ONLINE: Zelenskyj rokuje v Berlíne s americkou delegáciou a nemeckým kancelárom Merzom

Čítajte viac 1 389. deň: Rusko masívne zaútočilo na ukrajinskú energetiku. Agresori zasiahli aj prístav v Odese

19:33 Nadačný fond pre Ukrajinu, ktorý organizuje iniciatívu Darček pre Putina, dostal od českého anonymného darcu 100 miliónov korún (4,1 milióna eur). Využil ich napríklad na obstaranie dronov či výcvikových lietadiel. Celkom z daru podporil 26 iniciatív. Oznámil to zástupca nadačného fondu Martin Ondráček.

Napríklad na drony špeciálneho určenia pôjde 15 miliónov korún, na ďalších 500 dronov s muníciou 12,5 milióna, rovnako ako na stíhacie drony proti iránskym dronom šahíd, ktoré využívajú Rusi. Na plastické trhaviny iniciatíva využila 12 miliónov korún, sedem miliónov prispieva na výcvikové lietadlá.

Peniaze poslúžia aj na dronový systém Galka, zdravotnícke batohy, hasičského robota s lafetou, bager alebo brokovnice. Iniciatíva tiež podporí české organizácie, ktoré majú dlhodobé projekty. Ide napríklad o Team 4 Ukraine, Koridor UA alebo Skautský inštitút, ktorý prevádzkuje komunitné centrum Svetlo pre ukrajinské matky s deťmi.

Darček pre Putina ironicky odkazuje na meno Putina, pod ktorého vedením začala ruská agresia voči Ukrajine, iniciatíva organizuje zbierky napríklad na protitankové strely či drony.

Už skôr zaobstarala a odovzdala ukrajinskej armáde raketomet RM-70 nazvaný Přemysl za 50 miliónov korún, tank T-72 za 30 miliónov korún alebo americký vrtuľník Black Hawk nazvaný Čestmír, na ktorý ľudia prispeli 72,64 milióna korún.

17:50 V Berlíne sa dnes začalo rokovanie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, americkou delegáciou za účasti splnomocnenca prezidenta Donalda Trumpa Steva Witkoffa a Trumpovho zaťa Jareda Kushnera, ako aj nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Zelenskyj to uviedol na sociálnych sieťach. Podľa tlačových agentúr by sa malo diskutovať najmä o americkom návrhu na ukončenie vojny na Ukrajine, ku ktorého pôvodnej podobe mal Kyjev aj jeho európski spojenci výhrady.

„Schôdzka sa začala,“ napísal Zelenskyj na Telegrame v príspevku, ku ktorému pripojil zábery z privítania účastníkov pred rokovaním. Na jednej z fotografií je vidieť v jednom rade Zelenského, Merza a ukrajinského vyjednávača Rustema Umerova, oproti ktorým stojí americká delegácia.

Ukrajinský prezident, ktorý dnes priletel do nemeckej metropoly, v skupinovom chate s novinármi na WhatsAppe podľa agentúry Reuters pripustil, že právne záväzné bezpečnostné záruky od spojencov by pre Ukrajinu mohli predstavovať náhradu za členstvo v NATO a zároveň kompromis v mierových rokovaniach.

„Už od samého začiatku bola ukrajinská snaha vstúpiť do NATO motivovaná túžbou po skutočných bezpečnostných zárukách. Niektorí partneri z USA a Európy tento smer nepodporovali,“ uviedol Zelenskyj v odpovedi na otázky novinárov.

„Dnes teda bilaterálne bezpečnostné záruky medzi Ukrajinou a USA, záruky podobné článku 5 Severoatlantickej zmluvy zo strany USA, ako aj bezpečnostné záruky od európskych partnerov a ďalších krajín, napríklad Kanady a Japonska, predstavujú pre nás šancu, ako zabrániť ďalšej ruskej invázii,“ dodal. „Aj to je z našej strany kompromis,“ upozornil ukrajinský prezident s tým, že záruky musia byť právne záväzné. Podľa agentúry AP Zelenskyj v tejto súvislosti uviedol, že bezpečnostné záruky pre Ukrajinu by mali mať podporu amerického Kongresu, a dodal, že ho bude informovať o priebehu rokovaní s americkými vojenskými predstaviteľmi v Stuttgarte.

