1356. deň: Ukrajinci zasiahli strategický cieľ ruskej armády, hlásia výbuchy. Rusi vo veľkom povolávajú záložníkov

Čítajte viac 1355. deň: Stoltenberg o krokoch NATO po začiatku ruskej invázie. Nebudeme riskovať tretiu svetovú pre Ukrajinu, citoval Bidena

22:30 Stav ukrajinskej protivzdušnej obrany sa v októbri výrazne zhoršil v dôsledku zintenzívnenia ruských útokov. Vyplýva to z mesačnej správy, ktorú vydáva organizácia Europäischer Austausch a Nadácia Konrada Adenauera. Rusko sa podľa nich sústreďuje na ukrajinský energetický sektor a svojimi útokmi spôsobilo najrozsiahlejšie škody v tomto roku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Rusko je čoraz úspešnejšie v obchádzaní ukrajinskej protivzdušnej obrany a poškodzovaní kritickej infraštruktúry,“ píše sa v analýze vojny, ktorú Rusko už viac než 3,5 roka vedie proti Ukrajine.

Ruské sily v októbri zaútočili na ukrajinské mestá a civilné ciele s pomocou 5298 dronov. V porovnaní so septembrom ide o šesťpercentný pokles, vrchol – takmer 6300 dronov – bol v júli. V priemere ich za noc vypustili 170.

Stratégia Moskvy momentálne spočíva v kombinovaných a vysoko intenzívnych útokov so zapojením bezpilotných lietadiel a rakiet. Navyše oveľa viac používa balistické strely; tých v októbri vypustila 108, čo je medzimesačný trojnásobok. Pred blížiacou sa zimou sa ruské útoky zameriavajú na menšie regionálne energetické zariadenia.

Zároveň sa zhoršila schopnosť Ukrajiny tieto zbrane zachytávať. Pri dronoch miera zachytávania klesla na 80 percent, zatiaľ čo pri raketách na menej než 20 percent. Systémy protivzdušnej obrany podľa správy v októbri nedokázali zničiť alebo inak vyradiť 1077 dronov a 1213 rakiet. Tých pritom vo februári bolo len 145. Na začiatku vojny sa Ukrajine darilo zachytávať takmer 100 percent dronov vypustených Ruskom.

21:17 Ukrajinské vojenské velenie v pondelok priznalo problémy so zásobovaním mesta Pokrovsk a susedného Myrnohradu, kde sa ukrajinské jednotky snažia odraziť postupujúce ruské sily. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Hovorca generálneho štábu Andrij Kovaľov neuviedol, čo presne znamenajú spomínané problémy so zásobovaním, avšak poprel tvrdenia, že ruské jednotky majú úplnú palebnú kontrolu nad ukrajinskými zásobovacími trasami. Jednotkám v Myrnohrade dodali v nedeľu novú muníciu a ranených evakuovali, upresnil. V Pokrovsku podľa neho ukrajinské jednotky naďalej bojujú proti ruským silám.

DPA konštatuje, že po roku intenzívnych bojov sa môžu Pokrovsk a Myrnohrad čoskoro dostať pod ruskú kontrolu. Územie držané ukrajinskými silami, ktoré sa tam zmenšilo len na niekoľko štvorcových kilometrov, je zväčša v zornom poli ruských útočných dronov.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok znova zopakovalo svoje tvrdenie, že Rusi na oboch spomínaných miestach úplne odrezali ukrajinské zásobovacie trasy. Zároveň oznámilo dobytie ďalších troch ukrajinských dedín na fronte – Solodke a Nove v Záporožskej oblasti a Hnativka v Doneckej oblasti.

18:52 Ruské oblasti začali vo veľkom rozsahu povolávať záložníkov do jednotiek poverených ochranou kritickej infraštruktúry. Informuje o tom ruský denník Kommersant, všíma si web Ukrajinská pravda.

