Nová fáza vojny: Ukrajina rozširuje front na globálnu úroveň
Ukrajinská tajná služba (SBU) uskutočnila útok 19. decembra pomocou dronov približne 1 500 kilometrov od Ukrajiny, teda ďaleko za hranicami Čierneho mora. Kyjev uviedol, že útok nepredstavoval ekologické riziko, pretože plavidlo bolo v čase útoku prázdne.
Video zverejnené SBU podľa dostupných informácií zobrazuje muníciu zhodenú z hexakoptéry s krátkym dosahom (typ bombardovacieho dronu), čo naznačuje, že operácia bola vedená z blízkeho plavidla, vysvetľuje magazín Forbes.
Cieľom je logistika a príjmy z ropy
Útok je podľa Forbesu súčasťou širšej kampane zameranej nie na bojovú flotilu, ale na ruskú námornú logistiku, predovšetkým na tankery používané na obchádzanie sankcií. Kyjev sa tak snaží zasiahnuť príjmy, ktoré financujú vojnu.
Rastúce bezpečnostné riziká už znižujú ziskovosť týchto operácií. Prevádzkovatelia čelia vyšším denným sadzbám za prenájom lodí, vyšším nákladom na palivo a údržbu a sú nútení voliť dlhšie a náročnejšie trasy. Odborník na Rusko Janis Kluge z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti uviedol, že „zintenzívnené útoky na tieto tankery by mohli zablokovať kľúčové trasy ruského ropného exportu“, čo by priamo zasiahlo objemy vývozu aj štátne príjmy.
Agentúra AP zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.
Analýza Centra pre strategické a medzinárodné štúdie z decembra 2025 uvádza, že ruská tieňová flotila prepravuje približne 3,7 milióna barelov ropy denne, čo predstavuje asi 65 percent ruského námorného exportu, a ročne generuje 87 až 100 miliárd dolárov.
Firmy reagujú
Koncom novembra SBU oznámila útok na dva sankcionované ruské tankery Kairos a Virat pri tureckom pobreží Čierneho mora. Francúzsky denník Le Monde informoval, že tanker Mersin spojený s Ruskom utrpel pri pobreží Senegalu „viacero externých výbuchov“, pričom vyšetrovatelia a ruskí vojenskí blogeri naznačili možnosť ukrajinského útoku námorným dronom.
Dopady už podľa agentúry Reuters pociťujú aj komerční operátori. Po incidente s tankerom Mersin turecká spoločnosť Besiktas Shipping Group oznámila, že ukončuje všetky lodné operácie spojené s ruskými záujmami, pričom dôvodom má byť neudržateľné bezpečnostné prostredie.
Začiatkom decembra agentúra informovala aj o ďalšom útoku na tanker tieňovej flotily v Čiernom mori pomocou bezposádkových hladinových dronov Sea Baby, pri ktorom bolo plavidlo kriticky poškodené.
Útoky aj pod hladinou
Kampaň sa rozšírila aj na podhladinové operácie. V polovici decembra Ukrajina oznámila prvé úspešné bojové použitie podvodného dronu proti ponorke, pričom cieľom mala byť ruská ponorka triedy Kilo v prístave Novorossijsk.
Podľa Euromaidan Press útok poukázal na slabiny ruskej námornej obrany, ktorá je optimalizovaná proti hladinovým dronom a raketám, no „oveľa menej účinná proti pomalým, nízkoprofilovým podvodným systémom“. Dron zrejme používal predprogramované body a autonómne navádzanie.
Ukrajinská stratégia a ruská reakcia
Podľa Andrija Klymenka z Inštitútu strategických štúdií Čierneho mora ide o premyslenú stratégiu. „Zasiahne každého, kto ide do Novorossijska alebo iných ruských prístavov po ropu – ešte predtým, ako ju dostane,“ povedal pre New York Times.
Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov v júni 2025 pre The War Zone vyhlásil, že „flotila je úplne zablokovaná“ a dodal: „To, z čoho si Rusi predtým robili žarty – že Ukrajina nemá flotilu, iba pár člnov – teraz zažívajú sami.“
Rusko sa podľa Forbesu snaží reagovať použitím systémov Lancet a KUB, ktoré majú byť vylepšené o väčší dosah a silnejšie hlavice. Odborník Samuel Bendett z Centra pre novú americkú bezpečnosť uviedol, že Moskva sa snaží udržať ukrajinské námorné drony čo najďalej od svojho pobrežia, pričom „zásah na väčšiu vzdialenosť je kľúčový“.
Zároveň sa vyvíjajú aj ukrajinské protiopatrenia. Podľa Bendetta hladinové drony už nesú FPV drony, čo umožňuje ich využitie proti ruským bezpilotným prostriedkom.
Švédske námorníctvo navyše ohlásilo prítomnosť ruského vojenského personálu na sankcionovaných tankeroch tieňovej flotily v Baltskom mori, čo zrejme ukazuje, že plavidlá považované za civilné sú dnes aktívne chránené ako strategické aktíva.
Moskva je tak nútená brániť svoj námorný obchod na čoraz širšom bojisku, keďže Ukrajina kombinuje hladinové, podhladinové aj vzdialené dronové operácie a rozširuje zónu ohrozenia ruských vojenských aj komerčných lodných trás.