ruským silám chýba obsadiť ešte niekoľko kilometrov územia potrebných na obkľúčenia Pokrovska a susedného Myrnohradu.

Rusko má taktickú kontrolu nad Pokrovskom, ale v Myrnohrade sa ukrajinské sily zabarikádovali za obrannými líniami a pokúsili sa zaútočiť zo severozápadu. Uviedol to Jurij Podoljak, jeden z najznámejších ruských vojnových blogerov.

Pokrovsk ako kľúčový dopravný uzol v Doneckej oblasti je pod mimoriadnym tlakom a ruské sily k nemu pomaly postupujú už viac ako rok. Kyjev pripustil, že situácia v meste je zložitá a nasadil špeciálne jednotky na ochranu tamojších kľúčových logistických trás. Odmieta však, že by bolo mesto obkľúčené.

Pokrovsk ruské média považujú za „bránu do Donecka“ a podľa Moskvy by jeho zabratie ruskej armáde poskytlo základňu pre postup na sever. Tam ležia Kramatorsk a Sloviansk, dve najväčšie mestá v Doneckej oblasti pod kontrolou Ukrajiny.

Čítajte viac Prienik do centra Pokrovska: Ukrajinci 'vyčistili' budovu mestského úradu a vztýčili vlajku

„Ak padne Pokrovsk, padne aj Myrnohrad a obkľúčenie sa uzavrie,“ uviedol na sociálnej sieti X analytik Michael Kofman z think tanku Carnegie Endowment. „Mesto má operatívnu hodnotu. Jeho strata by rozšírila os ruského postupu v Donecku západne od konglomerátu miest v okolí Kramatorska, ale neumožnila by ich rýchle obsadenie,“ napísal.

Moskva chce obsadiť celý Donbas, teda Luhanskú a Doneckú oblasť. Ukrajina stále kontroluje asi 10 percent tohto územia, zvyšok už okupuje Rusko.

15:26 Európska únia vyzvala Rusko, aby prestalo používať jadrové hrozby, a varovala všetkých zúčastnených aktérov pred krokmi, ktoré by mohli rozpútať nové závody v zbrojení. Hovorca Európskej komisie tak reagoval na stredajšie vyhlásenie ruského ministra obrany Andreja Belousova, ktorý navrhol, aby Moskva v reakcii na počínanie USA okamžite začala prípravy na obnovenie skúšok jadrových zbraní.

„Rusko musí dodržiavať svoje medzinárodné záväzky a povinnosti, vrátane dodržiavania zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ uviedol hovorca Európskej komisie pre zahraničné veci Anouar El Anouni. „Európska únia naliehavo vyzýva Rusko, aby sa zdržalo jadrových hrozieb a všetkých aktérov, aby sa vyvarovali krokov, ktoré by mohli spustiť nové závody v zbrojení, pretože takéto správanie podkopáva globálnu stabilitu a ťažko dosiahnutý pokrok v oblasti znižovania počtu jadrových zbraní od konca studenej vojny,“ dodal hovorca.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu nariadil príslušným ministerstvám a tajným službám, aby vyhodnotili situáciu a vypracovali návrh na prípadné začatie príprav na jadrové testy. Moskva by tak mohla uskutočniť prvé jadrové testy od roku 1991. Rusko tak reaguje na to, že americký prezident Donald Trump na konci októbra nariadil ministerstvu obrany USA, aby okamžite obnovilo testy amerických jadrových zbraní, rovnako ako to podľa neho robia ostatné jadrové mocnosti.

Trump následne v rozhovore s televíziou CBS vyhlásil, že Rusko a Čína testujú jadrové zbrane, ale nehovoria o tom. Spomenul aj Pakistan a Severnú Kóreu. Posledný známy ruský jadrový test sa podľa CBS uskutočnil v roku 1990, americký v roku 1992 a čínsky v roku 1996. Severná Kórea svoj posledný nukleárny test vykonala v roku 2017.