Zákon, ktorý umožňuje nasadenie záložníkov na tieto účely vo vojne aj v mieri, ruský vodca Vladimir Putin podpísal 4. novembra. Avšak formovanie špeciálnych záložných oddielov sa začalo ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Leningradská oblasť vytvoria záložný oddiel na odrážanie útokov bezpilotných lietadiel a marenie sabotážnych operácií už koncom októbra. Povolávanie záložníkov na stráženie kritických zariadení v ropnom, palivovom, energetickom či petrochemickom komplexe sa začalo aj v Tatársku, Baškirsku a Nižnonovgorodskej oblasti.

V pohraničných oblastiach sa záložníci nebudú obmedzovať len na ochranu infraštruktúry, ale budú musieť čeliť aj prieskumným a sabotážnym skupinám, pomáhať s evakuáciou civilistov a podporovať takzvaný „režim protiteroristických operácií“.

18:05 Vlajky Ukrajiny by ako symbol solidarity mali v Česku visieť ďalej, myslí si prezident Petr Pavel. Horšie by však bolo, keby sa zastavila materiálna pomoc, povedal dnes prezident na otázku ČTK pri návšteve Karlovarského kraja. Predseda SPD Tomio Okamura nechal minulý týždeň zložiť ukrajinskú vlajku z budovy Snemovne deň po tom, ako bol zvolený za jej predsedu. Podľa podpredsedu hnutia ANO Karola Havlíčka by sa mali ukrajinské vlajky postupne skladať zo štátnych budov, splnili svoj účel symbolu a výrazu solidarity. ANO rokuje o vzniku budúcej vlády s Motoristami a SPD.

„Vlajky boli vyvesené ako symbol solidarity s krajinou, ktorá bola napadnutá agresívnou mocnosťou. Myslím, že na tom sa doteraz nič nezmenilo. Ukrajina je stále predmetom ruskej agresie a kým nedôjde k nejakej mierovej dohode, tak by naša solidarita s ňou oslabiť nemala,“ povedal Pavel.

Väčšiu škodu by však podľa prezidenta znamenala zmena postoja Česka k pomoci Ukrajine. „Či už materiálnej, finančnej, vojenskej, akejkoľvek inej, čo by malo priamy dôsledok na straty na životoch, na zraneniach, na materiálnych škodách. Tu som presvedčený o tom, že by naša pomoc mala pokračovať, pretože je to nielen solidárne voči Ukrajine, ale je to tiež vyjadrením hodnôt, za ktorými by sme ako demokratická krajina mali stáť,“ povedal dnes Pavel.

18:00 Ukrajinské špeciálne jednotky v pondelok oznámili, že pri nočnom dronovom útoku úspešne zasiahli prečerpávaciu stanicu v areáli ruského ropného skladu na okupovanom Krymskom polostrove. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Hvardijské skladisko ropy je dôležitým prvkom palivového a logistického systému okupačných síl v Kryme. Má význam pre zabezpečenie vojenských objektov a dopravy nepriateľskej armády,“ uvádza sa vo vyhlásení špeciálnych síl na sieti Telegram.

Počas ukrajinského dronového útoku na Krymský polostrov v nedeľu neskoro večer hlásili miestni obyvatelia niekoľko výbuchov. Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že protivzdušná obrana zostrelila desať ukrajinských dronov.

Ukrajina od tohto leta zintenzívnila svoje útoky na ropné sklady, rafinérie a terminály v Rusku. Svoju taktiku zdôvodňuje tým, že tieto priemyselné objekty zásobujú ruské jednotky na Ukrajine. Kým Moskva útoky ukrajinskej armády označuje za teroristické činy, Kyjev tvrdí, že ide o údery na legitímne ciele vo vojne, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022.

16:30 Polícia v Petrohrade znovu zadržala 18-ročnú pouličnú speváčku Dianu Loginovovú, ktorá má opakovane problémy so zákonom pre to, že spievala piesne, ktoré prekážajú súčasnému ruskému režimu. Dnes o tom podľa agentúry Reuters informovali ruské médiá a stúpenci speváčky vystupujúcej pod umeleckým menom Naoko. V Perme dnes polícia opäť zatkla aj hudobníčku Jekaterinu Romanovovú, len čo si odpykala sedemdňový trest za vystúpenie na podporu Loginovovej a jej kapely.