Na svojom instagramovom účte ukrajinský prezident tiež poznamenal, že cieľom súčasného rokovania je zabezpečiť, aby sa „už nikdy neopakovala skúsenosť s budapeštianskym memorandom a ruskou inváziou“.

Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu vzdala jadrových zbraní rozmiestnených na svojom území výmenou za prísľuby bezpečnosti a rešpektovania územnej celistvosti, obsiahnuté v takzvanom Budapeštianskom memorande z roku 1994. Jeho signatármi boli okrem Kyjeva, Washingtonu a Londýna aj Moskva. Rusko však pod vedením prezidenta Vladimira Putina tieto záväzky nedodržalo – v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym a vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu.

Prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom pozdĺž súčasných frontových línií by podľa Zelenského mohlo byť spravodlivým riešením, píše Reuters. Rusko však požaduje, aby Kyjev stiahol svoje jednotky z častí východoukrajinských Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré Ukrajina stále kontroluje. Zelenskyj v odpovedi na otázky novinárov v chate na WhatsAppe zopakoval, že takýto postup by bol nespravodlivý, a dodal, že otázka územia zostáva nevyriešená a mimoriadne citlivá. Postavenie Donbasu, teda priemyselného regiónu na východe Ukrajiny tvoreného Doneckou a Luhanskou oblasťou, tak zrejme zostáva jedným z hlavných sporných bodov rokovaní o možnom ukončení rusko-ukrajinskej vojny.

17:26 V Záporoží je po sérii ruských úderov 11 zranených vrátane dieťaťa, napísala Ukrajinska pravda s odvolaním sa na záchranárov a miestne úrady. Poškodená bola fasáda supermarketu, na inom mieste výbuchy zapálili autá a poškodili obytné domy. Medzi zranenými po opakovanom údere sú aj záchranári a policajt, ktorí dorazili na miesto na likvidáciu následkov.

Generálny štáb ukrajinskej armády neskôr uviedol, že jej sily zasiahli Afipsku rafinériu v juhoruskom Krasnodarskom kraji a tiež ropný sklad vo Volgogradskej oblasti, kde bol zaznamenaný následný požiar. Zásah rafinérie „dronovými úlomkami“ pripustili aj ruské úrady, podľa nich však úder nespôsobil žiadne škody. Mimo areálu rafinérie podľa nich začalo horieť plynové potrubie, požiar bol uhasený, uviedla agentúra Reuters.

15:44 Konfiškácia ruských aktív zmrazených na Západe by viedla k nepredvídateľným následkom pre Európsku úniu, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán. „Dôsledky tohto kroku by boli oveľa vážnejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vyzerá to ako ekonomický problém, ale nie je to tak. Je to priamy krok k vstupu do vojny,“ povedal Orbán v rozhovore, ktorý odvysielal v nedeľu na svojom internetovom kanáli časopis Mandiner. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

„Konfiškácia ruských menových rezerv a ich následné použitie na pomoc strane vo vojne s Ruskom by sa rovnalo vyhláseniu vojny,“ zdôraznil Orbán.

Vlády členských krajín Európskej Únie (EÚ) v piatok (12. 12.) prostredníctvom väčšinového hlasovania schválili časovo neobmedzené zmrazenie ruských aktív v Európe. Doposiaľ boli prostriedky ruskej centrálnej banky v EÚ zmrazené na základe sankcií, ktorých predĺženie si vyžadovalo každých šesť mesiacov jednomyseľný súhlas členských štátov. Väčšinové hlasovanie obišlo možné veto zo strany Maďarska či Slovenska, ktoré boli proti spomínanému kroku. Celková hodnota dotknutých aktív sa odhaduje na približne 210 miliárd eur.

13:23 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyhlásil, že je pripravený na „dialóg“. Krátko po poludní priletel do Berlína, kde sa začnú dôležité rokovania Zelenského o ukončení vojny s Ruskom s vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom a európskymi lídrami, informuje AFP.

Zelenskyj novinárom povedal, že nedostal odpoveď z Washingtonu na ukrajinské dodatky k plánu, ktorý navrhli USA. „Prijímam všetky signály a budem pripravený na dialóg, ktorý sa začne dnes (v nedeľu),“ dodal. „Summit v Berlíne je dôležitý. Stretávame sa s Američanmi aj s Európanmi … dnes a zajtra,“ dodal Zelenskyj.

