ONLINE: Taliani tápu pri ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine. Londýn zrátal ruské straty za dva roky: 400-tisíc

Čítajte viac 1398. deň: Pritvrď voči Putinovi, vyzýva Trumpa senátor. Moskva pozoruje pomalý pokrok v rokovaniach

19:12 Ruské straty v bojoch na Ukrajine predstavovali v rokoch 2024 a 2025 pravdepodobne 400 000 mužov. Mieni sa tým počet mŕtvych a zranených, uviedlo britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na odhad rozviedok. Podľa Londýna ruská armáda od začiatku invázie zaznamenáva vysoké straty. Do vojny však Moskva mobilizuje predovšetkým príslušníkov etnických menšín a obyvateľov chudobnejších regiónov.

„Etnickí Rusi z miest aj naďalej prispievajú neprimerane nízkym podielom k ľuďom vo (vojenskej) službe,“ uviedlo britské ministerstvo. Počet obetí v tejto časti ruskej spoločnosti je tak podľa ministerstva tiež relatívne nízky. Tým, že sa nábor vojakov do vojny zameriava na chudobné regióny a menšiny, ruský štátny aparát obmedzuje dopad vojny na etnických Rusov.

Rusko svoje straty v bojoch na Ukrajine nezverejňuje. O svojich stratách podrobne a sústavne neinformuje ani Ukrajina. Podľa Kyjeva však ruské straty predstavujú od začiatku vojny 1,2 milióna mužov. Ukrajinská armáda však nerozlišuje medzi mŕtvymi, zranenými či zajatými vojakmi. Údaje navyše nie je možné nezávisle overiť.

16:20 Talianska vláda zatiaľ neschválila výnos, ktorý by jej umožnil dodávať vojenskú pomoc Ukrajine aj v budúcom roku. Podľa médií za zdržaním dekrétu stoja požiadavky Ligy, jednej z vládnych strán, ktorá chce obmedziť dodávky potenciálne útočných zbraní. Kabinet premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá sľúbila jeho schválenie do konca roka, sa ním zrejme bude zaoberať na svojom poslednom tohtoročnom zasadnutí.

Talianska vláda sa naposledy zíde v pondelok 29. decembra. Podľa talianskej tlače sa očakáva, že sa bude venovať práve dekrétu, ktorý by umožnil poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc aj v roku 2026. Pôvodne mala vláda prerokovať a schváliť výnos už začiatkom decembra. Podľa médií sa tak nestalo pre spory medzi Ligou a ďalšími vládnymi stranami. Liga a jej predstavitelia, medzi ktorými je aj vicepremiér Matteo Salvini, chcú, aby pomoc bola predovšetkým civilného charakteru a obsahovala len obranné zbrane. Podľa strany by zvýšenie dodávok zbraní nebolo vhodné vzhľadom na snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa dohodnúť zastavenie bojov na Ukrajine.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto dnes podľa agentúry ANSA povedal novinárom, že výnos je pripravený a tlač ho uvidí 29. decembra. Talianska premiérka Meloniová tiež začiatkom mesiaca uviedla, že jej vláda opatrenie schváli do konca roka tak, aby pomoc mohla pokračovať bez prerušenia.

15:46 Poľské úrady dnes podľa agentúry PAP dostali od Ukrajiny žiadosť o vydanie ruského vedca, ktorý údajne zničil časť kultúrneho dedičstva krajiny pri archeologických prácach na územiach okupovaných Ruskom. Poľské médiá jeho celé meno nezverejňujú, ale ruská diplomacia po zadržaní potvrdila, že ide o Alexandra Buťagina, vedúceho oddelenia starovekej archeológie z petrohradskej Ermitáže. Varšavský súd nariadil predbežné zadržanie Buťagina do 13. januára 2026.