Server Meduza napísal, že Loginovová, vokalistka kapely Stoptajm, mala byť dnes v skorých ranných hodinách po 13 dňoch väzenia prepustená na slobodu, avšak namiesto toho ju odviezli na jednu z policajných staníc v centre Petrohradu. Tam bol dovezený aj gitarista skupiny Alexander Orlov, ktorý mal byť prepustený z väzenia už v nedeľu večer. Na slobodu sa dostal len bubeník Vladislav Leontev. Agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na policajný zdroj napísala, že Loginovová bude zrejme obvinená z ďalšieho porušenia verejného poriadku, pre ktoré by mohla byť opäť odsúdená na krátkodobý trest.

Čítajte viac Spievala protivojnové piesne: ruská speváčka Naoko dostala ďalší trest - aj žiadosť o ruku. Hudobníčku poslali do väzby

Loginovová bola spolu s ďalšími členmi kapely prvýkrát zatknutá a potrestaná 13-dňovým väzením za narušenie verejného poriadku po tom, ako sa na sociálnych sieťach rozšírili zábery, na ktorých na verejnosti spieva hit „Združenie Labutie jazero“ od rappera Noize MC a mladí ľudia ju pri vystúpení nadšene podporujú. Rapperovo dielo je v Rusku zakázané a hudobník žije od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v zahraničí.

„Labutie jazero“ sa stalo jedným zo symbolov politickej nestability v ZSSR. Sovietska televízia vysielala tento balet pri úmrtí niektorých štátnikov a aj počas pokusu o puč v auguste 1991, ktorý urýchlil rozpad Sovietskeho zväzu. Podľa agentúry DPA sa v piesni Noize MC okrem iného spieva o tom, že sa azda čoskoro bude v televízii opäť vysielať „Labutie jazero“. Tento rok v máji súd skladbu zakázal, pretože podľa neho obsahuje pasáže, ktoré možno považovať za „propagáciu násilných zmien základov ústavného poriadku“ v Rusku.

Koncom októbra súd Loginovovej uložil pokutu vo výške 30 000 rubľov za diskreditáciu ruskej armády, pretože spievala pieseň „Si vojak“ od rovnako exilovej speváčky Monetočky, ktorú – podobne ako Noize MC – úrady označujú za „zahraničného agenta“. V súvislosti s vystúpením neďaleko jednej stanice metra v centre Petrohradu dostala aj trest v dĺžke 13 dní odňatia slobody „za drobnú výtržnosť“.

Rádio Sloboda na svojej internetovej stránke píše, že prípady týkajúce sa kapely Stoptajm sú prvými, keď ruské orgány stíhajú niekoho za hranie hudby od umelcov označovaných za „zahraničných agentov“ na verejnosti.

Súd v Perme dnes podľa telegramového kanála SotaVision poslal na 15 dní za mreže Jekaterinu Romanovovú, ktorá mala byť dnes prepustená po uplynutí predchádzajúceho sedemdňového trestu. Ten jej súd udelil v súvislosti s organizáciou koncertu na podporu kapely Stoptajm a preto, že sa odmietla podrobiť testu na drogy. Teraz ju nanovo potrestal za to, že si po zadržaní z 1. novembra údajne odmietla vypnúť telefón. Jej obhajcovia tvrdia, že po nej nikto nič také nepožadoval.

Ochranca ľudských práv Artjom Fajzulin pre Rádio Sloboda povedal, že ruské úrady v prípade Romanovovej zvolili taktiku, keď po uplynutí trestu za drobný priestupok nie sú ľudia prepustení na slobodu, ale ihneď ich znovu súdia za ďalšie porušenie zákona. Rovnakú metódu použili aj voči členom kapely Stoptajm.

Agentúra Reuters uvádza, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 ruské úrady tvrdo postupujú proti ľuďom, ktorí dávajú najavo odpor voči režimu a takzvanej špeciálnej operácii, ako Moskva vojnu proti susednej krajine nazýva. Odôvodňujú to tým, že ruská spoločnosť v čase, keď armáda na Ukrajine vedie zástupnú vojnu proti Západu, musí zostať čo najviac zomknutá.