Počas chatu s novinármi na WhatsAppe pripustil, že európske a americké bezpečnostné záruky pre Ukrajinu by mohli byť náhradou za členstvo v NATO. Podľa agentúry Reuters zdôraznil, že z ukrajinskej strany by to bol kompromis a takéto záruky by museli byť právne záväzné.

Detaily o mieste a termínoch očakávaných rokovaní nie sú zatiaľ zrejmé.

12:00 Americkí vyjednávači dnes dorazili do Berlína na ďalšie kolo rokovaní, ktorých cieľom je vypracovať dohodu, ktorá by viedla k ukončeniu vojny na Ukrajine, píše agentúra AP. Fotograf nemeckej agentúry DPA videl dnes v centre Berlína splnomocnenca amerického prezidenta Donalda Trumpa Steva Witkoffa a Trumpovho zaťa Jareda Kushnera.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dopoludnia uviedol, že v najbližších dňoch bude v Berlíne rokovať s európskymi a americkými predstaviteľmi. Diskutovať budú zrejme o americkom návrhu na ukončenie vojny na Ukrajine, ku ktorého pôvodnej podobe mal Kyjev a jeho európski spojenci výhrady.

„Hlavne budeme rokovať s vyslancami prezidenta Trumpa a budú tiež rokovania s našimi európskymi partnermi, s mnohými lídrami, ohľadom základu pre mier, politickej dohody o ukončení vojny,“ uviedol Zelenskyj v sobotňajšom večernom hlásení. Dnes podľa agentúry Reuters poznamenal, že USA zatiaľ nereagovali na návrhy zmien v americkom návrhu a že mierový plán sa nebude páčiť všetkým, ale bude potrebné urobiť kompromisy.

Americký prezident Trump nalieha na rýchly koniec ruskej vojny a čoraz viac ho frustrujú prieťahy, píše AP. Hľadanie možných kompromisov naráža na zásadné prekážky, vrátane kontroly nad východnou časťou Doneckej oblasti na Ukrajine, ktorá je z väčšej časti obsadená ruskými inváznymi silami, a bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

„Pracujeme na tom, aby mier pre Ukrajinu bol dôstojný, a aby bola zabezpečená záruka – záruka, predovšetkým – že sa Rusko do Ukrajiny nevráti pri tretej invázii,“ uviedol Zelenskyj.

Ruský prezident Vladimir Putin požaduje, aby Ukrajina stiahla svoje sily z časti Doneckej oblasti, ktorú stále kontroluje, a vzdala sa snahy o vstup do NATO. To Kyjev doteraz odmietal.

Putinov poradca Jurij Ušakov pre denník Kommersant tiež povedal, že prímerie s Kyjevom by bolo možné po odchode ukrajinskej armády z Donbasu. Potom by tam podľa neho nemusela byť armáda, ale príslušníci Rosgvardija, čo sú vojská podriadené priamo Putinovi, a členovia ruskej polície. Postavenie Donbasu, teda priemyselného regiónu na východe Ukrajiny tvoreného Doneckou a Luhanskou oblasťou, je teraz zrejme jedným z hlavných sporných bodov, napísala agentúra Reuters s tým, že Ukrajina pravdepodobné ruské požiadavky ohľadom Donbasu odmietne.

9:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že sa v najbližších dňoch zúčastní na rokovaniach v Berlíne zameraných na ukončenie vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine. Uviedol to vo videopríhovore zverejnenom v sobotu večer na sociálnych sieťach, informovala agentúra DPA, píše TASR.

„V súčasnosti sa pripravujeme na stretnutia s americkou stranou a našimi európskymi priateľmi v najbližších dňoch. Berlín – bude tam veľa podujatí,“ povedal Zelenskyj, ktorý by mal rokovať aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Zatiaľ však nie je jasné, či Zelenskyj pricestuje do Berlína už v nedeľu a či sa stretne s vyslancom prezidenta USA Steveom Witkoffom.

Zelenskyj uviedol, že ukrajinskí experti momentálne pracujú na detailoch bezpečnostných záruk, ktoré Kyjev požaduje ako podmienku mieru s Ruskom. Zdôraznil, že ide o spravodlivý mier pre Ukrajinu so zárukou, že Rusko nepodnikne na Ukrajine ďalšiu inváziu.

„Naša vyjednávacia pozícia je silná, pretože si udržiavame pozície na fronte, v obrannom priemysle aj vo vnútornej stabilite,“ dodal Zelenskyj.

