Európa si prerozdelí migrantov, neuspešní žiadatelia odídu. Slovensko nedostalo výnimku, Šutaj Eštok nesúhlasí

Návrh musia členské štáty po splnení procesných krokov schváliť kvalifikovanou väčšinou na ďalšom zasadnutí Rady. Podľa zdroja TASR sa tak pravdepodobne stane 16. decembra, najneskôr však do konca roka.

Podľa nového systému by krajiny EÚ museli prijať stanovený počet migrantov, uhradiť finančný príspevok za každého neprijatého migranta alebo poskytnúť operatívnu a technickú podporu štátom najviac vystaveným migračnému tlaku. V roku 2026 sa počíta s premiestnením celkového počtu 21-tisíc migrantov.

Je na rozhodnutí každého členského štátu, aký typ solidárneho opatrenia prisľúbi vrátane kombinácie rôznych opatrení.

Čítajte viac Šutaj Eštok: Migračná vlna sa vracia. Sme pripravení, budeme pokračovať v odstrašovaní, dodal Kaliňák

Nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ by mali mať v dôsledku migračných tlakov Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúce roky z dôvodu výrazného migračného tlaku v uplynulých piatich rokoch. Niektoré vrátane Česka a Poľska to už urobili.

Slovensko chce výnimku

Rokovania sú politicky citlivé, keďže vlády v celej Únii čelia tlaku na sprísnenie migračných opatrení. Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ zastupuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý v nedeľu avizoval odmietavý postoj Slovenska k navrhovaným opatreniam.

„Odmietame nelegálnu migráciu, odmietame povinné relokácie, presadzujeme ochranu hraníc a trváme na suverénnom práve rozhodovať o tom, kto bude žiť na našom území,“ uviedol Šutaj Eštok.

Minister vnútra po rokovaní ministrov členských krajín Európskej únie v pondelok v Bruseli zopakoval, že Slovensko odmieta mechanizmus povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl. Podľa neho by mala mať krajina výnimku vzhľadom na desaťtisíce utečencov z Ukrajiny, ktorých prijala po vypuknutí vojny s Ruskom.

Systém solidarity je súčasťou širšieho balíka návrhov, o ktorých ministri diskutujú paralelne s iniciatívami na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú vznik tzv. „návratových centier“ mimo územia EÚ pre odmietnutých žiadateľov o azyl, sprísnené sankcie pre migrantov odmietajúcich odchod a možnosť návratu osôb do tretích krajín, ktoré EÚ považuje za bezpečné.

Navrhovaný mechanizmus je súčasťou širšieho Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt bol prijatý v roku 2024, proti hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Účinnosť nadobudne 12. júna 2026.

Zhoda na rýchlejšom a efektívnejšom návrate migrantov

Štáty EÚ sa v pondelok zhodli na nových pravidlách zaisťujúcich rýchlejšie a efektívnejšie navracanie neúspešných žiadateľov o azyl do krajín, odkiaľ prišli. Informovala o tom Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty.

Zhody dosiahli na svojom rokovaní v Bruseli únijní ministri vnútra. Návratové nariadenie, ktoré dopĺňa migračný a azylový pakt, má tiež umožniť niektoré nové riešenia problémov s nelegálnou migráciou, napríklad uľahčiť vznik návratových centier pre migrantov v krajinách mimo Európskej únie.

Čítajte viac Európe hrozí totálny civilizačný rozklad, tvrdí Trump v novej bezpečnostnej stratégii. Brusel reaguje