15:58 Predsedníčka srbského parlamentu Ana Brnabičová v pondelok počas návštevy Kyjeva zdôraznila, že Srbsko a Ukrajina majú spoločný strategický cieľ – integráciu do EÚ. Ubezpečila, že „Srbsko plne podporuje Ukrajinu na jej európskej ceste“, a dodala, že Ukrajina môže rátať s technickou pomocou a skúsenosťami Srbska, informovala agentúra Tanjug, píše TASR.

Po stretnutí s predsedom ukrajinského parlamentu Ruslanom Stefančukom Brnabičová uviedla, že srbský minister pre európsku integráciu Nemanja Starovič ju informoval o dokončení memoranda o porozumení medzi Srbskom a Ukrajinou o spolupráci v oblasti európskej integrácie, ktoré je pripravené na podpis.

Pripomenula, že Srbsko už poskytlo Ukrajine významnú humanitárnu a finančnú pomoc – podľa Brnabičovej slov „väčšiu, než všetky krajiny západného Balkánu dohromady“.

Šéfka srbského parlamentu ocenila priateľské vzťahy medzi oboma krajinami, poukázala na nedávne stretnutie prezidentov oboch krajín – Volodymyra Zelenského a Aleksandara Vučiča – a dodala, že manželka srbského prezidenta Tamara Vučičová navštevuje Kyjev pomerne často.

Vo svojom príhovore na tlačovej konferencii sa Brnabičová poďakovala Ukrajine za rešpektovanie územnej celistvosti Srbska. „Rovnako aj Srbsko rešpektuje Chartu OSN a všetky princípy medzinárodného práva,“ zdôraznila.

15:27 V kauze darovania stíhačiek MiG-29 a systému KUB Ukrajine nastal zvrat. Bratislavská krajská prokuratúra potvrdila, že špeciálny tím Darca už nevyšetruje darovanie stíhačiek MiG-29 a systému protivzdušnej obrany KUB Ukrajine.

Čítajte viac Zvrat v kauze darovania stíhačiek Ukrajine: Vyšetrovateľ zastavil stíhanie, nejde o trestný čin

14:36 Kremeľ poprel správy o tom, že dlhoročný ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov stratil priazeň ruského vodcu Vladimira Putina. Túto otázku vyvolala dlhotrvajúca neprítomnosť šéfa ruskej diplomacie na verejnosti.

Čítajte viac Lavrov v nemilosti Putina? Kremeľ konečne reagoval na neprítomnosť ruského šéfa diplomacie na verejnosti

14:12 Kremeľ v pondelok oznámil, že „aktívne pripravuje“ pracovnú cestu ruského prezidenta Vladimira Putina do Indie ešte pred koncom tohto roka. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Putin má podľa Kremľa navštíviť Indiu v decembri. Túto krajinu predtým navštívil v decembri 2021 len krátko predtým, ako nariadil ruským jednotkám zaútočiť na Ukrajinu.

„V súčasnosti sa aktívne pripravujeme na Putinovu návštevu Indie,“ povedal novinárom v Moskve hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Odmietol poskytnúť podrobnosti k dohodám, ktoré by obe krajiny mohli podpísať počas návštevy.

India je jedným z najväčších importérov ruskej ropy, za čo si opakovane indický premiér Naréndra Módí vyslúžil kritiku od amerického prezidenta Donalda Trumpa.

13:53 Rusko vyhlásilo v pondelok, že Ukrajina žije v klame, pokiaľ si myslí, že vo vojne môže zvíťaziť. Ruská armáda medzitým oznámila zabratie ďalších troch dedín na rozsiahlom fronte, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Európania veria, že Ukrajina môže vyhrať vojnu a zabezpečiť svoje záujmy vojenskými prostriedkami,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „To je najväčšia ilúzia, ktorej sa kyjevský režim dopúšťa. Situácia na fronte naznačuje opak,“ povedal počas konferencie novinárom.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že obsadilo dediny Slodkie a Nove v Záporožskej oblasti a Gnativka v Doneckej oblasti.