15:10 Angelina Jolieová sa po troch rokoch opäť vrátila na Ukrajinu. Na juhu krajiny navštívila herečka zdravotnícke zariadenia presunuté do podzemia a stretla sa s ľuďmi, ktorí prežívajú vojnu v priamom ohrození. Počas cesty do Mykolajiva však došlo k incidentu, keď armáda zadržala jej vodiča.

Čítajte viac Angelina Jolieová navštívila regióny blízko ukrajinského frontu. Člena jej ochranky zadržala armáda

14:08 Ukrajina a Rusko si opäť útočili na objekty energetickej infraštruktúry

Ukrajinská armáda zasiahla základňu na montáž dronov typu Šáhid, ktorá sa nachádza na letisku v okupovanom meste Doneck na východe Ukrajiny. Základňa slúžila aj na vypúšťanie dronov do útokov na území Ukrajiny, informovala britská stanica BBC.

K útoku došlo v noci na stredu. „Podľa objektívneho monitorovania boli v zariadení zaznamenané výbuchy a silná sekundárna detonácia,“ informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Ukrajinská armáda okrem toho podnikla útok na ropnú rafinériu vo Volgograde na juhu európskej časti Ruska, uvádza sa v zvodke ukrajinského generálneho štábu. V zvodke sa ďalej píše, že táto rafinéria – patriaca spoločnosti Lukoil – v roku 2024 spracovala 13,7 milióna metrických ton ropy, čo predstavuje 5,1 percenta z celkového objemu výroby v ruských rafinériách.

Ukrajinské drony zaútočili aj na elektráreň v meste Volgorečensk v Kostromskej oblasti, ktorá je treťou najvýkonnejšou tepelnou elektrárňou v Rusku. Miestne úrady tvrdia, že protivzdušnej obrane sa tento dronový útok podarilo odraziť. K prerušeniu dodávok elektriny a obetiam na životoch či zraneniam nedošlo.

Agentúra Reuters informovala, že Ukrajina vo štvrtok zaútočila na Rusko najmenej 75 dronmi. O život prišla najmenej jedna osoba. Došlo aj k narušeniu leteckej dopravy na 13 letiskách.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vo svojom príspevku informoval, že Rusko v noci na štvrtok nasadilo do útokov na Ukrajinu 135 dronov. Cieľmi boli opäť kritická infraštruktúra a „všetko, čo podporuje normálny, mierový život.“ Zelenskyj znovu zdôraznil svoje presvedčenie o potrebe posilniť sankcie voči Rusku a prijať rozhodnutie vo veci zmrazených ruských aktív.

12:50 Európska komisia odporučila Srbsku, aby zosúladilo svoju vízovú politiku s požiadavkami Európskej únie, najmä pre ruských občanov. Ako referuje Deutsche Welle, uvádza sa to vo výročnej správe Európskej komisie o pokroku Srbska smerom k členstvu v EÚ.

Ako sa uvádza v dokumente, vízová politika Belehradu je len čiastočne v súlade s európskym zoznamom tretích krajín, ktorých občania potrebujú víza na vstup do EÚ. Brusel sa domnieva, že súčasná prax udeľovania srbského občianstva Rusom, ktoré im umožňuje cestovať do krajín EÚ bez víz, vytvára potenciálne riziká pre bezpečnosť Európskej únie.

Európska komisia tiež pripomenula, že Belehrad sa nepripojil k sankciám EÚ voči Rusku. „Srbsko si udržiava vysokú úroveň kontaktov s Moskvou a rétoriku s prvkami protizápadnej propagandy,“ uvádza sa v správe.

EÚ tiež upozornila na kontakty srbského prezidenta Aleksandra Vučića s ruským vedením – najmä na jeho účasť na prehliadke 9. mája v Moskve a stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Eurokomisárka pre rozšírenie Marta Kosová zdôraznila, že Srbsko v porovnaní s väčšinou ostatných kandidátskych krajín „spomalilo proces reforiem a demokratizácie“. Srbsko má v pláne vstúpiť do EÚ v roku 2030, hoci Vučić hovoril aj o roku 2029.

