Brhelovci sú vinní, rovnako aj Kuruc. V kauze Mýtnik padli podmienky aj rekordné peňažné tresty
Po „maratónoch“ záverečných rečí podnikateľa Jozefa Brhela a jeho syna si v utorok 17. februára vypočuli rozsudok. Spolu s nimi aj ďalší obžalovaní. Senát dôvod na doplnenie dokazovania neuznal a rozhodol, že Brhelovci sú vinní. Rozsudok nie je právoplatný.
Brhelovi staršiemu udelil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Súd ho však podmienečne odkladá, pričom určil skúšobnú dobu na štyri roky. Zároveň tiež peňažný trest 1,5 milióna eur. V prípade zmarenia mu hrozí náhradný trest dvoch rokov.
Jeho syn dostal takisto tri roky, výkon súd podmienečne odkladá. Skúšobnú dobu má tiež na štyri roky. Peňažný trest dostal 1,2 milióna eur. Ak by nezaplatil, náhradný trest je 20 mesiacov.
Otec a syn Brhelovci čelili obžalobe z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, legalizácie výnosu z trestnej činnosti a zo zločinu prijímania úplatku. Okrem nich stáli v rovnakej veci pred senátom aj bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc, advokát Martin Bahleda, exšéf IT oddelenia finančnej správy Milan Grega či architekt Miroslav Slahučka.
Proces sa týkal predražených IT tendrov na finančnej správe v rokoch 2013 až 2018. Všetci od začiatku vinu odmietali a žiadali úplné oslobodenie spod obžaloby. Najmä Brhelovci opakovane prízvukovali, že ide o politicky motivovaný proces. Grega, Bahleda a Kuruc si rozsudok vypočuť neprišli.
Slahučka podľa senátu žiadal a prijal úplatok. Dostal trest odňatia slobody 20 mesiacov. Výkon mu súd podmienečne odkladá so skúšobnou dobou na tri roky. Peňažný trest určil vo výške 10-tisíc eur. Ak by ich nezaplatil, náhradný trest je v jeho prípade odňatie slobody 5 mesiacov.
Kuruca, ktorý po nástupe štvrtej Ficovej vlády ako šéf Slovenskej záručnej a rozvojovej banky zobral úplatok 120-tisíc eur za presadenie projektu eKasa, tiež uznal súd za vinného. Udelil mu trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Podmienečne ho súd odkladá so skúšobnou dobou tri roky. Zároveň mu naparil peňažný trest vo výške 63-tisíc eur. V prípade nevyplatenia je náhradný trest jeden rok. Bahledu a Gregu senát oslobodil.
Rozhodnutie v pomere 3:0
Vinní sú podľa verdiktu aj ďalší dvaja. Slahučka podľa senátu žiadal a prijal úplatok. Dostal trest odňatia slobody 20 mesiacov. Výkon mu súd podmienečne odkladá so skúšobnou dobou na tri roky. Peňažný trest určil vo výške 10-tisíc eur. Ak by ich nezaplatil, náhradný trest je v jeho prípade odňatie slobody 5 mesiacov.
Kuruc priamo pre seba žiadal a prijal podľa súdu úplatok. Udelil mu trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Aj on má podmienečný odklad so skúšobnou dobou tri roky. Naparil mu tiež peňažný trest vo výške 63-tisíc eur. V prípade nevyplatenia je náhradný trest jeden rok. Bahledu a Gregu senát oslobodil.
Predseda senátu Ján Hrubala po verdikte poznamenal, že nie je zástancom drakonických trestov. Objasnil tiež, že rozhodnutie padlo, v rámci senátu, v pomere 3:0. Všetci neprávoplatne odsúdení avizovali, že sa odvolajú. Brhelovi staršiemu pri odchode z pojednávacej miestnosti do reči nebolo. „Vyjadrí sa môj advokát,“ reagoval stručne. Jeho syn Jozef Brhel mladší uviedol, že sudca Hrubala verejne odsúdil jeho otca.
„Chcem, aby sme sa všetci zamysleli nad jednou otázkou. Prečo pán sudca Hrubala aj s členmi senátu odmietli dokazovanie posudkov vypracovaných Slovenskou technickou univerzitou, znalcami aj zahraničných univerzít, na základe ktorých bol napríklad Michal Suchoba oslobodený zo skutkov, ktoré mám zdieľať s ním,“ povedal.
Obhajca Brhelovcov Michal Mandzák konštatoval, že predseda senátu podstatnú časť argumentácií uvedie v písomnom rozsudku, po ktorého doručení zaujmú stanovisko a zvolajú tlačovú konferenciu. „Ide zjavne o nezákonné rozhodnutie, lebo rozhodol zaujatý sudca doktor Hrubala, ktorý so mnou prehral súd,“ tvrdí.
Náboženský rozmer?
David Lindtner, ktorý zastupoval Kuruca, spomenul pomerne rozsiahlu záverečnú reč svojho klienta. „V nej sme veľmi podrobne odôvodnili skutkové aj právne skutočnosti, ktoré vylučujú, aby mohol súd prijať rozhodnutie, ktoré dnes prijal. Rozsudok považujeme za vecne nesprávny, absolútne nezákonný,“ zhodnotil. Verdikt podľa neho nebol primerane odôvodnený.