Peskov zopakoval, že vojna sa skončí až vtedy, „keď Rusko dosiahne ciele, ktoré si stanovilo na jej začiatku“. Moskva tvrdí, že bojuje za ochranu rusky hovoriacich obyvateľov na východe Ukrajiny, aby zabránila NATO v rozširovaní na východ a aby odstavila „neonacistov“ od moci na Ukrajine. Kyjev a jeho západní partneri tieto tvrdenia odmietli ako nepodložené a konflikt považujú za výhradne imperiálnu snahu Ruska o zabratie územia.

Snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie mierovej dohody uviazli. Moskva odmietla výzvy na uzavretie prímeria a upustiť od svojich požiadaviek. Ruskí predstavitelia vyhlásili, že ofenzívu zastavia len v prípade, že Ukrajina úplne stiahne svoje jednotky z východnej časti Donbasu a vzdá sa vojenskej podpory Západu. To by podľa Kyjeva znamenalo kapituláciu Ukrajiny a vystavila by sa tým ďalším ruským útokom.

12:58 Česká iniciatíva Darček pre Putina, ktorá od začiatku ruskej agresie zbiera peniaze na zbrane a vybavenie pre Ukrajinu, ohlásila mimoriadny úspech svojej najnovšej kampane. Po tom, čo verejnosť za rekordne krátky čas prispela na nákup jednej strely s plochou dráhou letu Flamingo, sa ukrajinský výrobca rozhodol dar zdvojnásobiť. Ukrajinská armáda tak získa hneď dve moderné strely dlhého doletu, ktoré ponesú meno po nedávno zosnulej predsedníčke Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dane Drábovej.

Čítajte viac Dvojitý úder pre Putina: česká zbierka prekonala očakávania, Ukrajina dostane až dve strely Flamingo

12:20 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Rusko si želá ukončiť konflikt na Ukrajine čo najskôr, avšak mierové iniciatívy podľa neho uviazli. Reagoval na výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa počas piatkového stretnutia s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, že vojna na Ukrajine sa v dohľadnej budúcnosti skončí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Peskov zdôraznil, že vojna sa môže skončiť vtedy, keď Rusko dosiahne svoje deklarované ciele, pričom Kremeľ preferuje, aby sa tak udialo diplomatickými a politickými prostriedkami. „Aktuálne nastala pauza, ďalší pokrok sa zastavil. Nie je to našou vinou,“ vysvetlil hovorca Kremľa a zo súčasného stavu obvinil Ukrajinu.

Kyjev a jeho európski spojenci odmietajú obvinenia Moskvy o tom, že Ukrajina blokuje ďalšie mierové rokovania. Reuters pripomína, že od 23. júla sa neuskutočnili žiadne priame rokovania medzi zástupcami Ruska a Ukrajiny.

Trump sa po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške pokúsil zorganizovať rokovanie medzi ruským lídrom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Kremeľ požadoval ako miesto rokovania Moskvu, čo Ukrajina odmietla.

Peskov v pondelok zdôraznil, že to bol Kyjev, kto nechcel pokračovať v rozhovoroch. „Európania ich v tom podporujú všetkými možnými spôsobmi, pretože veria, že Ukrajina môže vojnu vyhrať a zabezpečiť svoje záujmy vojenskými prostriedkami,“ vyhlásil. Skonštatoval, že vzhľadom na situáciu na fronte ide o vážnu chybu v úsudku.

Rusko v súčasnosti kontroluje asi 19 percent ukrajinského územia a v uplynulých týždňoch zintenzívnilo tlak na mestá Pokrovsk a Kupiansk na východe Ukrajiny.

11:46 Milióny ľudí na Ukrajine postihli výpadky elektriny po ruských útokoch na energetickú infraštruktúru počas uplynulého víkendu, oznámili tamojšie úrady. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.

Štátna energetická spoločnosť Ukrenergo ohlásila na pondelok plánované niekoľkohodinové výpadky elektriny vo viacerých oblastiach. Príčinou sú opakované údery na energetické a tepelné zariadenia pred príchodom zimy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu večer uviedol, že vo väčšine regiónov tímy opravárov, dodávatelia energie a mestské služby nepretržite pracujú na odstránení škôd.

V druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov sa v pondelok ráno po dvojdňovom výpadku obnovila prevádza metra, ktorá bola prerušená pre nedostatok elektriny.

