Vallo opisuje, čo čaká Bratislavu: Sme druhým najchudobnejším mestom Európy, no budem kandidovať znova
V rozhovore s primátorom sa dozviete:
- Prečo meškajú prístrešky petržalskej električky a ako reaguje na kritiku politikov
- Prečo je električka pre Bratislavu lepším riešením ako metro
- Či bude pokračovať v rozvoji cyklodopravy a ako bude vyzerať
- Prečo je podľa neho výstavba na pravom brehu Dunaja dobrý nápad
- Ako chce mesto riešiť nárast kriminality
- Čo považuje za najhoršie miesta Bratislavy a ako bude mesto vyzerať o 10 rokov
- Či bude kandidovať do úradu aj tretíkrát
Petržalská električka čelí od výstavby a aj po jej spustení kritike. Ako vnímate omeškania aj fakt, že mesto nestihlo dokončiť zastávky v septembrovom termíne?
Pri takto veľkých stavbách, kde je strašne veľa subdodávateľov, sa vždy nájde aj taký, ktorý jednoducho nie je ani schopný splniť svoje záväzky a kvalitne odviesť svoju prácu. A je mi veľmi ľúto, že nám sa to stalo práve pri prístreškoch.
Je to citlivá vec, veľmi dôležitá, pretože zabezpečujú komfort cestujúcich. Dnes je pôvodný dodávateľ prístreškov vymenený a prvé dva na Gessayovej tesne pred dokončením. Dávali sme na ne sklo so symbolickými umeleckými dielami, ktoré kedysi boli na petržalských panelákoch. Tlačíme na to, aby boli čím skôr hotové všetky.
Matúš Vallo bol v tom čase prvýkrát zvolený do úradu primátora. Post obhájil aj o ďalšie štyri roky.
Výhrady boli aj k meškaniu dokončenia zelene okolo električky. Ale to je sezónna záležitosť, v lete sa nedali robiť veľké výsadby stromov, pretože na to nebolo vegetačné obdobie. To je až teraz na jeseň a kto jazdí električkou dnes, vidí, že každý deň pribúdajú ďalšie zasadené stromy, je skultivovaná väčšina plôch popri trati aj vysadená tráva.
Na celkové meškanie projektu vplývalo viacero okolností, dodávateľ prebral stavbu počas Covidu, vzápätí vypukla vojna na Ukrajine a v jej dôsledku prišlo k prudkému nárastu cien železa, stavebných materiálov energií. Hlavný dodávateľ chcel dokonca zo stavby odísť, pretože vzrástla aj inflácia a projekt sa im neúmerne predražil.
Urobili sme všetko preto, aby zostal a to nás stálo čas. Ale ak by sme ho nezvládli na stavbe podržať, museli by sme vyhlásiť ďalšiu súťaž a podľa vtedajšieho harmonogramu by sme teraz boli možno niekde na začiatku stavby. Dnes chodí traťou asi 200-tisíc ľudí týždenne, nestoja v zápche, sú za 13 minút v centre. To potvrdzuje, že udržať dodávateľa na stavbe bolo dobré rozhodnutie.
Považujete kritiku pánov Nesrovnala či Hrčku za oprávnenú? Ak áno, v čom?
Je to politikárčenie, najmä od pána starostu by som skôr čakal, že povie ako nám môže pomôcť. To sa však nestalo, čo ma mrzí, ale chápem, že sú to politici a politicky sa aj správajú. Nijako sa tým netrápim.
Viacero odborníkov tvrdí, že časom nebude električkový systém stačiť na dopravnú záťaž Bratislavy. Ako na tieto obavy reagujete?
Od dopravných odborníkov, ktorých počúvam a uznávam, som tento názor nepočul. Nosným systémom dopravy zostane električka, ale je zrejmé, že jej sieť je potrebné zväčšovať. Väčšie prepravné kapacity pre ľudí riešime aj nákupmi dlhých električiek (tie prevezú viac ľudí a tým pádom pri rovnakom intervale dve a pol minúty v špičke prevezú viac cestujúcich. Systém zvládne aj ďalší nárast petržalského obyvateľstva a cestujúcich, pozn. red.).