11:45 Lotyšsko poskytlo Ukrajine brániacej sa vyše tri roky invázii ruských síl ďalších 21 obojživelných obrnených transportérov fínskej výroby. Vozidlá Patria 6×6 si prevzal ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ počas návštevy lotyšskej vojenskej základne pri mestečku Ádaži. TASR o tom informuje s odvolaním sa na štvrtkovú správu agentúry DPA.

„Odovzdanie vozidiel Patria je prejavom priateľstva, partnerstva a našej ochoty prispieť čo najviac,“ povedal lotyšský minister obrany Andris Sprúds. Lotyšsko vždy bezvýhradne podporovalo Ukrajinu a naďalej v tom pokračuje, dodal.

Šmyhaľ sa poďakoval Lotyšsku za dodanie obrnených transportérov. Napriek dronom a iným novým technológiám konvenčné zbraňové systémy podľa neho naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu. Vozidlá Patria navyše zachraňujú životy vojakov.

Lotyšsko tento rok dodalo Ukrajine celkovo 42 obrnených transportérov. Táto pobaltská krajina, hraničiaca s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom, patrí medzi najoddanejších podporovateľov Kyjeva. Podľa Sprúdsa poskytne Lotyšsko tento rok vojenskú pomoc vo výške približne 0,3 percenta svojho hospodárskeho výkonu.

10:39 Poľský rezort obrany predstavil celonárodný program dobrovoľných obranných výcvikov #wGotowosci.

Čítajte viac Poľská armáda chce do konca roka vycvičiť 100-tisíc ľudí, budúci rok štvornásobok

10:30 Minister obrany Robert Kaliňák sa v Madride stretol so svojou španielskou kolegyňou Margaritou Roblesovou.

Čítajte viac Rast ekonomiky cez muníciu. Kaliňák rokoval v Madride o rozvoji zbrojárskeho priemyslu a ďakoval za ochranu východného krídla

9:55 Jeden človek prišiel o život pri dronovom útoku na juhoruský Volgograd, informoval gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov. Naopak najmenej osem ranených si vyžiadal rozsiahly nálet ruských dronov na mesto Kamjanske, oznámil šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Ukrajiny Vladyslav Hajvanenko. Po ruskom útoku na Záporožskú oblasť na juhovýchode krajiny bola hospitalizovaná zranená 37-ročná žena, uviedli ukrajinskí záchranári.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 135 dronov, z ktorých sa podarilo 108 zneškodniť, tvrdí ukrajinské letectvo. Zaznamenalo zásahy 27 dronov na 13 miestach.

Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení 75 ukrajinských dronov nad ruskými regiónmi a anektovaným Krymom. O prípadných škodách či celkovom počte útočiacich bezpilotných lietadiel sa nezmienilo.

Vo Volgograde horelo v priemyselnej zóne pri meste, kde sa nachádza rafinérie štátneho ropného koncernu Lukoil. Cieľom útoku sa stala aj veľká tepelná elektráreň v Kostromskej oblasti ležiaca na severovýchod od Moskvy.

Bočarov informoval, že v noci na dnešok v regióne jednotky protivzdušnej obrany odrážali rozsiahly nálet dronov. Vo Volgograde zasiahli dom s 24 podlažiami, poškodili niekoľko balkónov a vyrazili sklá z okien okolitých bytov. Trosky zostreleného dronu zasiahli 48-ročného muža, ktorý svojim zraneniam podľahol.

9:05 Juhoafrická vláda vo štvrtok oznámila, že prijala tiesňové volania od 17 občanov, ktorí sa pridali k žoldnierskym jednotkám bojujúcim v rusko-ukrajinskej vojne, informovala agentúra Reuters. Muži majú 20 až 39 rokov a sú uväznení v Donbase na východe Ukrajiny.

Prezident JAR Cyril Ramaphosa nariadil vyšetrovanie okolností, ktoré viedli k náboru týchto mladých mužov do žoldnierskych jednotiek, uviedla juhoafrická vláda vo vyhlásení. Cieľom je zistiť, kto organizoval prepravu a financovanie týchto mladých mužov do Ruska alebo okupovaných oblastí Ukrajiny.

Vo vyhlásení sa neuviedlo, za ktorú stranu konfliktu Juhoafričania bojujú.

