Poslanci ukončili piatkové rokovanie o niečo skôr, debatovali o zmene ÚOO

Do rozpravy je aktuálne prihlásených ešte viac ako 20 rečníkov. V piatok by parlamentné plénum nemalo hlasovať.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) vo štvrtok v Národnej rade SR legislatívny návrh obhajoval. Vyhlásil, že chce, aby štát chránil iba ozajstných oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Opozícia, mimovládny sektor, Európska komisia aj generálny prokurátor Maroš Žilinka návrh kritizujú. Podľa opozície je rušenie ÚOO pomstou.

Návrh zmeny ÚOO je aj po úpravách v rozpore s ústavou a právom EÚ, tvrdia mimovládky

Mimovládne neziskové organizácie (MNO) Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris a Transparency International Slovensko varujú, že návrh zákona o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad je aj po pozmeňujúcich návrhoch naďalej v rozpore s Ústavou SR a právom Európskej únie (EÚ). Poslancov vyzývajú, aby návrh ako celok stiahli a neriskovali spory s EÚ. TASR o tom informoval zástupca riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu Martin Suchý.

„Predčasné ukončenie mandátu predsedníčky úradu a jej dočasné nahradenie nominantom vládnej koalície bez výberového konania je zásahom do nezávislosti úradu,“ uviedla riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. Podľa nej ide o porušenie smernice EÚ aj o problém z hľadiska doterajšej judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková pripomenula, že na problematické ustanovenia upozorňovali od zverejnenia návrhu. „Vládni predstavitelia klamali verejnosť, keď tvrdili, že ochranu oznamovateľov neplánovali zúžiť ani spätne odoberať. Rovnako nehovorili pravdu, keď spochybňovali naše tvrdenia o rozpore zákona s právom EÚ. Pozmeňujúcim návrhom sa z toho sami usvedčujú,“ dodala.

Mimovládne organizácie upozorňujú, že v zákone zostáva aj možnosť preskúmavať a rušiť už v minulosti udelené ochrany, hoci pozmeňovací návrh ju zmenil z pravidelnej na jednorazovú. „Toto ustanovenie je pre svoju retroaktivitu a zužovanie štandardov ochrany oznamovateľov v rozpore s Ústavou SR a právom EÚ,“ uviedla Batková.

SaS: V zákone o zmene ÚOO na nový úrad ostali napriek návrhu Hlasu problémy

Hoci Hlas predložil k zákonu na vznik nového úradu po Úrade na ochranu oznamovateľov (ÚOO) pozmeňujúci návrh, stále v ňom ostávajú problematické časti. Vyhlásila to poslankyňa Národnej rady (NR) SR Mária Kolíková (SaS). Poslanci Hlasu-SD predložili zmenu, ktorou sa má nový zákon zosúladiť s európskou smernicou. Kolíková pripomenula, že návrh zákona aj naďalej cieli na výmenu vedenia úradu a predsedu by mal vybrať predseda NR SR. Takisto podľa nej v zákone stále ostáva možnosť preskúmavania ochrany oznamovateľov, ktorí dostali chránený status. Nemyslí si, že sa odstránili obavy Európskej komisie.

„Nepovedali ani slovo k dôvodom, iba to, že to súvisí s obavami Európskej komisie. Veľa toxických vecí z návrhu zákona odišlo. Lenže keďže návrh zákona je viac-menej celý toxický, mnohé tam ešte ostalo. Stále sú tam dva kľúčové problémy,“ uviedla Kolíková na piatkovej tlačovej konferencii v reakcii na pozmeňujúci návrh Hlasu-SD. Zmena vedenia úradu ide podľa nej proti kľúčovej zásade, aby bol úrad nezávislý a aby mali voči nemu oznamovatelia dôveru. Je to podľa SaS v rozpore aj s európskym právom. „Stále tam ešte ostal problém s tým, že je možné preskúmavať ochranu tých oznamovateľov, ktorí už status dostali,“ povedala Kolíková o ďalšom probléme navrhovanej legislatívy. Nie je podľa nej pravdou, že by sa v tejto časti nový zákon dostal do pôvodného znenia legislatívy, ktorá upravovala fungovanie ÚOO. Už teraz podľa nej platí, že poskytnutie ochrany je možné preskúmať.

Gašpar zváži, či návrh Hlasu neneguje zmysel zmien

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer) zváži, či pozmeňujúci návrh poslancov Hlasu-SD neneguje zmysel zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zváži i podanie vlastného pozmeňujúceho návrhu.

„No ja si jednoznačne myslím, že pre každú novú ochranu, ktorá vznikne aj po schválení tohto zákona, by mal mať zamestnávateľ opravný prostriedok, ak sa mu zdá, že to podanie skutočne nie je kvalifikované. A aby preskúmal to rozhodnutie prokurátora nadriadený prokurátor,“ uviedol Gašpar. Ako doplnil, štát by mal zároveň pravidelne preskúmavať ochranu oznamovateľa, ako to robí napríklad pri väzbe.

Pozmeňujúci návrh predložil poslanec Hlasu Richard Eliáš (Hlas) vo štvrtok (4. 12.). Vypustila by sa podľa neho podmienka „súvisu oznámenia so závažnou protispoločenskou činnosťou osoby, s ktorou je alebo bol oznamovateľ v pracovnoprávnom alebo inom obdobnom vzťahu pri poskytnutí ochrany.“ Takisto by sa z návrhu zákona mala vypustiť možnosť zamestnávateľa „žiadať nadriadeného prokurátora o preskúmanie opodstatnenosti trvania ochrany poskytnutej v rámci trestného konania, ako aj možnosť zamestnávateľa žiadať nadriadený správny orgán o preskúmanie opodstatnenosti trvania ochrany poskytnutej v rámci konania o správnom delikte“.

O návrhu zákona poslanci rokujú už druhý týždeň. Preberajú ho v skrátenom legislatívnom konaní. V rámci druhého čítania sa písomne do rozpravy prihlásilo vyše 40 rečníkov. Aj piatkové rokovanie zatiaľ venujú len tomuto zákonu.