„Za svoje takmer tridsaťročné pôsobenie v justičnom prostredí som sa nikdy nestretol s takou formou oddvôvodnenia rozsudku, ako dnes realizoval pán predseda Hrubala. Prvých pätnásť minút to bol politický apel, čo s dokazovaním a záverom, ktorý prijal súd, nemá nič spoločné,“ hovorí Lindtner.
„Som šokovaný, že aspoň o stručných dôvodoch, prečo uznal Radka Kuruca za vinného, neodznela ani jedna veta. To zrejme svedčí o tom, že vety sa ďaleko ťažšie vyslovujú ako píšu,“ mieni. Rozhodnutie súdu má podľa neho skôr náboženský rozmer, lebo spôsob dokazovania mu pripomína roky 2020 až 2023.
Prokurátor Ondrej Repa pripomenul, že vzhľadom na avizované odvolania rozhodnutie nie je právoplatné. „Stále je potrebné rešpektovať prezumpciu neviny. V každom prípade rozsudok predstavuje určitú satisfakciu pre orgány činné v trestnom konaní,“ podotkol. Pokračoval, že ďakuje vyšetrovateľom a operatívcom, ktorí na prípade pracovali. „Doslova so stopercentným nasadením. Záver súdu je v podstate taký, že došlo k machináciám v prostredí finančnej správy a tiež k organizačnej schéme, na ktorej participovali konkrétni obžalovaní,“ zhodnotil.
Repa konštatoval, že proces sa ťahal roky, pričom sa objavilo niekoľko námietok voči nemu, vyšetrovateľke aj senátu. „Ten v podstate rozhodoval v troch kolách – trikrát rozhodol aj Najvyšší súd, či je senát zaujatý alebo nie. Boli tam aj ďalšie námietky zaujatosti,“ upozornil s tým, že to všetko malo vplyv na priebeh konania. Spomenul tiež kľúčovú novelu Trestného zákona. „Ktorá pri legalizácii výnosu z trestnej činnosti upravila sadzbu na aktuálnych 3 až 10 rokov – predtým to bolo 12 až 20,“ uzavrel prokurátor.
Neznáma výška škody
„Z dokazovania vyplynulo, že škoda štátu nevznikla,“ zdôrazňoval na predchádzajúcich pojednávaniach ich advokát Michal Mandzák. „Dodávané informačné systémy neboli predražené a Jozef Brhel, aj ďalšie osoby, boli vo väzbe nezákonne,“ tvrdil. Poukazoval pritom na to, že sa nevie, aká je výška škody. Pôvodne hovorila obžaloba o 45 miliónoch eur, no prokurátor Ondrej Repa vo svojej záverečnej reči začiatkom decembra uviedol sumu „minimálne 650-tisíc eur“. Nevysvetlil však ako k nej prišiel.
„Súd výšku škody prevzal od prokurátora len mechanicky. Sudca nie je schopný preukázať, ako sa k sume dospelo,“ uviedol vo svojej záverečnej reči Brhel starší. Viackrát pritom spomenul „Matovičov režim“, počas ktorého sa podľa neho manipulovalo s trestnými konaniami. „V nezákonnej väzbe som strávil desať mesiacov môjho života,“ posťažoval sa. Vzápätí spomenul Ústavný súd, ktorý v polovici novembra 2021 rozhodol o tom, že Najvyšší súd porušil jeho právo na osobnú slobodu.
Všetci obžalovaní v kauze Mýtnik opakovane poukazovali aj na pochybné výpovede kajúcnikov. Podľa obhajcu Mandzáka bolo jednoznačne preukázané, že spolupracujúci obvinení klamali a nevypovedali pravdu, o čom svedčia oboznámené listiny. Spomenul pritom konkrétne mená – Jana Rovčaninová (bývalá konateľka spoločnosti Allexis), Michal Suchoba, František Imrecze a Daniel Čech (bývalý viceprezident finančnej správy).
Pochybní kajúcnici
Mandzák hovoril tiež o zaujatosti predsedu senátu Jána Hrubalu. „Ak by to tak nebolo, v danom prípade mal opätovne otvoriť dokazovanie alebo zamietané listiny, z ktorých štátne orgány konštatujú, že spolupracujúci obvinení klamali,“ povedal advokát.
Prokurátor Repa navrhoval pre Brhelovcov a Bahledu nepodmienečný trest v dolnej polovici sadzby. Kurucovi, Gregovi a Slahučkovi navrhol udeliť podmienečné tresty a všetkým obžalovaným aj adekvátne peňažné tresty podľa ich majetkových pomerov. Pred prijatím novely Trestného zákona bola napríklad pri legalizácii príjmu z trestnej činnosti pôvodná sadzba 12 až 20 rokov.
Na samostatné konanie bol v súvislosti s kauzou Mýtnik vylúčený podnikateľ Michal Suchoba, ktorý s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval. Jeho firma Allexis mala profitovať z predražených IT tendrov na finančnej správe. Špecializovaný trestný súd ho vlani v októbri odsúdil za pokračovací zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku na peňažný trest 500-tisíc eur. Ak by nezaplatil, náhradný trest je päť rokov väzenia. Suchoba sa odvolal, rozsudok nie je právoplatný.
V januári bol v tejto kauze právoplatne odsúdený bývalý prezident finančnej správy František Imrecze. Špecializovaný trestný súd ho uznal za vinného trestným rozkazom, no trest mu neuložil.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