ONLINE: Stoltenberg o krokoch NATO po začiatku ruskej invázie. Nebudeme riskovať tretiu svetovú pre Ukrajinu, citoval Bidena

Čítajte viac 1354. deň: Zelenskyj: Zabili sme najviac Rusov od začiatku vojny. Pokrovsk v ruinách, ruskí vojaci zvyšujú tlak

20:13 Hollywoodska hviezda Angelina Jolieová, ktorá navštívila ukrajinské frontové regióny v Mykolajivskej a Chersonskej oblasti, na Instagrame popísala tamojšiu hrozbu dronov. „Hrozba dronov bola neustálou a silnou prítomnosťou. Počujete tiché hučanie na oblohe,“ napísala v nedeľu. „Pre mňa to bolo len pár dní. Tamojšie rodiny s tým žijú každý jeden deň," dodala. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Americká herečka, filmárka a filantropka poznamenala, že školy, kliniky a jasle pri frontovej línií sú nútené fungovať v podzemí. Miestni obyvatelia pociťujú neustálu hrozbu na svojej psychike a majú obavy, že svet na nich zabudne, dodala.

Jolieová Ukrajinu navštívila už v prvom roku ruskej vojny, keď sa v meste Ľvov na západe krajiny stretla s utečencami z oblastí bojov.

18:38 Ruský prezident Vladimir Putin „nedal pokyn začať s prípravami“ jadrových skúšok, vyhlásil v sobotu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Čítajte viac Lavrov tak, Peskov presne naopak: Putin nenariadil prípravy na jadrové testy

18:17 Viac ako 20-tisíc obyvateľov niekoľkých ruských pohraničných regiónov zostalo bez elektriny po ukrajinských útokoch na energetickú infraštruktúru, uviedli v nedeľu miestne ruské úrady.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov uviedol, že v meste Belgorod „utrpela vážne škody elektrická a vykurovacia sieť“. „Niekoľko ulíc je postihnutých problémami s elektrinou… Viac ako 20-tisíc obyvateľov je bez prúdu,“ konštatoval na komunikačnej platforme Telegram.

V ruskej Kurskej oblasti „vypukol požiar v elektrární v obci Korenevo“, čo viedlo k prerušeniu dodávky elektriny v desiatich lokalitách, oznámil na Telegrame gubernátor oblasti Alexander Chinštein. Podľa gubernátora Voronežskej oblasti Alexandra Guseva v tomto regióne vypukol požiar v teplárni.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že nad hraniciach Brianskej oblasti zostrelilo 44 dronov.

16:44 Volodymyr Zelenskyj podpísal výnos o uvalení ekonomických sankcií na osobitného zástupcu Ruska pre spoluprácu so zahraničím Kirilla Dmitrijeva, ktorý sa v roku 2025 zúčastnil na všetkých rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine sprostredkovaných tretími krajinami.

Čítajte viac Na Slovensku ho „preslávil“ Sputnik. Zelenskyj uvalil sankcie na ruského mierotvorcu

16:04 Štyri ruské vojenské logistické zariadenia zničili členovia odporu proti režimu Vladimira Putina. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, uviedlo to v nedeľu ukrajinské vojenské spravodajstvo. Išlo o objekty pri meste Vologda na severozápade Ruska a v Baškirskej republike, ktorá leží južne od Uralu.

Partizáni v Baškirsku podpálili zariadenia na troch komunikačných vežiach a neďaleko Vologdy zničili železničnú reléovú skriňu. Tieto útoky sa podľa obranného spravodajstva Ukrajiny stali v októbri a novembri.

Ukrajinská vojenská spravodajská služba poznamenala, že systematická sabotáž takýchto zariadení výrazne komplikuje logistiku ruskej armády.

**14:54 Ruský prezident Vladimir Putin má záujem udržať pri moci predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, ktorý je jeho najbližším spojencom v EÚ.

Čítajte viac Magyar: Putin chce udržať pri moci Orbána. Vyjadril sa aj ku „kruhom“ premiéra

14:21 Prvý podpredseda hnutia ANO Karel Havlíček nevylúčil koniec muničnej iniciatívy. Zistenia formujúcej sa vlády podľa neho ukazujú väčšie problémy projektu, ako ANO pred voľbami predpokladalo. V dnešnom diskusnom programe Partie televízie CNN Prima News Havlíček uviedol, že úradníci boli končiacim kabinetom zastrašovaní a teraz začínajú hovoriť. Štáty, ktoré sa do iniciatívy zapojili, sa podľa neho budú čudovať. Podľa podpredsedu ODS Martina Kupku sa jedná o bohapustú snahu očierniť všetko, čo česká vláda dosiahla, reagoval v diskusii.

Iniciatíva získava pre Ukrajinu delostreleckú muníciu v krajinách aj mimo Európskej únie. Česko na iniciatíve spolupracuje najmä s Holandskom a Dánskom. V rámci iniciatívy by tento rok Ukrajina mohla získať až 1,8 milióna kusov munície. Premiér v demisii Petr Fiala (ODS) aj mnoho ďalších lídrov sú presvedčení o tom, že česká muničná iniciatíva podporujúca Ukrajinu by mala pokračovať. Fiala to uviedol po skončení októbrového summitu EÚ v Bruseli.