Juhoafrické právo občanom JAR zakazuje vstupovať do zahraničných armád alebo poskytovať vojenské služby bez súhlasu vlády.

V auguste juhoafrická vláda upozornila mladých ľudí na falošné pracovné ponuky v Rusku, na falošné pracovné ponuky v Rusku, ktoré sa šírili na sociálnych sieťach TikTok, Facebook a Telegram. Tieto ponuky často sľubovali lukratívnu prácu v logistike, stavebníctve alebo bezpečnostných agentúrach, no v skutočnosti šlo o nábor pre vojenské účely. Toto upozornenie nasledovalo po odhalení, že niekoľko Juhoafričaniek, ktoré reagovali na ponuku práce v Rusku, bolo v skutočnosti najatých do výrobní dronov.

9:40 Ukrajinskí vojaci zo 425. samostatného útočného pluku „Skala“ oslobodili budovu mestského úradu v Pokrovsku v Doneckej oblasti.

Čítajte viac Prienik do centra Pokrovska: Ukrajinci 'vyčistili' budovu mestského úradu a vztýčili vlajku

8:10 Európska únia sa chystá ďalej sprísniť vízové pravidlá platné pre občanov Ruska a pre väčšinu z nich ukončiť vydávanie víz pre opakovaný vstup do schengenského priestoru. Informuje o tom server Politico s odvolaním sa na nemenovaných činiteľov EÚ.

Brusel po ruskom vpáde na Ukrajinu v roku 2022 Rusom sťažil možnosť získavať schengenské víza, keď zrušil dohodu o zjednodušení vízového režimu. Po novom by mali získať povolenie iba na jednorazový vstup. Výnimka by sa podľa Politica vzťahovala na humanitárne dôvody a ľudí, ktorí majú aj občianstvo niektorej z krajín EÚ.

Niektorí členovia únie, napríklad baltské štáty, zašli ešte ďalej a Rusom zakázali na svoje územie jazdiť alebo im túto možnosť výrazne obmedzili, pripomína Politico. Liberálne v tejto veci naopak zostáva Taliansko, Francúzsko, Španielsko a voči Moskve celkovo ústretové Maďarsko. Vydávanie víz zostáva v kompetencii jednotlivých štátov EÚ, takže Európska komisia môže proces sťažiť, zaviesť plošný zákaz vstupu však nemôže.

Vlani schengenské víza podľa dát exekutívy EÚ získalo viac ako pol milióna Rusov, čo je výrazne viac ako v roku 2023, ale hlboko pod úrovňou z čias pred ruským vpádom na Ukrajinu. V roku 2019 európske úrady vydali víza viac ako štyrom miliónom občanov Ruskej federácie.

Očakáva sa, že EÚ nové, prísnejšie pravidlá, ktorých zmyslom je obmedziť počet Rusov prichádzajúcich do únie, schváli ešte tento týždeň.

V rámci nedávno prijatého 19. balíka protiruských sankcií sa EÚ na základe českého návrhu chystá obmedziť pohyb ruských diplomatov po schengenskom priestore.

8:05 Južná Kórea vo štvrtok informovala, že do Severnej Kórey pricestovala na návštevu ruská vojenská delegcia vedená námestníkom ministra obrany Viktorom Goremykinom. Podľa agentúry Jonhap ide zrejme o prejav reciprocity po návšteve delegácie KĽDR v Rusku v apríli tohto roka.

Jonhap dodal, že Goremykin vedie hlavné vojensko-politické riaditeľstvo ruských ozbrojených síl. Podľa juhokórejského ministerstva zjednotenia ide o prvú návštevu ruského vojenského predstaviteľa v takomto postavení v Severnej Kórei.

Očakáva sa, že rokovania sa sústredia na vojenskú a technickú spoluprácu, výcvik, dodávky zbraní a rekonštrukčné projekty v Rusku, kde KĽDR poskytuje pracovnú silu.

Odkedy obe krajiny v júni 2024 podpísali zmluvu o vzájomnej pomoci pri obrane, Severná Kórea vyslala do Ruska približne 15.000 vojakov a dodávky konvenčných zbraní, aby pomohli Moskve vo vojne, ktorú rozpútala vo februári 2022 proti Ukrajine.