„V posledných dňoch obdržala prokuratúra prostredníctvom ministerstva spravodlivosti žiadosť ukrajinskej strany o vydanie ruského občana Alexandra B.,“ oznámil dnes Piotr Antoni Skiba, hovorca varšavskej prokuratúry. Ukrajina po Buťaginovi pátra od novembra tohto roka. Rus čelí obvineniu, že po anexii Krymu v roku 2014 roky dohliadal na neoprávnené vykopávky na mieste starovekej osady Myrmekion, ktorá sa na polostrove nachádza. Kyjev Buťagina obviňuje zo zničenia predmetov kultúrneho dedičstva Ukrajiny a odhaduje škody na 200 miliónov hrivien.

15:27 Riaditeľ Černobyľskej jadrovej elektrárne Serhij Tarakanov varuje, že ochranný sarkofág vybudovaný nad poškodeným reaktorom by nemusel vydržať priamy zásah ruskej rakety alebo dronu.

Čítajte viac Varovanie z Černobyľa: jediný zásah môže ohroziť ochranný kryt reaktora. Sarkofág nie je stavaný na vojnu

15:05 Po víkendových rokovaniach americkej a ukrajinskej delegácie o ukončení vojny medzi Kyjevom a Moskvou bolo pripravených niekoľko návrhov dokumentov vrátane tých, ktoré sa týkajú bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. V utorok to potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Americkí predstavitelia viedli cez víkend v meste Miami rokovania s ukrajinskými a európskymi delegáciami a samostatné rozhovory mali aj so zástupcami Ruska.

Spojené štáty na Kyjev už dlhšie tlačia, aby uzavrel s Moskvou mier čo najrýchlejšie. Ukrajina sa preto snaží vyvážiť pôvodný návrh mierovej dohody, ktorý bol podľa Reuters všeobecne považovaný za výhodný pre Moskvu. Požadoval napríklad, aby Rusko odstúpilo viac územia a obmedzilo svoje vojenské kapacity.

„(Predstavitelia) produktívne spolupracovali s vyslancami amerického prezidenta (Donalda) Trumpa a v súčasnosti bolo pripravených niekoľko návrhov dokumentov,“ potvrdil v utorok Zelenskyj na platforme X.

„Ide najmä o dokumenty týkajúce sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, obnovy krajiny a základného rámca na ukončenie tejto vojny… a potreby zabrániť tretej ruskej invázii,“ dodal ukrajinský prezident.

13:35 Ruské sily obsadili ukrajinské dediny Prylipka v Charkovskej oblasti a Andrijivka v Dnepropetrovskej oblasti. Oznámilo to dnes podľa agentúry Reuters ruské ministerstvo obrany, ktoré ruskú okupáciu ukrajinského územia vydáva za „oslobodenie“. Kyjev vyjadrenie Moskvy zatiaľ nekomentoval. Projekt DeepState, blízky ukrajinskej armáde, medzitým informoval o tom, že ruská armáda postúpila tiež na miestach v Sumskej a Doneckej oblasti.

Prylipka sa nachádza asi dva kilometre západne od Vovčanska pri hraniciach s Ruskom. Ukrajinské médiá nedávno front pri meste Vovčansk za miesto, kde ukrajinskí vojaci čelia ťažkému tlaku ruskej armády.

Úrady v ruskom Krasnodarskom kraji dnes uviedli, že sa hasičom v prístave Tamaň podarilo uhasiť požiar pri potrubí prepravujúceho mazút. V pondelok miesto zasiahli ukrajinské drony, ktoré poškodili móla, dvojicu tankerov, nádrže a potrubia na prepravu mazutu.

12:33 Ruský prezident Vladimir Putin z postu ruského veľvyslanca v Česku odvolal Alexandra Zmejevského, ktorý funkciu zastával od roku 2016, a novou veľvyslankyňou v Prahe vymenoval Annu Ponomarjovovú. Vyplýva to z prezidentských dekrétov s dnešným dátumom, ktoré zverejnil Kremeľ.

O zmene na diplomatickom poste v českej metropole, na ktorú upozornila Česká televízia, medzitým informovali ruské médiá vrátane agentúry TASS.