Mentálne máme petržalskú radiálu za sebou, aj keď tam treba ešte dokončovať. Dnes sa pozeráme najmä na to, aby sme prepojili Šafárikovo námestie s Miletičovou okolo Eurovei. Tiež dôležité bude predĺženie dúbravsko-karloveskej radiály do Borov – tie budú onedlho malým mestom, ktoré je treba napojiť celou verejnou dopravou, dnes túto časť obsluhujú iba autobusy.
Takisto postupujeme s električkou do Podunajských Biskupíc a Vrakune. Tam začnú procesy projektovania a získavania pozemkov. Pracujeme aj na trolejbusoch. Dokončuje sa prepojenie ostrovného systému, ktorý bolo na Dlhých dieloch s hlavnou trolejbusovou traťou cez Kramár až na Hlavnú stanicu a ďalej. Nezostáva nám nič iné, iba viac investovať do MHD.
Foto: Martin Baumann / TASR
Čo stálo za rozhodnutím nahradiť metro električkovým systémom a považujete za reálne, že by sa téma metra mohla v Bratislave opäť otvoriť?
Jeden kilometer električky stojí asi 20 miliónov eur. Jeden kilometer metra, keď je všetko dobré, stojí možno 100 miliónov eur. To je jednoznačný rozdiel – peniaze. Aktuálne máme piatu vládu odkedy som primátorom a nedokázali sme so Žilinou, Prešovom a Košicami pre naše dopravné podniky ani len získať od štátu peniaze stratené Covidom. Neviem si predstaviť, že by štát podporil Bratislavu v rámci financovania metra. Myslím, že to bol primátor Ftáčnik, kto povedal, aby sme nesnívali o metre ale využili koridor v Petržalke na električku. Začal tým proces, ktorý my teraz dokončujeme.
Na 11 nových križovatkách máme preferenciu električky, hľadáme pomer medzi šoférmi áut a MHD, aby nestáli dlho na semafore a zároveň aby električka prešla križovatkou rýchlo. V špičke jazdí každé tri minúty, čo dosahuje intenzitu metra.
Ale metro je kapacitne násobne väčšie, prevezie odhadom nad 30-tisíc ľudí za hodinu. Výhodou je tiež, že neho nemá vplyv ani počasie.
Áno, ale poznáme svetové metropoly, ktoré majú fantasticky rozvinuté systémy metra, ale aj tak majú problémy so zápchami. Metro je dobré, ale nie je to univerzálny liek.
Foto: Dano Veselský / TASR
Povolenie výstavby CMC Petržalka, najmä projektu Lido vyvolalo kritiku verejnosti. Ako sa na ňu pozeráte a v čom je podľa vás prínos projektov v tejto oblasti pre mesto? Sú niektoré body kritiky opodstatnené?
Zmeny a doplnky k Novému Lidu neboli o tom, či sa tam bude stavať, alebo nie. To, že áno, sa rozhodlo už v roku 2006. Náš územný plán je veľmi starý, doplnky a zmeny a doplnky boli už len o tom, ako bude Lido vyzerať. Pôvodne tam mala byť iná výstavba, menej bytov, menej verejných priestorov (a prevaha kancelárii, pozn. red.). Teraz tam bude bloková výstavba, ktorá je blízka architektúre napríklad ako na bratislavskom Jakubovom námestí. Je to systém s dvormi a verejnými priestormi, kvalitnými ihriskami.
Čítajte viac Masívna výstavba na pravom brehu Dunaja: Ako kontroverzné Nové Lido a Southbank prepíšu tvár Bratislavy
Zväčšili sme zahustenie štvrte, developer môže postaviť o 250-tisíc m2 viac ale veľa sme z toho aj pre mesto získali. Za zmenu územného plánu sme od developera získali do vlastníctva 97 bytov na Lide v hodnote skoro 25 miliónov eur. Máme to v zmluve podpísané aj so zárukami.
Okrem iného sme developera zaviazali investovať 70 miliónov do verejných priestorov a infraštruktúry v tejto novej mestskej štvrti. Vznikne tam nový peší most cez Dunaj. A k tomu na developerských poplatkoch za rozvoj mesto získa ďalších asi 25 miliónov eur.
Diskusia o tom, či tu stavať alebo nie by bola na mieste, keby sme sa rozhodovali medzi zeleným územím a zástavbou. Ale stavať sa tam malo aj bez nás, to rozhodnutie prišlo dávno predo mnou. Ale ak by sme stavali podľa pôvodného územného plánu, stavali by sme horšiu architektúru, nemali by sme žiadne byty a nebol by tam peší most a tak ďalej.