Ruské jednotky počas nočného útoku cez víkend vyslali na Ukrajinu stovky dronov a desiatky rakiet, pričom cielili nielen na elektrárne, ale aj na trafostanice, prenosové vedenia a ďalšie časti elektrickej siete. Najviac boli zasiahnuté Charkovská a Poltavská oblasť na východe krajiny.

Ukrajinské úrady varujú, že cieľom Moskvy je destabilizovať krajinu zhoršením životných podmienok civilistov a vyvolať novú vlnu masového presídľovania.

11:40 Európska únia pripravuje 20. balík sankcií proti Rusku, ktorý má byť hotový „do mesiaca“. Ako referuje spravodajský web Kyiv Independent, povedal to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

EÚ 23. októbra schválila 19. sankčný balík. Medzi opatreniami je zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu z Ruska najneskôr od roku 2027, zaradenie ropných tankerov využívaných Moskvou na čiernu listinu a obmedzenia v cestovaní ruských diplomatov po Európe.

Zelenskyj uviedol, že Kyjev navrhne, aby sa ďalšie sankcie zamerali na „ruské právnické a fyzické osoby, ktoré stále profitujú z energetických zdrojov“. „Budú tam aj nové opatrenia proti únoscom ukrajinských detí – toto musí byť predmetom skutočne globálneho tlaku. Okrem toho je potrebné výrazne zvýšiť tlak na všetky mechanizmy, ktoré umožňujú ruskú vojenskú výrobu,“ dodal prezident.

Zelenského úrad v nedeľu oznámil, že Kyjev uvalil nové sankcie na ôsmich vysokopostavených predstaviteľov Kremľa, medzi nimi je aj vyjednávač ruského vodcu Kirill Dmitrijev. Sankcie zasiahli aj päť ruských vydavateľstiev za zločiny proti Ukrajine a jej obyvateľom.

11:07 Odchádzajúci český minister zahraničných vecí Jan Lipavský povedal, že Európa bude musieť viac investovať do obrany Ukrajiny, aby zastavila ruskú agresiu a posilnila vlastnú bezpečnosť.

„Vieme, že ak chceme zastaviť Rusko, musíme za to zaplatiť,“ povedal Lipavský v nedeľu pre agentúru AFP počas samitu Európskej únie a Spoločenstva krajín Latinskej Ameriky a Karibiku.

Odchádzajúca česká vláda sa po volebnom víťazstve Andreja Babiša obáva, že zmena politického kurzu by mohla ohroziť dodávky stoviek tisíc kusov munície pre Ukrajinu. Šéf českej diplomacie uviedol, že Babiš a jeho spojenci „hovoria o zastavení muničnej iniciatívy alebo o jej obmedzení“.

Lipavský zároveň uviedol, že nepredpokladá, že by Babišova vláda uvažovala o vystúpení z NATO. Aliancia je podľa neho „garantom bezpečnosti a ukazuje nám, ako máme vytvárať vlastnú obranu“. Rusko stále vníma Česko, ktoré bolo podriadené sovietskemu režimu ako „akési územie, ktoré by chcelo ovplyvňovať a okrádať o zdroje“, konštatoval Lipavský.

10:28 Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) v spolupráci so Špecializovanou protikorupčnou prokuratúrou (SAP) od pondelkového rána vykonáva veľký zásah v podnikoch spojených s ukrajinským energetickým sektorom. TASR o tom informuje podľa agentúr Reuters a Ukrinform.

„NABU a SAP vykonávajú rozsiahlu operáciu zameranú na odhalenie korupcie v energetike,“ uviedla NABU na sociálnej sieti Telegram. Vyšetrovanie podľa nej trvalo 15 mesiacov a orgány činné v trestnom konaní pracujú so zvukovými nahrávkami, ktoré majú 1 000 hodín.

V energetickom sektore podľa NABU pôsobila vysokopostavená zločinecká skupina, ktorej členovia vybudovali rozsiahly korupčný mechanizmus v strategických štátnych podnikoch, a to najmä v spoločnosti NAEK Enerhoatom.