V Berlíne sú zároveň plánované aj rokovania medzi ukrajinskými predstaviteľmi a zástupcami Spojených štátov a európskych krajín o obnove vojnou zničeného štátu.

„Najdôležitejšie budú moje stretnutia so zástupcami prezidenta (USA Donalda) Trumpa, ako aj rozhovory s európskymi partnermi a viacerými vedúcimi politikmi o základoch mieru – teda o politickej dohode na ukončenie vojny,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský líder zároveň kritizoval pôvodný 28-bodový plán Donalda Trumpa s tým, že obsahoval mnoho ruských požiadaviek. Podľa jeho slov sa teraz v Berlíne kladie dôraz na aktívnu a konštruktívnu spoluprácu smerujúcu k dôstojnej dohode. Ruskí zástupcovia sa na rokovaniach nezúčastnia.

V nedeľu by sa malo na úrovni poradcov uskutočniť aj stretnutie o možnom prímerí na Ukrajine. Miesto a čas týchto konzultácií zostávajú zatiaľ dôverné podľa dohody zúčastnených strán.

8:13 Pri ruskom ostreľovaní obcí v ukrajinskej Sumskej oblasti zomrela 80-ročná žena a bolo zničených niekoľko rodinných domčekov, uviedol v nedeľu s odvolaním sa na tamojšiu políciu server denníka Ukrajinska pravda.

Na ciele v Sumskej oblasti, ktorá sa nachádza na severe Ukrajiny pri hraniciach s Ruskom, útočia ruské sily opakovane. Od soboty cez noc na nedeľu boli podľa policajtov hlásené ruské útoky z celkovo 25 obcí v oblasti. Šéf tamojšej vojenskej správy Oleh Hryhorov nedávno uvádzal, že v piatok dva ruské drony zaútočili na školu v obci Šostka v čase, keď tam mali miestne deti športový tréning.

6:30 Ukrajina v sobotu večer podnikla sériu dronových útokov na viaceré ciele na území Ruska a na okupovanom polostrove Krym. Podľa ruského ministerstva obrany bolo od soboty večera do nedele rána nad ôsmimi ruskými regiónmi a anektovaným Krymom zneškodnených 235 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Na svojom webe o tom informovali britská stanica BBC a francúzsky denník Le Monde.

Ruské úrady uviedli, že v sobotu v čase medzi 20.00 a 23.00 h miestneho času bolo nad Krymom zostrelených 41 dronov. Ostatné boli zničené nad Brianskou, Smolenskou, Belgorodskou, Kurskou, Oriolskou, Tulskou, Kalužskou a Lipeckou oblasťou.

Moskovský primátor Sergej Sobianin v nedeľu ráno informoval o likvidácii dronu letiaceho smerom k Moskve, kde dočasne prerušili prevádzku letísk Domodedovo a Žukovskij.

Podľa operačného štábu administratívy Krasnodarského kraja dopadli trosky zostrelených dronov v obci Afipskij na dva objekty. Zranenia hlásené neboli. V tejto obci sa nachádza závod na spracovanie ropy – jeden z najväčších na juhu Ruska -, ktorý sa už v minulosti stal terčom dronových útokov.

Gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov oznámil, že v meste Uriupinsk vznikol po páde trosiek dronu požiar v areáli miestnej ropnej základne. Obyvateľov domov v blízkosti objektu preventívne evakuovali. Podľa predbežných informácií nebol nikto zranený.

Ruský úrad civilného letectva Rosaviacija v reakcii na incidenty dočasne uzavrel letiská v mestách Gelendžik, Kaluga, Pskov, Jaroslavľ a Ivanovo.

Niekoľko bezpilotných lietadiel v noci na nedeľu zničila aj protivzdušná obrana v Leningradskej oblasti, oznámil v nedeľu gubernátor regiónu Alexander Drozdenko. Úrady v súvislosti s tým obmedzili prevádzku petrohradského letiska Pulkovo.

Drozdenko zároveň upozornil, že v súvislosti s hrozbou dronových útokov je možné obmedzenie rýchlosti mobilného internetu. Obyvatelia Petrohradu sa v uplynulých dňoch opakovane sťažovali na výpadky mobilného pripojenia, uviedla BBC.

Ukrajinské telegramové kanály s odvolaním sa na miestnych obyvateľov informovali o výbuchoch a požiaroch na viacerých miestach v Rusku a na Kryme, tieto informácie však nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajinská strana sa k útokom zatiaľ oficiálne nevyjadrila.