Podiel zelene v tejto štvrti oproti pôvodnému územnému plánu po našej zmene reálne narástol o 35 percent. Tiež medzi Dunajskou hrádzou a riekou sme zmenili územný plán tak, aby tam mohli vodáci s najstaršou bratislavskou lodenicou Dunajčík, postaviť novú. So všetkým, čo sme tu dosiahli, som spokojný, územie dostalo šancu na rozvoj. Rôzne názory si vysvetľujem tak, že niektorí pochopili budúcnosť tohto miesta v Bratislave a niektorí nie.
Budovanie cyklopruhov je jedným z vašich prioritných cieľov, no mnohí vodiči ich neprijali. Čo sledujete ich rozšírením a ako vnímate túto nespokojnosť?
Ja by som nepovedal, že cyklo pruhy sú mojou hlavnou prioritou. Chcem ponúknuť ľuďom alternatívy pri pohybe po meste. Sme zvyknutí chodiť pešo – to je dôležité. Potrebujeme chodníky bez áut, ideálne nové, bezpečné a dobre osvetlené. Druhá vec je samozrejme mestská hromadná doprava. Ľudia majú radi našu MHD a počet ľudí, ktorí jazdia MHD neustále narastá.
V roku 2025 sme mali skoro dvojnásobný rozpočet na MHD ako v roku 2018 a vidno to. Je čistejšia, bezpečnejšia, chodí častejšie. Máme už pripravenú modernizáciu ružinovskej radiály, ktorá bude naša štvrtá rekonštrukcia električkovej radiály počas osem rokov.
A zmeny, ktorými za osem rokov s Matúšom Vallom prešla.
Autá sú tiež veľmi dôležité. Opravujeme križovatky, dávajme pozor na to, aby ten pomer investovania do MHD a automobilovej dopravy bol zdravý. Štát investoval do automobilovej dopravy v Bratislave veľa. Máme osem prúdovú Einsteinovú, máme D4, ktorú síce ešte nenapojili na D1, ale všetci na to čakáme.
Obchvat v južnej časti mesta je urobený, tam si štát svoju robotu urobil. Keď sa to všetko napojí, rátame, že menej áut bude používať Prístavný most, lebo ten tranzit už pôjde po obchvate. No a potom je tu samozrejme cyklodoprava. Je lacná, podporuje zdravie, ľudia ju majú radi, ale musí byť aj bezpečná. Ale ľudia nebudú používať na chodenie do práce bicykel, pokým nebude viac prepojených cyklotrás. O to sa snažím, je to úplne normálne.
Veľa ľudí vníma cyklodopravu ako ohrozenie ich spôsobu života, ale podľa mňa sú tu práve politici z veľkej politiky, ktorí z nej urobili negatívnu spoločenskú tému. My vieme, že mestá, ktoré nemajú svoju individuálnu automobilovú dopravu pod kontrolou, sú mestá, v ktorých sa žije horšie. To je fakt. Viedeň, ktorá vedie rebríčky najlepších miest na život, má neuveriteľne rozvinutú verejnú dopravu a rovnako neuveriteľne silnú aj cyklodopravu.
Pomer rôznorodej dopravy majú dobre vybalansovaný. Nehovoríme tým, že ľudia, nejazdite autom. Naopak, my hovoríme: ľudia, chystáme vám aj inú alternatívu, ako sa pohybovať po meste. Možno neísť autom, ak to v ten deň nepotrebujete. Každý človek, čo je v MHD alebo na bicykli, zároveň uvolňuje priestor pre tých, ktorí tým autom musia v ten deň ísť. Ak sa pomer medzi štyrmi spôsobmi prepravy pokazí, v meste sa bude žiť horšie.
Čítajte viac Tajomstvo bratislavského metra, ktoré sa nikdy nepostavilo. Odborník varuje, električky stačiť nebudú
Ako bude cyklodoprava v Bratislave vyzerať o 5 rokov? Máte prioritný projekt?