NABU zverejnil na sociálnej sieti fotografie, na ktorých vidieť zaistené veľké množstvo amerických dolárov, eur a ukrajinských hrivien.

10:07 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti zverejnenom v nedeľu uviedol, že je pripravený osobne sa stretnúť s americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom. Trval však na zohľadnení ruských záujmov pri rokovaniach o vojne na Ukrajine, píše TASR podľa nedeľňajšej správy magazínu Politico.

Lavrov uviedol, že bilaterálny summit ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa v lete na Aljaške by mal zostať základom pre potenciálnu dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. „Američania nás vtedy ubezpečili, že budú schopní zaistiť, aby (ukrajinský prezident) Volodymyr Zelenskyj nebránil mierovému procesu. Zdá sa, že v tomto smere vznikli určité ťažkosti,“ tvrdí Lavrov.

Ruský minister zahraničia opakovane z neúspechu rokovaní obvinil európskych lídrov. „Brusel a Londýn sa snažia presvedčiť Washington, aby upustil od svojho zámeru riešiť krízu politickými a diplomatickými prostriedkami a plne sa zapojil do úsilia o vyvinutie vojenského tlaku na Rusko,“ pokračoval.

„(S Rubiom) komunikujeme telefonicky a sme pripravení usporiadať stretnutie tvárou v tvár, pokiaľ to bude nutné,“ uviedol šéf rezortu diplomacie. Jeho rozhovor bol zverejnený len niekoľko dni po medializácii údajnej straty jeho podpory v najvyšších kruhoch a plánu nahradiť ho vo funkcii. To Kremeľ v piatok odmietol.

Informáciu priniesli noviny The Moscow Times, podľa ktorých Putin stiahol Lavrova z očí verejnosti po tom, čo Spojené štáty zrušili plánovaný summit prezidentov v Budapešti. Ďalšiemu rozširovaniu tejto teórie dopomohlo, že počas minulotýždňového oznamovania o zvažovaní obnovy jadrových skúšok Ruskom Lavrov nebol fyzicky prítomný v Kremli.

Denník The Financial Times (FT) koncom minulého mesiaca napísal, že Spojené štáty sa rozhodli zrušiť stretnutie v Budapešti po rozhovore medzi ministrami zahraničných vecí Marcom Rubiom a Lavrovom pre nekompromisný prístup Ruska. Lavrov je dlhoročný spojenec prezidenta Putina a šéfom rezortu diplomacie je už viac ako 21 rokov.

9:48 Ukrajina v noci na dnes znovu zaútočila na ruský prístav Tuapse. Miestne úrady oznámili zničenie štyroch ukrajinských námorných dronov. Obe strany zároveň hlásia likvidáciu desiatok nepriateľských bezpilotných prostriedkov.

„V pobrežných vodách Čierneho mora v oblasti Tuapsa boli zneutralizované štyri bezposádkové člny,“ uviedol krízový štáb ruského Krasnodarského kraja s tým, že jeden zo člnov explodoval v blízkosti pobrežia. „Tlaková vlna poškodila zasklenie na poschodí dvojposchodového domu, garáž a lodenicu. Pri incidente nebol nikto zranený,“ napísal štáb.

Ukrajinská agentúra Unian s odvolaním sa na telegramové kanály informovala o „pravdepodobnom zásahu“ v blízkosti móla číslo 167 v ruskom čiernomorskom prístave.

Tuapse patrí k najväčším prístavom v Rusku, slúži predovšetkým na vývoz ruskej ropy a ropných produktov, obilia, hnojív či poľnohospodárskych výrobkov. Nachádza sa tu aj dôležitá rafinéria. Ukrajina na Tuapse zaútočila naposledy začiatkom novembra, keď ruské úrady informovali o poškodení prístavu a ropného tankera.

Ukrajina sa k dnešnému útoku zatiaľ nevyjadrila. Obe strany tvrdia, že ich útoky na území druhej strany majú za cieľ zničiť infraštruktúru kľúčovú pre celkové vojnové úsilie nepriateľa.