Juhokórejská tajná služba (NIS) i niektoré západné spravodajské zdroje tvrdia, že do Ruska boli vyslané tisíce Severokórejčanov – čiastočne ako „vojenský personál“, čiastočne ako pracovné jednotky či stavebné brigády.

NIS v utorok informovala, že od septembra sa do Ruska začalo presúvať ďalších približne 5000 severokórejských stavebných vojakov, ktorí budú pravdepodobne nasadení na projekty obnovy infraštruktúry.

8:00 Letisko v Hannoveri na severozápade Nemecka muselo v stredu neskoro večer prerušiť prevádzku kvôli neznámemu dronu. Informovala o tom dnes agentúra DPA. Letisko bolo uzavreté trištvrte hodiny, na iných miestach kvôli tomu museli pristáť tri lietadlá.

Hannoverské letisko nefungovalo od 22:00 do 22:45. Pilot jedného z lietadiel pri pristávaní spozoroval bezpilotné lietadlo a upozornil dispečerov, uviedol hovorca nemeckej spolkovej polície. Dron podľa prvých poznatkov prelietal nad neďalekou priemyselnou zónou.

Kvôli incidentu nesmeli na letisku pristáť tri lietadlá, ktoré boli presmerované na iné letiská – jedno do Hamburgu, ďalšie späť na miesto vzletu v Amsterdame a tretie na letisko Kolín nad Rýnom/Bonn. Ďalšie stroje pristáli s meškaním, tiež odlety sa oneskorili.

Nemecké letiská v poslednom čase opakovane prerušovali prevádzku kvôli dronom, naposledy v nedeľu spozorovali bezpilotné lietadlo pri letisku v Brémach. Prevádzka bola obmedzená zhruba na hodinu. V piatok bola zhruba dve hodiny prerušená prevádzka na medzinárodnom letisku pri Berlíne. Na začiatku októbra muselo kvôli dronom dvakrát prerušiť svoju prevádzku tiež medzinárodné letisko v Mníchove. Podľa expertov predstavujú bezpilotné lietadlá v okolí letísk značné bezpečnostné riziko. V okruhu 1,5 kilometra je preto lietanie s nimi zakázané.

7:50 Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského potrebuje viac medzinárodnej pomoci na ochranu svojich energetických zdrojov pred ruskými útokmi. Zelenskyj v stredu vo videu na sociálnych sieťach uviedol, že systémy protivzdušnej obrany a ochrana energetických systémov sú najdôležitejšími prioritami vzhľadom na ruské útoky.

„V skutočnosti sú naši dodávatelia energie, opravárske tímy a jednotky civilnej obrany každý deň zaneprázdnení obnovovaním oblasti po útokoch,“ povedal Zelenskyj. Objasnil, že vo frontových oblastiach ako sú Charkovská, Chersonská, Černihivská, Donecká, Mykolajivská, Sumská a Záporožská, neustále dochádza k útokom.

Podľa ukrajinského prezidenta by mala byť medzinárodná pomoc organizovaná tak rýchlo, ako konajú ukrajinské orgány.

Ukrajina vstupuje do štvrtej vojnovej zimy a ruská armáda útočí na elektrárne a rozvodné stanice s cieľom zničiť zásobovanie ukrajinskej populácie elektrinou, vodou a vykurovaním, tvrdí DPA.

Na štvrtok sú na celej Ukrajine opäť naplánované odstávky elektriny, aby sa podľa štátnej energetickej spoločnosti Ukrenerho stabilizovala elektrická sieť.

Ukrajina sa bráni ruskej invázii už viac než tri a pol roka a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ju v stredu obvinil, že zamlčiava obkľúčenie svojich jednotiek v mestách Pokrovsk a Myrnohrad na východe krajiny. Peskov pre ruské tlačové agentúry zároveň povedal, že Ukrajina odmietla ruský návrh vpustiť západných novinárov do frontových oblastí, kde sú podľa neho ukrajinské jednotky uväznené. Ukrajinská armáda opakovane odmietla tvrdenie Ruska o obkľúčení jej vojsk.