Snažíme sa, aby sme komplikované miesta vyriešili a poprepájali rôzne smery. Zoberme si Dunajskú ulicu, ktorá bola o bezpečnosti. Tranzitovalo tam veľa áut, dnes je bezpečnejšia pre chodcov, šoférov aj cyklistov. Stále sa usilujeme hľadať takého body. Získali sme pozemky okolo Botanickej záhrady, aby sme spojili trasy po dunajskom nábreží.
Ružinov má dobré napojenie z hľadiska cyklodopravy, buď ako zmiešaný chodník medzi pešími a cyklistami a má aj segregované cyklotrasy. Ale bol odpojený od zvyšku mesta. Malou zmenou, akou bol nový priechod pre chodcov na Karadžičovej, sme ho spojili s Dunajskou, trasa končí až na Štúrovej, ktorá je napojená na Petržalku. Prepojili sme teda koniec Ružinova s koncom Petržalky 6 km novou cyklotrasou popri električke, ktorá pokračuje až do Slnečníc. V ani jednom prípade sme nijak neobmedzili autá, na Karadžičovej nebol priechod, ale aj tak tam autá museli stáť kvôli križovatke. Teraz tade prejdú pohodlne všetci.
Cyklokoalícia upozornila na úsek cyklotrasy, ktorý zásadne chýba. Je to časť smerom na Most Apollo, trasa končí v okolí Eurovei. Práve takéto rozkúskovanie pruhov považujú cyklisti za problém, pretože premávka pre nich nie je plynulá ani bezpečná.
Áno, to si uvedomujem. To je presne ten úsek v okolí Eurovei, ktorý nám chýba, aby sa napojil na tú veľkú trasu, ktorá končí až v Ivanke pri Dunaji. Mali sme k tomu aj nakreslený projekt, ale zatiaľ som tam nevedel nájsť ten balans medzi autami a cyklom. Potrebujeme to vymyslieť tak, aby boli kompromisne všetci spokojní. Je to komplikovaný úsek.
Ako vnímate súčasnú situáciu s bývaním v Bratislave a môžete ako primátor niečo urobiť, aby sa zlepšila dostupnosť cenovo prijateľných bytov?
Bratislava má málo vlastných bytov. Keď som sa stal primátorom, na pridelenie bytu sa čakalo sedem rokov. Máme tiež povinnosť nahrádzať majiteľom reštituovaných bytov rozdiel medzi komerčným nájomným, čo nás stojí veľa peňazí.
Okrem prvej nájomnej bytovky, ktorú sme pod dekádach postavili, riešime výstavbu viacerých ďalších projektov. Ako architekt som postavil za 20 rokov dosť bytov, nie je to žiadna veda, najmä ak máte pozemok – čo mesto má. No pre nás je neuveriteľne komplikované dostať sa k štátnym peniazom a narábať s nimi flexibilne. Žiadna vláda nedokázala urobiť takú zmenu, aby v tom nebolo toľko byrokracie.
Samosprávy vedia rozbehnúť výstavbu, no komplikuje im to aj štátny systém. Na stavbe je napríklad normálne, že sa dodatkuje. My, ako mesto, musíme každý dodatok urobiť cez riadiaci orgán, teda ministerstvo. To sú zrazu nekonečne dlhé administratívne procesy, čakanie, nervózny dodávateľ. Musí to mať nejakú flexibilitu, no nemá. A to je len jeden príklad urýchlenia z mnohých.
Foto: Jaroslav Novák / TASR
Objavili sa tvrdenia, že magistrát aj mestské organizácie zamestnali viacero ľudí z Vášho osobného kruhu. Ako reagujete na tieto tvrdenia? Môžete ich potvrdiť alebo vyvrátiť?
To je taká klasická pesnička. Absolútne vyvraciam, že by som zamestnal ľudí podľa toho, či sú z nejakého môjho osobného okruhu. Ani neviem, čo je ten môj osobný okruh. Kritérium na zamestnanie na meste je výhradne odbornosť. Sme v Bratislave, kde máme všetky nadnárodné korporácie a napriek tomu, že pracovať pre mesto je krásna práca, my nedokážeme ľudí zaplatiť tak ako v súkromných firmách.
Preto máme na úrade aj ľudí, ktorých poznám a ktorých som osobne presviedčal, aby dali svoju expertízu Bratislave. Príkladom je hlavný architekt, pán Šujan, ktorého som poznal ešte z komory architektov. Uprosil som ho, aby robil pre mesto. A pokladám to za úplne normálne. No množstvo ľudí som spoznal až v úrade. Zaviedli sme transparentné výberové konania, najmä na veľké manažérske pozície, kde mimo mňa nezávislá porota vyberá ľudí podľa ich odbornosti.