Obe bojujúce strany dnes zároveň oznámili útoky desiatok bezpilotných lietadiel nepriateľa. Podľa ukrajinského letectva v noci na dnes zaútočilo Rusko na Ukrajinu 67 útočnými dronmi, dvoma balistickými strelami Kinžal a piatimi strelami zo systému protivzdušnej obrany S-300 či S-400. Z toho 52 dronov ukrajinská protivzdušná obrana zničila; zaznamenaných bolo 15 zásahov na celkovo deviatich miestach.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na dnes ruská protivzdušná obrana zničila alebo zachytila 71 ukrajinských dronov, najviac z nich nad územím prihraničnej Brjanskej oblasti.

Rusko zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinských útokov, ale len o zostrelených dronoch. Ruský rezort obrany neuvádza ani prípadné škody. Regionálni ruskí činitelia spravidla informujú o určitých škodách alebo o prípadných zranených či zabitých civilistoch.

6:20 Ukrajina si chce od amerických výrobcov objednať 27 systémov Patriot, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre britský denník The Guardian. Zatiaľ by podľa neho mohli Kyjevu požičať svoje systémy Patriot európski spojenci.

Na otázku, či EÚ a Spojené kráľovstvo robia dosť pred mrazivou a temnou zimou, Zelenskyj odpovedal: "Nestačí to. Bude to dostatočné, keď sa vojna skončí. A dostatočné, keď Putin pochopí, že musí prestať.“

Keďže Trump vylúčil zapojenie americkej armády, francúzska a britská vláda sľúbili vyslanie vojakov ako súčasť prípadného mierového urovnania, píše The Guardian. Na otázku, či by chcel, aby britskí vojaci dorazili skôr – napríklad aby zaujali obranné pozície na hraniciach Ukrajiny s Bieloruskom – Zelenskyj odpovedal: „Samozrejme. Žiadali sme o veľa vecí vrátane zbraní a členstva v EÚ a NATO.“

Hneď po tom, ako si Zelenskyj sadol, aby sa rozprával s redaktorom denníka Guardian, sa ocitli v tme, pre výpadok elektriny v Kyjeve. Rusko vytrvalo útočí na ukrajinskú energetickú sieť. Svetlá sa rozsvietili po zapnutí záložného generátora. „Toto sú naše životné podmienky,“ povedal Zelenskyj s ironickým úškrnom. Počas rozhovoru vypadli svetlá dvakrát.

Zelenskyj Guardianu povedal, že sa Donalda Trumpa na rozdiel od iných západných lídrov „nebojí“ a poprel správy, že ich posledné stretnutie vo Washingtone bolo turbulentné, pričom dodal, že má s americkým prezidentom dobré vzťahy.

Odmietol, že by sa počas výmeny názorov, keď prišiel do USA pre Tomahawky, hádzalo mapami, aj tvrdenie denníka Financial Times, že Trump na Zelenského tlačil, aby prijal Putinove podmienky pre ukončenie vojny. Vzťahy podľa Guardianu označil za „normálne“, „obchodné“ a „konštruktívne“.

„Každý na svete“ sa bojí Trumpa. „To je pravda,“ dodal. Na otázku, či sa to týka aj jeho, odpovedal: „Nie… nie sme nepriatelia Ameriky. Sme priatelia. Tak prečo by sme sa mali báť?“

Zelenskyj tiež povedal, že Kremeľ vedie „hybridnú vojnu proti Európe“ a testuje červené čiary NATO.

Tvrdil, že je celkom možné, že Rusko otvorí druhý front proti inej európskej krajine ešte pred skončením vojny na Ukrajine: „Verím, že áno. Dokáže to. Musíme zabudnúť na všeobecný európsky skepticizmus, že Putin chce najprv okupovať Ukrajinu a potom možno ísť niekam inam. Dokáže oboje naraz.“

Rusko označil za veľkú a agresívnu krajinu, ktorá potrebuje veľkého vonkajšieho protivníka, aby zjednotila svoje rôzne etnické skupiny a regióny. Putin vníma USA a Západ ako nepriateľa, povedal. „Spriateliť sa s Ruskom nie je pre Ameriku riešením. Z hľadiska hodnôt je Ukrajina oveľa bližšia k USA ako Rusku,“ dodal ukrajinský prezident.