Ukrajinské vojenské spravodajstvo (HUR) tento týždeň oznámilo, že jej špeciálne jednotky bránia kľúčové logistické trasy a bránia pádu Pokrovska. V tomto meste pred začiatkom vojny žilo približne 60.000 ľudí. Odvtedy sa pre dlhotrvajúce boje premenilo na ruiny a civilisti ho takmer úplne opustili. DPA konštatuje, že Pokrovsk je vnímaný ako symbol ukrajinského odporu voči ruskej invázii.

6:55 Jeden človek prišiel o život pri dronovom útoku na juhoruský Volgograd, informoval podľa telegramového kanála Astra gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov. Horelo v priemyselnej zóne pri meste, kde sa nachádza rafinéria štátneho ropného koncernu Lukoil. Cieľom útoku sa stala tiež veľká tepelná elektráreň v Kostromskej oblasti ležiaca na severovýchod od Moskvy.

Bočarov informoval, že v noci na dnes v regióne jednotky protivzdušnej obrany odrážali rozsiahly dronový útok. Zasiahnutý bol 24-podlažný dom vo Volgograde, kde bolo poškodených niekoľko balkónov a vyrazené sklá z okien okolitých bytov. Úlomky zasiahli 48-ročného muža, ktorý svojim zraneniam podľahol.

Aký objekt v priemyselnej zóne zachvátil požiar, Bočarov nezverejnil. Uviedol len, že hasiči sa okamžite pustili do hasenia ohňa. Astra uvádza, že rafinéria Lukoilu sa nachádza asi 19 kilometrov od zasiahnutého výškového domu.

Agentúra AFP píše, že Volgograd leží asi 400 kilometrov od rusko-ukrajinských hraníc. Ide o priemyselné mesto, kde sa nachádzajú podniky pre spracovanie ropy a zemného plynu.

Gubernátor Kostromskej oblasti Sergej Sitnikov na telegrame napísal, že vo Volgorečensku protivzdušná obrana odrážala útok bezpilotných lietadiel a že kvôli tomu obyvatelia nad ránom počuli niekoľko explózií. Opravárenské čaty podľa neho odstraňujú následky týchto udalostí na objektoch kritickej infraštruktúry. O aké objekty ide, neuviedol. Nikomu sa nič nestalo a dodávky elektrického prúdu prerušené neboli, uviedol tiež Sitnikov. Vo Volgorečensku sa nachádza čo do inštalovaného výkonu tretia najväčšia tepelná elektráreň v Rusku. Podľa Astry útok smeroval práve na tento podnik.

6:25 Pád Pokrovska je otázkou dní, maximálne dvoch týždňov, uviedol pre francúzsky denník Le Monde nemenovaný vojenský predstaviteľ. Ruská pechota postupuje do Pokrovska, jedného z posledných veľkých mestských centier v Doneckej oblasti, ktoré sú stále pod kontrolou kyjevských síl. Zmena taktiky Moskvy, zameraná na narušenie ukrajinskej logistiky, prináša ovocie po šiestich mesiacoch úsilia, uvádza Le Monde.

Pokrovsk, ktorý je držaný v kliešťach na severe a infiltrovaný na svojich južných a východných krídlach stovkami ruských pešiakov, by sa mohol stať prvou významnou ukrajinskou lokalitou dobytou ruskou armádou od Avdijivky vo februári 2024. Pokrovsk, ktorý tvorí aglomeráciu s Myrnohradom, ktorý mal kedysi 100 000 obyvateľov, je predovšetkým dôležitým logistickým a železničným uzlom. Môže slúžiť ako odrazový mostík pre ruské sily s cieľom útokov smerom k Dnepropetrovskej oblasti, píše denník.

Stovky budov, ktoré v Pokrovsku stále stoja, aj keď sú vážne poškodené, poskytujú určitú ochranu pred ostreľovaním. Mestské boje sú obvykle pre útočníkov nákladnejšie ako pre obrancov a teoreticky môžu trvať mesiace. Podľa novinárov to bol scenár, ktorý uprednostňoval ukrajinský generálny štáb. S prerušením zásobovania sa však situácia zmenila, cituje Le Monde ukrajinská agentúra Unian.