Posledné mesiace sa skloňuje nárast kriminality, citeľne aj v Bratislave. Aký máte postoj k novele trestného zákona? Konajú podľa vás kompetentní dostatočne? Čo by sa muselo zmeniť, aby sa bezpečnosť mesta obnovila? Nedávno sa otvorila novela zákona s pravidlom trikrát a dosť.
Áno, to bola jedna z našich požiadaviek, aby človek nekradol beztrestne napríklad 60-krát do mesiaca. Hovoria o tom primátori, starostovia, obchodníci, aj ľudia, že počet krádeží radikálne narástol. A za nimi nasleduje ďalšia trestná činnosť, drogová, agresivita v uliciach. Venujem sa tejto téme od januára, kedy to začalo prudko stúpať. Vtedy sme hneď museli začať riešiť lokalitu 500 bytov, kde sa situácia vyhrotila, ale postupne pribudli aj ďalšie časti. Posledné dva mesiace sa venujem hlavne tlaku na vládu, aby s tým konečne niečo urobili.
Som rád, že zdá sa, vypočuli naše prosby a idú novelu trestných zákonov zmeniť. V každom prípade sme mali aj ďalšie požiadavky – väčšie právomoci pre mestskú políciu, zvýšenie počtu štátnych policajtov v meste, otvorili sme tému záchytiek. So štátnou políciou máme výbornú spoluprácu, ale nestačí to na to, aby sme situáciu bez realizácie potrebných zmien zvládli.
Najhoršie je na tom aktuálne Trnavské mýto a okolie Zátišia v Novom Meste. Ľudia tam hlásia množstvo drogovo závislých a boja sa tade prechádzať. Čo s tým viete aktuálne a rýchlo spraviť?
Bratislava je jedno z najbezpečnejších hlavných miest v Európe, keď sa bavíme napríklad o vraždách a inej závažnej kriminalite, sme na tom dobre. Ale ľudia sa nepozerajú na iné mestá. Sledujú, ako sa mali pred 5 či 10 rokmi. A bezpečnosť sa zhoršila, po tom ako sa stalo menej trestným kradnúť. A nemôžeme sa ani tváriť, že tá agresivita, ktorá vládne v spoločnosti, nie je aj v uliciach. Žiaľ je.
Vyzývali sme už pri Igorovi Matovičovi, aby prestali používať agresivitu v poslaneckých laviciach. Keď máme zlo alebo nenávisť v srdci, tak máme veľmi blízko, aby sme to mali v ústach a hneď na to v rukách. Potom sme svedkami tak nechutných teroristických činov aký sa stal na Zámockej, kde na to doplatili dvaja mladí ľudia.
Dnes má naša mestská polícia viac než dvojnásobný rozpočet v porovnaní s rokom 2018. Máme aj telové kamery, aj trojnásobný počet kamier v uliciach. Máme vlastné výcvikové stredisko, založili sme zásahovú jednotku ešte v roku 2019. A to sú policajti, ktorí už vzbudzujú rešpekt na ulici – oblečením aj veľkosťou. So štátnou políciou máme vytipované problémové lokality, jednou z nich je Trnavské mýto.
Čiastočným riešením je aj osvetlenie. Kde je tma, tam vyzerá ulica nebezpečnejšie. Striháme preto aj kríky, aby neboli priestory pre skrývanie sa. Niekde sme rušili aj miesta pre taxikárov, tie dávame potom obyvateľom. Máme rôzne prvky, s ktorými robíme, ale prítomnosť policajta je najsilnejšia. Potrebujeme ich vonku viac, robili sme to tak celé leto pri 500 bytoch a vidíme, že to funguje.
Čítajte viac Nový šéf železníc Bednárik: Na Hlavnú stanicu v Bratislave by som v noci išiel opatrne. Jej rekonštrukcia je aj naďalej prioritou
Starosta Nového mesta, pán Čupka rieši situáciu s lokalitou Zátišie. Snažia sa čistiť priestor od ľudí bez domova tým, že sa zbavujú zelene a nelegálnych stavieb, v ktorých prebývajú. No musia im nájsť nový domov, na čo mesto úplne nie je pripravené. Ako to vnímate, je to podľa vás dobrá aktivita, alebo by ste to chceli riešiť inak?
