Hlas padá a je už v zóne ohrozenia, PS by zložilo vládu len s Matovičom, Fico ani s KDH, ukázal prieskum
Štvrté s najvyšším počtom hlasov skončilo v prieskume opozičné Hnutie Slovensko, ktoré by podporilo 7,6 percenta opýtaných. Predbehlo v súčasnosti koaličnú stranu Hlas, ktorá sa umiestnila na piatej priečke so ziskom 6,5 percenta voličských hlasov. Za Hlasom nasleduje strana Sloboda a Solidarita, ktorú by volilo 6,3 percenta respondentov. Do parlamentu by sa dostali aj Demokrati, v súčasnosti mimoparlamentná strana by získala 5,9 percenta voličských hlasov. Posledným subjektom, ktorý by prekročil kvórum pre vstup do parlamentu, je Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) s podporou 5,3 percenta.
Pred bránami Národnej rady SR by ostalo hnutie Borisa Kollára Sme rodina, volilo by ho 3,9 percenta opýtaných. S podporou 3,7 percenta voličov by sa do parlamentu nedostala ani Maďarská aliancia. So parlamentu by sa nedostala v súčasnosti vládna Slovenská národná strana, volilo by ju len 2,2 percenta účastníkov prieskumu. Volebný model zachytil aj podporu pre vznikajúci subjekt Právo na pravdu, ktoré by získalo 1,8 percenta hlasov. Stranu Za ľudí, ktorá v ostatných parlamentných voľbách v roku 2023 kandidovala v rámci volebnej koalície s dnešným Hnutím Slovensko a Kresťanskou úniou, by volilo 1,5 percenta opýtaných. Viac ako jedno percento hlasov, konkrétne 1,1 percenta, by ešte získala Ľudová strana Naše Slovensko. Kresťanskej únii prieskum nameral podporu 0,6 percenta.
Po prepočte hlasov na mandáty by Progresívne Slovensko obsadilo 40 kresiel v parlamente. Smer by mal v Národnej rade SR 33 poslancov. Hnutie Republika by malo 21 mandátov. Hnutie Slovensko by obsadilo 13 kresiel a Hlas 12. Strany Sloboda a Solidarita a Demokrati by mali zhodne po 11 mandátov. KDH by v parlamente zastupovalo deväť poslancov. Smer a Hlas by parlamentnú väčšinu (viac ako 75 poslancov) nedokázali získať ani s podporou Republiky, spoločne by tieto tri subjekty mali 66 mandátov. Ak by chceli väčšinu v parlamente získať opozičné subjekty, museli by prizvať aj Hnutie Slovensko. Bez neho by totiž mali progresívci, SaS, Demokrati a KDH len 71 poslancov, čo by im na väčšinu nestačilo. S matovičovcami by mali 84 mandátov.
Medzimesačne si najviac polepšil Smer, a to o dva percentuálne body. V porovnaní s novembrom dosiahli lepší výsledok aj Demokrati (0,6 percentuálneho bodu), a tiež Sme rodina a Právo na pravdu (o 0,3 a 0,2 percentuálneho bodu). Stabilný výsledok vykázala Sloboda a Solidarita. Ostatné politické subjekty v medzimesačnom porovnaní stratili, najviac Hlas, ktorý poklesol o jeden percentuálny bod.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa stal šéfom Hlasu 1. júna 2024 v čase, keď sa preferencie strany pohybovali okolo 15 percent, prieskum AKO mu nameral dokonca 17 percent. Za necelý rok a pol šéfovania Šutaja Eštoka tak Hlas prišiel o polovicu svojich voličov.
V aktuálnom prieskume stratili ale aj Hnutie Slovensko a progresívci. Matovičovci v porovnaní s novembrom stratili 0,7 percentuálneho bodu a PS 0,6 percentuálneho bodu.