10:55 Ruskí a americkí diplomati rokovali o odstránení dráždivých faktorov vo vzájomných vzťahoch, hlavné problémy však doteraz vyriešené nie sú. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámil námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov s tým, že ďalšie kolo vzájomných rozhovorov sa očakáva začiatkom jari.

Spojené štáty a Rusko diskutujú o náprave viacerých sporov, ktoré ovplyvnili okrem iného aj fungovanie ambasád. Reuters poznamenal, že tieto rozhovory vedú obe krajiny oddelene od rokovaní, v ktorých sa snažia nájsť cestu k mieru na Ukrajine. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ozbrojenej ruskej invázii.

Američania v posledných týždňoch zintenzívnili úsilie v hľadaní mieru na Ukrajine. Vedú kvôli tomu rozhovory s ruskými a ukrajinskými zástupcami. Všetky tri strany síce hlásia výrazný pokrok, naďalej však hovoria o sporných otázkach, okrem iného v otázke územných ústupkov. Rusko požaduje od Ukrajiny celý Donbas vrátane regiónov, ktoré ruská armáda ani nedokázala obsadiť.

9:25 Rusko v noci na dnes podniklo rozsiahly útok proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre, vypálilo desiatky rakiet a vyše 600 dronov. Na sieti Telegram to napísala ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková. Agentúra Reuters uviedla, že najväčšie škody na energetike sú hlásené zo západných častí Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr varoval pred možným zosilnením ruských útokov v čase nadchádzajúcich vianočných sviatkov.

Taktiež Svyrydenková označila nočný útok za cynický vzhľadom na vianočné sviatky. „V čase, keď sa ľudia pripravujú na sviatky, sa nepriateľ pokúsil pripraviť ukrajinské rodiny o svetlo, teplo a pocit bezpečia,“ uviedla premiérka. Poznamenala, že kvôli úderom bolo potrebné po celej krajine vykonať núdzové odstávky dodávok energií. „(Odstávky) budú odvolané ihneď po stabilizácii energetickej sústavy,“ dodala.

Útok podľa hlásení ukrajinského letectva zrejme ďalej trvá, obrana hlási lety dronov napríklad v oblasti Žytomyru, ktorý sa nachádza západne od Kyjeva. Predtým letectvo varovalo pred dronmi prakticky po celej krajine.

Ruský masaker v meste Ternopiľ

Fotogaléria 10 fotiek

+7

9:23 Rusko v utorok podniklo ďalší rozsiahly dronový a raketový útok na Ukrajinu. Podľa tamojších úradov zahynuli najmenej dvaja ľudia a viaceré oblasti zostali bez elektriny. Zásahy prišli v čase, keď teploty na väčšine územia klesajú k bodu mrazu, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Susedné Poľsko počas ruských útokov nasadilo stíhačky na ochranu svojho vzdušného priestoru, uviedla poľská armáda na sociálnej sieti X.

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho oznámila, že masívny útok spôsobil požiare vo viacerých častiach krajiny. Jedna osoba prišla o život v západnej Chmeľnyckej oblasti, ďalšia v hlavnom meste Kyjev. Miestne úrady zároveň informovali o viacerých zranených v rôznych častiach krajiny.

Moskva v uplynulých dňoch zintenzívnila aj útoky na prístavné mesto Odesa. Podľa ukrajinských predstaviteľov sa Rusko snaží úplne ochromiť námornú logistiku krajiny. Najnovšie údery v Odese spôsobili požiare, avšak záchranné zložky nehlásili zranenia.

8:45 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul zdôraznil dôležitosť spoľahlivých bezpečnostných záruk západných krajín pre Ukrajinu, a to predovšetkým zo strany Spojených štátov, uviedla agentúra DPA.

„To samozrejme znamená záväzok a skutočnú ochotu zo strany tých, ktorí sľubujú stáť pri Ukrajine v prípade ďalšieho ruského útoku,“ povedal Wadephul pre DPA. Ukrajina podľa neho môže byť pripravená urobiť ústupky, vrátane možnej straty územia len vtedy, ak bude mať garanciu bezpečnostných záruk najmä zo strany USA. Dodal, že Európania by sa museli zapojiť tiež.