V prvom rade v nich vidíme ľudí a ich príbeh – so svojimi problémami, chorobami. A aj závislosť je jedna z nich. Pozeráme na to, kam tí ľudia pôjdu. Urobili sme dosť ako mesto v tých mäkkých opatreniach, aby bola situácia aspoň trochu pod kontrolou.
Pán Čupka ale upozornil na to, že síce sa priestor vyčistí, no kým sa nezmení jeho povaha, tí ľudia sa tam vracajú – čiastočne aj pre to, že nemajú kam ísť.
Spolupracujeme s rôznymi neziskovými organizáciami. Robia kus práce pre mesto práve s týmito skupinami na okraji. Ľudí presúvame aj do našich mestských budov, máme grantový systém, v tom budeme pokračovať. Ale do toho musí prísť aj ten policajt – za opitým človekom, ktorý niekoho obťažuje.
Ktoré miesta v Bratislave považujete za najhoršie – či už z pohľadu urbanizmu, estetiky alebo kvality verejného priestoru?
Nikdy by som nepovedal, že Bratislava má najhoršie miesta. Mám rád miesta, ktoré spĺňajú nejaké štandardy a majú kvalitný verejný priestor. Sú to tie, ktoré fungujú – lebo na nich niekomu záleží a ak sú ľudia vtiahnutí do tvorby miesta, starajú sa oň a chránia ho. Je to rozvoj komunity, sociálna udržateľnosť. A to je strašne dôležité.
Po socializme sme sa veľmi stiahli k individualizmu, obohnali domy betónovými plotmi, ako to vidíme v našich obciach, no v Česku ani Rakúsku nie sú – teraz už nám fungujú komunity a starajú sa o svoje okolie. Takéto miesta mám rád. Preto máme aj grant pre komunity a neziskovky, aby sa postarali o svoje okolie.
Mesto má v tom tiež svoju rolu, musí zabezpečiť čistotu a osvetlenie, kvalitné prostredie, a bezpečnosť – tá je základ. Tak vznikajú miesta, ktoré nemám rád iba ja, ale všetci. Ako Námestie slobody, to je ako magnet pre ľudí, od kedy je otvorené. Nie je to len o fontáne, ale o kvalitnom osvetlení, trávniku, tieni a ľudia tú kvalitu vycítili, to priateľské prostredie.
Predstavme si, že by Bratislava mala neobmedzený rozpočet – do ktorého projektu by ste investovali do ako prvého a prečo?
To je super ťažká otázka, no poradie priorít je jasné. Na začiatku je bezpečnosť, tá spája úplne všetkých, každý sa chce cítiť bezpečne. Určite by som investoval do bezpečnostných opatrení, no nemyslím tým armádu policajtov. Skôr by som chcel mix mäkkých a tvrdších opatrení.
Druhá vec sú väčšie investície do mestskej hromadnej dopravy. Ako som spomínal, máme problém, že električky v špičke sú preplnené. Preto hovoríme o kúpe 50 metrovej električky. Tiež treba rekonštruovať naše cesty, nikto nemá rád výmole. Od nich prejdeme k verejnému priestoru, ten spája všetkých – je to naša spoločná obývačka.
V Bratislave s tým roky nikto nič nerobil, mali sme nekvalitné rekonštrukcie, žiadny manuál, z mesta zmizli lavičky pre seniorov kvôli neprispôsobivým občanom. My sme ich doplnili tisíc, aby si mali kde oddýchnuť po ceste z nákupu. Potom by som energiu venoval aj deťom. Keď máte miesto, kde sa cítia dobre deti a seniori, je vhodné pre všetkých. Určite som ale na niečo zabudol, Bratislava by potrebovala toľko veľa vecí.
Ako si predstavujete Bratislavu o 5 až 10 rokov? Ktoré časti mesta sa podľa vás zmenia najviac, kde bude rozvoj najciteľnejší?
Celé Lido a okolie Eurovei s prístavom bude rozšírením centra a tam sa podľa mňa mesto rozvinie najviac. Ak hovoríme o potrebnom, no neobľúbenom zahusťovaní, práve v týchto oblastiach sa to aj má podľa štúdií urbanistov už zo 70. rokov diať. Je tam napojenie na diaľnicu, električku, v pešej dostupnosti historické centrum.