V článku sa uvádza, že nemenovaný dôstojník z mechanizovanej pechotnej brigády, ktorá je v Pokrovsku umiestnená už viac ako rok, je pobúrený „chybami velenia“, ktoré umožnili ruským okupačným silám obkľúčiť mesto.

„Už niekoľko týždňov nie je normálne zásobovanie a v posledných dňoch je úplne zastavené. Neprechádzajú žiadne vozidlá. Mesto ako Pokrovsk by vzhľadom na svoju veľkosť, početné výškové budovy a továrne s hrubými stenami mohlo vydržať mesiace, ba dokonca roky; je to pevnosť,“ povedal. Podľa jeho názoru je pád mesta otázkou „dní, možno maximálne dvoch týždňov“.

Ďalší dôstojník námornej pechoty, ktorý bol v lete prevelený do Pokrovska,hovorí, že situácia je veľmi zložitá:

„Naša jednotka stále kontroluje štvrť, kam neprenikol ani jeden Rus, ale boje sa zintenzívňujú. Len za pár dní prenikli do všetkých okresov.“ Nepriateľ má početnú prevahu v ľudských zdrojoch aj v dronoch.

„Povedal by som, že ich je v tejto oblasti trikrát viac ako nás. Keď zničíme skupinu desiatich vojakov, okamžite sa objaví ďalšia. Zničíme stanovište dronov? Objaví sa niekde inde. Ich zdroje sa zdajú byť nevyčerpateľné,“ poznamenal.

Podľa P. Rusi „trpezlivo zhromažďujú svoje sily v meste“. Malé skupiny piatich až desiatich okupantov postupujúcich smerom k jeho štvrti vchádzajú do budov, aby sa ukryli, hneď ako začujú hukot.

Pred niekoľkými dňami uviedol bývalý námestník ministra obrany Vitalij Dejnega, že „ak niekto v blízkej budúcnosti nepodpíše príkaz na stiahnutie vojsk z Pokrovska a Myrnogradu, môžeme sa ocitnúť v situácii, že nielenže stratime značný počet vysoko motivovaných výsadkárov a mariňákov (o majetku za stovky miliónov už mlčím – ten je aj tak už stratený a nie je šanca ho zachrániť). Môžeme sa ocitnúť v situácii, keď diery na fronte sa nebudú dať zaplátať, a opevnenia vykopané v zadnej časti rýchlo obsadí nepriateľ. Správy generálneho štábu sa každý deň stále viac skladajú zo lží“.

Už skôr vplyvná ukrajinská poslankyňa Mariana Bezuhla kritizovala velenie armády – tvrdí, že prikrášľuje situáciu na fronte a vyzvala, aby Ukrajinci postavili novú líniu opevnení hlbšie v tyle.

„Je nutné konečne určiť, kde sme pripravení naozaj ZASTAVIŤ RUSKO, kde mať budúcu líniu frontu. Tam treba postaviť novú stabilnú líniu obrany. Tam, kde je zatiaľ ešte tyl, ale čoskoro už bude front. Vybudovať zábrany, rozmiestniť senzory, naviazať spojenie, prostriedky rádioelektronického boja atď.; vysťahovať obyvateľstvo; konečne modelovať skutočnú líniu dronov na prieskum, útok a logistiku. Nie ďalšie vyhlásenia o línii dronov a víťazné správy z jednotlivých operácií. Tisíce kilometrov frontu. Premeniť to na pásmo súvislej "kill zone“ VČAS. Plánovanie podľa reality! Ale takýto projekt línie obrany, neverili by ste, stále neexistuje. Stále naši generáli lipnú na ‚odrazíme útok‘. Kde? Čím? Kým? Ľudskými životmi??? To je nepretržitý sebaklam. Zabíjať desiatky Ukrajincov pri útoku na jednu dedinu a strácať celé mestá na iných smeroch. Mestá, ľudí, nerasty, ornú pôdu,“ uviedla Bezuhla.