O muničnej iniciatíve vtedy hovoril aj pri bilaterálnej schôdzke s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Česká muničná iniciatíva je podľa končiaceho premiéra veľmi úspešným projektom, ktorý pomáhal a pomáha Ukrajine „vyrovnávať obrovskú prevahu Ruska“.

12:57 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že je pripravený stretnúť sa so svojím americkým náprotivkom Markom Rubiom, ale že na dosiahnutie mieru na Ukrajine sa musia zohľadniť záujmy Ruska. Lavrov to podľa agentúry Reuters vyhlásil v rozhovore s ruskou agentúrou RIA Novosti. Kremeľ v piatok odmietol špekulácie médií, že Lavrov upadol v nemilosť u ruského prezidenta Vladimira Putina po tom, čo zlyhalo úsilie o usporiadanie samitu Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa v Budapešti.

Dôvodom možnej roztržky medzi Putinom a Lavrovom je podľa niektorých svetových médií skutočnosť, že Biely dom zrušil plánované stretnutie Putina a amerického prezidenta Trumpa v Budapešti po tom, čo šéf americkej diplomacie Rubio 21. októbra viedol napätý rozhovor so svojím ruským náprotivkom. Rubio po telefonáte s Lavrovom, ktorý server The Moscow Times označil za katastrofálny, povedal šéfovi Bieleho domu, že Rusko nie je pripravené rokovať o mieri na Ukrajine, a stretnutie prezidentov je preto zbytočné.

Čítajte viac Kam zmizol Lavrov? Tieto dve udalosti ukazujú, že stratil Putinovu priazeň

Podľa Lavrova on aj Rubio vnímajú význam pravidelného kontaktu medzi Moskvou a Washingtonom pre riešenie vojny na Ukrajine. „S ministrom zahraničia Markom Rubiom chápeme potrebu pravidelnej komunikácie. Je to dôležité pre diskusiu o ukrajinskej otázke a presadzovaní bilaterálnej agendy. Preto komunikujeme po telefóne a sme pripravení osobne sa stretnúť, keď je to nutné,“ povedal Lavrov v rozhovore s RIA Novosti.

10:07 Dodávky elektriny budú v nedeľu vo väčšine regiónov Ukrajiny obmedzené na osem až šestnásť hodín denne. Uviedol to štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy Ukrenergo. Vykonávať sa budú opravy po ruskom raketovom útoku a zdroje energie budú presmerované.

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Grynčuková v sobotu večer uviedla, že hoci sa situácia po útoku na energetiku, ktorý sa odohral v noci na sobotu, do istej miery stabilizovala, Kyjevská, Dnepropetrovská, Donecká, Charkovská, Poltavská, Černihivská a Sumská oblasť by mohli naďalej zažívať pravidelné výpadky prúdu.

Ruské útoky prerušili dodávky elektriny, tepla a vody vo viacerých mestách a štátna elektrárenská spoločnosť Centerenergo upozornila, že jej výrobná kapacita „je na nule“.

„Bezprecedentný počet rakiet a veľké množstvo dronov, niekoľko za minútu, cielilo na tie isté tepelné elektrárne, ktoré sme obnovili po ničivom útoku v roku 2024,“ uviedla spoločnosť Centerenergo vo vyhlásení.

9:35 Celkový objem zahraničnej finančnej pomoci (okrem dodávok zbraní, finančných prostriedkov na ich obstaranie a investícií do ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu) za obdobie od 1. novembra 2024 do 31. októbra 2025 dosiahol 52 miliárd dolárov, z čoho 22,9 miliardy dolárov tvorili úroky zo zmrazených ruských aktív. Vyplýva to z výpočtov ruskej agentúry TASS na základe údajov Národnej banky Ukrajiny.

V dôsledku toho Európska únia a krajiny G7 takmer vyčerpali svoj podiel 30 miliárd dolárov z celkových 50 miliárd dolárov plánovaných na pokrytie v rámci programu ERA prostredníctvom úrokov z ruských aktív. Spojené štáty mali poskytnúť ďalších 20 miliárd dolárov, ale po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách Washington zastavil priame financovanie Ukrajiny. Zostávajúce európske fondy v rámci ERA pravdepodobne nepokryjú ani súčasné potreby Ukrajiny – v novembri a decembri 2024 Kyjev dostal 16,1 miliardy dolárov, z ktorých časť bola použitá na vyplnenie rozpočtových medzier a plnenie sociálnych záväzkov v prvých mesiacoch tohto roka. Európska únia bude preto musieť v roku 2026 hľadať nové zdroje financovania pre Ukrajinu, uviedla agentúra TASS.

8:59 Pre bývalého šéfa NATO Jensa Stoltenberga bolo bolestivým momentom, keď na začiatku ruskej invázie vo februári 2022 odmietol požiadavku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zaviesť bezletovú zónu nad Ukrajinou. Uviedol to britský denník The Times.