Naše mesto, ktoré milujeme, je divoko rastúce. Má ale aj miesta, ktoré sú úplne pokojné, pekné a staré. Máme tiež 4-tisíc hektárov mestských lesov, aj Dunaj, ktorý ešte stále nemáme úplne mentálne spojený s Bratislavou. Chcel by som, aby v budúcnosti malo mesto ešte viac priestorov, ktoré ľudia potrebujú. Možnosť bezpečne vyložiť dieťa pred školou, slobodný výber prepravy a bezpečie. Toto sa dá vždy zlepšovať.
Aký projekt, či stavbu by ste v Bratislave určite nechceli?
Nechcel by som stavbu, ktorá neberie do úvahy svoje okolie. Má brať do úvahy komunity, verejný priestor. S toľkými arogantnými stavbami som sa už stretol, veľakrát aj podľa územných pravidiel, ale územný plán je strašne starý a nefunkčný.
Možno aj preto je na Slovensku silný odpor voči developmentu.
Dnes už mnoho developerov chápe, že okolie stavby musí byť napojené kvalitným priestorom na ulicu, že musia urobiť tú novú križovatku, lebo ju tiež potrebujú. Alebo že urobia detské ihrisko, ktoré nie iba také prvoplánové ako kedysi, že jedna šmykľavka a hotovo.
Musíme dať developerom prísne pravidlá, ale aj byť féroví. Lebo sú to hlavne oni, kto mení mesto. Rozvíjajú ho. Nemôžeme ich pokladať za nepriateľov, ale naopak musíme s nimi sedieť za jedným stolom a baviť sa. Oni podnikajú legálne, mesto môže ich projekty korigovať, aby jeho tvár menili spolu s ním a hovoriť im, čo si ľudia predstavujú. A to spôsobom, ktorý považujeme za dobrý. Rozvoj sa zastaviť nedá, je to aj nemúdre, no môžeme ho ovplyvniť.
Foto: Robert Hüttner
Aké sú podľa vás najväčšie slabiny Bratislavy, ktoré by mesto malo urgentne riešiť, a čo sú naopak jej silné stránky, ktoré treba zachovať a rozvíjať?
Slabiny sú všetko, čo potrebuje vylepšenie. Verejné priestory, bezpečnosť, ale aj digitalizácia. Chceme, aby ľudia chodili čo najmenej na úrad, aby k nám prišla každá otázka občana. Na tom chceme robiť, tej roboty je pred nami ešte veľa.
Zachovať treba to, že máme skvelých obyvateľov, aj keď sú prísni. Dnes je polarizácia silná, je ale dôležité sa vedieť baviť a to platí. Videl som Bratislavčanov počas pandémie, akí boli disciplinovaní, aj keď začala vojna na Ukrajine, ako vedeli pomáhať. Bratislava je mestom, ktoré je pripravené vždy sa naštartovať, začínalo vo svojej histórii veľakrát od nuly. A máme aj hlad po niečom novom, ten nás ženie ďalej. Moja dôvera v naše mesto za posledné roky veľmi narástla a môžeme aj iným mestám ukazovať, ako sa veci robia.
Bratislava sa často porovnáva s inými európskymi metropolami. Kde podľa vás zaostávame a v čom sme naopak v niečom lepší?
Zaostávame objemom peňazí, ktorý máme k dispozícii. Bratislava je spolu s bulharskou Sofiou jedným z najchudobnejších európskych hlavných miest. Keď máme menej na obyvateľa v porovnaní s takým Brnom, niekde sa to prejaví. Máme veľmi dobrý vzťah s magistrátom Viedne, učíme sa od nich, chodíme k nim na workshopy, získavame know how aj od iných miest – toto všetko máme, no nemáme peniaze.
Plánujete opäť kandidovať na primátora? Ak áno, s akou víziou a prioritami?
Ja cítim energiu a milujem naše mesto, aj túto prácu, aj keď je ťažká. Chcel by som kandidovať tretíkrát. Rozhodne dokončím veci, ktoré som začal, to je jasné. Chcel by som však hlavne hovoriť o nových víziách pre Bratislavu, ale na to si ešte nechám zopár mesiacov.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