Ako budú tieto záruky štruktúrované, je otázka, „o ktorej budeme podrobnejšie diskutovať, akonáhle dosiahneme prímerie a uvidíme, že Rusko je skutočne ochotné vážne uvažovať o mieri“, pokračoval Wadephul.

Moskva síce tvrdí, že je pripravená rokovať, ale podľa neho to ešte neznamená skutočnú ochotu uzavrieť mier. „To sme doteraz nevideli,“ uzavrel nemecký minister.

8:00 Rusko v noci na utorok opäť útočilo na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a spôsobilo tak núdzové výpadky elektriny v rade regiónov, vrátane Kyjeva a jeho okolia. Podľa agentúry Reuters o tom informovalo ukrajinské ministerstvo energetiky. Kvôli ruským útokom na západnú Ukrajinu vyslalo do vzduchu z preventívnych dôvodov stíhacie lietadlá Poľsko.

„Boli vyslané stíhacie lietadlá a pozemné systémy protivzdušnej obrany a radarového prieskumu boli uvedené do zvýšenej pohotovosti,“ uviedlo operačné velenie poľských ozbrojených síl na sociálnej sieti X. Tieto opatrenia označilo za preventívne, ich cieľom bolo zabezpečiť a chrániť poľský vzdušný priestor, najmä v oblastiach susediacich s ohrozenými regiónmi.

Podľa ukrajinských médií vykonali ruské sily kombinovaný útok s využitím riadených striel a dronov, protivzdušná obrana bola nasadená tiež v Kyjevskej oblasti. Starosta Vitalij Kličko vyzval obyvateľov, aby zostali v krytoch.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr varoval pred možným zosilnením ruských útokov počnúc dnešným dňom. Medzitým prezident očakáva tiež správu svojho vyjednávača Rustema Umerova a šéfa generálneho štábu Andrija Hnatova o výsledkoch rozhovorov so zástupcami amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnej mierovej dohode.

Taktiež ukrajinská armáda v noci opäť útočila dronmi na Rusko, ktoré jej krajinu vo februári 2022 napadlo. Podľa ranného hlásenia ruského ministerstva obrany protiletecká obrana od pondelkovej noci do dnešného rána zostrelila 29 ukrajinských dronov. Z toho 14 bezpilotných lietadiel zničila nad Rostovskou oblasťou, ďalšiu nad Stavropoľskou či Belgorodskou oblasťou a jeden nad polostrovom Krym, ktorý Rusko v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo.

Gubernátor Stavropoľského kraja na juhu Ruska Vladimir Vladimirov v noci oznámil, že ukrajinské drony spôsobili požiar v priemyselnej zóne Buďonnovsku, zrejme bol zasiahnutý petrochemický závod. Gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sljusar uviedol, že trosky dronov zničili niekoľko obytných budov, ale nikto nebol zranený.

7:50 Nemecký minister obrany Boris Pistorius neverí, že by chcel ruský prezident Vladimir Putin rozpútať veľkú vojnu so štátmi NATO. Uviedol to v rozhovore pre nemecký týždenník Die Zeit. Reagoval takto na slová šéfa NATO Marka Rutteho, aby sa aliancia pripravila, že ľudia môžu zažiť takú vojnu, akú zažili naši prarodičia.

„Možno chcel veľmi plasticky opísať, čo sa môže stať. Ja v takýto scenár neverím. Podľa môjho odhadu Putinovi nejde o to, aby viedol plnohodnotnú svetovú vojnu proti NATO,“ uviedol. Podľa neho sa však snaží NATO zničiť a oslabiť zvnútra. Testuje reakciu aliancie na porušenia vzdušného priestoru, podrýva jej jednotu a snaží sa prinútiť Američanov k odchodu z Európy, domnieva sa Pistorius.

Čítajte viac Prekvapený Medvedev: Čo sa stalo európskym 'mierotvorcom'? Pistorius aj Stubb vyjadrili pochybnosti o 'ruskej hrozbe'