„Všetci sme sa báli o život prezidenta Zelenského a jeho rodiny,“ povedal Stoltenberg pre The Times. "Zavolal mi z bunkra v Kyjeve, keď boli ruské tanky za rohom. A povedal: 'Akceptujem, že neposielate pozemné jednotky NATO, hoci s tým nesúhlasím. Ale prosím, uzavrite vzdušný priestor. Zabráňte ruským lietadlám, dronom a vrtuľníkom, aby k nám lietali a útočili na nás. "Viem, že NATO to dokáže,“ uviedol podľa Stoltenberga Zelenskyj, narážal pritom na uzavretie neba v 90. rokoch nad Bosnou a Heregovinou či vzdušného priestoru nad severným Irakom.

Odmietnutie poskytnúť Zelenskému leteckú silu bolo súčasťou toho, čo Stoltenberg označil za „protirečivý“ prístup NATO k pomoci Ukrajine.

„Ráno 24. februára, keď došlo k rozsiahlej invázii, sa všetky krajiny stretli v sídle NATO a my sme urobili dve rozhodnutia,“ povedal. „Jedným bolo zintenzívniť našu podporu Ukrajine, ako sme to urobili. Druhým bolo urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili eskalácii tejto vojny za hranice Ukrajiny a stala sa rozsiahlou vojnou medzi Ruskom a NATO“.

Stoltenberg Zelenskému povedal: „Chápem, prečo o to žiadate. Ale nestane sa to, pretože ak NATO uzavrie vzdušný priestor Ukrajiny, prvá vec, ktorú musíme urobiť, je vyradiť ruské systémy protivzdušnej obrany v Bielorusku a Rusku, pretože nemôžeme lietať nad ukrajinským vzdušným priestorom, keď sú ruské rakety protivzdušnej obrany namierené na lietadlá NATO“.

„A ak je vo vzduchu ruské lietadlo alebo vrtuľník, musíme ho zostreliť a potom sa ocitneme vo vojne medzi NATO a Ruskom. A to nie sme ochotní urobiť,“ uviedol Stoltenberg. „Ako povedal Biden, ktorý bol v tom čase prezidentom USA, nebudeme riskovať tretiu svetovú vojnu pre Ukrajinu,“ dodal.

Stoltenberg (66) viedol NATO desať rokov od roku 2014, počas jedného z najťažších období v jeho histórii, pripomenul Times a uviedol, že čelil najväčšiemu poníženiu aliancie – prehre s Talibanom v Afganistane a prvému veľkému pozemnému konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny.

Stoltenberg považuje za správne, že bolo prijaté rozhodnutie všemožne pomáhať Ukrajine, ale nezapojiť sa priamo do konfliktu.

„Na druhej strane, musíme priznať, že naša podpora prišla príliš neskoro a bola príliš malá, pretože od roku 2014, keď Rusko nelegálne anektovalo Krym a vstúpilo do východného Donbasu, až do totálnej invázie v roku 2022 spojenci NATO neposkytovali takmer žiadnu vojenskú podporu alebo príliš malú a takmer žiadnu smrteľnú pomoc, pretože sme sa obávali, že by to vyprovokovalo Rusko k invázii. Ale Rusko inváziu spustilo,“ povedal.

„Keby sme Ukrajine poskytli väčšiu vojenskú podporu skôr, mohlo sa zabrániť rozsiahlej invázii, pretože prezident Putin mohol dospieť k záveru, že invázia na Ukrajinu je nemožná, keďže spojenci NATO ju vyzbrojili. My sme to však neurobili, a preto bolo pre Rusko oveľa jednoduchšie inváziu vykonať,“ povedal Stoltenberg.

Verí, že kľúčové je naďalej podporovať Ukrajinu na bojisku. Ak bude cena za vojnu pre Putina príliš vysoká, potom bude možno ochotný sadnúť si za rokovací stôl. Podľa Stoltenberga vo vojne pokračuje preto, lebo verí, že na bojisku môže získať viac.

8:25 Ruská protivzdušná obrana zlikvidovala cez noc 44 útočiacich ukrajinských bezpilotných lietadiel, uviedlo v nedeľu ruské ministerstvo obrany. Gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev napísal, že ukrajinský dronový útok spôsobil výpadky dodávok elektriny a tepla.

Celkovo 43 dronov bolo zostrelených nad Brjanskou oblasťou, jeden nad Rostovskou oblasťou.

Rusko zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského vzdušného útoku, ale len o zostrelených dronoch. Ruský rezort obrany nehlási ani prípadné škody. Regionálni ruskí činitelia spravidla informujú o určitých škodách alebo prípadne zranených či zabitých civilistoch.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už štvrtý rok, súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Ukrajina v posledných mesiacoch čoraz častejšie cieli svoje údery popri ruských vojenských objektoch tiež na energetické a priemyselné zariadenia. Deklarovaným zámerom je obmedziť bojaschopnosť Moskvy a oslabiť jej možnosti financovať vojnu predajom ropy a plynu.