Postavte nám železnicu, dáme vám bohatstvo pod zemou. Poskytnú Rusi svoje vzácne nerasty Číňanom?

O zámere informoval ruský denník Kommersant. Dopravná tepna by vznikla v Tuvianskej republike Ruskej federácie, ktorá sa nachádza na juhu Sibíri. „Tuvianske úrady zvažujú zapojenie čínskych a mongolských spoločností do železničného projektu Kuragino-Kyzyl s jeho predĺžením až k hraniciam Mongolska. Na oplátku by investori z Číny mohli získať práva na rozpracovanie ložísk vzácnych kovov v regióne,“ napísal Kommersant.

Tuviansky činiteľ Vladimir Donskich, ktorý má v agende ekonomiku, poukázal na to, že podobne to už funguje v susednom štáte. „Dohoda typu infraštruktúra výmenou za zdroje sa uplatňuje pri výstavbe v Mongolsku. Vybudujú tam železnicu s prístupom k rusko-mongolskému hraničnému priechodu Cagan-Tolgoj,“ povedal podľa Kommersantu. Ekonomický prínos by spočíval v tom, že koľajnice na trase Kuragino-Kyzyl by sa stali súčasťou stredoázijského dopravného koridora. Spojil by Rusko, západné mongolské územia a Ujgurskú autonómnu oblasť v Číne.

Projekt tejto časti železničnej tepny na južnej Sibíri existuje na papieri už dlhé roky. Mala by mať približne 412 kilometrov, čiže bezmála toľko, čo vychádza cesta vlakom z Bratislavy cez Tatry do Košíc (443 km); alebo keby sme chceli byť presnejší, je to ako z hlavného mesta Slovenska do Margecian (408 km).

Čítajte aj Putin v Pekingu nešetril chválou a ďakoval. Si Ťin-pchinga nazval drahým priateľom, vzťahy oslavoval

Rusi sa už pustili do výstavby, ale tá už veľmi dlho vyzerá ako fiasko. V roku 2010 položili prvé koľajnice pri meste Kyzyl. Ďaleko sa však robotníci nedostali: trať má iba jeden kilometer… Príčina? Nedostatok financií. Pôvodné odhady uvádzali, že výstavba viac ako 400-kilometrového úseku by stála okolo 100 miliárd rubľov (podľa aktuálneho prepočtu je to 1,1 miliardy eur).

Neskôr sa opakovane snažili pokračovať v stavebných prácach, ale zostalo len pri slovách. Nakoniec ruská federálna vláda v marci 2021 rozhodla, že výstavbu odloží až do roku 2026. Teraz Donskich pre server Transportnaja nedelja povedal, že rokovania s potenciálnymi zahraničnými investormi sa uskutočnia ešte do konca tohto roku.

Čítajte viac Trump vychválil stretnutie so Si Ťin-pchingom. Clá sa znížia, vzácne zeminy budú prúdiť. S Ukrajinou chcú 'niečo dosiahnuť'

Server RBK poznamenal, že zapojenie Číňanov i Mongolov do projektu môže mať úskalia: „Môže ísť o geopolitiku v blízkosti hraníc (tranzit, základňa vplyvu, monitoring).“ Ruský odborník Andrej Golinej pre Kommersant naznačil, že Čína sa nepochybne bude snažiť vyťažiť maximum z prípadnej dohody: „Peking získa kontrolu nad surovinovou základňou, ale nedovolí domácemu trhu s technológiami spracovávať vysokohodnotné suroviny, čím Rusko zostane závislé od čínskych výrobkov.“

Vládcov v Pekingu by mohli zaujímať v Tuvianskej republike napríklad ložiská lítia. Tento veľmi ľahký a mäkký kov sa používa nielen v jadrovej energetike, jeho zliatiny s inými kovmi sú potrebné pri konštrukcii leteckých súčiastok. V modernej dobe lítium našlo svoje významné miesto tiež v batériách pre dlhšie uchovanie elektrickej energie.